Skip to main content
Stotram / Stotra

Dakshinamurthy Stotram

दक्षिणामूर्ति स्तोत्रम्

देवता: Shiva_dakshinamurthy
10 श्लोक
Adi Shankaracharya
stotram
Verse 1

विश्वं दर्पणदृश्यमाननगरीतुल्यं निजान्तर्गतं पश्यन्नात्मनि मायया बहिरिवोद्भूतं यथा निद्रया। यः साक्षात्कुरुते प्रबोधसमये स्वात्मानमेवाद्वयं तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥१॥

viśvaṃ darpaṇadṛśyamānanagarītulyaṃ nijāntargataṃ paśyannātmani māyayā bahirivodbhūtaṃ yathā nidrayā | yaḥ sākṣātkurute prabodhasamaye svātmānamevādvayaṃ tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||1||

अर्थ

श्री दक्षिणामूर्ति गुरु को नमस्कार, जो बताते हैं कि दर्पण में दिखती नगरी की तरह विश्व भीतर ही है, पर माया से बाहर दिखता है; जागरण पर साधक अद्वैत आत्मा को जानता है।

Meaning

Salutations to Shri Dakshinamurthy, the Guru-form who reveals that the universe, like a city reflected in a mirror, appears outside through maya but is realized at awakening as the non-dual Self.

stotram
Verse 2

बीजस्यान्तरिवाङ्कुरो जगदिदं प्राङ्निर्विकल्पं पुनः मायाकल्पितदेशकालकलनावैचित्र्यचित्रीकृतम्। मायावीव विजृम्भयत्यपि महायोगीव यः स्वेच्छया तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥२॥

bījasyāntarivāṅkuro jagadidaṃ prāṅnirvikalpaṃ punaḥ māyākalpitadeśakālakalanāvaicitryacitrīkṛtam | māyāvīva vijṛmbhayatyapi mahāyogīva yaḥ svecchayā tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||2||

अर्थ

बीज में अंकुर की तरह जगत पहले अविकल्प रूप में रहता है और फिर देश-काल-माया की विविधता से प्रकट होता है। ऐसे रहस्य को दिखाने वाले दक्षिणामूर्ति को नमस्कार।

Meaning

Like a sprout hidden in a seed, the world rests undifferentiated before appearing through the diversity of time, place, and maya. Salutations to Dakshinamurthy who reveals this.

stotram
Verse 3

यस्यैव स्फुरणं सदात्मकमसत्कल्पार्थकं भासते साक्षात्तत्त्वमसीति वेदवचसा यो बोधयत्याश्रितान्। यत्साक्षात्करणाद्भवेन्न पुनरावृत्तिर्भवाम्भोनिधौ तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥३॥

yasyaiva sphuraṇaṃ sadātmakamasatkalpārthakaṃ bhāsate sākṣāttattvamasīti vedavacasā yo bodhayatyāśritān |yatsākṣātkaraṇādbhavenna punarāvṛttirbhavāmbhonidhau tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||3||

अर्थ

दक्षिणामूर्ति को नमस्कार, जो वेदवाक्य ‘तत्त्वमसि’ से शिष्यों को बोध कराते हैं। उस सत्य का साक्षात्कार होने पर भवसागर में पुनरागमन नहीं रहता।

Meaning

Salutations to Dakshinamurthy, who teaches seekers through the Vedic declaration ‘Tat Tvam Asi’; realizing that truth, one no longer returns to the ocean of becoming.

stotram
Verse 4

नानाच्छिद्रघटोदरस्थितमहादीपप्रभाभास्वरं ज्ञानं यस्य तु चक्षुरादिकरणद्वारा बहिः स्पन्दते। जानामीति तमेव भान्तमनुभात्येतत्समस्तं जगत् तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥४॥

nānācchidraghaṭodarasthitamahādīpaprabhābhāsvaraṃ jñānaṃ yasya tu cakṣurādikaraṇadvārā bahiḥ spandate | jānāmīti tameva bhāntamanubhātyetatsamastaṃ jagat tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||4||

अर्थ

चेतना अनेक छिद्रों वाले घट में दीपक की तरह भीतर चमकती है और इन्द्रियों से बाहर प्रकट होती है। उसी आत्मप्रकाश से जगत प्रकाशित है। दक्षिणामूर्ति को नमस्कार।

Meaning

Awareness shines like a lamp inside a pot with many holes, appearing outward through the senses. The whole world shines after that Self. Salutations to Dakshinamurthy.

stotram
Verse 5

देहं प्राणमपीन्द्रियाण्यपि चलां बुद्धिं च शून्यं विदुः स्त्रीबालान्धजडोपमास्त्वहमिति भ्रान्ता भृशं वादिनः। मायाशक्तिविलासकल्पितमहाव्यामोहसंहारिणे तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥५॥

dehaṃ prāṇamapīndriyāṇyapi calāṃ buddhiṃ ca śūnyaṃ viduḥ strībālāndhajaḍopamāstvahamiti bhrāntā bhṛśaṃ vādinaḥ | māyāśaktivilāsakalpitamahāvyāmohasaṃhāriṇe tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||5||

अर्थ

भ्रमित लोग शरीर, प्राण, इन्द्रिय, बुद्धि या शून्य को आत्मा मानते हैं। माया से उत्पन्न महान भ्रम का नाश करने वाले दक्षिणामूर्ति को नमस्कार।

Meaning

Those confused identify the Self with body, breath, senses, mind, or emptiness. Salutations to Dakshinamurthy who destroys the great delusion created by maya.

stotram
Verse 6

राहुग्रस्तदिवाकरेन्दुसदृशो मायासमाच्छादनात् सन्मात्रः करणोपसंहरणतो योऽभूत्सुषुप्तः पुमान्। प्रागस्वाप्समिति प्रबोधसमये यः प्रत्यभिज्ञायते तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥६॥

rāhugrastadivākarendusadṛśo māyāsamācchādanāt sanmātraḥ karaṇopasaṃharaṇato yo'bhūtsuṣuptaḥ pumān | prāgasvāpsamiti prabodhasamaye yaḥ pratyabhijñāyate tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||6||

अर्थ

सुषुप्ति में इन्द्रियाँ लीन होने पर शुद्ध सत्ता रहती है, पर माया से राहु-ग्रस्त सूर्य-चन्द्र जैसी छिपती है। जागने पर ‘मैं सोया था’ का प्रत्यभिज्ञान होता है। दक्षिणामूर्ति को नमस्कार।

Meaning

In deep sleep, when senses withdraw, pure being remains hidden by maya like sun or moon eclipsed by Rahu. On waking one recognizes, ‘I slept.’ Salutations to Dakshinamurthy.

stotram
Verse 7

बाल्यादिष्वपि जाग्रदादिषु तथा सर्वास्ववस्थास्वपि व्यावृत्तास्वनुवर्तमानमहमित्यन्तः स्फुरन्तं सदा। स्वात्मानं प्रकटीकरोति भजतां यो मुद्रया भद्रया तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥७॥

bālyādiṣvapi jāgradādiṣu tathā sarvāsvavasthāsvapi vyāvṛttāsvanuvartamānamahamityantaḥ sphurantaṃ sadā | svātmānaṃ prakaṭīkaroti bhajatāṃ yo mudrayā bhadrayā tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||7||

अर्थ

बाल्य से लेकर जाग्रत, स्वप्न, सुषुप्ति और सभी अवस्थाओं में भीतर ‘मैं’ निरंतर प्रकाशित रहता है। दक्षिणामूर्ति ज्ञानमुद्रा से इस आत्मा को प्रकट करते हैं।

Meaning

Through childhood, waking, dream, sleep, and all changing states, the inner ‘I’ continues to shine. Dakshinamurthy reveals this Self through the auspicious gesture of knowledge.

stotram
Verse 8

विश्वं पश्यति कार्यकारणतया स्वस्वामिसम्बन्धतः शिष्याचार्यतया तथैव पितृपुत्राद्यात्मना भेदतः। स्वप्ने जाग्रति वा य एष पुरुषो मायापरिभ्रामितः तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥८॥

viśvaṃ paśyati kāryakāraṇatayā svasvāmisambandhataḥ śiṣyācāryatayā tathaiva pitṛputrādyātmanā bhedataḥ | svapne jāgrati vā ya eṣa puruṣo māyāparibhrāmitaḥ tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||8||

अर्थ

माया से भ्रमित जीव जगत को कारण-कार्य, स्वामी-सेवक, गुरु-शिष्य, पिता-पुत्र आदि भेदों से देखता है, जाग्रत और स्वप्न दोनों में। भेदातीत सत्य दिखाने वाले गुरु को नमस्कार।

Meaning

Due to maya, the person sees the world through divisions such as cause-effect, owner-owned, teacher-student, father-son, in waking and dream. Salutations to the Guru who reveals the truth beyond division.

stotram
Verse 9

भूरम्भांस्यनलोऽनिलोऽम्बरमहर्नाथो हिमांशुः पुमान् इत्याभाति चराचरात्मकमिदं यस्यैव मूर्त्यष्टकम्। नान्यत्किञ्चन विद्यते विमृशतां यस्मात्परस्माद्विभोः तस्मै श्रीगुरुमूर्तये नम इदं श्रीदक्षिणामूर्तये॥९॥

bhūrambhāṃsyanalo'nilo'mbaramaharnātho himāṃśuḥ pumān ityābhāti carācarātmakamidaṃ yasyaiva mūrtyaṣṭakam | nānyatkiñcana vidyate vimṛśatāṃ yasmātparasmādvibhoḥ tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye ||9||

अर्थ

पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु, आकाश, सूर्य, चन्द्र और जीव, यह सब उनकी अष्टमूर्ति है। विचारशीलों के लिए उस परम विभु से अलग कुछ नहीं। दक्षिणामूर्ति को नमस्कार।

Meaning

Earth, water, fire, air, space, sun, moon, and the individual being are His eightfold manifestation. For the wise, nothing exists apart from that Supreme. Salutations to Dakshinamurthy.

stotram
Verse 10

सर्वात्मत्वमिति स्फुटीकृतमिदं यस्मादमुष्मिन् स्तवे तेनास्य श्रवणात्तदर्थमननाद्ध्यानाच्च सङ्कीर्तनात्। सर्वात्मत्वमहाविभूतिसहितं स्यादीश्वरत्वं स्वतः सिद्ध्येत्तत्पुनरष्टधा परिणतं चैश्वर्यमव्याहतम्॥१०॥

sarvātmatvamiti sphuṭīkṛtamidaṃ yasmādamuṣmin stave tenāsya śravaṇāttadarthamananāddhyānācca saṅkīrtanāt | sarvātmatvamahāvibhūtisahitaṃ syādīśvaratvaṃ svataḥ siddhyettatpunaraṣṭadhā pariṇataṃ caiśvaryamavyāhatam ||10||

अर्थ

यह स्तोत्र सर्वात्मभाव को स्पष्ट करता है। इसके श्रवण, मनन, ध्यान और संकीर्तन से साधक सर्वात्मत्व की विभूति और अव्याहत ऐश्वर्य प्राप्त करता है।

Meaning

This hymn clarifies the truth of the Self as all. By hearing, reflecting, meditating, and chanting it, the seeker gains the vision of all-selfhood and unobstructed spiritual sovereignty.

Dakshinamurthy Stotram

Adi Shankaracharya

0:00
0:00
साझा
🕉️

Shiva_dakshinamurthy

Explore Shiva_dakshinamurthy
← सभी मंत्र और स्तोत्र

Community Reflections

🕉️

Be the first to share your reflection.