Devi Kavach (Durga Saptashati)
देवी कवच / दुर्गा सप्तशती
Devi Kavach -- the genuine armour of the Goddess from the Markandeya Purana, recited as one of the three angas (Kavach, Argala, Keelaka) before the Durga Saptashati path. Sage Markandeya asks Brahma for the great protective secret, and Brahma answers with all 56 verses reproduced here verbatim from the Sanskrit original, invoking the Nine Durgas and the circle of Mother-goddesses to guard every direction, every limb, every inner faculty, and every area of life.
देवी कवच -- मार्कण्डेय पुराण का प्रामाणिक कवच, जो दुर्गा सप्तशती पाठ से पूर्व पढ़े जाने वाले तीन अंगों (कवच, अर्गला, कीलक) में से एक है। मार्कण्डेय ऋषि ब्रह्मा से महान रक्षा-रहस्य पूछते हैं, और ब्रह्मा मूल संस्कृत से यहाँ ज्यों-का-त्यों दिए गए पूरे ५६ श्लोकों में उत्तर देते हैं, जिसमें नवदुर्गा और मातृमण्डल की समस्त दिशाओं, अंगों, आंतरिक इन्द्रियों और जीवन के हर क्षेत्र की रक्षा का आह्वान है।
ॐ नमश्चण्डिकायै ॥ मार्कण्डेय उवाच । ॐ यद्गुह्यं परमं लोके सर्वरक्षाकरं नृणाम् । यन्न कस्यचिदाख्यातं तन्मे ब्रूहि पितामह ॥१॥
oṃ namaścaṇḍikāyai || mārkaṇḍeya uvāca | oṃ yad guhyaṃ paramaṃ loke sarvarakṣākaraṃ nṛṇām | yanna kasyacid ākhyātaṃ tanme brūhi pitāmaha ||1||
ॐ चण्डिका को नमस्कार। मार्कण्डेय बोले: हे पितामह, संसार में जो परम गुह्य रहस्य मनुष्यों की सम्पूर्ण रक्षा करने वाला है, जो किसी को नहीं बताया गया, वह मुझे बताइए।
Om, salutations to Chandika. Markandeya said: Om. That supreme secret in this world which fully protects men, which has never been told to anyone -- tell it to me, O Grandfather Brahma.
ब्रह्मोवाच । अस्ति गुह्यतमं विप्र सर्वभूतोपकारकम् । देव्यास्तु कवचं पुण्यं तच्छृणुष्व महामुने ॥२॥
brahmovāca | asti guhyatamaṃ vipra sarvabhūtopakārakam | devyāstu kavacaṃ puṇyaṃ tacchṛṇuṣva mahāmune ||2||
ब्रह्मा बोले: हे विप्र, एक अत्यंत गुह्य वस्तु है जो सभी प्राणियों के हित की है -- वह देवी का पुण्य कवच है। हे महामुने, उसे सुनिए।
Brahma said: There is, O Brahmin, a most secret thing beneficial to all beings -- the sacred armour of the Devi. Listen to it, O great sage.
प्रथमं शैलपुत्री च द्वितीयं ब्रह्मचारिणी । तृतीयं चन्द्रघण्टेति कूष्माण्डेति चतुर्थकम् ॥३॥
prathamaṃ śailaputrī ca dvitīyaṃ brahmacāriṇī | tṛtīyaṃ candraghaṇṭeti kūṣmāṇḍeti caturthakam ||3||
प्रथम शैलपुत्री, द्वितीय ब्रह्मचारिणी, तृतीय चन्द्रघण्टा और चतुर्थ कूष्माण्डा हैं।
The first is Shailaputri, the second Brahmacharini, the third is called Chandraghanta, and the fourth Kushmanda.
पञ्चमं स्कन्दमातेति षष्ठं कात्यायनीति च । सप्तमं कालरात्रीति महागौरीति चाष्टमम् ॥४॥
pañcamaṃ skandamāteti ṣaṣṭhaṃ kātyāyanīti ca | saptamaṃ kālarātrīti mahāgaurīti cāṣṭamam ||4||
पंचम स्कन्दमाता, षष्ठ कात्यायनी, सप्तम कालरात्रि और अष्टम महागौरी हैं।
The fifth is called Skandamata, the sixth Katyayani, the seventh Kalaratri, and the eighth Mahagauri.
नवमं सिद्धिदात्री च नवदुर्गाः प्रकीर्तिताः । उक्तान्येतानि नामानि ब्रह्मणैव महात्मना ॥५॥
navamaṃ siddhidātrī ca navadurgāḥ prakīrtitāḥ | uktānyetāni nāmāni brahmaṇaiva mahātmanā ||5||
नवम सिद्धिदात्री हैं -- ये नवदुर्गा कहलाई गई हैं। ये नाम महात्मा ब्रह्मा द्वारा ही कहे गए हैं।
The ninth is Siddhidatri -- these are proclaimed as the Nine Durgas. These names have been spoken by the great soul Brahma himself.
अग्निना दह्यमानस्तु शत्रुमध्ये गतो रणे । विषमे दुर्गमे चैव भयार्त्ताः शरणं गताः ॥६॥
agninā dahyamānastu śatrumadhye gato raṇe | viṣame durgame caiva bhayārttāḥ śaraṇaṃ gatāḥ ||6||
जो अग्नि में जल रहा हो, या रणभूमि में शत्रुओं के बीच फँसा हो, या विषम और दुर्गम स्थान में भय से पीड़ित होकर शरण में आया हो --
One who is burning in fire, or caught amid enemies in battle, or in a difficult and impassable place, distressed by fear, and takes refuge in her --
न तेषां जायते किंचिदशुभं रणसंकटे । नापदं तस्य पश्यामि शोकदुःखभयं न हि ॥७॥
na teṣāṃ jāyate kiṃcid aśubhaṃ raṇasaṃkaṭe | nāpadaṃ tasya paśyāmi śokaduḥkhabhayaṃ na hi ||7||
रणसंकट में भी उनका कुछ अशुभ नहीं होता। उसके लिए मुझे कोई आपदा नहीं दिखती -- न शोक, न दुःख, न भय।
Nothing inauspicious happens to them, even in the danger of battle. I see no calamity for that person -- no sorrow, suffering, or fear.
यैस्तु भक्त्या स्मृता नूनं तेषां वृद्धिः प्रजायते । ये त्वां स्मरन्ति देवेशि रक्षसे तान्न संशयः ॥८॥
yaistu bhaktyā smṛtā nūnaṃ teṣāṃ vṛddhiḥ prajāyate | ye tvāṃ smaranti deveśi rakṣase tānna saṃśayaḥ ||8||
जो श्रद्धा से उसका स्मरण करते हैं, निश्चय ही उनकी वृद्धि होती है। हे देवेशी, जो तुम्हारा स्मरण करते हैं, उनकी रक्षा तुम निःसंदेह करती हो।
Those who remember her with devotion surely prosper. O Goddess of gods, you protect without doubt those who remember you.
प्रेतसंस्था तु चामुण्डा वाराही महिषासना । ऐन्द्री गजसमारूढा वैष्णवी गरुडासना ॥९॥
pretasaṃsthā tu cāmuṇḍā vārāhī mahiṣāsanā | aindrī gajasamārūḍhā vaiṣṇavī garuḍāsanā ||9||
चामुण्डा प्रेत पर स्थित हैं, वाराही महिष पर आसीन हैं, ऐन्द्री गज पर आरूढ़ हैं, और वैष्णवी गरुड़ पर आसीन हैं।
Chamunda is stationed on a corpse, Varahi is seated on a buffalo, Aindri rides an elephant, and Vaishnavi is seated on Garuda.
माहेश्वरी वृषारूढा कौमारी शिखिवाहना । लक्ष्मीः पद्मासना देवी पद्महस्ता हरिप्रिया ॥१०॥
māheśvarī vṛṣārūḍhā kaumārī śikhivāhanā | lakṣmīḥ padmāsanā devī padmahastā haripriyā ||10||
माहेश्वरी वृषभ पर आरूढ़ हैं, कौमारी का वाहन मयूर है, और देवी लक्ष्मी कमल पर आसीन हैं, हाथ में कमल लिए, हरिप्रिया।
Maheshwari rides a bull, Kaumari has the peacock as her mount, and Goddess Lakshmi is seated on a lotus, a lotus in her hand, beloved of Hari.
श्वेतरूपधरा देवी ईश्वरी वृषवाहना । ब्राह्मी हंससमारूढा सर्वाभरणभूषिता ॥११॥
śvetarūpadharā devī īśvarī vṛṣavāhanā | brāhmī haṃsasamārūḍhā sarvābharaṇabhūṣitā ||11||
श्वेत रूप धारण करने वाली देवी ईश्वरी वृषभ पर सवार हैं; ब्राह्मी हंस पर आरूढ़ हैं, सम्पूर्ण आभूषणों से सुसज्जित।
Goddess Ishwari, bearing a white form, rides a bull; Brahmi rides a swan, adorned with every ornament.
इत्येता मातरः सर्वाः सर्वयोगसमन्विताः । नानाभरणशोभाढ्या नानारत्नोपशोभिताः ॥१२॥
ityetā mātaraḥ sarvāḥ sarvayogasamanvitāḥ | nānābharaṇaśobhāḍhyā nānāratnopaśobhitāḥ ||12||
इस प्रकार ये सभी मातृकाएँ, समस्त योग-शक्तियों से युक्त, विविध आभूषणों से शोभायमान और नाना रत्नों से सुसज्जित हैं।
Thus all these Mother-goddesses, endowed with every yogic power, are resplendent with various ornaments and adorned with many jewels.
दृश्यन्ते रथमारूढा देव्यः क्रोधसमाकुलाः । शङ्खं चक्रं गदां शक्तिं हलं च मुसलायुधम् ॥१३॥
dṛśyante rathamārūḍhā devyaḥ krodhasamākulāḥ | śaṅkhaṃ cakraṃ gadāṃ śaktiṃ halaṃ ca musalāyudham ||13||
देवियाँ रथों पर आरूढ़, क्रोध से भरी हुई दिखती हैं, शंख, चक्र, गदा, शक्ति, हल और मूसल अस्त्र धारण किए हुए।
The goddesses are seen mounted on chariots, filled with fury, bearing conch, discus, mace, spear, plough, and the pestle-weapon.
खेटकं तोमरं चैव परशुं पाशमेव च । कुन्तायुधं त्रिशूलं च शार्ङ्गमायुधमुत्तमम् ॥१४॥
kheṭakaṃ tomaraṃ caiva paraśuṃ pāśameva ca | kuntāyudhaṃ triśūlaṃ ca śārṅgamāyudham uttamam ||14||
और ढाल, तोमर, फरसा, पाश, कुन्त अस्त्र, त्रिशूल तथा उत्तम शार्ङ्ग धनुष।
And shield, javelin, axe, noose, lance-weapon, trident, and the excellent bow Sharnga.
दैत्यानां देहनाशाय भक्तानामभयाय च । धारयन्त्यायुधानीत्थं देवानां च हिताय वै ॥१५॥
daityānāṃ dehanāśāya bhaktānām abhayāya ca | dhārayantyāyudhānītthaṃ devānāṃ ca hitāya vai ||15||
वे इस प्रकार अस्त्र धारण करती हैं दैत्यों के शरीर के नाश के लिए, भक्तों के अभय के लिए, और देवताओं के हित के लिए।
They bear these weapons in this way for the destruction of the demons' bodies, for the fearlessness of devotees, and for the welfare of the gods.
नमस्तेऽस्तु महारौद्रे महाघोरपराक्रमे । महाबले महोत्साहे महाभयविनाशिनि ॥१६॥
namaste'stu mahāraudre mahāghoraparākrame | mahābale mahotsāhe mahābhayavināśini ||16||
हे महारौद्रे, महाघोरपराक्रम वाली, महाबल, महोत्साह और महाभय की नाशिनी, तुम्हें नमस्कार हो।
Salutations to you, O greatly fierce one, of terrible valour, of great strength, great vigour, destroyer of great fear.
त्राहि मां देवि दुष्प्रेक्ष्ये शत्रूणां भयवर्द्धिनि । प्राच्यां रक्षतु मामैन्द्री आग्नेय्यामग्निदेवता ॥१७॥
trāhi māṃ devi duṣprekṣye śatrūṇāṃ bhayavarddhini | prācyāṃ rakṣatu māmaindrī āgneyyām agnidevatā ||17||
हे देवी, दुष्प्रेक्ष्ये, शत्रुओं का भय बढ़ाने वाली, मेरी रक्षा करो। पूर्व में ऐन्द्री और आग्नेय कोण में अग्निदेवता मेरी रक्षा करें।
Protect me, O Goddess, terrible to behold, who increases the fear of enemies. May Aindri protect me in the east, and the fire-deity in the south-east.
दक्षिणेऽवतु वाराही नैरृत्यां खड्गधारिणी । प्रतीच्यां वारुणी रक्षेद्वायव्यां मृगवाहिनी ॥१८॥
dakṣiṇe'vatu vārāhī nairṛtyāṃ khaḍgadhāriṇī | pratīcyāṃ vāruṇī rakṣed vāyavyāṃ mṛgavāhinī ||18||
दक्षिण में वाराही, नैरृत्य में खड्गधारिणी रक्षा करें; पश्चिम में वारुणी और वायव्य में मृगवाहिनी रक्षा करें।
May Varahi protect in the south, the sword-bearer in the south-west; may Varuni protect in the west, the deer-riding one in the north-west.
उदीच्यां पातु कौमारी ऐशान्यां शूलधारिणी । ऊर्ध्वं ब्रह्माणि मे रक्षेदधस्ताद्वैष्णवी तथा ॥१९॥
udīcyāṃ pātu kaumārī aiśānyāṃ śūladhāriṇī | ūrdhvaṃ brahmāṇi me rakṣed adhastād vaiṣṇavī tathā ||19||
उत्तर में कौमारी, ऐशान्य में शूलधारिणी रक्षा करें; ऊपर ब्रह्माणी और नीचे वैष्णवी मेरी रक्षा करें।
May Kaumari protect in the north, the trident-bearer in the north-east; may Brahmani protect me above, and Vaishnavi likewise below.
एवं दश दिशो रक्षेच्चामुण्डा शववाहना । जया मे चाग्रतः पातु विजया पातु पृष्ठतः ॥२०॥
evaṃ daśa diśo rakṣecchāmuṇḍā śavavāhanā | jayā me cāgrataḥ pātu vijayā pātu pṛṣṭhataḥ ||20||
इस प्रकार शववाहना चामुण्डा दसों दिशाओं की रक्षा करें। जया मेरे आगे और विजया मेरे पीछे रक्षा करें।
Thus may Chamunda, who rides a corpse, protect the ten directions. May Jaya protect me in front, and Vijaya protect me from behind.
अजिता वामपार्श्वे तु दक्षिणे चापराजिता । शिखामुद्योतिनी रक्षेदुमा मूर्ध्नि व्यवस्थिता ॥२१॥
ajitā vāmapārśve tu dakṣiṇe cāparājitā | śikhām udyotinī rakṣed umā mūrdhni vyavasthitā ||21||
अजिता मेरे वाम पार्श्व की और अपराजिता दक्षिण पार्श्व की रक्षा करें; उद्योतिनी मेरी शिखा की रक्षा करें और मूर्धा पर स्थित उमा उसकी रक्षा करें।
May Ajita protect my left side, and Aparajita my right; may Udyotini protect my crown-lock, and Uma, stationed on the head, protect it.
मालाधरी ललाटे च भ्रुवौ रक्षेद्यशस्विनी । त्रिनेत्रा च भ्रुवोर्मध्ये यमघण्टा च नासिके ॥२२॥
mālādharī lalāṭe ca bhruvau rakṣed yaśasvinī | trinetrā ca bhruvormadhye yamaghaṇṭā ca nāsike ||22||
मालाधरी ललाट की और यशस्विनी भौंहों की रक्षा करें; त्रिनेत्रा भौंहों के मध्य की और यमघण्टा नासिका की रक्षा करें।
May Maladhari protect my forehead, and Yashasvini my eyebrows; may Trinetra protect between my brows, and Yamaghanta my nose.
शङ्खिनी चक्षुषोर्मध्ये श्रोत्रयोर्द्वारवासिनी । कपोलौ कालिका रक्षेत्कर्णमूले तु शाङ्करी ॥२३॥
śaṅkhinī cakṣuṣormadhye śrotrayor dvāravāsinī | kapolau kālikā rakṣet karṇamūle tu śāṅkarī ||23||
शंखिनी नेत्रों के मध्य की और द्वारवासिनी कानों की रक्षा करें; कालिका कपोलों की और शांकरी कर्णमूल की रक्षा करें।
May Shankhini protect between my eyes, and the door-dwelling one my ears; may Kalika protect my cheeks, and Shankari the base of my ears.
नासिकायां सुगन्धा च उत्तरोष्ठे च चर्चिका । अधरे चामृतकला जिह्वायां च सरस्वती ॥२४॥
nāsikāyāṃ sugandhā ca uttaroṣṭhe ca carcikā | adhare cāmṛtakalā jihvāyāṃ ca sarasvatī ||24||
सुगन्धा नासिका की, चर्चिका ऊपरी होंठ की, अमृतकला निचले होंठ की और सरस्वती जिह्वा की रक्षा करें।
May Sugandha protect my nose, and Charchika my upper lip; may Amritakala protect my lower lip, and Sarasvati my tongue.
दन्तान् रक्षतु कौमारी कण्ठदेशे तु चण्डिका । घण्टिकां चित्रघण्टा च महामाया च तालुके ॥२५॥
dantān rakṣatu kaumārī kaṇṭhadeśe tu caṇḍikā | ghaṇṭikāṃ citraghaṇṭā ca mahāmāyā ca tāluke ||25||
कौमारी दाँतों की और चण्डिका कण्ठ-प्रदेश की रक्षा करें; चित्रघण्टा घंटिका की और महामाया तालु की रक्षा करें।
May Kaumari protect my teeth, and Chandika the region of my throat; may Chitraghanta protect the uvula, and Mahamaya my palate.
कामाक्षी चिबुकं रक्षेद्वाचं मे सर्वमङ्गला । ग्रीवायां भद्रकाली च पृष्ठवंशे धनुर्धरी ॥२६॥
kāmākṣī cibukaṃ rakṣed vācaṃ me sarvamaṅgalā | grīvāyāṃ bhadrakālī ca pṛṣṭhavaṃśe dhanurdharī ||26||
कामाक्षी ठोड़ी की और सर्वमंगला वाणी की रक्षा करें; भद्रकाली गर्दन की और धनुर्धरी रीढ़ की रक्षा करें।
May Kamakshi protect my chin, and Sarvamangala protect my speech; may Bhadrakali protect my neck, and the bow-bearer my spine.
नीलग्रीवा बहिःकण्ठे नलिकां नलकूबरी । स्कन्धयोः खड्गिनी रक्षेद्बाहू मे वज्रधारिणी ॥२७॥
nīlagrīvā bahiḥkaṇṭhe nalikāṃ nalakūbarī | skandhayoḥ khaḍginī rakṣed bāhū me vajradhāriṇī ||27||
नीलग्रीवा बाह्य कण्ठ की और नलकूबरी श्वास-नली की रक्षा करें; खड्गिनी कंधों की और वज्रधारिणी भुजाओं की रक्षा करें।
May Nilagriva protect my outer throat, and Nalakubari my windpipe; may the sword-bearer protect my shoulders, and the thunderbolt-bearer my arms.
हस्तयोर्दण्डिनी रक्षेदम्बिका चाङ्गुलीषु च । नखाञ्छूलेश्वरी रक्षेत्कुक्षौ रक्षेत्कुलेश्वरी ॥२८॥
hastayor daṇḍinī rakṣed ambikā cāṅgulīṣu ca | nakhāñ chūleśvarī rakṣet kukṣau rakṣet kuleśvarī ||28||
दण्डिनी हाथों की और अम्बिका उँगलियों की रक्षा करें; शूलेश्वरी नाखूनों की और कुलेश्वरी उदर की रक्षा करें।
May Dandini protect my hands, and Ambika my fingers; may Shuleshvari protect my nails, and Kuleshvari my belly.
स्तनौ रक्षेन्महादेवी मनःशोकविनाशिनी । हृदये ललिता देवी उदरे शूलधारिणी ॥२९॥
stanau rakṣen mahādevī manaḥśokavināśinī | hṛdaye lalitā devī udare śūladhāriṇī ||29||
मनःशोकविनाशिनी महादेवी वक्षस्थल की रक्षा करें; ललिता देवी हृदय की और शूलधारिणी उदर की रक्षा करें।
May Mahadevi, destroyer of mental sorrow, protect my chest; may Goddess Lalita protect my heart, and the trident-bearer my stomach.
नाभौ च कामिनी रक्षेद्गुह्यं गुह्येश्वरी तथा । पूतना कामिका मेढ्रं गुदे महिषवाहिनी ॥३०॥
nābhau ca kāminī rakṣed guhyaṃ guhyeśvarī tathā | pūtanā kāmikā meḍhraṃ gude mahiṣavāhinī ||30||
कामिनी नाभि की और गुह्येश्वरी गुह्य अंग की रक्षा करें; पूतना और कामिका मेढ्र की और महिषवाहिनी गुदा की रक्षा करें।
May Kamini protect my navel, and Guhyeshvari likewise the private region; may Putana and Kamika protect the genitals, and the buffalo-riding one the anus.
कट्यां भगवती रक्षेज्जानुनी विन्ध्यवासिनी । जङ्घे महाबला रक्षेत्सर्वकामप्रदायिनी ॥३१॥
kaṭyāṃ bhagavatī rakṣej jānunī vindhyavāsinī | jaṅghe mahābalā rakṣet sarvakāmapradāyinī ||31||
भगवती कटि की और विन्ध्यवासिनी घुटनों की रक्षा करें; सर्वकामप्रदायिनी महाबला जंघाओं की रक्षा करें।
May Bhagavati protect my hips, and Vindhyavasini my knees; may Mahabala, the giver of all desires, protect my shins.
गुल्फयोर्नारसिंही च पादपृष्ठे तु तैजसी । पादाङ्गुलीषु श्री रक्षेत्पादाधस्तलवासिनी ॥३२॥
gulphayor nārasiṃhī ca pādapṛṣṭhe tu taijasī | pādāṅgulīṣu śrī rakṣet pādādhastalavāsinī ||32||
नारसिंही टखनों की और तैजसी पैरों के ऊपरी भाग की रक्षा करें; श्री पैर की उँगलियों की और तलवासिनी तलवों की रक्षा करें।
May Narasimhi protect my ankles, and Taijasi the top of my feet; may Shri protect my toes, and the one who dwells in the soles protect the soles of my feet.
नखान् दंष्ट्राकराली च केशांश्चैवोर्ध्वकेशिनी । रोमकूपेषु कौबेरी त्वचं वागीश्वरी तथा ॥३३॥
nakhān daṃṣṭrākarālī ca keśāṃścaivordhvakeśinī | romakūpeṣu kauberī tvacaṃ vāgīśvarī tathā ||33||
दंष्ट्राकराली नाखूनों की और ऊर्ध्वकेशिनी बालों की रक्षा करें; कौबेरी रोमकूपों की और वागीश्वरी त्वचा की रक्षा करें।
May Damshtrakarali protect my nails, and Urdhvakeshini my hair; may Kauberi protect my pores, and Vagishvari my skin.
रक्तमज्जावसामांसान्यस्थिमेदांसि पार्वती । अन्त्राणि कालरात्रिश्च पित्तं च मुकुटेश्वरी ॥३४॥
raktamajjāvasāmāṃsānyasthimedāṃsi pārvatī | antrāṇi kālarātriśca pittaṃ ca mukuṭeśvarī ||34||
पार्वती रक्त, मज्जा, वसा, मांस, अस्थि और मेद की रक्षा करें; कालरात्रि आंतों की और मुकुटेश्वरी पित्त की रक्षा करें।
May Parvati protect my blood, marrow, fat, flesh, bones and tissue; may Kalaratri protect my intestines, and Mukuteshvari my bile.
पद्मावती पद्मकोशे कफे चूडामणिस्तथा । ज्वालामुखी नखज्वालामभेद्या सर्वसन्धिषु ॥३५॥
padmāvatī padmakośe kaphe cūḍāmaṇistathā | jvālāmukhī nakhajvālām abhedyā sarvasandhiṣu ||35||
पद्मावती पद्मकोश की और चूडामणि कफ की रक्षा करें; ज्वालामुखी नखों की ज्वाला की और अभेद्या समस्त संधियों की रक्षा करें।
May Padmavati protect the lotus-chamber (of the heart), and Chudamani my phlegm; may Jvalamukhi protect the fire in my nails, and the unbreakable one all my joints.
शुक्रं ब्रह्माणि मे रक्षेच्छायां छत्रेश्वरी तथा । अहंकारं मनो बुद्धिं रक्षेन्मे धर्मधारिणी ॥३६॥
śukraṃ brahmāṇi me rakṣecchāyāṃ chatreśvarī tathā | ahaṃkāraṃ mano buddhiṃ rakṣenme dharmadhāriṇī ||36||
ब्रह्माणी शुक्र की और छत्रेश्वरी छाया की रक्षा करें; धर्मधारिणी अहंकार, मन और बुद्धि की रक्षा करें।
May Brahmani protect my vital seed, and Chhatreshvari likewise my shadow; may the upholder of dharma protect my ego, mind, and intellect.
प्राणापानौ तथा व्यानमुदानं च समानकम् । वज्रहस्ता च मे रक्षेत्प्राणं कल्याणशोभना ॥३७॥
prāṇāpānau tathā vyānam udānaṃ ca samānakam | vajrahastā ca me rakṣet prāṇaṃ kalyāṇaśobhanā ||37||
वज्रहस्ता, कल्याणशोभना देवी मेरे पाँचों प्राणों -- प्राण, अपान, व्यान, उदान, समान -- की रक्षा करें।
May the thunderbolt-handed, auspicious and radiant Goddess protect my five vital breaths -- prana, apana, vyana, udana, and samana.
रसे रूपे च गन्धे च शब्दे स्पर्शे च योगिनी । सत्त्वं रजस्तमश्चैव रक्षेन्नारायणी सदा ॥३८॥
rase rūpe ca gandhe ca śabde sparśe ca yoginī | sattvaṃ rajastamaścaiva rakṣennārāyaṇī sadā ||38||
योगिनी रस, रूप, गंध, शब्द और स्पर्श में रक्षा करें; नारायणी सदा सत्त्व, रजस् और तमस् की रक्षा करें।
May Yogini protect me in taste, form, smell, sound, and touch; may Narayani ever protect my sattva, rajas, and tamas.
आयू रक्षतु वाराही धर्मं रक्षतु वैष्णवी । यशः कीर्तिं च लक्ष्मीं च धनं विद्यां च चक्रिणी ॥३९॥
āyū rakṣatu vārāhī dharmaṃ rakṣatu vaiṣṇavī | yaśaḥ kīrtiṃ ca lakṣmīṃ ca dhanaṃ vidyāṃ ca cakriṇī ||39||
वाराही आयु की और वैष्णवी धर्म की रक्षा करें; चक्रिणी यश, कीर्ति, लक्ष्मी, धन और विद्या की रक्षा करें।
May Varahi protect my lifespan, and Vaishnavi my dharma; may the discus-bearer protect my fame, glory, prosperity, wealth, and learning.
गोत्रमिन्द्राणि मे रक्षेत्पशून्मे रक्ष चण्डिके । पुत्रान् रक्षेन्महालक्ष्मीर्भार्यां रक्षतु भैरवी ॥४०॥
gotram indrāṇi me rakṣet paśūnme rakṣa caṇḍike | putrān rakṣenmahālakṣmīr bhāryāṃ rakṣatu bhairavī ||40||
इन्द्राणी गोत्र की रक्षा करें; हे चण्डिके, मेरे पशुओं की रक्षा करो। महालक्ष्मी पुत्रों की और भैरवी भार्या की रक्षा करें।
May Indrani protect my lineage; O Chandika, protect my cattle. May Mahalakshmi protect my sons, and Bhairavi protect my wife.
पन्थानं सुपथा रक्षेन्मार्गं क्षेमकरी तथा । राजद्वारे महालक्ष्मीर्विजया सर्वतः स्थिता ॥४१॥
panthānaṃ supathā rakṣen mārgaṃ kṣemakarī tathā | rājadvāre mahālakṣmīr vijayā sarvataḥ sthitā ||41||
सुपथा मार्ग-यात्रा की और क्षेमकरी पथ की रक्षा करें; राजद्वार में महालक्ष्मी और सर्वत्र विजया स्थित रहें।
May the giver of good paths protect my journey, and the bringer of welfare my road; may Mahalakshmi protect me at the king's gate, and Vijaya stand present on every side.
रक्षाहीनं तु यत्स्थानं वर्जितं कवचेन तु । तत्सर्वं रक्ष मे देवि जयन्ती पापनाशिनी ॥४२॥
rakṣāhīnaṃ tu yatsthānaṃ varjitaṃ kavacena tu | tatsarvaṃ rakṣa me devi jayantī pāpanāśinī ||42||
जो स्थान इस कवच से छूट गया हो, रक्षाहीन रह गया हो -- हे देवी जयन्ती, पापनाशिनी, उस सबकी भी रक्षा करो।
Whatever place is left unprotected, left out by this armour -- protect all of it, O Goddess Jayanti, destroyer of sin.
पदमेकं न गच्छेत्तु यदीच्छेच्छुभमात्मनः । कवचेनावृतो नित्यं यत्र यत्रैव गच्छति ॥४३॥
padamekaṃ na gacchettu yadīcchecchubham ātmanaḥ | kavacenāvṛto nityaṃ yatra yatraiva gacchati ||43||
जो अपना कल्याण चाहता है, उसे इस कवच के बिना एक कदम भी नहीं चलना चाहिए। नित्य इस कवच से आवृत रहकर, जहाँ भी वह जाता है --
One who desires their own good should not take even a single step without this armour. Ever covered by this armour, wherever one goes --
तत्र तत्रार्थलाभश्च विजयः सार्वकामिकः । यं यं चिन्तयते कामं तं तं प्राप्नोति निश्चितम् । परमैश्वर्यमतुलं प्राप्स्यते भूतले पुमान् ॥४४॥
tatra tatrārthalābhaśca vijayaḥ sārvakāmikaḥ | yaṃ yaṃ cintayate kāmaṃ taṃ taṃ prāpnoti niścitam | paramaiśvaryam atulaṃ prāpsyate bhūtale pumān ||44||
वहाँ-वहाँ अर्थलाभ और सर्वकामनाओं में विजय मिलती है। जिस-जिस इच्छा का चिंतन करता है, वह-वह निश्चय ही प्राप्त होती है -- मनुष्य पृथ्वी पर अतुल परम ऐश्वर्य पाता है।
There, in every place, one gains wealth and victory in every desire. Whatever wish one thinks of, that one certainly attains -- a man obtains unequalled supreme prosperity on this earth.
निर्भयो जायते मर्त्यः संग्रामेष्वपराजितः । त्रैलोक्ये तु भवेत्पूज्यः कवचेनावृतः पुमान् ॥४५॥
nirbhayo jāyate martyaḥ saṃgrāmeṣv aparājitaḥ | trailokye tu bhavet pūjyaḥ kavacenāvṛtaḥ pumān ||45||
मनुष्य निर्भय हो जाता है, संग्रामों में अपराजित रहता है; इस कवच से आवृत मनुष्य तीनों लोकों में पूज्य हो जाता है।
A mortal becomes fearless, unconquered in battles; a man covered by this armour becomes worthy of worship in the three worlds.
इदं तु देव्याः कवचं देवानामपि दुर्लभम् । यः पठेत्प्रयतो नित्यं त्रिसन्ध्यं श्रद्धयान्वितः ॥४६॥
idaṃ tu devyāḥ kavacaṃ devānām api durlabham | yaḥ paṭhet prayato nityaṃ trisandhyaṃ śraddhayānvitaḥ ||46||
देवी का यह कवच देवताओं के लिए भी दुर्लभ है। जो इसे शुद्ध होकर, नित्य, त्रिसंध्या में, श्रद्धापूर्वक पढ़ता है --
This armour of the Devi is rare even for the gods. Whoever recites it purified, daily, at the three junctures of the day, with faith --
दैवी कला भवेत्तस्य त्रैलोक्येष्वपराजितः । जीवेद्वर्षशतं साग्रमपमृत्युविवर्जितः ॥४७॥
daivī kalā bhavet tasya trailokyeṣv aparājitaḥ | jīved varṣaśataṃ sāgram apamṛtyuvivarjitaḥ ||47||
उसमें दैवी कला उत्पन्न होती है, तीनों लोकों में अपराजित रहता है; वह सौ वर्ष से भी अधिक जीवित रहता है, अकाल मृत्यु से रहित।
A portion of divine power arises in them, unconquered in the three worlds; they live a full hundred years and more, free from untimely death.
नश्यन्ति व्याधयः सर्वे लूताविस्फोटकादयः । स्थावरं जङ्गमं चैव कृत्रिमं चापि यद्विषम् ॥४८॥
naśyanti vyādhayaḥ sarve lūtāvisphoṭakādayaḥ | sthāvaraṃ jaṅgamaṃ caiva kṛtrimaṃ cāpi yadviṣam ||48||
बोइल और चेचक आदि सहित सभी रोग नष्ट हो जाते हैं; तथा स्थावर, जंगम अथवा कृत्रिम विष भी नष्ट होता है।
All diseases are destroyed, including boils, pox, and the like; and every poison too, whether from plant, from animal, or artificially made.
अभिचाराणि सर्वाणि मन्त्रयन्त्राणि भूतले । भूचराः खेचराश्चैव जलजाश्चौपदेशिकाः ॥४९॥
abhicārāṇi sarvāṇi mantrayantrāṇi bhūtale | bhūcarāḥ khecarāścaiva jalajāścaupadeśikāḥ ||49||
पृथ्वी पर सभी अभिचार कर्म और मंत्र-यंत्र प्रयोग; भूचर, खेचर और जलचर तथा दुष्ट प्रेरणा से उत्पन्न बाधाएँ --
All rites of black magic and mantra-yantra workings on this earth; beings that move on earth, in the sky, and in water, and those set in motion by ill intent --
सहजा कुलजा माला डाकिनी शाकिनी तथा । अन्तरिक्षचरा घोरा डाकिन्यश्च महाबलाः ॥५०॥
sahajā kulajā mālā ḍākinī śākinī tathā | antarikṣacarā ghorā ḍākinyaśca mahābalāḥ ||50||
सहज, कुलज और माला दोष, तथा डाकिनी-शाकिनी; आकाश में विचरने वाली घोर और महाबली डाकिनियाँ --
Innate afflictions, family curses, garland-curses, and dakinis and shakinis; and the terrible, mighty dakinis that roam the sky --
ग्रहभूतपिशाचाश्च यक्षगन्धर्वराक्षसाः । ब्रह्मराक्षसवेतालाः कुष्माण्डा भैरवादयः ॥५१॥
grahabhūtapiśācāśca yakṣagandharvarākṣasāḥ | brahmarākṣasavetālāḥ kuṣmāṇḍā bhairavādayaḥ ||51||
ग्रह, भूत और पिशाच; यक्ष, गंधर्व और राक्षस; ब्रह्मराक्षस, वेताल, कूष्माण्ड और भैरव आदि --
Planetary spirits, ghosts, and demons; yakshas, gandharvas, and rakshasas; brahmarakshasas, vetalas, kushmandas, and forms of Bhairava --
नश्यन्ति दर्शनात्तस्य कवचे हृदि संस्थिते । मानोन्नतिर्भवेद्राज्ञस्तेजोवृद्धिकरं परम् ॥५२॥
naśyanti darśanāt tasya kavace hṛdi saṃsthite | mānonnatir bhaved rājñas tejovṛddhikaraṃ param ||52||
यह कवच जिसके हृदय में स्थित है, उसे देखते ही वे सब नष्ट हो जाते हैं। राजा के समक्ष भी सम्मान मिलता है, और यह तेज को बहुत बढ़ाता है।
All these vanish at the very sight of one who bears this armour established in the heart. It brings esteem even before a king, and greatly increases one's radiance.
यशसा वर्धते सोऽपि कीर्तिमण्डितभूतले । जपेत्सप्तशतीं चण्डीं कृत्वा तु कवचं पुरा ॥५३॥
yaśasā vardhate so'pi kīrtimaṇḍitabhūtale | japet saptaśatīṃ caṇḍīṃ kṛtvā tu kavacaṃ purā ||53||
वह भी यश से बढ़ता है, पृथ्वी पर कीर्ति से मण्डित होता है। पहले कवच का पाठ करके ही चण्डी सप्तशती का जप करना चाहिए।
One grows in fame and stands adorned with renown on earth. Let one recite the Chandi Saptashati only after first reciting this armour.
यावद्भूमण्डलं धत्ते सशैलवनकाननम् । तावत्तिष्ठति मेदिन्यां सन्ततिः पुत्रपौत्रिकी ॥५४॥
yāvad bhūmaṇḍalaṃ dhatte saśailavanakānanam | tāvat tiṣṭhati medinyāṃ santatiḥ putrapautrikī ||54||
जब तक पृथ्वी अपने पर्वत, वन और कानन को धारण करती है, तब तक इस धरती पर पुत्र-पौत्र की संतति बनी रहती है।
As long as the earth bears its mountains, forests, and groves, so long does one's lineage of sons and grandsons endure upon it.
देहान्ते परमं स्थानं यत्सुरैरपि दुर्लभम् । प्राप्नोति पुरुषो नित्यं महामाया प्रसादतः ॥५५॥
dehānte paramaṃ sthānaṃ yatsurairapi durlabham | prāpnoti puruṣo nityaṃ mahāmāyā prasādataḥ ||55||
देह के अंत में, महामाया की कृपा से, मनुष्य उस परम स्थान को प्राप्त करता है जो देवताओं के लिए भी दुर्लभ है।
At the end of the body, one attains the supreme abode, rare even for the gods, ever, by the grace of Mahamaya.
लभते परमं रूपं शिवेन सह मोदते ॥ ॐ ॥५६॥ ॥ इति मार्कण्डेयपुराणे देव्याः कवचं सम्पूर्णम् ॥
labhate paramaṃ rūpaṃ śivena saha modate || oṃ ||56|| || iti mārkaṇḍeyapurāṇe devyāḥ kavacaṃ sampūrṇam ||
वह परम रूप को प्राप्त कर शिव के साथ आनन्दित होता है। इस प्रकार मार्कण्डेय पुराण में देवी कवच सम्पूर्ण हुआ।
One obtains the supreme form and rejoices together with Shiva. Thus ends the Devi Kavacham in the Markandeya Purana.
Devi Kavach (Durga Saptashati)
Traditional, from the Markandeya Purana (Markandeya-Brahma Samvada, Durga Saptashati anga)
Durga_devi
Explore Durga_deviपाठ का सर्वोत्तम समय
संबंधित
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.