Dhumavati Ashtakam (Dhumavati Ashtak Stotra)
धूमावती अष्टकम् (धूमावती अष्टक स्तोत्र)
This is the genuine Sanskrit Dhumavati Ashtak Stotra as it circulates widely in Mahavidya/tantra devotional collections (verified across hindipath.com, webdunia, devshoppe, astromantra, bhaktitak, and other independent transcriptions). It is a fierce tantric hymn in the Kali/Chandika idiom -- describing the Goddess in her maiden, mature, and aged forms through the day, wielding a khatvanga staff, wearing skull garlands, dancing in the cremation ground -- rather than the gentle household-deity language used elsewhere on this site. It carries 8 main verses plus 5 phala-shruti verses (13 total). Several compounds in the source text are transmitted with unclear or variant readings across sites, typical of orally-preserved tantric stotras; renderings below follow the most consistent published readings.
यह प्रामाणिक संस्कृत धूमावती अष्टक स्तोत्र है, जो महाविद्या/तंत्र भक्ति-संग्रहों में व्यापक रूप से प्रचलित है (hindipath.com, webdunia, devshoppe, astromantra, bhaktitak आदि स्वतंत्र स्रोतों से मिलान किया गया)। यह काली/चण्डिका शैली का उग्र तांत्रिक स्तोत्र है -- जिसमें देवी को दिन के तीन प्रहरों में कुमारी, प्रौढ़ और वृद्धा रूपों में, खट्वांग धारण किए, मुण्डमाला पहने, श्मशान में नृत्य करते हुए वर्णित किया गया है -- न कि इस साइट पर अन्यत्र प्रयुक्त सौम्य गृहदेवी-भाषा में। इसमें 8 मुख्य श्लोक तथा 5 फलश्रुति श्लोक (कुल 13) हैं। स्रोत पाठ के कुछ संधि-पद विभिन्न स्रोतों में अस्पष्ट अथवा भिन्न रूप में प्राप्त होते हैं, जो मौखिक रूप से संरक्षित तांत्रिक स्तोत्रों में सामान्य है; नीचे दिए अनुवाद सर्वाधिक सुसंगत प्रकाशित पाठ का अनुसरण करते हैं।
ॐ प्रातर्वा स्यात कुमारी कुसुम-कलिकया जप-मालां जपन्ती । मध्यान्हे प्रौढ-रुपा विकसित-वदना चारु-नेत्रा निशायाम् ॥ सन्ध्यायां ब्रिद्ध-रुपा गलीत-कुच-युगा मुण्ड-मालां वहन्ती । सा देवी देव-देवी त्रिभुवन-जननी चण्डिका पातु युष्मान् ॥१॥
oṃ prātarvā syāta kumārī kusuma-kalikayā japa-mālāṃ japantī | madhyānhe prauḍha-rupā vikasita-vadanā cāru-netrā niśāyām || sandhyāyāṃ briddha-rupā galīta-kuca-yugā muṇḍa-mālāṃ vahantī | sā devī deva-devī tribhuvana-jananī caṇḍikā pātu yuṣmān ||1||
प्रातःकाल वे कुमारी रूप में पुष्पकलिका सहित जपमाला जपती हैं; मध्याह्न में प्रौढ़ रूप धारण करती हैं, मुख खिला हुआ, नेत्र सुंदर; संध्या में वृद्धा रूप में, क्षीण देह, मुण्डमाला धारण किए हुए। वह देवी, देवों की देवी, त्रिभुवन-जननी चण्डिका आप सबकी रक्षा करें।
In the morning she is a maiden reciting her japa-mala with a flower bud; at midday she takes mature form, her face blossoming, her eyes lovely; in the evening she becomes aged, her form worn, wearing a garland of skulls. May that Goddess, Goddess of gods, mother of the three worlds, Chandika, protect you all.
बद्ध्वा खट्वाङ्ग कोटौ कपिल दर जटा मण्डलं पद्म योनेः । कृत्वा दैत्योत्तमाङ्गैः स्रजमुरसी शिरः शेखरं ताक्ष्र्य पक्षैः ॥ पूर्ण रक्त्तैः सुराणां यम महिष-महा-श्रिङ्गमादाय पाणौ । पायाद वौ वन्ध मानः प्रलय मुदितया भैरवः काल रात्र्या ॥२॥
baddhvā khaṭvāṅga koṭau kapila dara jaṭā maṇḍalaṃ padma yoneḥ | kṛtvā daityottamāṅgaiḥ srajamurasī śiraḥ śekharaṃ tākṣrya pakṣaiḥ || pūrṇa rakttaiḥ surāṇāṃ yama mahiṣa-mahā-śriṅgamādāya pāṇau | pāyāda vau vandha mānaḥ pralaya muditayā bhairavaḥ kāla rātryā ||2||
अपने कपिल जटामण्डल के शिखर पर खट्वांग बांधे, वक्षस्थल पर दैत्यों के मस्तकों की माला और सिर पर गरुड़-पंखों का शिखर धारण किए; हाथ में देवताओं के रक्त से भरा यम के महिष का विशाल श्रृंग लिए -- वह प्रलयकाल में हर्षित उग्र भैरवी इस कालरात्रि में हमारी रक्षा करें।
Binding a khatvanga staff at the crown of her tawny matted locks, wearing a garland of demons' severed heads upon her chest and a crest of eagle feathers on her head; holding in her hand the great horn of Yama's buffalo, filled with the blood of celestial beings -- may she, thus worshipped, the fierce Bhairavi rejoicing at the hour of dissolution, protect us in this night of doom.
चर्वन्ती ग्रन्थी खण्ड प्रकट कट कटा शब्द संघातमुग्रम् । कुर्वाणा प्रेत मध्ये ककह कह हास्यमुग्रं कृशाङ्गी ॥ नित्यं न्रीत्यं प्रमत्ता डमरू डिम डिमान स्फारयन्ती मुखाब्जम् । पायान्नश्चण्डिकेयं झझम झम झमा जल्पमाना भ्रमन्ती ॥३॥
carvantī granthī khaṇḍa prakaṭa kaṭa kaṭā śabda saṃghātamugram | kurvāṇā preta madhye kakaha kaha hāsyamugraṃ kṛśāṅgī || nityaṃ nrītyaṃ pramattā ḍamarū ḍima ḍimāna sphārayantī mukhābjam | pāyānnaścaṇḍikeyaṃ jhajhama jhama jhamā jalpamānā bhramantī ||3||
दांत पीसते हुए भयंकर कट-कट ध्वनि करती हुई; प्रेतों के बीच भयानक ककह-कह हास्य करती हुई, क्षीण अंगों वाली; नित्य नृत्य में उन्मत्त, डमरू के डिम-डिम स्वर पर मुखकमल फैलाती हुई; झं-झं बुदबुदाती भटकती हुई यह चण्डिका हमारी रक्षा करें।
Grinding her teeth, producing a terrible clattering sound; laughing a fierce 'ka-ha-ka-ha' amid the ghosts, her body gaunt; ever dancing, intoxicated, her lotus-face gaping to the dim-dim beat of the damaru; may this wandering Chandika, muttering 'jham-jham,' protect us.
टण्टट् टण्टट् टण्टटा प्रकट मट मटा नाद घण्टां वहन्ती । स्फ्रें स्फ्रेंङ्खार कारा टक टकित हसां दन्त सङ्घट्ट भिमा ॥ लोलं मुण्डाग्र माला ललह लह लहा लोल लोलोग्र रावम् । चर्वन्ती चण्ड मुण्डं मट मट मटितं चर्वयन्ती पुनातु ॥४॥
ṭaṇṭaṭ ṭaṇṭaṭ ṭaṇṭaṭā prakaṭa maṭa maṭā nāda ghaṇṭāṃ vahantī | sphreṃ sphreṃṅkhāra kārā ṭaka ṭakita hasāṃ danta saṅghaṭṭa bhimā || lolaṃ muṇḍāgra mālā lalaha laha lahā lola lologra rāvam | carvantī caṇḍa muṇḍaṃ maṭa maṭa maṭitaṃ carvayantī punātu ||4||
टण्टट्-टण्टट् बजती घण्टा धारण किए, दांतों के संघट्ट से भयंकर; मुण्डमाला के अग्रभाग हिलते हुए ललह-लह ध्वनि करते हुए; चण्ड-मुण्ड को चबाती हुई -- वे हमें पवित्र करें।
Bearing a bell that clangs 'tanta-tanta,' fearsome with her chattering, clashing teeth; her swaying garland of skulls rattling 'lala-laha'; she who grinds and consumes Chanda and Munda -- may she, thus, purify us.
वामे कर्णे म्रिगाङ्कं प्रलया परीगतं दक्षिणे सुर्य बिम्बम् । कण्डे नक्षत्र हारं वर विकट जटा जुटके मुण्ड मालम् ॥ स्कन्धे कृत्वोरगेन्द्र ध्वज निकर युतं ब्रह्म कङ्काल भारम् । संहारे धारयन्ती मम हरतु भयं भद्रदा भद्र काली ॥५॥
vāme karṇe mrigāṅkaṃ pralayā parīgataṃ dakṣiṇe surya bimbam | kaṇḍe nakṣatra hāraṃ vara vikaṭa jaṭā juṭake muṇḍa mālam || skandhe kṛtvoragendra dhvaja nikara yutaṃ brahma kaṅkāla bhāram | saṃhāre dhārayantī mama haratu bhayaṃ bhadradā bhadra kālī ||5||
बायें कान में चंद्रमा, प्रलयकाल में परिगत, दायें सूर्यबिम्ब; कंठ में नक्षत्रों का हार, विकट जटाओं में मुण्डमाला; कंधे पर नागेन्द्र-ध्वज तथा ब्रह्मा के कंकाल का भार धारण करते हुए संहारकाल में -- वह भद्रकाली मेरे भय का हरण करें।
On her left ear the moon, destined for dissolution, on her right the orb of the sun; on her neck a garland of stars, in her fearsome matted locks a garland of skulls; bearing on her shoulder the serpent-king's banners together with the weight of Brahma's skeleton at the time of cosmic dissolution -- may that auspicious Bhadrakali remove my fear.
तैलोभ्यक्तैक वेणी त्रयु मय विलसत् कर्णिकाक्रान्त कर्णा । लोहेनैकेन् कृत्वा चरण नलिन कामात्मनः पाद शोभाम् ॥ दिग् वासा रासभेन ग्रसती जगादिदं या जवा कर्ण पुरा- वर्षिण्युर्ध्व प्रब्रिद्धा ध्वज वितत भुजा साSसी देवी त्वमेव ॥६॥
tailobhyaktaika veṇī trayu maya vilasat karṇikākrānta karṇā | lohenaiken kṛtvā caraṇa nalina kāmātmanaḥ pāda śobhām || dig vāsā rāsabhena grasatī jagādidaṃ yā javā karṇa purā- varṣiṇyurdhva prabriddhā dhvaja vitata bhujā sāSsī devī tvameva ||6||
तेल से अभ्यक्त एक वेणी, चमकती कर्णिकाओं से आच्छादित कान; एक ही लौह आभूषण से सुशोभित चरणकमल; दिगम्बरा, गर्दभ पर सवार, इस जगत को ग्रसती हुई, कान जवा-पुष्प समान, ध्वज-सी फैली भुजाओं वाली -- वह देवी, निश्चय ही, आप ही हैं।
With her single braid anointed in oil, her ears covered with gleaming earrings; her lotus-like feet adorned with a single iron ornament; sky-clad, riding a donkey, consuming this world, her ears like hibiscus blooms, her banner-like arms raised and outstretched -- that Goddess, indeed, You are She.
संग्रामे हेती कृत्तैः स रुधिर दर्शनैर्यद् भटानां शिरोभी- र्मालामाबध्य मुर्घ्नी ध्वज वितत भुजा त्वं श्मशाने प्रविष्टा ॥ दृंष्ट्वा भुतैः प्रभुतैः प्रिथु जघन घना बद्ध नागेन्द्र कान्ञ्ची- शुलाग्र व्यग्र हस्ता मधु रुधिर मदा ताम्र नेत्रा निशायाम् ॥७॥
saṃgrāme hetī kṛttaiḥ sa rudhira darśanairyad bhaṭānāṃ śirobhī- rmālāmābadhya murghnī dhvaja vitata bhujā tvaṃ śmaśāne praviṣṭā || dṛṃṣṭvā bhutaiḥ prabhutaiḥ prithu jaghana ghanā baddha nāgendra kānñcī- śulāgra vyagra hastā madhu rudhira madā tāmra netrā niśāyām ||7||
युद्ध में शस्त्रों से काटे गए योद्धाओं के मस्तकों की रक्तरंजित माला सिर पर बांधे, ध्वज-सी फैली भुजाओं सहित, तुम श्मशान में प्रविष्ट होती हो; प्रभूत भूतगणों द्वारा देखी जाती हुई, विशाल जघन पर नागेन्द्र की करधनी बांधे, त्रिशूल के अग्रभाग पर व्यग्र हाथ लिए, मधु-रुधिर के मद से ताम्रनेत्रा, रात्रि में।
In battle, binding upon your head a garland of warriors' heads severed by weapons, still bearing the sight of blood, your banner-like arms outstretched, you enter the cremation ground; witnessed by hosts of mighty spirits, your broad hips girded with a serpent-king's belt, your hand grasping the tip of a trident, your eyes copper-red with the wine of blood, in the night.
दंष्ट्रा रौद्रे मुखे स्मिंस्तव विशती जगद् देवी! सर्व क्षणार्ध्दात्सं- सारस्यान्त काले नर रुधिर वसा सम्प्लवे धुम धुम्रे ॥ काली कापालिकी त्वं शव शयन रता योगिनी योग मुद्रा । रक्त्ता ॠद्धी कुमारी मरण भव हरा त्वं शिवा चण्ड धण्टा ॥८॥
daṃṣṭrā raudre mukhe smiṃstava viśatī jagad devī! sarva kṣaṇārdhdātsaṃ- sārasyānta kāle nara rudhira vasā samplave dhuma dhumre || kālī kāpālikī tvaṃ śava śayana ratā yoginī yoga mudrā | rakttā ṛddhī kumārī maraṇa bhava harā tvaṃ śivā caṇḍa dhaṇṭā ||8||
हे देवी! जिनके रौद्र, दंष्ट्रायुक्त मुख में सम्पूर्ण जगत क्षणार्ध में प्रविष्ट हो जाता है; संसार के अंतकाल में नर-रुधिर और वसा की बाढ़ में, धूम्र से धूसरित; तुम काली, कापालिकी, शव-शयन में रत, योगमुद्रा में योगिनी हो; रक्तवर्णा, ऋद्धिस्वरूपा कुमारी, मृत्यु और भव का हरण करने वाली, शिवा, चण्ड-घण्टा।
O Goddess, into whose terrible, fanged mouth the whole world enters in but a moment; at the final hour of samsara, amid a flood of human blood and fat, smoky and murky; You are Kali, the skull-bearer, delighting in reclining upon a corpse, the yogini seated in yogic posture; the blood-red one, the maiden of prosperity, remover of death and worldly bondage, the auspicious one with the fierce bell.
ॐ धुमावत्यष्टकं पुण्यं, सर्वापद् विनिवारकम् । यः पठेत् साधको भक्तया, सिद्धीं विन्दती वंदिताम् ॥१॥
oṃ dhumāvatyaṣṭakaṃ puṇyaṃ, sarvāpad vinivārakam | yaḥ paṭhet sādhako bhaktayā, siddhīṃ vindatī vaṃditām ||1||
यह पवित्र धूमावती अष्टकम् सभी आपदाओं का निवारण करता है; जो साधक भक्तिपूर्वक इसका पाठ करता है, वह वंदित सिद्धि प्राप्त करता है।
This sacred Dhumavati Ashtakam wards off all calamities; the devoted seeker who recites it attains the revered accomplishment.
महा पदी महा घोरे महा रोगे महा रणे । शत्रुच्चाटे मारणादौ, जन्तुनां मोहने तथा ॥२॥
mahā padī mahā ghore mahā roge mahā raṇe | śatruccāṭe māraṇādau, jantunāṃ mohane tathā ||2||
महाआपदा में, महाघोर संकट में, महारोग में, महारण में, शत्रु के उच्चाटन में, मारणादि से रक्षा में, तथा जीवों के मोहन में भी [यह स्तोत्र प्रभावी है]।
In great calamity, great terror, great disease, great battle, in driving away enemies, in warding off harm, and likewise in the fascination and subjugation of hostile creatures, [this hymn is efficacious].
पठेत् स्तोत्रमिदं देवी! सर्वत्र सिद्धी भाग् भवेत् । देव दानव गन्धर्व यक्ष राक्षरा पन्नगाः ॥३॥
paṭhet stotramidaṃ devī! sarvatra siddhī bhāg bhavet | deva dānava gandharva yakṣa rākṣarā pannagāḥ ||3||
हे देवी! जो इस स्तोत्र का पाठ करता है, वह सर्वत्र सिद्धि प्राप्त करता है; देव, दानव, गन्धर्व, यक्ष, राक्षस और नाग [सभी इस शक्ति के सम्मुख झुक जाते हैं]।
O Goddess, whoever recites this hymn attains success everywhere; gods, demons, gandharvas, yakshas, rakshasas, and serpents [all yield before this power].
सिंह व्याघ्रदिकाः सर्वे स्तोत्र स्मरण मात्रतः । दुराद् दुर तरं यान्ती किं पुनर्मानुषादयः ॥४॥
siṃha vyāghradikāḥ sarve stotra smaraṇa mātrataḥ | durād dura taraṃ yāntī kiṃ punarmānuṣādayaḥ ||4||
सिंह, व्याघ्र आदि इस स्तोत्र के स्मरणमात्र से दूर-दूर भाग जाते हैं -- फिर मनुष्यादि की तो बात ही क्या।
Lions, tigers, and the like flee far and farther merely at the remembrance of this hymn -- how much more so ordinary humans and other beings.
स्तोत्रेणानेन देवेशी! किं न सिद्धयती भु तले । सर्व शान्तीर्भवेद्! चानते निर्वाणतां व्रजेत् ॥५॥
stotreṇānena deveśī! kiṃ na siddhayatī bhu tale | sarva śāntīrbhaved! cānate nirvāṇatāṃ vrajet ||5||
हे देवेशी! इस स्तोत्र से इस भूतल पर क्या सिद्ध नहीं होता? सभी प्रकार की शांति उत्पन्न होती है, और अंततः [पाठकर्ता] निर्वाण को प्राप्त होता है।
O Queen of the gods, what is there on this earth that cannot be accomplished through this hymn? All forms of peace arise, and in the end, the reciter attains liberation.
Dhumavati Ashtakam (Dhumavati Ashtak Stotra)
Traditional / Anonymous tantric composition, transmitted in the Urdhvamnaya tradition (colophon: "iti urdhvamnaye dhumavaty-ashtaka-stotram samaptam")
Dhumavati
Explore Dhumavatiपाठ का सर्वोत्तम समय
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.