Tara Kavach
तारा कवच
Tara Kavach -- the protective armour of Maa Tara, the Mahavidya who guides across troubles like a saving star, from the Rudrayamala Tantra as taught by Ishvara (Shiva). Also known as the Ugra Tara Kavacham, it invokes her bija syllables and epithets to guard every part of the body and every circumstance of life.
तारा कवच -- संकटों से तारने वाली महाविद्या माँ तारा का रक्षा-कवच, जो रुद्रयामल तंत्र में ईश्वर (शिव) द्वारा वर्णित है। उग्रतारा कवच के नाम से भी जाना जाने वाला यह पाठ देवी के बीजाक्षरों और नामों का आवाहन कर शरीर के हर अंग और जीवन की हर परिस्थिति की रक्षा करता है।
ईश्वर उवाच। कोटितन्त्रेषु गोप्या हि विद्यातिभयमोचिनी। दिव्यं हि कवचं तस्याः शृणुष्व सर्वकामदम्॥१॥
īśvara uvāca | koṭitantreṣu gopyā hi vidyātibhayamocinī | divyaṃ hi kavacaṃ tasyāḥ śṛṇuṣva sarvakāmadam ||1||
ईश्वर बोले: करोड़ों तंत्रों में गुप्त रखी गई यह विद्या अत्यन्त भय से मुक्त करने वाली है। उसका यह दिव्य, सर्वकामद कवच सुनो।
Ishvara said: Among ten million tantras she is kept secret, the wisdom that frees one from the greatest fear. Listen to her divine armor, which grants every wish.
कवचम्। प्रणवो मे शिरः पातु ब्रह्मरूपा महेश्वरी। ललाटे पातु ह्रींकारो बीजरूपा महेश्वरी॥२॥
kavacam | praṇavo me śiraḥ pātu brahmarūpā maheśvarī | lalāṭe pātu hrīṅkāro bījarūpā maheśvarī ||2||
प्रणव मेरे सिर की, ब्रह्मरूपा महेश्वरी की रक्षा करे; ललाट पर बीजरूपा महेश्वरी ह्रींकार रक्षा करें।
May the syllable Om, Maheshwari in the form of Brahman, protect my head; may Hrim, Maheshwari in seed form, protect my forehead.
स्त्रींकारो वदने नित्यं लज्जारूपा महेश्वरी। हूंकारः पातु हृदये भवानीरूपशक्तिधृक्॥३॥
strīṅkāro vadane nityaṃ lajjārūpā maheśvarī | hūṅkāraḥ pātu hṛdaye bhavānīrūpaśaktidhṛk ||3||
स्त्रींकार नित्य मुख की, लज्जारूपा महेश्वरी रक्षा करे; हूंकार हृदय की, भवानीरूपशक्तिधृक् रक्षा करे।
May Strim, Maheshwari in the form of modesty, ever protect my face; may Hum, bearing the power of Bhavani's form, protect my heart.
फट्कारः पातु सर्वांगे सर्वसिद्धिफलप्रदा। खर्वा मां पातु देवेशी गण्डयुग्मे भयापहा॥४॥
phaṭkāraḥ pātu sarvāṅge sarvasiddhiphalapradā | kharvā māṃ pātu deveśī gaṇḍayugme bhayāpahā ||4||
फट्कार सर्वांग की, सर्वसिद्धिफलप्रदा रक्षा करे; खर्वा देवेशी भयापहा दोनों गण्डस्थलों की रक्षा करे।
May Phat, granting the fruit of every accomplishment, protect my whole body; may the dwarf-formed Devesi, remover of fear, protect both my cheeks.
निम्नोदरी सदा स्कन्धयुग्मे पातु महेश्वरी। व्याघ्रचर्मावृता कट्यां पातु देवी शिवप्रिया॥५॥
nimnodarī sadā skandhayugme pātu maheśvarī | vyāghracarmāvṛtā kaṭyāṃ pātu devī śivapriyā ||5||
निम्नोदरी सदा दोनों कंधों की, महेश्वरी रक्षा करे; व्याघ्रचर्मावृता शिवप्रिया देवी कटि की रक्षा करे।
May the slim-waisted Maheshwari ever protect both my shoulders; may the Goddess clad in tiger skin, Shiva's beloved, protect my hips.
पीनोन्नतस्तनी पातु पार्श्वयुग्मे महेश्वरी। रक्तवर्तुलनेत्रा च कटिदेशे सदाऽवतु॥६॥
pīnonnatastanī pātu pārśvayugme maheśvarī | raktavartulanetrā ca kaṭideśe sadā'vatu ||6||
पीनोन्नतस्तनी दोनों पार्श्वों की, महेश्वरी रक्षा करे; रक्तवर्तुलनेत्रा कटिदेश की सदा रक्षा करे।
May the full-bosomed Maheshwari protect both my sides; may the red round-eyed one ever protect my waist region.
ललज्जिह्वा सदा पातु नाभौ मां भुवनेश्वरी। करालास्या सदा पातु लिंगे देवी हरप्रिया॥७॥
lalajjihvā sadā pātu nābhau māṃ bhuvaneśvarī | karālāsyā sadā pātu liṅge devī harapriyā ||7||
ललज्जिह्वा सदा नाभि की, भुवनेश्वरी रक्षा करे; करालास्या हरप्रिया देवी सदा गुह्य की रक्षा करे।
May the lolling-tongued Bhuvaneshwari ever protect my navel; may the fierce-faced Goddess, Shiva's beloved, ever protect my private parts.
पिंगोग्रैकजटा पातु जंघायां विघ्ननाशिनी। प्रेतखर्परभृद्देवी जानुचक्रे महेश्वरी॥८॥
piṅgograikajaṭā pātu jaṅghāyāṃ vighnanāśinī | pretakharparabhṛddevī jānucakre maheśvarī ||8||
पिंगोग्रैकजटा जंघा की, विघ्ननाशिनी रक्षा करे; प्रेतखर्परभृत् देवी जानुचक्र की, महेश्वरी रक्षा करे।
May the fierce, tawny single-locked one, destroyer of obstacles, protect my shins; may the Goddess bearing a skull-bowl, Maheshwari, protect my knee-joints.
नीलवर्णा सदा पातु जानुनी सर्वदा मम। नागकुण्डलधर्त्री च पातु पादयुगे ततः॥९॥
nīlavarṇā sadā pātu jānunī sarvadā mama | nāgakuṇḍaladhartrī ca pātu pādayuge tataḥ ||9||
नीलवर्णा सदा दोनों जानुओं की सर्वदा रक्षा करे; नागकुण्डलधर्त्री तत्पश्चात् दोनों पादों की रक्षा करे।
May the blue-hued one ever protect both my knees always; may she who wears serpent earrings then protect my two feet.
नागहारधरा देवी सर्वांगं पातु सर्वदा। नागकंकणधरा देवी पातु प्रान्तरदेशतः॥१०॥
nāgahāradharā devī sarvāṅgaṃ pātu sarvadā | nāgakaṅkaṇadharā devī pātu prāntaradeśataḥ ||10||
नागहारधरा देवी सर्वांग की सर्वदा रक्षा करे; नागकंकणधरा देवी प्रान्तर देश में रक्षा करे।
May the Goddess wearing a serpent garland always protect my whole body; may the Goddess wearing serpent bangles protect me in wild and remote places.
चतुर्भुजा सदा पातु गमने शत्रुनाशिनी। खड्गहस्ता महादेवी श्रवणे पातु सर्वदा॥११॥
caturbhujā sadā pātu gamane śatrunāśinī | khaḍgahastā mahādevī śravaṇe pātu sarvadā ||11||
चतुर्भुजा सदा गमन में, शत्रुनाशिनी रक्षा करे; खड्गहस्ता महादेवी श्रवण की सर्वदा रक्षा करे।
May the four-armed destroyer of enemies always protect me while traveling; may the sword-bearing great Goddess ever protect my hearing.
नीलाम्बरधरा देवी पातु मां विघ्ननाशिनी। कर्त्रिहस्ता सदा पातु विवादे शत्रुमध्यतः॥१२॥
nīlāmbaradharā devī pātu māṃ vighnanāśinī | kartrihastā sadā pātu vivāde śatrumadhyataḥ ||12||
नीलाम्बरधरा देवी विघ्ननाशिनी मेरी रक्षा करे; कर्त्रिहस्ता सदा विवाद में शत्रुओं के मध्य रक्षा करे।
May the blue-robed Goddess, destroyer of obstacles, protect me; may the blade-bearing one always protect me in dispute, in the midst of enemies.
ब्रह्मरूपधरा देवी संग्रामे पातु सर्वदा। नागकंकणधर्त्री च भोजने पातु सर्वदा॥१३॥
brahmarūpadharā devī saṅgrāme pātu sarvadā | nāgakaṅkaṇadhartrī ca bhojane pātu sarvadā ||13||
ब्रह्मरूपधरा देवी संग्राम में सर्वदा रक्षा करे; नागकंकणधर्त्री भोजन में सर्वदा रक्षा करे।
May the Goddess in the form of Brahman always protect me in conflict; may she who wears serpent bangles always protect me while eating.
शवकर्णा महादेवी शयने पातु सर्वदा। वीरासनधरा देवी निद्रायां पातु सर्वदा॥१४॥
śavakarṇā mahādevī śayane pātu sarvadā | vīrāsanadharā devī nidrāyāṃ pātu sarvadā ||14||
शवकर्णा महादेवी शयन में सर्वदा रक्षा करे; वीरासनधरा देवी निद्रा में सर्वदा रक्षा करे।
May the corpse-eared great Goddess always protect me while lying down; may the Goddess seated in hero's pose always protect me during sleep.
धनुर्बाणधरा देवी पातु मां विघ्नसंकुले। नागांचितकटी पातु देवी मां सर्वकर्मसु॥१५॥
dhanurbāṇadharā devī pātu māṃ vighnasaṅkule | nāgāñcitakaṭī pātu devī māṃ sarvakarmasu ||15||
धनुर्बाणधरा देवी विघ्नसंकुल में रक्षा करे; नागांचितकटी देवी सर्वकर्मों में रक्षा करे।
May the bow-and-arrow-bearing Goddess protect me amid a crowd of obstacles; may the Goddess with a serpent-encircled waist protect me in all undertakings.
छिन्नमुण्डधरा देवी काननें पातु सर्वदा। चितामध्यस्थिता देवी मारणे पातु सर्वदा॥१६॥
chinnamuṇḍadharā devī kānane pātu sarvadā | citāmadhyasthitā devī māraṇe pātu sarvadā ||16||
छिन्नमुण्डधरा देवी कानन में सर्वदा रक्षा करे; चितामध्यस्थिता देवी मारण के समय सर्वदा रक्षा करे।
May the Goddess bearing a severed head always protect me in the forest; may the Goddess standing amid the funeral pyre always protect me at the time of death.
द्वीपिचर्मधरा देवी पुत्रदारधनादिषु। अलंकारान्विता देवी पातु मां हरवल्लभा॥१७॥
dvīpicarmadharā devī putradāradhanādiṣu | alaṅkārānvitā devī pātu māṃ haravallabhā ||17||
द्वीपिचर्मधरा देवी पुत्र-दार-धन आदि में रक्षा करे; अलंकारान्विता हरवल्लभा देवी मेरी रक्षा करे।
May the Goddess clad in leopard skin protect me in matters of children, spouse, and wealth; may the beautifully adorned Goddess, Shiva's beloved, protect me.
रक्ष रक्ष नदीकुंजे हूं हूं फट् सुसमन्विते। बीजरूपा महादेवी पर्वते पातु सर्वदा॥१८॥
rakṣa rakṣa nadīkuñje hūṃ hūṃ phaṭ susamanvite | bījarūpā mahādevī parvate pātu sarvadā ||18||
रक्ष रक्ष नदीकुंज में, हूं हूं फट् सुसमन्विते; बीजरूपा महादेवी पर्वत पर सर्वदा रक्षा करे।
Protect, protect me by the riverbank thicket, O one accompanied by Hum Hum Phat; may the great Goddess in seed-syllable form always protect me on the mountain.
मणिभृद्वज्रिणी देवी महाप्रतिसरे तथा। रक्ष रक्ष सदा हूं हूं ओं ह्रीं स्वाहा महेश्वरी॥१९॥
maṇibhṛdvajriṇī devī mahāpratisare tathā | rakṣa rakṣa sadā hūṃ hūṃ oṃ hrīṃ svāhā maheśvarī ||19||
मणिभृद्वज्रिणी देवी महाप्रतिसर में रक्षा करे; रक्ष रक्ष सदा हूं हूं ॐ ह्रीं स्वाहा महेश्वरी।
May the jewel-bearing, thunderbolt-wielding Goddess protect me in the great protective binding; protect, protect me always, O Maheshwari of Hum Hum Om Hrim Svaha.
पुष्पकेतुरजार्हेति काननें पातु सर्वदा। ओं ह्रीं वज्रपुष्पं हुं फट् प्रान्तरे सर्वकामदा॥२०॥
puṣpaketurajārheti kānane pātu sarvadā | oṃ hrīṃ vajrapuṣpaṃ huṃ phaṭ prāntare sarvakāmadā ||20||
पुष्पकेतुरजार्हा कानन में सर्वदा रक्षा करे; ॐ ह्रीं वज्रपुष्पं हुं फट् प्रान्तर में सर्वकामदा रक्षा करे।
May the flower-bannered, worthy one always protect me in the forest; the wish-granting one of Om Hrim Vajrapushpam Hum Phat protects in wild, remote places.
ओं पुष्पे पुष्पे महापुष्पे पातु पुत्रान्महेश्वरी। हूं स्वाहा शक्तिसंयुक्ता दारान् रक्षतु सर्वदा॥२१॥
oṃ puṣpe puṣpe mahāpuṣpe pātu putrānmaheśvarī | hūṃ svāhā śaktisaṃyuktā dārān rakṣatu sarvadā ||21||
ॐ पुष्पे पुष्पे महापुष्पे पुत्रों की, महेश्वरी रक्षा करे; हूं स्वाहा शक्तिसंयुक्ता दारों की सर्वदा रक्षा करे।
May Maheshwari of Om Pushpe Pushpe Mahapushpe protect one's children; may she, joined with Hum Svaha and her power, always protect one's spouse.
ओं आं हूं स्वाहा महेशानी पातु द्यूते हरप्रिया। ओं ह्रीं सर्वविघ्नोत्सारिणी देवी विघ्नान्मां सदाऽवतु॥२२॥
oṃ āṃ hūṃ svāhā maheśānī pātu dyūte harapriyā | oṃ hrīṃ sarvavighnotsāriṇī devī vighnānmāṃ sadā'vatu ||22||
ॐ आं हूं स्वाहा महेशानी द्यूत में, हरप्रिया रक्षा करे; ॐ ह्रीं सर्वविघ्नोत्सारिणी देवी विघ्नों से सदा रक्षा करे।
May Maheshani, Shiva's beloved, of Om Am Hum Svaha, protect me in gambling and games of chance; may the Goddess who removes every obstacle, Om Hrim, always protect me from obstacles.
ओं पवित्रवज्रभूमे हुं फट् स्वाहा समन्विता। पूरिका पातु मां देवी सर्वविघ्नविनाशिनी॥२३॥
oṃ pavitravajrabhūme huṃ phaṭ svāhā samanvitā | pūrikā pātu māṃ devī sarvavighnavināśinī ||23||
ॐ पवित्रवज्रभूमे हुं फट् स्वाहा समन्विता; पूरिका देवी सर्वविघ्नविनाशिनी मेरी रक्षा करे।
May the Goddess of Om Pavitra-Vajra-Bhume Hum Phat Svaha, the fulfilling one, destroyer of every obstacle, protect me.
ओं आः सुरेखे वज्ररेखे हुं फट् स्वाहा समन्विता। पाताले पातु सा देवी लाकिनी नामसंज्ञिका॥२४॥
oṃ āḥ surekhe vajrarekhe huṃ phaṭ svāhā samanvitā | pātāle pātu sā devī lākinī nāmasañjñikā ||24||
ॐ आः सुरेखे वज्ररेखे हुं फट् स्वाहा समन्विता; वह लाकिनी नामसंज्ञिका देवी पाताल में रक्षा करे।
May that Goddess named Lakini, of Om Ah Surekhe Vajrarekhe Hum Phat Svaha, protect me in the netherworld.
ह्रींकारी पातु मां पूर्वे शक्तिरूपा महेश्वरी। स्त्रींकारी पातु देवेशी वधूरूपा महेश्वरी॥२५॥
hrīṅkārī pātu māṃ pūrve śaktirūpā maheśvarī | strīṅkārī pātu deveśī vadhūrūpā maheśvarī ||25||
ह्रींकारी पूर्व में शक्तिरूपा महेश्वरी रक्षा करे; स्त्रींकारी देवेशी वधूरूपा महेश्वरी रक्षा करे।
May the power of Hrim, Maheshwari in the form of pure power, protect me in the east; may the power of Strim, Devesi in bridal form, protect me.
हूंस्वरूपा महादेवी पातु मां क्रोधरूपिणी। फट्स्वरूपा महामाया उत्तरे पातु सर्वदा॥२६॥
hūṃsvarūpā mahādevī pātu māṃ krodharūpiṇī | phaṭsvarūpā mahāmāyā uttare pātu sarvadā ||26||
हूंस्वरूपा महादेवी क्रोधरूपिणी रक्षा करे; फट्स्वरूपा महामाया उत्तर में सर्वदा रक्षा करे।
May the great Goddess in the form of Hum, whose form is righteous anger, protect me; may the great illusion-weaver in the form of Phat always protect the north.
पश्चिमे पातु मां देवी फट्स्वरूपा हरप्रिया। मध्ये मां पातु देवेशी हूंस्वरूपा नगात्मजा॥२७॥
paścime pātu māṃ devī phaṭsvarūpā harapriyā | madhye māṃ pātu deveśī hūṃsvarūpā nagātmajā ||27||
फट्स्वरूपा हरप्रिया देवी पश्चिम में रक्षा करे; हूंस्वरूपा नगात्मजा देवेशी मध्य में रक्षा करे।
May the Goddess in the form of Phat, Shiva's beloved, protect me in the west; may Devesi, the mountain's daughter in the form of Hum, protect me in the center.
नीलवर्णा सदा पातु सर्वतो वाग्भवा सदा। भवानी पातु भवने सर्वैश्वर्यप्रदायिनी॥२८॥
nīlavarṇā sadā pātu sarvato vāgbhavā sadā | bhavānī pātu bhavane sarvaiśvaryapradāyinī ||28||
नीलवर्णा सदा सब ओर से, वाग्भवा सदा रक्षा करे; भवानी भवन में सर्वैश्वर्यप्रदायिनी रक्षा करे।
May the blue-hued one always protect from every side, the source of speech always; may Bhavani, giver of all prosperity, protect the household.
विद्यादानरता देवी वक्त्रे नीलसरस्वती। शास्त्रे वादे च संग्रामे जले च विषमे गिरौ॥२९॥
vidyādānaratā devī vaktre nīlasarasvatī | śāstre vāde ca saṅgrāme jale ca viṣame girau ||29||
विद्यादानरता देवी वक्त्र में नीलसरस्वती; शास्त्र, वाद, संग्राम, जल और विषम गिरि में रक्षा करे।
May the Goddess devoted to giving knowledge, Nila Saraswati, protect my speech -- in scriptural study, in debate, in conflict, in water, and on a treacherous mountain.
भीमरूपा सदा पातु श्मशाने भयनाशिनी। भूतप्रेतालये घोरे दुर्गमा श्रीघनाऽवतु॥३०॥
bhīmarūpā sadā pātu śmaśāne bhayanāśinī | bhūtapretālaye ghore durgamā śrīghanā'vatu ||30||
भीमरूपा सदा श्मशान में, भयनाशिनी रक्षा करे; भूतप्रेतालय घोर में दुर्गमा श्रीघना रक्षा करे।
May the fearsome-formed, fear-destroying one always protect me at the cremation ground; may the inaccessible one, dense with splendor, protect me in a fearsome haunt of ghosts and spirits.
पातु नित्यं महेशानी सर्वत्र शिवदूतिका। कवचस्य माहात्म्यं नाहं वर्षशतैरपि॥३१॥
pātu nityaṃ maheśānī sarvatra śivadūtikā | kavacasya māhātmyaṃ nāhaṃ varṣaśatairapi ||31||
महेशानी नित्य सर्वत्र, शिवदूतिका रक्षा करे। इस कवच की महिमा को मैं सौ वर्षों में भी...
May Maheshani, the messenger of Shiva, ever protect me everywhere. As for the glory of this armor, even in a hundred years I...
शक्नोमि गदितुं देवि भवेत्तस्य फलं च यत्। पुत्रदारेषु बन्धूनां सर्वदेशे च सर्वदा॥३२॥
śaknomi gadituṃ devi bhavettasya phalaṃ ca yat | putradāreṣu bandhūnāṃ sarvadeśe ca sarvadā ||32||
हे देवि, इसका फल क्या है, यह मैं कह पाना कठिन मानता हूँ। पुत्र-दार, बन्धुओं में, सर्वदेश में सर्वदा...
...am unable to fully describe, O Goddess, what its fruit truly is. Among children, spouse, and relatives, in every land, always...
न विद्यते भयं तस्य नृपपूज्यो भवेच्च सः। शुचिर्भूत्वाऽशुचिर्वापि कवचं सर्वकामदम्॥३३॥
na vidyate bhayaṃ tasya nṛpapūjyo bhavecca saḥ | śucirbhūtvā'śucirvāpi kavacaṃ sarvakāmadam ||33||
उसे भय नहीं होता और वह नृपपूज्य होता है। शुचि हो या अशुचि, यह कवच सर्वकामद है।
...he has no fear, and he becomes worthy of a king's respect. Whether pure or impure, this armor grants every wish.
प्रपठन् वा स्मरन्मर्त्यो दुःखशोकविवर्जितः। सर्वशास्त्रे महेशानि कविराड्भवति ध्रुवम्॥३४॥
prapaṭhan vā smaranmartyo duḥkhaśokavivarjitaḥ | sarvaśāstre maheśāni kavirāḍbhavati dhruvam ||34||
प्रपठन अथवा स्मरण करने वाला मर्त्य दुःखशोक से मुक्त होता है; हे महेशानि, वह सर्वशास्त्र में निश्चय ही कविराज होता है।
The mortal who recites or even remembers it becomes free from sorrow and grief; O Maheshani, he certainly becomes a sovereign poet across every field of knowledge.
सर्ववागीश्वरो मर्त्यो लोकवश्यो धनेश्वरः। रणे द्यूते विवादे च जयस्तत्र भवेद्ध्रुवम्॥३५॥
sarvavāgīśvaro martyo lokavaśyo dhaneśvaraḥ | raṇe dyūte vivāde ca jayastatra bhaveddhruvam ||35||
सर्ववागीश्वर मर्त्य लोकवश्य धनेश्वर होता है; रण, द्यूत और विवाद में उसकी जय निश्चित होती है।
He becomes a master of all speech, one whom the world naturally favors, a lord of wealth; in conflict, gambling, and dispute, victory certainly follows him there.
पुत्रपौत्रान्वितो मर्त्यो विलासी सर्वयोषिताम्। शत्रवो दासतां यान्ति सर्वेषां वल्लभः सदा॥३६॥
putrapautrānvito martyo vilāsī sarvayoṣitām | śatravo dāsatāṃ yānti sarveṣāṃ vallabhaḥ sadā ||36||
पुत्रपौत्रान्वित मर्त्य सर्व योषितों में विलासी होता है; शत्रु दासता को प्राप्त होते हैं, वह सबका सदा वल्लभ होता है।
He becomes blessed with sons and grandsons, at ease among women of good repute, his enemies come to serve him, and he is ever beloved by all.
गर्वी खर्वी भवत्येव वादी स्खलति दर्शनात्। मृत्युश्च वश्यतां याति दासास्तस्यावनीभुजः॥३७॥
garvī kharvī bhavatyeva vādī skhalati darśanāt | mṛtyuśca vaśyatāṃ yāti dāsāstasyāvanībhujaḥ ||37||
गर्वी उसे देखकर खर्वी हो जाता है, वादी दर्शनमात्र से स्खलित होता है; मृत्यु भी वश्यता को प्राप्त होती है, अवनीभुज उसके दास होते हैं।
The arrogant one is humbled at the mere sight of him, the debater falters; even death comes under his sway, and rulers of the earth become his servants.
प्रसंगात्कथितं सर्वं कवचं सर्वकामदम्। प्रपठन्वा स्मरन्मर्त्यः शापानुग्रहणे क्षमः॥३८॥
prasaṅgātkathitaṃ sarvaṃ kavacaṃ sarvakāmadam | prapaṭhanvā smaranmartyaḥ śāpānugrahaṇe kṣamaḥ ||38||
प्रसंगवश यह सर्वकामद कवच सम्पूर्ण कहा गया; प्रपठन या स्मरण करने वाला मर्त्य शाप और अनुग्रह दोनों में समर्थ होता है।
In this context I have told everything about this all-wish-granting armor; the mortal who recites or remembers it becomes capable of both cursing and blessing.
आनन्दवृन्दसिन्धूनामधिपः कविराड्भवेत्। सर्ववागीश्वरो मर्त्यो लोकवश्यः सदा सुखी॥३९॥
ānandavṛndasindhūnāmadhipaḥ kavirāḍbhavet | sarvavāgīśvaro martyo lokavaśyaḥ sadā sukhī ||39||
आनन्दवृन्दसिन्धुओं का अधिपति कविराज होता है; सर्ववागीश्वर मर्त्य लोकवश्य सदा सुखी होता है।
He becomes the lord of oceans of abundant bliss, a sovereign poet, a master of all speech, favored by the world, and ever happy.
गुरोः प्रसादमासाद्य विद्यां प्राप्य सुगोपिताम्। तत्रापि कवचं देवि दुर्लभं भुवनत्रये॥४०॥
guroḥ prasādamāsādya vidyāṃ prāpya sugopitām | tatrāpi kavacaṃ devi durlabhaṃ bhuvanatraye ||40||
गुरु का प्रसाद पाकर, सुगोपित विद्या प्राप्त करके भी, हे देवि, यह कवच भुवनत्रय में दुर्लभ है।
Even having gained the guru's grace and received this well-guarded wisdom, O Goddess, this armor is still rare to obtain in all three worlds.
गुरुर्देवो हरः साक्षात्तत्पत्नी तु हरप्रिया। अभेदेन भजेद्यस्तु तस्य सिद्धिरदूरतः॥४१॥
gururdevo haraḥ sākṣāttatpatnī tu harapriyā | abhedena bhajedyastu tasya siddhiradūrataḥ ||41||
गुरु साक्षात् हर हैं, उनकी पत्नी हरप्रिया है; जो अभेद भाव से पूजा करता है, उसकी सिद्धि दूर नहीं होती।
The guru is verily Shiva himself, and his consort is Shiva's own beloved; for one who worships them without seeing any difference, accomplishment is not far off.
मन्त्राचारा महेशानि कथिताः पूर्ववत्प्रिये। नाभौ ज्योतिस्तथा रक्तं हृदयोपरि चिन्तयेत्॥४२॥
mantrācārā maheśāni kathitāḥ pūrvavatpriye | nābhau jyotistathā raktaṃ hṛdayopari cintayet ||42||
मन्त्राचार, हे महेशानि, पूर्ववत् प्रिये कहे गए हैं; नाभि में ज्योति और हृदय के ऊपर रक्त-वर्ण का चिन्तन करे।
The conduct of the mantra, O Maheshani, has been told as before, beloved; one should meditate on light at the navel and redness above the heart.
ऐश्वर्यं सुकवित्वं च महावागीश्वरो नृपः। नित्यं तस्य महेशानि महिलासंगमं चरेत्॥४३॥
aiśvaryaṃ sukavitvaṃ ca mahāvāgīśvaro nṛpaḥ | nityaṃ tasya maheśāni mahilāsaṅgamaṃ caret ||43||
ऐश्वर्य और सुकवित्व प्राप्त होता है, महावागीश्वर नृप के समान होता है; हे महेशानि, उसे नित्य इस साधना में लगे रहना चाहिए।
He gains prosperity and poetic skill, becoming a great master of speech, like a king; O Maheshani, he should continually engage in this practice.
पंचाचाररतो मर्त्यः सिद्धो भवति नान्यथा। शक्तियुक्तो भवेन्मर्त्यः सिद्धो भवति नान्यथा॥४४॥
pañcācārarato martyaḥ siddho bhavati nānyathā | śaktiyukto bhavenmartyaḥ siddho bhavati nānyathā ||44||
पंचाचाररत मर्त्य ही सिद्ध होता है, अन्यथा नहीं; शक्तियुक्त मर्त्य ही सिद्ध होता है, अन्यथा नहीं।
Only the mortal devoted to the five disciplines of conduct becomes accomplished, not otherwise; only one joined with Shakti becomes accomplished, not otherwise.
ब्रह्मा विष्णुश्च रुद्रश्च ये देवासुरमानुषाः। तं दृष्ट्वा साधकं देवि लज्जायुक्ता भवन्ति ते॥४५॥
brahmā viṣṇuśca rudraśca ye devāsuramānuṣāḥ | taṃ dṛṣṭvā sādhakaṃ devi lajjāyuktā bhavanti te ||45||
ब्रह्मा, विष्णु, रुद्र और जो देव-असुर-मानव हैं, वे उस साधक को देखकर लज्जायुक्त होते हैं।
Brahma, Vishnu, and Rudra, and all gods, demons, and humans, upon seeing that accomplished practitioner, O Goddess, become filled with humility.
स्वर्गे मर्त्ये च पाताले ये देवाः सिद्धिदायकाः। प्रशंसन्ति सदा देवि तं दृष्ट्वा साधकोत्तमम्॥४६॥
svarge martye ca pātāle ye devāḥ siddhidāyakāḥ | praśaṃsanti sadā devi taṃ dṛṣṭvā sādhakottamam ||46||
स्वर्ग, मर्त्य और पाताल में जो सिद्धिदायक देव हैं, वे उस साधकोत्तम को देखकर सदा प्रशंसा करते हैं।
The gods who grant accomplishment, whether in heaven, on earth, or in the netherworld, ever praise that excellent practitioner upon seeing him, O Goddess.
विघ्नात्मकाश्च ये देवाः स्वर्गे मर्त्ये रसातले। प्रशंसन्ति सदा सर्वे तं दृष्ट्वा साधकोत्तमम्॥४७॥
vighnātmakāśca ye devāḥ svarge martye rasātale | praśaṃsanti sadā sarve taṃ dṛṣṭvā sādhakottamam ||47||
विघ्नात्मक देव भी स्वर्ग, मर्त्य और रसातल में सब उस साधकोत्तम को देखकर सदा प्रशंसा करते हैं।
Even the obstacle-causing deities, in heaven, on earth, or in the deep, all come to praise that excellent practitioner upon seeing him.
इति ते कथितं देवि मया सम्यक्प्रकीर्तितम्। भुक्तिमुक्तिकरं साक्षात्कल्पवृक्षस्वरूपकम्॥४८॥
iti te kathitaṃ devi mayā samyakprakīrtitam | bhuktimuktikaraṃ sākṣātkalpavṛkṣasvarūpakam ||48||
इस प्रकार, हे देवि, मैंने यह सम्यक् कहा है; यह साक्षात् कल्पवृक्षस्वरूप, भुक्ति-मुक्ति देने वाला है।
Thus, O Goddess, I have properly declared this to you; it is verily a wish-fulfilling tree, granting both worldly enjoyment and liberation.
आसाद्याद्यगुरुं प्रसाद्य य इदं कल्पद्रुमालम्बनम्। मोहेनापि मदेन चापि रहितो जाड्येन वा युज्यते। सिद्धोऽसौ भुवि सर्वदुःखविपदां पारं प्रयात्यन्तके। मित्रं तस्य नृपाश्च देवि विपदो नश्यन्ति तस्याशु च॥४९॥
āsādyādyaguruṃ prasādya ya idaṃ kalpadrumālambanam | mohenāpi madena cāpi rahito jāḍyena vā yujyate | siddho'sau bhuvi sarvaduḥkhavipadāṃ pāraṃ prayātyantake | mitraṃ tasya nṛpāśca devi vipado naśyanti tasyāśu ca ||49||
आदिगुरु को पाकर, उनकी कृपा प्राप्त कर जो इस कल्पद्रु का आलम्बन लेता है, मोह-मद-जड़ता से रहित होकर वह सिद्ध होता है; वह अन्त में सब दुःख-विपत्तियों के पार जाता है। हे देवि, राजा उसके मित्र होते हैं और उसकी विपत्तियाँ शीघ्र नष्ट होती हैं।
One who, having found the primordial guru and gained his grace, holds fast to this wish-fulfilling tree, free from delusion, pride, or dullness, becomes accomplished; in this world he crosses beyond every sorrow and calamity at the end. Kings become his friends, O Goddess, and his calamities swiftly vanish.
तद्गात्रं प्राप्य शस्त्राणि ब्रह्मास्त्रादीनि वै भुवि। तस्य गेहे स्थिरा लक्ष्मीर्वाणी वक्त्रे वसेद्ध्रुवम्॥५०॥
tadgātraṃ prāpya śastrāṇi brahmāstrādīni vai bhuvi | tasya gehe sthirā lakṣmīrvāṇī vaktre vasedddhruvam ||50||
उसके शरीर को ब्रह्मास्त्र आदि शस्त्र भी भूमि पर नहीं छू पाते; उसके घर में लक्ष्मी स्थिर रहती हैं और वाणी वक्त्र में निश्चय वास करती है।
Even weapons such as the Brahmastra cannot harm his body on this earth; Lakshmi dwells steadily in his home, and Saraswati certainly resides in his speech.
इदं कवचमज्ञात्वा तारां यो भजते नरः। अल्पायुर्निर्धनो मूर्खो भवत्येव न संशयः॥५१॥
idaṃ kavacamajñātvā tārāṃ yo bhajate naraḥ | alpāyurnirdhano mūrkho bhavatyeva na saṃśayaḥ ||51||
इस कवच को न जानते हुए जो नर तारा का भजन करता है, वह निःसंदेह अल्पायु, निर्धन और मूर्ख होता है।
A person who worships Tara without knowing this armor certainly becomes short-lived, poor, and foolish -- there is no doubt in this.
लिखित्वा धारयेद्यस्तु कण्ठे वा मस्तके भुजे। तस्य सर्वार्थसिद्धिः स्याद्यद्यन्मनसि वर्तते॥५२॥
likhitvā dhārayedyastu kaṇṭhe vā mastake bhuje | tasya sarvārthasiddhiḥ syādyadyanmanasi vartate ||52||
जो इसे लिखकर कण्ठ, मस्तक अथवा भुज पर धारण करता है, उसका मन में जो भी हो, वह सिद्ध होता है।
Whoever writes this and wears it on the neck, head, or arm attains success in whatever goal is held in the mind.
गोरोचना कुंकुमेन रक्तचन्दनकेन वा। यावकैर्वा महेशानि लिखेन्मन्त्रं समाहितः॥५३॥
gorocanā kuṅkumena raktacandanakena vā | yāvakairvā maheśāni likhenmantraṃ samāhitaḥ ||53||
गोरोचना, कुंकुम, रक्तचन्दन अथवा यावक से, हे महेशानि, समाहित होकर मंत्र लिखे।
With gorochana, kumkum, red sandalwood, or lac dye, O Maheshani, one should write the mantra with focused attention.
अष्टम्यां मंगलदिने चतुर्दश्यामथापि वा। सन्ध्यायां देवदेवेशि लिखेद्यन्त्रं समाहितः॥५४॥
aṣṭamyāṃ maṅgaladine caturdaśyāmathāpi vā | sandhyāyāṃ devadeveśi likhedyantraṃ samāhitaḥ ||54||
अष्टमी को, मंगलवार को, अथवा चतुर्दशी को, संध्या के समय, हे देवदेवेशि, समाहित होकर यन्त्र लिखे।
On the eighth lunar day, on a Tuesday, or on the fourteenth day, at twilight, O supreme Goddess of gods, one should inscribe the yantra with focused attention.
मघायां श्रवणे वापि रेवत्यां वा विशेषतः। सिंहराशौ गते चन्द्रे कर्कटस्थे दिवाकरे॥५५॥
maghāyāṃ śravaṇe vāpi revatyāṃ vā viśeṣataḥ | siṃharāśau gate candre karkaṭasthe divākare ||55||
विशेष रूप से मघा, श्रवण अथवा रेवती नक्षत्र में, चन्द्र के सिंह राशि में, सूर्य के कर्क राशि में...
Especially under the Magha, Shravana, or Revati lunar mansions, when the moon is in Leo, or the sun is in Cancer...
मीनराशौ गुरौ याते वृश्चिकस्थे शनैश्चरे। लिखित्वा धारयेद्यस्तु उत्तराभिमुखो भवेत्॥५६॥
mīnarāśau gurau yāte vṛścikasthe śanaiścare | likhitvā dhārayedyastu uttarābhimukho bhavet ||56||
मीन राशि में गुरु के जाने पर, वृश्चिक में शनि के स्थित होने पर -- जो लिखकर धारण करे, वह उत्तराभिमुख हो।
...when Jupiter is in Pisces, and Saturn in Scorpio -- whoever writes and wears it should face north while doing so.
श्मशाने प्रान्तरे वापि शून्यागारे विशेषतः। निशायां वा लिखेन्मन्त्रं तस्य सिद्धिरचंचला॥५७॥
śmaśāne prāntare vāpi śūnyāgāre viśeṣataḥ | niśāyāṃ vā likhenmantraṃ tasya siddhiracañcalā ||57||
श्मशान में, प्रान्तर में अथवा विशेषतः शून्यागार में, अथवा निशा में जो मंत्र लिखता है, उसकी सिद्धि अचंचल होती है।
At a cremation ground, in the wilderness, or especially in an empty house, or at night, whoever writes the mantra there attains unwavering accomplishment.
भूर्जपत्रे लिखेन्मन्त्रं गुरुणा च महेश्वरि। ध्यान धारण योगेन धारयेद्यस्तु भक्तितः। अचिरात्तस्य सिद्धिः स्यान्नात्र कार्या विचारणा॥५८॥
bhūrjapatre likhenmantraṃ guruṇā ca maheśvari | dhyāna dhāraṇa yogena dhārayedyastu bhaktitaḥ | acirāttasya siddhiḥ syānnātra kāryā vicāraṇā ||58||
भूर्जपत्र पर गुरु द्वारा मंत्र लिखवाए, हे महेश्वरि; जो भक्तिपूर्वक ध्यान-धारणा योग से धारण करे, उसे शीघ्र सिद्धि मिलती है, इसमें विचार करने की आवश्यकता नहीं।
One should have the mantra written on birch bark by a guru, O Maheshwari; whoever wears it with devotion, through meditation and steady focus, attains accomplishment swiftly -- there is no need to doubt this.
Tara Kavach
Watch on YouTube
Tara Kavach
Traditional (Rudrayamala Tantra, spoken by Ishvara/Shiva)
Tara
Explore Taraपाठ का सर्वोत्तम समय
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.