Skip to main content
Stotram / Stotra

Subramanya Bhujangam

श्री सुब्रह्मण्य भुजङ्गम्

Subramanya Bhujangam -- Adi Shankaracharya's thirty-three verse hymn to Lord Subrahmanya (Murugan, Kartikeya, Skanda), composed in the sinuous bhujanga prayata meter and traditionally said to have come to him on the seashore at Tiruchendur. It opens with a bow to Ganesha, moves through praise of the six-faced god's form, his mounts and weapons, and his love for Valli, then turns into an unflinching prayer for his presence at the hour of death, and closes asking his grace for family, health, and long life.

देवता: Kartikeya
33 श्लोक
Adi Shankaracharya
Skanda Sashti · Thaipusam

सुब्रह्मण्य भुजङ्गम् -- आदि शंकराचार्य द्वारा भुजंगप्रयात छन्द में रचित भगवान सुब्रह्मण्य (मुरुगन, कार्तिकेय, स्कन्द) की तैंतीस श्लोकों की स्तुति, जो परम्परा के अनुसार समुद्रतटीय तिरुचेन्दूर में उन्हें प्राप्त हुई थी। यह गणेश-वन्दना से आरम्भ होकर षण्मुख देव के रूप, वाहन, आयुधों और वल्ली के प्रति उनके प्रेम का वर्णन करते हुए मृत्युकाल में उनकी उपस्थिति की निर्भीक प्रार्थना तक पहुँचती है, और अन्त में परिवार, स्वास्थ्य व दीर्घायु की कृपा माँगते हुए समाप्त होती है।

stotram
Verse 1

सदा बालरूपाऽपि विघ्नाद्रिहन्त्री महादन्तिवक्त्राऽपि पञ्चास्यमान्या । विधीन्द्रादिमृग्या गणेशाभिधा मे विधत्तां श्रियं काऽपि कल्याणमूर्तिः ॥१॥

sadā bālarūpā'pi vighnādrihantrī mahādantivaktrā'pi pañcāsyamānyā | vidhīndrādimṛgyā gaṇeśābhidhā me vidhattāṃ śriyaṃ kā'pi kalyāṇamūrtiḥ ||1||

अर्थ

जो सदा बालरूप होते हुए भी विघ्नरूपी पर्वत का नाश करने वाले हैं; जो महादंत और गजमुख होते हुए भी पंचमुख शिव द्वारा सम्मानित हैं; जिन्हें ब्रह्मा, इन्द्र आदि देवता भी खोजते हैं -- वह गणेश नामक अवर्णनीय कल्याणमूर्ति मुझे श्री (सम्पत्ति) प्रदान करें।

Meaning

May that indescribable, auspicious power named Ganesha -- ever a child in form yet destroyer of the mountain of obstacles, elephant-faced yet honored even by the five-faced Shiva, sought after by Brahma, Indra, and the other gods -- bestow prosperity on me.

stotram
Verse 2

न जानामि शब्दं न जानामि चार्थं न जानामि पद्यं न जानामि गद्यम् । चिदेका षडास्या हृदि द्योतते मे मुखान्निःसरन्ते गिरश्चापि चित्रम् ॥२॥

na jānāmi śabdaṃ na jānāmi cārthaṃ na jānāmi padyaṃ na jānāmi gadyam | cidekā ṣaḍāsyā hṛdi dyotate me mukhānniḥsarante giraścāpi citram ||2||

अर्थ

मुझे न शब्द का ज्ञान है, न अर्थ का; न पद्य का न गद्य का। फिर भी षड्मुख वही एक चित्स्वरूप मेरे हृदय में प्रकाशित होता है, और आश्चर्य है कि मेरे मुख से वाणी निकलती है।

Meaning

I do not know a single word, I do not know its meaning; I do not know verse, I do not know prose. Yet the one consciousness with six faces shines in my heart, and, wondrously, words still flow from my mouth.

stotram
Verse 3

मयूराधिरूढं महावाक्यगूढं मनोहारिदेहं महच्चित्तगेहम् । महीदेवदेवं महावेदभावं महादेवबालं भजे लोकपालम् ॥३॥

mayūrādhirūḍhaṃ mahāvākyagūḍhaṃ manohāridehaṃ mahaccittageham | mahīdevadevaṃ mahāvedabhāvaṃ mahādevabālaṃ bhaje lokapālam ||3||

अर्थ

मयूरवाहन, महावाक्यों में छिपे, मनोहर देहवाले, महान चित्त में निवास करने वाले, देवों के देव, महावेद के भावस्वरूप, महादेव के पुत्र, लोकपाल को मैं भजता हूँ।

Meaning

I worship the protector of the world -- the child of the great god, mounted on a peacock, concealed within the great Vedantic pronouncements, whose form enchants the mind, who dwells in the great heart, the god of the earth's gods, the very essence of the great Vedas.

stotram
Verse 4

यदा सन्निधानं गता मानवा मे भवाम्भोधिपारं गतास्ते तदैव । इति व्यञ्जयन्सिन्धुतीरे य आस्ते तमीडे पवित्रं पराशक्तिपुत्रम् ॥४॥

yadā sannidhānaṃ gatā mānavā me bhavāmbhodhipāraṃ gatāste tadaiva | iti vyañjayansindhutīre ya āste tamīḍe pavitraṃ parāśaktiputram ||4||

अर्थ

जो मानव मेरे समीप आते हैं, वे तत्काल ही भवसागर के पार चले जाते हैं -- यह घोषित करते हुए जो समुद्रतट पर विराजमान हैं, उस पवित्र पराशक्तिपुत्र की मैं वन्दना करता हूँ।

Meaning

Whoever comes into his presence crosses at once beyond the ocean of worldly existence -- I praise that pure son of the Supreme Shakti, who sits declaring this on the seashore.

stotram
Verse 5

यथाब्धेस्तरङ्गा लयं यान्ति तुङ्गास्तथैवापदः सन्निधौ सेवतां मे । इतीवोर्मिपङ्क्तीर्नृणां दर्शयन्तं सदा भावये हृत्सरोजे गुहं तम् ॥५॥

yathābdhestaraṅgā layaṃ yānti tuṅgāstathaivāpadaḥ sannidhau sevatāṃ me | itīvormipaṅktīrnṛṇāṃ darśayantaṃ sadā bhāvaye hṛtsaroje guhaṃ tam ||5||

अर्थ

जैसे समुद्र की ऊँची तरंगें उसी में विलीन हो जाती हैं, वैसे ही उनकी उपस्थिति में विपत्तियाँ शांत हो जाएँ -- मानो लहरों की पंक्तियों द्वारा मनुष्यों को यह दिखाते हुए, मैं सदा हृदय-कमल में गुह का ध्यान करता हूँ।

Meaning

Just as the towering waves of the ocean subside and merge back into it, so may misfortunes dissolve in his presence -- as if showing this truth through rows of waves to humankind, I ever meditate on Guha seated in the lotus of my heart.

stotram
Verse 6

गिरौ मन्निवासे नरा येऽधिरूढास्तदा पर्वते राजते तेऽधिरूढाः । इतीव ब्रुवन्गन्धशैलाधिरूढः स देवो मुदे मे सदा षण्मुखोऽस्तु ॥६॥

girau mannivāse narā ye'dhirūḍhāstadā parvate rājate te'dhirūḍhāḥ | itīva bruvangandhaśailādhirūḍhaḥ sa devo mude me sadā ṣaṇmukho'stu ||6||

अर्थ

जो लोग मेरे निवासरूप पर्वत पर चढ़ते हैं, वे मानो उस पर्वत पर ही प्रतिष्ठित होकर शोभा पाते हैं -- यह कहते हुए सुगन्धगिरि पर विराजमान वह षण्मुख देव सदा मेरे आनन्द के लिए हों।

Meaning

As people who climb my mountain-abode then shine as if seated upon that very mountain -- proclaiming this as he stands upon the fragrant hill, may that six-faced god ever be for my delight.

stotram
Verse 7

महाम्भोधितीरे महापापचोरे मुनीन्द्रानुकूले सुगन्धाख्यशैले । गुहायां वसन्तं स्वभासा लसन्तं जनार्तिं हरन्तं श्रयामो गुहं तम् ॥७॥

mahāmbhodhitīre mahāpāpacore munīndrānukūle sugandhākhyaśaile | guhāyāṃ vasantaṃ svabhāsā lasantaṃ janārtiṃ harantaṃ śrayāmo guhaṃ tam ||7||

अर्थ

महासागर के तट पर, महापापों के हरण करने वाले, मुनीन्द्रों के अनुकूल सुगन्ध नामक पर्वत पर, गुफा में निवास करते हुए स्वप्रभा से चमकते, जनों की पीड़ा हरते हुए उस गुह की हम शरण लेते हैं।

Meaning

On the shore of the great ocean, thief of great sins, on the fragrant hill favorable to the great sages, dwelling in the cave and shining by his own radiance, removing the suffering of people -- we take refuge in that Guha.

stotram
Verse 8

लसत्स्वर्णगेहे नृणां कामदोहे सुमस्तोमसञ्छन्नमाणिक्यमञ्चे । समुद्यत्सहस्रार्कतुल्यप्रकाशं सदा भावये कार्तिकेयं सुरेशम् ॥८॥

lasatsvarṇagehe nṛṇāṃ kāmadohe sumastomasañchannamāṇikyamañce | samudyatsahasrārkatulyaprakāśaṃ sadā bhāvaye kārtikeyaṃ sureśam ||8||

अर्थ

चमकते सुवर्ण-भवन में, मनुष्यों की कामनाएँ पूर्ण करने वाले, पुष्पसमूहों से आच्छादित माणिक्य-शय्या पर, उदित होते सहस्र सूर्यों के समान तेजस्वी कार्तिकेय सुरेश का मैं सदा ध्यान करता हूँ।

Meaning

In a shining golden house that grants all desires to people, on a jeweled couch strewn with heaps of flowers, radiant like a thousand rising suns together -- I ever meditate on Karttikeya, the lord of the gods.

stotram
Verse 9

रणद्धंसके मञ्जुलेऽत्यन्तशोणे मनोहारिलावण्यपीयूषपूर्णे । मनःषट्पदो मे भवक्लेशतप्तः सदा मोदतां स्कन्द ते पादपद्मे ॥९॥

raṇaddhaṃsake mañjule'tyantaśoṇe manohārilāvaṇyapīyūṣapūrṇe | manaḥṣaṭpado me bhavakleśataptaḥ sadā modatāṃ skanda te pādapadme ||9||

अर्थ

अत्यन्त लाल, मनोहर, हंसों से गुंजित, सौन्दर्य के अमृत से पूर्ण -- हे स्कन्द, संसार के क्लेश से संतप्त मेरे मन का भ्रमर तुम्हारे चरण-कमलों में सदा आनन्दित हो।

Meaning

In the lotus that is exceedingly red and delightful, resounding with swans, full of the nectar of enchanting beauty -- O Skanda, may the bee that is my mind, scorched by the afflictions of worldly life, ever rejoice at your lotus feet.

stotram
Verse 10

सुवर्णाभदिव्याम्बरैर्भासमानां क्वणत्किङ्किणीमेखलाशोभमानाम् । लसद्धेमपट्टेन विद्योतमानां कटिं भावये स्कन्द ते दीप्यमानाम् ॥१०॥

suvarṇābhadivyāmbarairbhāsamānāṃ kvaṇatkiṅkiṇīmekhalāśobhamānām | lasaddhemapaṭṭena vidyotamānāṃ kaṭiṃ bhāvaye skanda te dīpyamānām ||10||

अर्थ

स्वर्ण-वर्ण के दिव्य वस्त्रों से शोभित, बजती हुई किंकिणी-मेखला से सुशोभित, चमकते सुवर्ण-पट्टे से देदीप्यमान -- हे स्कन्द, तुम्हारी उस दीप्त कटि का मैं ध्यान करता हूँ।

Meaning

Shining with divine garments the color of gold, adorned with a girdle of tinkling bells, gleaming with a bright golden sash -- O Skanda, I meditate on your radiant waist.

stotram
Verse 11

पुलिन्देशकन्याघनाभोगतुङ्गस्तनालिङ्गनासक्तकाश्मीररागम् । नमस्याम्यहं तारकारे तवोरः स्वभक्तावने सर्वदा सानुरागम् ॥११॥

pulindeśakanyāghanābhogatuṅgastanāliṅganāsaktakāśmīrarāgam | namasyāmyahaṃ tārakāre tavoraḥ svabhaktāvane sarvadā sānurāgam ||11||

अर्थ

हे तारकासुर के शत्रु, पुलिन्द-कन्या (वल्ली) के उन्नत वक्षस्थल के आलिंगन से कुंकुम-रंजित तथा अपने भक्तों की रक्षा में सदा अनुरागयुक्त तुम्हारे वक्षस्थल को मैं नमस्कार करता हूँ।

Meaning

O foe of Taraka, I bow to your chest, ever tinged with the saffron-red hue caught from its embrace of the tribal maiden's full, high breasts, and ever gracious toward the protection of your devotees.

stotram
Verse 12

विधौ कॢप्तदण्डान् स्वलीलाधृताण्डान्निरस्तेभशुण्डान् द्विषत्कालदण्डान् । हतेन्द्रारिषण्डाञ्जगत्त्राणशौण्डान् सदा ते प्रचण्डान् श्रये बाहुदण्डान् ॥१२॥

vidhau kḷptadaṇḍān svalīlādhṛtāṇḍānnirastebhaśuṇḍān dviṣatkāladaṇḍān | hatendrāriṣaṇḍāñjagattrāṇaśauṇḍān sadā te pracaṇḍān śraye bāhudaṇḍān ||12||

अर्थ

विधि के दण्डस्वरूप, अपनी लीला से ब्रह्माण्डों को धारण करने वाले, गजशुण्डों को उखाड़ने वाले, शत्रुओं के लिए कालदण्ड, इन्द्रशत्रुओं की सेनाओं का नाश करने वाले, जगत् की रक्षा में सदा प्रचण्ड -- तुम्हारी उन भुजाओं की मैं शरण लेता हूँ।

Meaning

I take refuge in your fierce arms -- appointed by fate as its rods of punishment, bearing up the worlds in your own play, having crushed the trunks of enemy elephants, dealing death to foes, having slain the ranks of Indra's enemies, and ever bold in protecting the universe.

stotram
Verse 13

सदा शारदाः षण्मृगाङ्का यदि स्युः समुद्यन्त एव स्थिताश्चेत्समन्तात् । सदा पूर्णबिम्बाः कलङ्कैश्च हीनास्तदा त्वन्मुखानां ब्रुवे स्कन्द साम्यम् ॥१३॥

sadā śāradāḥ ṣaṇmṛgāṅkā yadi syuḥ samudyanta eva sthitāścetsamantāt | sadā pūrṇabimbāḥ kalaṅkaiśca hīnāstadā tvanmukhānāṃ bruve skanda sāmyam ||13||

अर्थ

यदि छह शरद्-चन्द्र एक साथ उदित हों, सदा पूर्ण और कलंकरहित हों -- तो भी हे स्कन्द, मैं उसे तुम्हारे छह मुखों की केवल उपमा ही कह सकूँगा।

Meaning

Even if all six autumn moons were rising together, ever full and spotless -- even then, O Skanda, I could only call that a mere likeness to your six faces.

stotram
Verse 14

स्फुरन्मन्दहासैः सहंसानि चञ्चत्कटाक्षावलीभृङ्गसङ्घोज्ज्वलानि । सुधास्यन्दिबिम्बाधराणीशसूनो तवालोकये षण्मुखाम्भोरुहाणि ॥१४॥

sphuranmandahāsaiḥ sahaṃsāni cañcatkaṭākṣāvalībhṛṅgasaṅghojjvalāni | sudhāsyandibimbādharāṇīśasūno tavālokaye ṣaṇmukhāmbhoruhāṇi ||14||

अर्थ

हे ईशसूनु, मन्द हास से चमकते, चंचल कटाक्षों की भ्रमर-पंक्तियों से उज्ज्वल, अमृतवर्षी बिम्बाधरों वाले तुम्हारे छह मुख-कमलों को मैं देखता हूँ।

Meaning

O son of Isha, I behold your six lotus-faces, blooming with gentle smiles, bright with swarms of bees that are your restless sidelong glances, their lips like nectar-dripping bimba fruit.

stotram
Verse 15

विशालेषु कर्णान्तदीर्घेष्वजस्रं दयास्यन्दिषु द्वादशस्वीक्षणेषु । मयीषत्कटाक्षः सकृत्पातितश्चेद्भवेत्ते दयाशील का नाम हानिः ॥१५॥

viśāleṣu karṇāntadīrgheṣvajasraṃ dayāsyandiṣu dvādaśasvīkṣaṇeṣu | mayīṣatkaṭākṣaḥ sakṛtpātitaścedbhavette dayāśīla kā nāma hāniḥ ||15||

अर्थ

तुम्हारे विशाल, कर्णपर्यन्त दीर्घ, सदा करुणा बहाने वाले बारह नेत्रों में से, यदि एक बार भी मुझ पर किंचित् कटाक्ष पड़ जाए, तो हे दयाशील, तुम्हें उससे क्या हानि होगी?

Meaning

Among your twelve eyes -- wide, long reaching to your ears, ever streaming with compassion -- if even one slight sidelong glance should fall on me but once, O merciful one, what indeed would you lose?

stotram
Verse 16

सुताङ्गोद्भवो मेऽसि जीवेति षड्धा जपन्मन्त्रमीशो मुदा जिघ्रते यान् । जगद्भारभृद्भ्यो जगन्नाथ तेभ्यः किरीटोज्ज्वलेभ्यो नमो मस्तकेभ्यः ॥१६॥

sutāṅgodbhavo me'si jīveti ṣaḍdhā japanmantramīśo mudā jighrate yān | jagadbhārabhṛdbhyo jagannātha tebhyaḥ kirīṭojjvalebhyo namo mastakebhyaḥ ||16||

अर्थ

हे जगन्नाथ, 'मैं तुम्हारे अंग से उत्पन्न हूँ, जीवित हूँ' -- इस मन्त्र को छह बार जपने वालों को प्रसन्नता से आशीष देने वाले, जगत् का भार धारण करने वाले, मुकुट से देदीप्यमान तुम्हारे मस्तकों को मैं नमस्कार करता हूँ।

Meaning

O lord of the universe, I bow to those crown-bright heads of yours which, bearing the weight of the world, joyfully bless those who repeat six times over the mantra, 'I am born of your own body, I am alive.'

stotram
Verse 17

स्फुरद्रत्नकेयूरहाराभिरामश्चलत्कुण्डलश्रीलसद्गण्डभागः । कटौ पीतवासाः करे चारुशक्तिः पुरस्तान्ममास्तां पुरारेस्तनूजः ॥१७॥

sphuradratnakeyūrahārābhirāmaścalatkuṇḍalaśrīlasadgaṇḍabhāgaḥ | kaṭau pītavāsāḥ kare cāruśaktiḥ purastānmamāstāṃ purārestanūjaḥ ||17||

अर्थ

चमकते रत्नमय केयूर और हारों से मनोहर, चलते कुण्डलों की शोभा से चमकते कपोलों वाले, कटि में पीत वस्त्र, हाथ में सुन्दर शक्ति धारण किए -- पुरारि के वे पुत्र सदा मेरे सामने विद्यमान रहें।

Meaning

Charming with gleaming jeweled bracelets and necklaces, cheeks bright with swaying earrings, wearing a yellow garment at the waist, a beautiful spear in hand -- may that son of Shiva, enemy of Pura, ever stand before me.

stotram
Verse 18

इहायाहि वत्सेति हस्तान्प्रसार्याह्वयत्यादराच्छङ्करे मातुरङ्कात् । समुत्पत्य तातं श्रयन्तं कुमारं हराश्लिष्टगात्रं भजे बालमूर्तिम् ॥१८॥

ihāyāhi vatseti hastānprasāryāhvayatyādarācchaṅkare māturaṅkāt | samutpatya tātaṃ śrayantaṃ kumāraṃ harāśliṣṭagātraṃ bhaje bālamūrtim ||18||

अर्थ

'यहाँ आ, बच्चे' कहकर, हाथ फैलाकर, शंकर माता की गोद से प्रेमपूर्वक बुलाते हैं; पिता की ओर उछलकर दौड़ते, हर के आलिंगन में समाए कुमार की उस बालमूर्ति को मैं भजता हूँ।

Meaning

'Come here, my child,' says Shankara, stretching out his hands and calling him with affection from his mother's lap; I worship that child-form, Kumara, who leaps up to run to his father and clings, embraced, to Hara's body.

stotram
Verse 19

कुमारेशसूनो गुह स्कन्द सेनापते शक्तिपाणे मयूराधिरूढ । पुलिन्दात्मजाकान्त भक्तार्तिहारिन् प्रभो तारकारे सदा रक्ष मां त्वम् ॥१९॥

kumāreśasūno guha skanda senāpate śaktipāṇe mayūrādhirūḍha | pulindātmajākānta bhaktārtihārin prabho tārakāre sadā rakṣa māṃ tvam ||19||

अर्थ

हे कुमारेशसूनु, गुह, स्कन्द, सेनापति, शक्तिधर, मयूरवाहन, पुलिन्दकन्या के प्रिय, भक्तों की पीड़ा हरने वाले, हे प्रभु तारकारि -- तुम सदा मेरी रक्षा करो।

Meaning

O son of Kumaresha, Guha, Skanda, commander of the divine army, spear-bearer, mounted on the peacock, beloved of the tribal chieftain's daughter, remover of devotees' suffering, O lord, foe of Taraka -- ever protect me.

stotram
Verse 20

प्रशान्तेन्द्रिये नष्टसंज्ञे विचेष्टे कफोद्गारिवक्त्रे भयोत्कम्पिगात्रे । प्रयाणोन्मुखे मय्यनाथे तदानीं द्रुतं मे दयालो भवाग्रे गुह त्वम् ॥२०॥

praśāntendriye naṣṭasaṃjñe viceṣṭe kaphodgārivaktre bhayotkampigātre | prayāṇonmukhe mayyanāthe tadānīṃ drutaṃ me dayālo bhavāgre guha tvam ||20||

अर्थ

जब मेरी इन्द्रियाँ शान्त हो जाएँ, चेतना नष्ट हो जाए, शरीर तड़पे, मुख से कफ निकले, अंग भय से कम्पित हों, और मैं अनाथ होकर प्रयाण के मुख पर खड़ा हूँ -- हे गुह, हे दयालु, उस समय शीघ्र मेरे सामने आ जाओ।

Meaning

When my senses grow still, my awareness lost, my body writhing, my mouth bringing up phlegm, my limbs trembling with fear, and I stand friendless on the verge of departing this life -- O Guha, come quickly then, merciful one, and stand before me.

stotram
Verse 21

कृतान्तस्य दूतेषु चण्डेषु कोपाद्दहच्छिन्द्धि भिन्द्धीति मां तर्जयत्सु । मयूरं समारुह्य मा भैरिति त्वं पुरः शक्तिपाणिर्ममायाहि शीघ्रम् ॥२१॥

kṛtāntasya dūteṣu caṇḍeṣu kopāddahacchindhi bhindhīti māṃ tarjayatsu | mayūraṃ samāruhya mā bhairiti tvaṃ puraḥ śaktipāṇirmamāyāhi śīghram ||21||

अर्थ

कृतान्त (यम) के क्रोधित दूत जब 'जला दो, काट दो, भेद दो' कहकर मुझे धमकाएँ, तब हे मयूरवाहन, 'भय मत करो' कहते हुए तुम शक्ति हाथ में लिए शीघ्र मेरे सामने आ जाओ।

Meaning

When Death's fierce messengers, in fury, threaten me crying 'burn, cut, split him' -- O you who mount the peacock, come swiftly before me, spear in hand, saying, 'Fear not!'

stotram
Verse 22

प्रणम्यासकृत्पादयोस्ते पतित्वा प्रसाद्य प्रभो प्रार्थयेऽनेकवारम् । न वक्तुं क्षमोऽहं तदानीं कृपाब्धे न कार्यान्तकाले मनागप्युपेक्षा ॥२२॥

praṇamyāsakṛtpādayoste patitvā prasādya prabho prārthaye'nekavāram | na vaktuṃ kṣamo'haṃ tadānīṃ kṛpābdhe na kāryāntakāle manāgapyupekṣā ||22||

अर्थ

बार-बार तुम्हारे चरणों में प्रणाम कर, गिरकर, प्रसन्न कर, हे प्रभु, मैं अनेक बार प्रार्थना करता हूँ -- क्योंकि हे कृपासागर, उस समय मैं बोलने में असमर्थ रहूँगा; उस निर्णायक क्षण में तनिक भी उपेक्षा न हो।

Meaning

Bowing again and again at your feet, falling down, seeking your grace, O lord, I beg you many times over -- for at that final hour, O ocean of mercy, I will not be able to speak; let there be not the slightest neglect at the time when this matters most.

stotram
Verse 23

सहस्राण्डभोक्ता त्वया शूरनामा हतस्तारकः सिंहवक्त्रश्च दैत्यः । ममान्तर्हृदिस्थं मनःक्लेशमेकं न हंसि प्रभो किं करोमि क्व यामि ॥२३॥

sahasrāṇḍabhoktā tvayā śūranāmā hatastārakaḥ siṃhavaktraśca daityaḥ | mamāntarhṛdisthaṃ manaḥkleśamekaṃ na haṃsi prabho kiṃ karomi kva yāmi ||23||

अर्थ

सहस्र ब्रह्माण्डों के भोक्ता शूरनामक दैत्य, तारक और सिंहमुख दैत्य तुमने मारे; परन्तु मेरे हृदय में स्थित इस एक मनःक्लेश को तुम नहीं मिटाते, हे प्रभु -- मैं क्या करूँ, कहाँ जाऊँ?

Meaning

By you was slain the demon named Shura who ruled a thousand worlds, and Taraka, and the demon with a lion's face; yet this one affliction lodged deep in my heart you do not destroy, O lord -- what shall I do, where shall I go?

stotram
Verse 24

अहं सर्वदा दुःखभारावसन्नो भवान्दीनबन्धुस्त्वदन्यं न याचे । भवद्भक्तिरोधं सदा कॢप्तबाधं ममाधिं द्रुतं नाशयोमासुत त्वम् ॥२४॥

ahaṃ sarvadā duḥkhabhārāvasanno bhavāndīnabandhustvadanyaṃ na yāce | bhavadbhaktirodhaṃ sadā kḷptabādhaṃ mamādhiṃ drutaṃ nāśayomāsuta tvam ||24||

अर्थ

मैं सदा दुःख के भार से दबा हुआ हूँ; तुम ही दीनबन्धु हो, तुमसे भिन्न किसी से मैं याचना नहीं करता। हे उमापुत्र, तुम्हारी भक्ति में सदा बाधक बने इस मेरे मनोव्याधि को शीघ्र नष्ट कर दो।

Meaning

I am forever weighed down by the burden of sorrow; you alone are the friend of the helpless, and I ask nothing of anyone but you. O son of Uma, quickly destroy this constant obstacle to devotion to you, this affliction of mine, ever fixed as if by decree.

stotram
Verse 25

अपस्मारकुष्ठक्षयार्शः प्रमेहज्वरोन्मादगुल्मादिरोगा महान्तः । पिशाचाश्च सर्वे भवत्पत्रभूतिं विलोक्य क्षणात्तारकारे द्रवन्ते ॥२५॥

apasmārakuṣṭhakṣayārśaḥ pramehajvaronmādagulmādirogā mahāntaḥ | piśācāśca sarve bhavatpatrabhūtiṃ vilokya kṣaṇāttārakāre dravante ||25||

अर्थ

अपस्मार, कुष्ठ, क्षय, अर्श, प्रमेह, ज्वर, उन्माद, गुल्म आदि महान रोग, तथा सभी पिशाच -- तुम्हारे पत्र की भस्म को देखते ही, हे तारकारि, क्षणभर में भाग जाते हैं।

Meaning

Epilepsy, leprosy, wasting disease, hemorrhoids, urinary disorders, fever, madness, tumors and other great afflictions, and all evil spirits too -- the moment they behold the sacred ash from your leaf-offering, O foe of Taraka, they flee at once.

stotram
Verse 26

दृशि स्कन्दमूर्तिः श्रुतौ स्कन्दकीर्तिर्मुखे मे पवित्रं सदा तच्चरित्रम् । करे तस्य कृत्यं वपुस्तस्य भृत्यं गुहे सन्तु लीना ममाशेषभावाः ॥२६॥

dṛśi skandamūrtiḥ śrutau skandakīrtirmukhe me pavitraṃ sadā taccaritram | kare tasya kṛtyaṃ vapustasya bhṛtyaṃ guhe santu līnā mamāśeṣabhāvāḥ ||26||

अर्थ

दृष्टि में स्कन्दमूर्ति, श्रवण में स्कन्दकीर्ति, मुख में सदा उनका पवित्र चरित्र हो; हाथ में उनका कार्य, शरीर उनका दास हो -- मेरे सभी भाव गुह में लीन हो जाएँ।

Meaning

May the form of Skanda be in my sight, the fame of Skanda in my hearing, his sacred story ever on my lips; may my hands do his work, my body serve him -- may every feeling of mine be absorbed entirely in Guha.

stotram
Verse 27

मुनीनामुताहो नृणां भक्तिभाजामभीष्टप्रदाः सन्ति सर्वत्र देवाः । नृणामन्त्यजानामपि स्वार्थदाने गुहाद्देवमन्यं न जाने न जाने ॥२७॥

munīnāmutāho nṛṇāṃ bhaktibhājāmabhīṣṭapradāḥ santi sarvatra devāḥ | nṛṇāmantyajānāmapi svārthadāne guhāddevamanyaṃ na jāne na jāne ||27||

अर्थ

मुनियों के लिए हो या भक्तिमान मनुष्यों के लिए, सर्वत्र देवता अभीष्ट देते हैं; परन्तु अन्त्यजों तक को उनका कल्याण देने में गुह के अतिरिक्त अन्य देव को मैं नहीं जानता -- नहीं जानता।

Meaning

Whether for sages or for ordinary devoted people, gods everywhere grant what is wished for; but among those who give even to the lowest of the low what serves their own good, I know no god other than Guha -- I truly do not know.

stotram
Verse 28

कलत्रं सुता बन्धुवर्गः पशुर्वा नरो वाथ नारि गृहे ये मदीयाः । यजन्तो नमन्तः स्तुवन्तो भवन्तं स्मरन्तश्च ते सन्तु सर्वे कुमार ॥२८॥

kalatraṃ sutā bandhuvargaḥ paśurvā naro vātha nāri gṛhe ye madīyāḥ | yajanto namantaḥ stuvanto bhavantaṃ smarantaśca te santu sarve kumāra ||28||

अर्थ

मेरी पत्नी, पुत्र, बन्धुजन, पशु, तथा घर में रहने वाले जो भी नर-नारी मेरे अपने हैं -- हे कुमार, वे सब तुम्हारा यजन, नमन, स्तवन और स्मरण करते रहें।

Meaning

My wife, children, kinsfolk, cattle, and whoever -- man or woman -- dwells in my house as my own: O Kumara, may all of them worship you, bow to you, praise you, and remember you.

stotram
Verse 29

मृगाः पक्षिणो दंशका ये च दुष्टास्तथा व्याधयो बाधका ये मदङ्गे । भवच्छक्तितीक्ष्णाग्रभिन्नाः सुदूरे विनश्यन्तु ते चूर्णितक्रौञ्चशैल ॥२९॥

mṛgāḥ pakṣiṇo daṃśakā ye ca duṣṭāstathā vyādhayo bādhakā ye madaṅge | bhavacchaktitīkṣṇāgrabhinnāḥ sudūre vinaśyantu te cūrṇitakrauñcaśaila ||29||

अर्थ

जो भी दुष्ट पशु, पक्षी, दंशक जीव, तथा जो व्याधियाँ मेरे शरीर को पीड़ित करती हैं -- वे सब तुम्हारी शक्ति की तीक्ष्ण अनी से भिन्न होकर दूर नष्ट हो जाएँ, हे क्रौञ्चपर्वत को चूर्ण करने वाले।

Meaning

Whatever wild beasts, birds, biting creatures, or evil ones, and whatever diseases afflict my body -- may they all, pierced by the sharp point of your spear, perish and vanish far away, O crusher of the Krauncha mountain.

stotram
Verse 30

जनित्री पिता च स्वपुत्रापराधं सहेते न किं देवसेनाधिनाथ । अहं चातिबालो भवान् लोकतातः क्षमस्वापराधं समस्तं महेश ॥३०॥

janitrī pitā ca svaputrāparādhaṃ sahete na kiṃ devasenādhinātha | ahaṃ cātibālo bhavān lokatātaḥ kṣamasvāparādhaṃ samastaṃ maheśa ||30||

अर्थ

क्या माता-पिता अपने पुत्र का अपराध सहन नहीं करते, हे देवसेनाधिनाथ? मैं अत्यन्त बालक हूँ, तुम लोक के पिता हो -- हे महेश, मेरा समस्त अपराध क्षमा करो।

Meaning

Do not a mother and father bear with the faults of their own child, O lord of the divine army? I am but a very child, and you are the father of the world -- forgive, O Mahesha, all my transgressions.

stotram
Verse 31

नमः केकिने शक्तये चापि तुभ्यं नमश्छाग तुभ्यं नमः कुक्कुटाय । नमः सिन्धवे सिन्धुदेशाय तुभ्यं पुनः स्कन्दमूर्ते नमस्ते नमोऽस्तु ॥३१॥

namaḥ kekine śaktaye cāpi tubhyaṃ namaśchāga tubhyaṃ namaḥ kukkuṭāya | namaḥ sindhave sindhudeśāya tubhyaṃ punaḥ skandamūrte namaste namo'stu ||31||

अर्थ

तुम्हारे मयूर को, तुम्हारी शक्ति को नमस्कार; तुम्हारे छाग को, तुम्हारे कुक्कुट को नमस्कार; समुद्र को, समुद्र के तटवर्ती देश को नमस्कार; और फिर, हे स्कन्दमूर्ते, तुम्हें नमस्कार, नमस्कार हो।

Meaning

Salutations to your peacock, salutations to your spear; salutations to your goat, salutations to your rooster; salutations to the ocean, salutations to the land bordering the ocean; and again, O form of Skanda, salutations, salutations to you.

stotram
Verse 32

जयानन्दभूमञ्जयापारधामञ्जयामोघकीर्ते जयानन्दमूर्ते । जयानन्दसिन्धो जयाशेषबन्धो जय त्वं सदा मुक्तिदानेशसूनो ॥३२॥

jayānandabhūmañjayāpāradhāmañjayāmoghakīrte jayānandamūrte | jayānandasindho jayāśeṣabandho jaya tvaṃ sadā muktidāneśasūno ||32||

अर्थ

आनन्दभूमि की जय, अपार धाम की जय, अमोघकीर्ति की जय, आनन्दमूर्ति की जय, आनन्दसिन्धु की जय, अशेषबन्धु की जय; हे मुक्तिदाता ईश (शिव) के पुत्र, तुम्हारी सदा जय हो।

Meaning

Victory to you, abode of joy; victory to you, boundless refuge; victory, O one of unfailing fame; victory, embodiment of bliss; victory, ocean of joy; victory, kinsman of all; victory always to you, O son of the giver of liberation.

stotram
Verse 33

भुजङ्गाख्यवृत्तेन कॢप्तं स्तवं यः पठेद्भक्तियुक्तो गुहं सम्प्रणम्य । सुपुत्रान्कलत्रं धनं दीर्घमायुर्लभेत्स्कन्दसायुज्यमन्ते नरः सः ॥३३॥

bhujaṅgākhyavṛttena kḷptaṃ stavaṃ yaḥ paṭhedbhaktiyukto guhaṃ sampraṇamya | suputrānkalatraṃ dhanaṃ dīrghamāyurlabhetskandasāyujyamante naraḥ saḥ ||33||

अर्थ

जो भक्तियुक्त होकर गुह को प्रणाम कर भुजंग नामक वृत्त में रचित इस स्तव का पाठ करता है, वह सुपुत्र, पत्नी, धन, दीर्घायु प्राप्त करता है और अन्त में स्कन्द के साथ सायुज्य पाता है।

Meaning

Whoever, devoted, bowing to Guha, recites this hymn composed in the bhujanga meter, that person gains good children, a wife, wealth, and long life, and at the end attains union with Skanda.

Subramanya Bhujangam

Adi Shankaracharya

0:00
0:00
साझा
🕉️

पाठ का सर्वोत्तम समय

Skanda SashtiThaipusamPanguni UthiramTuesdays and Fridays, days traditionally associated with Lord SubrahmanyaDaily worship, and by tradition at the bedside during serious illness
← सभी मंत्र और स्तोत्र

Community Reflections

🕉️

Be the first to share your reflection.

अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न