Skip to main content
kavacha

Shiva Kavach

शिव कवच

Shiva Kavacham (Sri Shiva Kavacham) -- the genuine protective armor of Bhagavan Shiva as it occurs in the Skanda Purana, Brahmottara Khanda, chapter twelve, where the sage-yogi Rishabha teaches it to Prince Bhadrayu after finding him and his exiled mother in the forest. Reproduced here verbatim from the Sanskrit original, it is one of the longest and most elaborate Shiva kavachas in circulation -- opening with a full ritual viniyoga, karanyasa and anganyasa hand-and-limb placements, three dhyana verses, and a panchopachara worship, before the twenty-seven-verse armor itself invokes Shiva's five faces to guard the four directions and the zenith, then names a Shiva epithet for every part of the body from head to foot, every watch of day and night, every posture, every terrain from mountain to forest, and every affliction from bad dreams to malefic planets. The armor culminates in a long namaskara litany of Shiva's cosmic and philosophical epithets followed by a series of fierce imperative invocations, and closes with a phalashruti promising fearlessness, health, prosperity, and liberation to whoever recites it with devotion.

देवता: Shiva
51 श्लोक
Traditional -- Skanda Purana, Brahmottara Khanda (sage Rishabha to Prince Bhadrayu)
Mondays (Somvar) · Maha Shivratri

श्रीशिवकवचम् -- भगवान शिव का प्रामाणिक रक्षा-कवच, जो स्कन्द पुराण के ब्रह्मोत्तरखण्ड के द्वादश अध्याय में प्राप्त होता है, जहाँ योगीश्वर ऋषभ वन में अपनी निर्वासित माता के साथ मिले राजकुमार भद्रायु को यह कवच सिखाते हैं। यहाँ मूल संस्कृत से ज्यों-का-त्यों दिया गया है, यह प्रचलित शिव-कवचों में सबसे लंबे और विस्तृत कवचों में से एक है -- जो सम्पूर्ण विनियोग, करन्यास और अंगन्यास, तीन ध्यान-श्लोकों तथा पंचोपचार पूजा से आरंभ होकर, सत्ताईस श्लोकों वाले वास्तविक कवच में शिव के पंचमुखों द्वारा चारों दिशाओं और ऊर्ध्व की रक्षा, सिर से पैर तक प्रत्येक अंग की रक्षा, दिन-रात्रि के प्रत्येक प्रहर, प्रत्येक मुद्रा, पर्वत से वन तक प्रत्येक भूभाग और दुःस्वप्न से लेकर अशुभ ग्रहों तक प्रत्येक विपत्ति से रक्षा का आह्वान करता है। कवच शिव के ब्रह्माण्डीय एवं दार्शनिक विशेषणों की लंबी नमस्कार-स्तुति तथा उग्र आज्ञा-सूचक आह्वानों की श्रृंखला में परिणत होकर, अंत में उस फलश्रुति के साथ समाप्त होता है जो भक्तिपूर्वक पाठ करने वाले को निर्भयता, आरोग्य, समृद्धि और मुक्ति का वचन देती है।

viniyoga
Verse 1

॥ श्रीशिवकवचम् ॥ अस्य श्री शिवकवच स्तोत्रमहामन्त्रस्य ऋषभयोगीश्वर ऋषिः । अनुष्टुप् छन्दः । श्रीसाम्बसदाशिवो देवता । ॐ बीजम् । नमः शक्तिः । शिवायेति कीलकम् । मम साम्बसदाशिवप्रीत्यर्थे जपे विनियोगः ।

|| śrīśivakavacam || asya śrī śivakavaca stotramahāmantrasya ṛṣabhayogīśvara ṛṣiḥ | anuṣṭup chandaḥ | śrīsāmbasadāśivo devatā | oṃ bījam | namaḥ śaktiḥ | śivāyeti kīlakam | mama sāmbasadāśivaprītyarthe jape viniyogaḥ |

अर्थ

इस प्रकार श्रीशिवकवच का आरंभ होता है। इस स्तोत्र-महामन्त्र के ऋषि ऋषभ योगीश्वर हैं, छन्द अनुष्टुप् है, देवता श्रीसाम्बसदाशिव हैं, बीज ॐ है, शक्ति नमः है, शिवायेति कीलक है। मुझे साम्बसदाशिव की प्रसन्नता प्राप्त करने हेतु जप में इसका विनियोग है।

Meaning

Thus begins the glorious Shiva Kavacham. Of this great hymn-mantra, the seer is Rishabha, lord of yogis; the meter is Anushtup; the deity is Shri Samba-Sadashiva (Shiva together with Uma); the seed syllable is Om; the power is Namah; "Shivaya" is the lock. Its application in recitation is for gaining the favor of Samba-Sadashiva.

nyasa
Verse 2

करन्यासः ओं सदाशिवाय अंगुष्ठाभ्यां नमः । नं गंगाधराय तर्जनीभ्यां नमः । मं मृत्युञ्जयाय मध्यमाभ्यां नमः । शिं शूलपाणये अनामिकाभ्यां नमः । वां पिनाकपाणये कनिष्ठिकाभ्यां नमः । यं उमापतये करतलकरपृष्ठाभ्यां नमः ।

karanyāsaḥ oṃ sadāśivāya aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ | naṃ gaṅgādharāya tarjanībhyāṃ namaḥ | maṃ mṛtyuñjayāya madhyamābhyāṃ namaḥ | śiṃ śūlapāṇaye anāmikābhyāṃ namaḥ | vāṃ pinākapāṇaye kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ | yaṃ umāpataye karatalakarapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |

अर्थ

करन्यास: ॐ सदाशिवाय दोनों अंगूठों में नमः। नं गंगाधराय दोनों तर्जनी में नमः। मं मृत्युञ्जयाय दोनों मध्यमा में नमः। शिं शूलपाणये दोनों अनामिका में नमः। वां पिनाकपाणये दोनों कनिष्ठिका में नमः। यं उमापतये करतल और करपृष्ठ में नमः।

Meaning

Hand purification (karanyasa): Om, salutations to Sadashiva at the two thumbs. Nam, salutations to Gangadhara at the two index fingers. Mam, salutations to Mrityunjaya at the two middle fingers. Shim, salutations to Shulapani at the two ring fingers. Vam, salutations to Pinakapani at the two little fingers. Yam, salutations to Umapati at the palms and backs of the hands.

nyasa
Verse 3

हृदयादि अंगन्यासः ओं सदाशिवाय हृदयाय नमः । नं गंगाधराय शिरसे स्वाहा । मं मृत्युञ्जयाय शिखायै वषट् । शिं शूलपाणये कवचाय हुम् । वां पिनाकपाणये नेत्रत्रयाय वौषट् । यं उमापतये अस्त्राय फट् । भूर्भुवस्सुवरोमिति दिग्बन्धः ॥

hṛdayādi aṅganyāsaḥ oṃ sadāśivāya hṛdayāya namaḥ | naṃ gaṅgādharāya śirase svāhā | maṃ mṛtyuñjayāya śikhāyai vaṣaṭ | śiṃ śūlapāṇaye kavacāya hum | vāṃ pinākapāṇaye netratrayāya vauṣaṭ | yaṃ umāpataye astrāya phaṭ | bhūrbhuvassuvaromiti digbandhaḥ ||

अर्थ

हृदयादि अंगन्यास: ॐ सदाशिवाय हृदय में नमः। नं गंगाधराय शिर में स्वाहा। मं मृत्युञ्जयाय शिखा में वषट्। शिं शूलपाणये कवच (वक्षःस्थल) में हुम्। वां पिनाकपाणये तीनों नेत्रों में वौषट्। यं उमापतये अस्त्र रूप में फट्। भूर्भुवःसुवरोम् इस प्रकार दिग्बन्ध किया जाता है।

Meaning

Limb-placement beginning with the heart: Om, salutations to Sadashiva at the heart. Nam, svaha to Gangadhara at the head. Mam, vashat to Mrityunjaya at the crown-lock of hair. Shim, hum to Shulapani at the armor (chest/torso). Vam, vaushat to Pinakapani at the three eyes. Yam, phat to Umapati as the weapon. With the utterance "bhuh bhuvah suvah om," the directions are bound and sealed.

dhyana
Verse 4

ध्यानम् वज्रदंष्ट्रं त्रिनयनं कालकण्ठ मरिंदमम् । सहस्रकरमत्युग्रं वन्दे शम्भुं उमापतिम् ॥

dhyānam vajradaṃṣṭraṃ trinayanaṃ kālakaṇṭha mariṃdamam | sahasrakaram atyugraṃ vande śambhuṃ umāpatim ||

अर्थ

मैं वज्र के समान दाढ़ोंवाले, त्रिनेत्र, कालकण्ठ, शत्रुओं के दमनकर्ता, सहस्र भुजाओं वाले, अत्यंत उग्र, उमापति शम्भु को प्रणाम करता हूँ।

Meaning

I bow to Shambhu, lord of Uma, who bears diamond-hard fangs, has three eyes, a dark blue throat, who subdues his enemies, who has a thousand hands, and who is exceedingly fierce.

dhyana
Verse 5

रुद्राक्षकङ्कणलसत्करदण्डयुग्मः पालान्तरालसितभस्मधृतत्रिपुण्ड्रः । पञ्चाक्षरं परिपठन् वरमन्त्रराजं ध्यायन् सदा पशुपतिं शरणं व्रजेथाः ॥

rudrākṣakaṅkaṇalasat karadaṇḍayugmaḥ pālāntarālasita bhasmadhṛtatripuṇḍraḥ | pañcākṣaraṃ paripaṭhan varamantrarājaṃ dhyāyan sadā paśupatiṃ śaraṇaṃ vrajethāḥ ||

अर्थ

जिसकी दोनों भुजाएँ रुद्राक्ष की कंकणों से सुशोभित हैं, जिसके भाल पर उज्ज्वल भस्म का त्रिपुण्ड्र धारण किया गया है, जो पंचाक्षर मन्त्र का सम्यक् पाठ करता हुआ और श्रेष्ठ मन्त्रराज का ध्यान करता हुआ, सदा पशुपति की शरण में जाए।

Meaning

With both forearms shining with rudraksha bracelets, bearing the white ash tripundra gleaming on the brow, reciting fully the five-syllabled mantra, meditating always on the excellent king of mantras, may you go for refuge to Pashupati.

dhyana
Verse 6

अतः परं सर्वपुराणगुह्यं निःशेषपापौघहरं पवित्रम् । जयप्रदं सर्वविपत्प्रमोचनं वक्ष्यामि शैवम् कवचं हिताय ते ॥

ataḥ paraṃ sarvapurāṇaguhyaṃ niḥśeṣapāpaughaharaṃ pavitram | jayapradaṃ sarvavipatpramocanaṃ vakṣyāmi śaivam kavacaṃ hitāya te ||

अर्थ

अब मैं तुम्हारे हित के लिए वह शैव कवच कहूँगा, जो समस्त पुराणों का रहस्य है, समग्र पापसमूह का नाशक और पवित्र है, विजय प्रदान करने वाला और समस्त विपत्तियों से मुक्त करने वाला है।

Meaning

Now I shall speak, for your welfare, the Shaiva armor -- the secret of all the Puranas, the purifying remover of the entire flood of sins, the bestower of victory, the liberator from every calamity.

panchapuja
Verse 7

पञ्चपूजा लं पृथिव्यात्मने गन्धं समर्पयामि । हं आकाशात्मने पुष्पैः पूजयामि । यं वाय्वात्मने धूपम् आघ्रापयामि । रं अग्न्यात्मने दीपं दर्शयामि । वं अमृतात्मने अमृतं महानैवेद्यं निवेदयामि । सं सर्वात्मने सर्वोपचारपूजां समर्पयामि ॥

pañcapūjā laṃ pṛthivyātmane gandhaṃ samarpayāmi | haṃ ākāśātmane puṣpaiḥ pūjayāmi | yaṃ vāyvātmane dhūpam āghrāpayāmi | raṃ agnyātmane dīpaṃ darśayāmi | vaṃ amṛtātmane amṛtaṃ mahānaivedyaṃ nivedayāmi | saṃ sarvātmane sarvopacārapūjāṃ samarpayāmi ||

अर्थ

लं -- पृथ्वी-स्वरूप शिव को गन्ध अर्पित करता हूँ। हं -- आकाश-स्वरूप को पुष्पों से पूजता हूँ। यं -- वायु-स्वरूप को धूप सुँघाता हूँ। रं -- अग्नि-स्वरूप को दीप दिखाता हूँ। वं -- अमृत-स्वरूप को अमृतमय महानैवेद्य निवेदित करता हूँ। सं -- सर्वस्वरूप को सर्वोपचार पूजा अर्पित करता हूँ।

Meaning

Lam -- to the one whose self is earth, I offer sandal-paste. Ham -- to the one whose self is space, I worship with flowers. Yam -- to the one whose self is air, I offer incense to be smelled. Ram -- to the one whose self is fire, I show the lamp. Vam -- to the one whose self is nectar, I offer nectar as the great food-offering. Sam -- to the one whose self is all, I offer worship with every rite.

kavacha
Verse 8

नमस्कृत्य महादेवं विश्वव्यापिनमीश्वरम् । वक्ष्ये शिवमयं वर्म सर्वरक्षाकरं नृणाम् ॥ १॥

namaskṛtya mahādevaṃ viśvavyāpinamīśvaram | vakṣye śivamayaṃ varma sarvarakṣākaraṃ nṛṇām ||1||

अर्थ

सर्वव्यापी ईश्वर महादेव को नमस्कार करके, मैं वह शिवमय कवच कहूँगा, जो मनुष्यों की सम्पूर्ण रक्षा करने वाला है।

Meaning

Having bowed to the great God, the all-pervading Lord, I shall now speak the armor made of Shiva, which grants complete protection to all people.

kavacha
Verse 9

शुचौ देशे समासीनो यथावत्कल्पितासनः । जितेन्द्रियो जितप्राणश्चिन्तयेच्छिवमव्ययम् ॥ २॥

śucau deśe samāsīno yathāvatkalpitāsanaḥ | jitendriyo jitaprāṇaścintayecchivamavyayam ||2||

अर्थ

पवित्र स्थान में यथाविधि आसन बिछाकर बैठा हुआ, इन्द्रियों को जीतकर और प्राणों को वश में करके, अविनाशी शिव का चिन्तन करे।

Meaning

Seated in a pure place upon a properly prepared seat, with the senses conquered and the breath controlled, one should contemplate the imperishable Shiva.

kavacha
Verse 10

हृत्पुण्डरीकान्तरसन्निविष्टं स्वतेजसा व्याप्तनभोऽवकाशम् । अतीन्द्रियं सूक्ष्ममनन्तमाद्यं ध्यायेत् परानन्दमयं महेशम् ॥ ३॥

hṛtpuṇḍarīkāntarasanniviṣṭaṃ svatejasā vyāptanabho'vakāśam | atīndriyaṃ sūkṣmamanantamādyaṃ dhyāyet parānandamayaṃ maheśam ||3||

अर्थ

हृदयकमल के भीतर स्थित, अपने ही तेज से आकाश के सम्पूर्ण अवकाश को व्याप्त करने वाले, इन्द्रियातीत, सूक्ष्म, अनन्त, आदि, परमानन्दमय महेश का ध्यान करे।

Meaning

One should meditate on Mahesha, who dwells within the lotus of the heart, who by his own radiance pervades the vastness of the sky, who is beyond the senses, subtle, infinite, primeval, and full of supreme bliss.

kavacha
Verse 11

ध्यानावधूताखिलकर्मबन्धश्चिरं चिदानन्दनिमग्नचेताः । षडक्षरन्यास समाहितात्मा शैवेन कुर्यात्कवचेन रक्षाम् ॥ ४॥

dhyānāvadhūtākhilakarmabandhaś ciraṃ cidānandanimagnacetāḥ | ṣaḍakṣaranyāsa samāhitātmā śaivena kuryātkavacena rakṣām ||4||

अर्थ

ध्यान से जिसका सम्पूर्ण कर्मबन्धन शिथिल हो गया है, जिसका चित्त दीर्घकाल तक चिदानन्द में निमग्न रहता है, जो षडक्षर-न्यास से समाहितचित्त है, वह शैव कवच द्वारा रक्षा करे।

Meaning

One whose entire bondage of karma has been shaken off through meditation, whose mind remains long immersed in the bliss of pure consciousness, whose self is made steady through the placement of the six-syllabled mantra, should perform protection with the Shaiva armor.

kavacha
Verse 12

मां पातु देवोऽखिलदेवतात्मा संसारकूपे पतितं गभीरे । तन्नाम दिव्यं परमन्त्रमूलं धुनोतु मे सर्वमघं हृदिस्थम् ॥ ५॥

māṃ pātu devo'khiladevatātmā saṃsārakūpe patitaṃ gabhīre | tannāma divyaṃ paramantramūlaṃ dhunotu me sarvamaghaṃ hṛdisthaṃ ||5||

अर्थ

समस्त देवताओं के आत्मस्वरूप वे देव, संसाररूपी गहरे कूप में गिरे हुए मेरी रक्षा करें। उनका वह दिव्य नाम, जो परममन्त्र का मूल है, मेरे हृदय में स्थित समस्त पापों को दूर करे।

Meaning

May that God, who is the very self of all deities, protect me, fallen as I am into the deep well of worldly existence. May his divine name, the root of the supreme mantra, shake off every sin lodged in my heart.

kavacha
Verse 13

सर्वत्र मां रक्षतु विश्वमूर्तिर्ज्योतिर्मयानन्दघनश्चिदात्मा । अणोरणीयानुरुशक्तिरेकः स ईश्वरः पातु भयादशेषात् ॥ ६॥

sarvatra māṃ rakṣatu viśvamūrtir jyotirmayānandaghanaścidātmā | aṇoraṇīyān uruśaktirekaḥ sa īśvaraḥ pātu bhayādaśeṣāt ||6||

अर्थ

जिनका स्वरूप सम्पूर्ण विश्व है, जो ज्योतिर्मय और आनन्दघन हैं, चिदात्मा हैं, वे सर्वत्र मेरी रक्षा करें। अणु से भी अणीयान् किन्तु अपार शक्तिशाली वे एक ईश्वर समस्त भय से मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the one whose form is the universe, made of light, dense with bliss, whose self is pure consciousness, protect me everywhere. May that Lord -- subtler than the smallest atom yet of vast, singular power -- protect me from every fear.

kavacha
Verse 14

यो भूस्वरूपेण बिभर्ति विश्वं पायात्स भूमेर्गिरिशोऽष्टमूर्तिः । योऽपां स्वरूपेण नृणां करोति संजीवनं सोऽवतु मां जलेभ्यः ॥ ७॥

yo bhūsvarūpeṇa bibharti viśvaṃ pāyātsa bhūmergiriśo'ṣṭamūrtiḥ | yo'pāṃ svarūpeṇa nṛṇāṃ karoti saṃjīvanaṃ so'vatu māṃ jalebhyaḥ ||7||

अर्थ

जो पृथ्वीरूप से सम्पूर्ण विश्व को धारण करते हैं, वे अष्टमूर्ति गिरीश पृथ्वी के भय से मेरी रक्षा करें। जो जलरूप से मनुष्यों को जीवनदान देते हैं, वे जल के भय से मेरी रक्षा करें।

Meaning

May Girisha, of eight forms, who in the form of earth sustains the universe, protect me from dangers of the earth. May he who in the form of water grants life to all beings protect me from the dangers of water.

kavacha
Verse 15

कल्पावसाने भुवनानि दग्ध्वा सर्वाणि यो नृत्यति भूरिलीलः । स कालरुद्रोऽवतु मां दवाग्नेर्वात्यादिभीतेरखिलाच्च तापात् ॥ ८॥

kalpāvasāne bhuvanāni dagdhvā sarvāṇi yo nṛtyati bhūrilīlaḥ | sa kālarudro'vatu māṃ davāgner vātyādibhīterakhilācca tāpāt ||8||

अर्थ

जो कल्प के अंत में समस्त भुवनों को भस्म करके अपार लीला से नृत्य करते हैं, वे कालरुद्र मुझे दावाग्नि, आँधी आदि के भय से और समस्त ताप से बचाएँ।

Meaning

May Kalarudra, who at the end of the cosmic age burns all the worlds and dances in abundant divine play, protect me from the fear of forest fire, storms, and every kind of affliction.

kavacha
Verse 16

प्रदीप्तविद्युत्कनकावभासो विद्यावराभीतिकुठारपाणिः । चतुर्मुखस्तत्पुरुषस्त्रिनेत्रः प्राच्यां स्थितो रक्षतु मामजस्रम् ॥ ९॥

pradīptavidyutkanakāvabhāso vidyāvarābhītikuṭhārapāṇiḥ | caturmukhastatpuruṣastrinetraḥ prācyāṃ sthito rakṣatu māmajasram ||9||

अर्थ

प्रदीप्त बिजली और सुवर्ण के समान प्रकाशमान, विद्या, वरमुद्रा, अभयमुद्रा और कुठार धारण किए हुए, चतुर्मुख, त्रिनेत्र, पूर्व दिशा में स्थित तत्पुरुष मुख निरंतर मेरी रक्षा करे।

Meaning

Gleaming like blazing lightning and gold, holding knowledge, a boon-granting gesture, a fear-dispelling gesture, and an axe in his hands, four-faced, three-eyed, the Tatpurusha face stationed in the east -- may he protect me without end.

kavacha
Verse 17

कुठारखेटाङ्कुशशूलढक्काकपालपाशाक्षगुणान्दधानः । चतुर्मुखो नीलरुचिस्त्रिनेत्रः पायादघोरो दिशि दक्षिणस्याम् ॥ १०॥

kuṭhārakheṭāṅkuśaśūlaḍhakkākapālapāśākṣaguṇāndadhānaḥ | caturmukho nīlarucistrinetraḥ pāyādaghoro diśi dakṣiṇasyām ||10||

अर्थ

कुठार, खेटक, अंकुश, शूल, डमरू, कपाल, पाश और अक्षमाला धारण किए हुए, चतुर्मुख, नीलवर्ण, त्रिनेत्र अघोर दक्षिण दिशा में मेरी रक्षा करें।

Meaning

Bearing an axe, a shield, a goad, a trident, a small drum, a skull, a noose, and a rosary, four-faced, of dark-blue radiance, three-eyed -- may Aghora protect me in the southern direction.

kavacha
Verse 18

कुन्देन्दुशङ्खस्फटिकावभासो वेदाक्षमालावरदाभयाङ्कः । त्र्यक्षश्चतुर्वक्त्र उरुप्रभावः सद्योऽधिजातोऽवतु मां प्रतीच्याम् ॥ ११॥

kundenduśaṅkhasphaṭikāvabhāso vedākṣamālāvaradābhayāṅkaḥ | tryakṣaścaturvaktra uruprabhāvaḥ sadyo'dhijāto'vatu māṃ pratīcyām ||11||

अर्थ

कुन्द, चन्द्र, शंख और स्फटिक के समान प्रकाशमान, वेद, अक्षमाला, वरद और अभय मुद्राओं से युक्त, त्र्यक्ष, चतुर्मुख, महाप्रभावशाली सद्योजात पश्चिम दिशा में मेरी रक्षा करें।

Meaning

Radiant like jasmine, the moon, a conch, and crystal, marked with the Veda, a rosary, and gestures of boon-giving and fearlessness, three-eyed, four-faced, of vast power -- may Sadyojata protect me in the west.

kavacha
Verse 19

वराक्षमालाभयटङ्कहस्तः सरोजकिञ्जल्कसमानवर्णः । त्रिलोचनश्चारुचतुर्मुखो मां पायादुदीच्यां दिशि वामदेवः ॥ १२॥

varākṣamālābhayaṭaṅkahastaḥ sarojakiñjalkasamānavarṇaḥ | trilocanaścāruccaturmukho māṃ pāyādudīcyāṃ diśi vāmadevaḥ ||12||

अर्थ

वरमुद्रा, अक्षमाला, अभयमुद्रा और टंक हाथ में धारण किए हुए, कमल के केसर के समान वर्णवाले, त्रिनेत्र, सुन्दर चतुर्मुख वामदेव उत्तर दिशा में मेरी रक्षा करें।

Meaning

Holding in hand a boon-gesture, a rosary, a fearlessness gesture, and a chisel, of a hue like the golden filaments of a lotus, three-eyed, beautifully four-faced -- may Vamadeva protect me in the northern direction.

kavacha
Verse 20

वेदाभयेष्टाङ्कुशटङ्कपाशकपालढक्काक्षरशूलपाणिः । सितद्युतिः पञ्चमुखोऽवतान्मां ईशान ऊर्ध्वं परमप्रकाशः ॥ १३॥

vedābhayeṣṭāṅkuśaṭaṅkapāśakapālaḍhakkākṣaraśūlapāṇiḥ | sitadyutiḥ pañcamukho'vatānmāṃ īśāna ūrdhvaṃ paramaprakāśaḥ ||13||

अर्थ

वेद, अभय, वरमुद्रा, अंकुश, टंक, पाश, कपाल, डमरू, अक्षमाला और शूल हाथ में धारण किए हुए, श्वेतवर्ण, पंचमुख, परम प्रकाशस्वरूप ईशान ऊर्ध्व दिशा से मेरी रक्षा करें।

Meaning

Bearing the Veda, gestures of fearlessness and boon-giving, a goad, a chisel, a noose, a skull, a small drum, a rosary, and a trident, of pure white radiance, five-faced -- may Ishana, of supreme luminosity, protect me from above.

kavacha
Verse 21

मूर्धानमव्यान्मम चन्द्रमौलिर्भालं ममाव्यादथ भालनेत्रः । नेत्रे ममाव्याद्भगनेत्रहारी नासां सदा रक्षतु विश्वनाथः ॥ १४॥

mūrdhānamavyānmama candramaulirbhālaṃ mamāvyādatha bhālanetraḥ | netre mamāvyādbhaganetrahārī nāsāṃ sadā rakṣatu viśvanāthaḥ ||14||

अर्थ

चन्द्रमौलि मेरे मस्तक की रक्षा करें, भालनेत्र मेरे ललाट की, भगनेत्रहारी मेरे नेत्रों की और विश्वनाथ सदा मेरी नासिका की रक्षा करें।

Meaning

May the moon-crested one protect my head, may the one with the eye on his forehead protect my brow, may the one who seized Bhaga's eye protect my eyes, and may Vishvanatha always protect my nose.

kavacha
Verse 22

पायाच्छ्रुती मे श्रुतिगीतकीर्तिः कपोलमव्यात्सततं कपाली । वक्त्रं सदा रक्षतु पञ्चवक्त्रो जिह्वां सदा रक्षतु वेदजिह्वः ॥ १५॥

pāyācchrutī me śrutigītakīrtiḥ kapolamavyātsatataṃ kapālī | vaktraṃ sadā rakṣatu pañcavaktro jihvāṃ sadā rakṣatu vedajihvaḥ ||15||

अर्थ

श्रुतिगीतकीर्ति मेरे कानों की रक्षा करें, कपाली सदा मेरे कपोलों की, पञ्चवक्त्र सदा मुख की और वेदजिह्व सदा मेरी जिह्वा की रक्षा करें।

Meaning

May the one whose fame is sung by the Vedas protect my ears, may Kapali constantly protect my cheeks, may the five-faced one always protect my mouth, and may the one whose tongue is the Veda always protect my tongue.

kavacha
Verse 23

कण्ठं गिरीशोऽवतु नीलकण्ठः पाणिद्वयं पातु पिनाकपाणिः । दोर्मूलमव्यान्मम धर्मबाहुर्वक्षःस्थलं दक्षमखान्तकोऽव्यात् ॥ १६॥

kaṇṭhaṃ girīśo'vatu nīlakaṇṭhaḥ pāṇidvayaṃ pātu pinākapāṇiḥ | dormūlamavyānmama dharmabāhurvakṣaḥsthalaṃ dakṣamakhāntako'vyāt ||16||

अर्थ

गिरीश नीलकण्ठ मेरे कण्ठ की रक्षा करें, पिनाकपाणि दोनों हाथों की, धर्मबाहु मेरी भुजाओं के मूल की और दक्षमखान्तक मेरे वक्षःस्थल की रक्षा करें।

Meaning

May Girisha, the blue-throated one, protect my throat; may Pinakapani protect both my hands; may the righteous-armed one protect the roots of my arms; and may the destroyer of Daksha's sacrifice protect my chest.

kavacha
Verse 24

ममोदरं पातु गिरीन्द्रधन्वा मध्यं ममाव्यान्मदनान्तकारी । हेरम्बतातो मम पातु नाभिं पायात्कटिं धूर्जटिरीश्वरो मे ॥ १७॥

mamodaraṃ pātu girīndradhanvā madhyaṃ mamāvyānmadanāntakārī | herambatāto mama pātu nābhiṃ pāyātkaṭiṃ dhūrjaṭirīśvaro me ||17||

अर्थ

गिरीन्द्रधन्वा मेरे उदर की रक्षा करें, मदनान्तकारी मेरी कमर की, हेरम्बतात मेरी नाभि की और धूर्जटि ईश्वर मेरी कटि की रक्षा करें।

Meaning

May the one whose bow is the king of mountains protect my belly, may the destroyer of Madana (Kama, the god of desire) protect my waist, may the father of Heramba (Ganesha) protect my navel, and may Lord Dhurjati protect my hip.

kavacha
Verse 25

ऊरुद्वयं पातु कुबेरमित्रो जानुद्वयं मे जगदीश्वरोऽव्यात् । जङ्घायुगं पुङ्गवकेतुरव्यात् पादौ ममाव्यात्सुरवन्द्यपादः ॥ १८॥

ūrudvayaṃ pātu kuberamitro jānudvayaṃ me jagadīśvaro'vyāt | jaṅghāyugaṃ puṅgavaketuravyāt pādau mamāvyātsuravandyapādaḥ ||18||

अर्थ

कुबेरमित्र मेरी दोनों जांघों की रक्षा करें, जगदीश्वर दोनों घुटनों की, पुंगवकेतु दोनों पिंडलियों की और सुरवन्द्यपाद मेरे पादों की रक्षा करें।

Meaning

May the friend of Kubera protect my two thighs, may the lord of the universe protect my two knees, may the bull-bannered one protect my two shins, and may the one whose feet the gods worship protect my feet.

kavacha
Verse 26

महेश्वरः पातु दिनादियामे मां मध्ययामेऽवतु वामदेवः । त्रिलोचनः पातु तृतीययामे वृषध्वजः पातु दिनान्त्ययामे ॥ २०॥

maheśvaraḥ pātu dinādiyāme māṃ madhyayāme'vatu vāmadevaḥ | trilocanaḥ pātu tṛtīyayāme vṛṣadhvajaḥ pātu dināntyayāme ||20||

अर्थ

दिन के प्रथम प्रहर में महेश्वर, मध्य प्रहर में वामदेव, तृतीय प्रहर में त्रिलोचन और अन्तिम प्रहर में वृषध्वज मेरी रक्षा करें।

Meaning

May Maheshvara protect me in the first watch of the day, may Vamadeva protect me in the middle watch, may the three-eyed one protect me in the third watch, and may the bull-bannered one protect me in the last watch of the day.

kavacha
Verse 27

पायान्निशादौ शशिशेखरो मां गङ्गाधरो रक्षतु मां निशीथे । गौरीपतिः पातु निशावसाने मृत्युञ्जयो रक्षतु सर्वकालम् ॥ २१॥

pāyānniśādau śaśiśekharo māṃ gaṅgādharo rakṣatu māṃ niśīthe | gaurīpatiḥ pātu niśāvasāne mṛtyuñjayo rakṣatu sarvakālam ||21||

अर्थ

रात्रि के आरम्भ में शशिशेखर, मध्यरात्रि में गंगाधर, रात्रि के अंत में गौरीपति और सर्वकाल मृत्युञ्जय मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the moon-crested one protect me at the beginning of night, may Gangadhara protect me at midnight, may Gauripati protect me at the end of night, and may Mrityunjaya protect me at all times.

kavacha
Verse 28

अन्तःस्थितं रक्षतु शंकरो मां स्थाणुः सदा पातु बहिःस्थितं माम् । तदन्तरे पातु पतिः पशूनां सदाशिवो रक्षतु मां समन्तात् ॥ २२॥

antaḥsthitaṃ rakṣatu śaṅkaro māṃ sthāṇuḥ sadā pātu bahiḥsthitaṃ mām | tadantare pātu patiḥ paśūnāṃ sadāśivo rakṣatu māṃ samantāt ||22||

अर्थ

अन्तःस्थित मेरी रक्षा शंकर करें, स्थाणु सदा बहिःस्थित मेरी रक्षा करें, तदन्तर में पशुपति रक्षा करें और सदाशिव सब ओर से मेरी रक्षा करें।

Meaning

May Shankara protect me when I am within, may Sthanu always protect me when I am outside, may the lord of creatures protect me in between, and may Sadashiva protect me from all sides.

kavacha
Verse 29

तिष्ठन्तमव्याद् भुवनैकनाथः पायाद्व्रजन्तं प्रमथाधिनाथः । वेदान्तवेद्योऽवतु मां निषण्णं मामव्ययः पातु शिवः शयानम् ॥ २३॥

tiṣṭhantamavyād bhuvanaikanāthaḥ pāyādvrajantaṃ pramathādhināthaḥ | vedāntavedyo'vatu māṃ niṣaṇṇaṃ māmavyayaḥ pātu śivaḥ śayānam ||23||

अर्थ

भुवनैकनाथ मेरी रक्षा तिष्ठित अवस्था में करें, प्रमथाधिनाथ चलते समय, वेदान्तवेद्य बैठे रहते समय और अव्यय शिव सोते समय मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the sole lord of the world protect me while I stand, may the lord of the Pramathas protect me while I walk, may the one knowable through Vedanta protect me while I sit, and may imperishable Shiva protect me while I lie down.

kavacha
Verse 30

मार्गेषु मां रक्षतु नीलकण्ठः शैलादिदुर्गेषु पुरत्रयारिः । अरण्यवासादि महाप्रवासे पायान्मृगव्याध उदारशक्तिः ॥ २४॥

mārgeṣu māṃ rakṣatu nīlakaṇṭhaḥ śailādidurgeṣu puratrayāriḥ | araṇyavāsādi mahāpravāse pāyānmṛgavyādha udāraśaktiḥ ||24||

अर्थ

मार्गों में नीलकण्ठ मेरी रक्षा करें, पर्वत आदि दुर्गों में पुरत्रयारि, वन-वास आदि महाप्रवास में उदारशक्ति मृगव्याध मेरी रक्षा करें।

Meaning

May Nilakantha protect me on the roads, may the foe of the three cities (Tripura) protect me in mountains and other difficult terrains, and may Mrigavyadha, of generous power, protect me during forest-dwelling and great journeys.

kavacha
Verse 31

कल्पान्तकालोग्रपटुप्रकोपस्फुटाट्टहासोच्चलिताण्डकोशः । घोरारिसेनार्णवदुर्निवारमहाभयाद्रक्षतु वीरभद्रः ॥ २५॥

kalpāntakālograpaṭuprakopasphuṭāṭṭahāsocalitāṇḍakośaḥ | ghorārisenārṇavadurnivāramahābhayādrakṣatu vīrabhadraḥ ||25||

अर्थ

कल्पान्तकाल के उग्र प्रकोप से उत्पन्न, जिसका फूटता हुआ अट्टहास ब्रह्माण्डकोश को हिला देता है, वह वीरभद्र घोर शत्रुसेना के समुद्र से उत्पन्न दुर्निवार महाभय से मेरी रक्षा करें।

Meaning

May Virabhadra, whose thunderous laughter -- born of fierce, intense wrath at the time of cosmic dissolution -- shakes the very shell of the cosmic egg, protect me from the great, unavoidable fear of an ocean-like army of terrible enemies.

kavacha
Verse 32

पत्त्यश्वमातङ्गरथावरूथिनीसहस्रलक्षायुत कोटिभीषणम् । अक्षौहिणीनां शतमाततायिनां छिन्द्यान्मृडो घोरक्ठार धारया ॥ २६॥

pattyaśvamātaṅgarathāvarūthinīsahasralakṣāyuta koṭibhīṣaṇam | akṣauhiṇīnāṃ śatamātatāyināṃ chindyānmṛḍo ghorakṭhāra dhārayā ||26||

अर्थ

पैदल, अश्व, गज और रथों की सेनाओं से भीषण, सहस्रों-लाखों-अयुतों-करोड़ों में गिनी जाने वाली सौ अक्षौहिणी आततायी सेनाओं को मृड अपने घोर कुठार की धार से काट डालें।

Meaning

May Mrida cut down, with the blade of his terrible axe, a hundred akshauhini armies of murderous aggressors -- terrifying hosts of infantry, cavalry, elephant-corps, and chariots numbering in the thousands, hundred-thousands, ten-thousands, and tens of millions.

kavacha
Verse 33

निहन्तु दस्यून्प्रलयानलार्चिर्ज्वलत्त्रिशूलं त्रिपुरान्तकस्य । शार्दूलसिंहर्क्षवृकादिहिंस्रान् संत्रासयत्वीशधनुः पिनाकः ॥ २७॥

nihantu dasyūn pralayānalārcirjvalattriśūlaṃ tripurāntakasya | śārdūlasiṃharkṣavṛkādihiṃsrān saṃtrāsayatvīśadhanuḥ pinākaḥ ||27||

अर्थ

त्रिपुरान्तक का प्रलयाग्नि के समान प्रज्वलित त्रिशूल दस्युओं का नाश करे; ईश्वर का धनुष पिनाक शार्दूल, सिंह, भालू, भेड़िये आदि हिंसक पशुओं को त्रस्त करे।

Meaning

May the blazing trident of the destroyer of Tripura, flaming like the fire of universal dissolution, slay bandits and robbers; may Pinaka, the Lord's bow, terrify tigers, lions, bears, wolves, and other predatory beasts.

kavacha
Verse 34

दुःस्वप्नदुःशकुनदुर्गतिदौर्मनस्यदुर्भिक्षदुर्व्यसनदुःसहदुर्यशांसि । उत्पाततापविषभीतिमसद्ग्रहार्तिं व्याधींश्च नाशयतु मे जगतामधीशः ॥ २८॥

duḥsvapnaduḥśakunadurgatidaurmanasyadurbhikṣadurvyasanaduḥsahaduryaśāṃsi | utpātatāpaviṣabhītimasadgrahārtiṃ vyādhīṃśca nāśayatu me jagatāmadhīśaḥ ||28||

अर्थ

दुःस्वप्न, दुःशकुन, दुर्गति, दौर्मनस्य, दुर्भिक्ष, दुर्व्यसन, दुःसह दुर्यश, उत्पात, ताप, विष, भय, असद्ग्रहों की पीड़ा और व्याधियों को जगत् के अधीश्वर मेरे लिए नष्ट करें।

Meaning

May the Lord of the worlds destroy for me bad dreams, ill omens, misfortune, mental distress, famine, evil vice, unbearable troubles, and disgrace, along with calamities, fevers, poison, fear, the affliction of malefic planets, and every disease.

kavacha
Verse 35

ॐ नमो भगवते सदाशिवाय सकलतत्वात्मकाय सर्वमन्त्रस्वरूपाय सर्वयन्त्राधिष्ठिताय सर्वतन्त्रस्वरूपाय सर्वतत्वविदूराय ब्रह्मरुद्रावतारिणे नीलकण्ठाय पार्वतीमनोहरप्रियाय सोमसूर्याग्निलोचनाय भस्मोद्धूलितविग्रहाय महामणि मुकुटधारणाय माणिक्यभूषणाय सृष्टिस्थितिप्रलयकालरौद्रावताराय दक्षाध्वरध्वंसकाय महाकालभेदनाय मूलधारैकनिलयाय तत्वातीताय गंगाधराय सर्वदेवादिदेवाय षडाश्रयाय वेदान्तसाराय त्रिवर्गसाधनाय अनन्तकोटिब्रह्माण्डनायकाय अनन्त वासुकि तक्षक कर्कोटक शङ्ख कुलिक पद्म महापद्मेति अष्टमहानागकुलभूषणाय प्रणवस्वरूपाय चिदाकाशाय आकाश दिक् स्वरूपाय ग्रहनक्षत्रमालिने सकलाय कलङ्करहिताय सकललोकैककर्त्रे सकललोकैकभर्त्रे सकललोकैकसंहर्त्रे सकललोकैकगुरवे सकललोकैकसाक्षिणे सकलनिगमगुह्याय सकलवेदान्तपारगाय सकललोकैकवरप्रदाय सकललोकैकशंकराय सकलदुरितार्तिभञ्जनाय सकलजगदभयंकराय शशाङ्कशेखराय शाश्वतनिजावासाय निराकाराय निराभासाय निरामयाय निर्मलाय निर्मदाय निश्चिन्ताय निरहंकाराय निरंकुशाय निष्कलङ्काय निर्गुणाय निष्कामाय निरूपप्लवाय निरुपद्रवाय निरवद्याय निरन्तराय निष्कारणाय निरातंकाय निष्प्रपञ्चाय निस्सङ्गाय निर्द्वन्द्वाय निराधाराय नीरागाय निष्क्रोधाय निर्लोपाय निष्पापाय निर्भयाय निर्विकल्पाय निर्भेदाय निष्क्रियाय निस्तुलाय निःसंशयाय निरंजनाय निरुपमविभवाय नित्यशुद्धबुद्धमुक्तपरिपूर्णसच्चिदानन्दाद्वयाय परमशान्तस्वरूपाय परमशान्तप्रकाशाय तेजोरूपाय तेजोमयाय तेजोऽधिपतये जय जय रुद्र महारुद्र महारौद्र भद्रावतार महाभैरव कालभैरव कल्पान्तभैरव कपालमालाधर खट्वाङ्ग चर्मखड्गधर पाशाङ्कुश डमरूशूल चापबाणगदाशक्तिभिंदिपाल तोमर मुसल मुद्गर पाश परिघ भुशुण्डी शतघ्नी चक्राद्यायुधभीषणाकार सहस्रमुखदंष्ट्राकरालवदन विकटाट्टहास विस्फारित ब्रह्माण्डमण्डल नागेन्द्रकुण्डल नागेन्द्रहार नागेन्द्रवलय नागेन्द्रचर्मधर नागेन्द्रनिकेतन मृत्युञ्जय त्र्यम्बक त्रिपुरान्तक विश्वरूप विरूपाक्ष विश्वेश्वर वृषभवाहन विषविभूषण विश्वतोमुख सर्वतोमुख मां रक्ष रक्ष ज्वलज्वल प्रज्वल प्रज्वल महामृत्युभयं शमय शमय अपमृत्युभयं नाशय नाशय रोगभयं उत्सादयोत्सादय विषसर्पभयं शमय शमय चोरान् मारय मारय मम शत्रून् उच्चाटयोच्चाटय त्रिशूलेन विदारय विदारय कुठारेण भिन्धि भिन्धि खड्गेन छिन्धि छिन्धि खट्वाङ्गेन विपोथय विपोथय मुसलेन निष्पेषय निष्पेषय बाणैः संताडय संताडय यक्ष रक्षांसि भीषय भीषय अशेष भूतान् विद्रावय विद्रावय कूष्माण्डभूतवेतालमारीगणब्रह्मराक्षसगणान् संत्रासय संत्रासय मम अभयं कुरु कुरु मम पापं शोधय शोधय वित्रस्तं मां आश्वासय आश्वासय नरकमहाभयान् मां उद्धर उद्धर अमृतकटाक्षवीक्षणेन माम् आलोकय आलोकय संजीवय संजीवय क्षुत्तृष्णार्तं मां आप्यायय आप्यायय दुःखातुरं मां आनन्दय आनन्दय शिवकवचेन मां आच्छादय आच्छादय हर हर मृत्युंजय त्र्यम्बक सदाशिव परमशिव नमस्ते नमस्ते नमः ॥ पूर्ववत् - हृदयादि न्यासः । पञ्चपूजा ॥ भूर्भुवस्सुवरोमिति दिग्विमोकः ॥

oṃ namo bhagavate sadāśivāya sakalatatvātmakāya sarvamantrasvarūpāya sarvayantrādhiṣṭhitāya sarvatantrasvarūpāya sarvatatvavidūrāya brahmarudrāvatāriṇe nīlakaṇṭhāya pārvatīmanoharapriyāya somasūryāgnilocanāya bhasmoddhūlitavigrahāya mahāmaṇi mukuṭadhāraṇāya māṇikyabhūṣaṇāya sṛṣṭisthitipralayakālaraudrāvatārāya dakṣādhvaradhvaṃsakāya mahākālabhedanāya mūladhāraikanilayāya tatvātītāya gaṅgādharāya sarvadevādidevāya ṣaḍāśrayāya vedāntasārāya trivargasādhanāya anantakoṭibrahmāṇḍanāyakāya ananta vāsuki takṣaka karkoṭaka śaṅkha kulika padma mahāpadmeti aṣṭamahānāgakulabhūṣaṇāya praṇavasvarūpāya cidākāśāya ākāśa dik svarūpāya grahanakṣatramāline sakalāya kalaṅkarahitāya sakalalokaikakartre sakalalokaikabhartre sakalalokaikasaṃhartre sakalalokaikagurave sakalalokaikasākṣiṇe sakalanigamaguhyāya sakalavedāntapāragāya sakalalokaikavarapradāya sakalalokaikaśaṅkarāya sakaladuritārtibhañjanāya sakalajagadabhayaṃkarāya śaśāṅkaśekharāya śāśvatanijāvāsāya nirākārāya nirābhāsāya nirāmayāya nirmalāya nirmadāya niścintāya nirahaṃkārāya niraṅkuśāya niṣkalaṅkāya nirguṇāya niṣkāmāya nirūpaplavāya nirupadravāya niravadyāya nirantarāya niṣkāraṇāya nirātaṃkāya niṣprapañcāya nissaṅgāya nirdvandvāya nirādhārāya nīrāgāya niṣkrodhāya nirlopāya niṣpāpāya nirbhayāya nirvikalpāya nirbhedāya niṣkriyāya nistulāya niḥsaṃśayāya nirañjanāya nirupamavibhavāya nityaśuddhabuddhamuktaparipūrṇasaccidānandādvayāya paramaśāntasvarūpāya paramaśāntaprakāśāya tejorūpāya tejomayāya tejo'dhipataye jaya jaya rudra mahārudra mahāraudra bhadrāvatāra mahābhairava kālabhairava kalpāntabhairava kapālamālādhara khaṭvāṅga carmakhaḍgadhara pāśāṅkuśa ḍamarūśūla cāpabāṇagadāśaktibhindipāla tomara musala mudgara pāśa parigha bhuśuṇḍī śataghnī cakrādyāyudhabhīṣaṇākāra sahasramukhadaṃṣṭrākarālavadana vikaṭāṭṭahāsa visphārita brahmāṇḍamaṇḍala nāgendrakuṇḍala nāgendrahāra nāgendravalaya nāgendracarmadhara nāgendraniketana mṛtyuñjaya tryambaka tripurāntaka viśvarūpa virūpākṣa viśveśvara vṛṣabhavāhana viṣavibhūṣaṇa viśvatomukha sarvatomukha māṃ rakṣa rakṣa jvalajvala prajvala prajvala mahāmṛtyubhayaṃ śamaya śamaya apamṛtyubhayaṃ nāśaya nāśaya rogabhayaṃ utsādayotsādaya viṣasarpabhayaṃ śamaya śamaya corān māraya māraya mama śatrūn uccāṭayoccāṭaya triśūlena vidāraya vidāraya kuṭhāreṇa bhindhi bhindhi khaḍgena chindhi chindhi khaṭvāṅgena vipothaya vipothaya musalena niṣpeṣaya niṣpeṣaya bāṇaiḥ saṃtāḍaya saṃtāḍaya yakṣa rakṣāṃsi bhīṣaya bhīṣaya aśeṣa bhūtān vidrāvaya vidrāvaya kūṣmāṇḍabhūtavetālamārīgaṇabrahmarākṣasagaṇān saṃtrāsaya saṃtrāsaya mama abhayaṃ kuru kuru mama pāpaṃ śodhaya śodhaya vitrastaṃ māṃ āśvāsaya āśvāsaya narakamahābhayān māṃ uddhara uddhara amṛtakaṭākṣavīkṣaṇena mām ālokaya ālokaya saṃjīvaya saṃjīvaya kṣuttṛṣṇārtaṃ māṃ āpyāyaya āpyāyaya duḥkhāturaṃ māṃ ānandaya ānandaya śivakavacena māṃ ācchādaya ācchādaya hara hara mṛtyuṃjaya tryambaka sadāśiva paramaśiva namaste namaste namaḥ || pūrvavat - hṛdayādi nyāsaḥ | pañcapūjā || bhūrbhuvassuvaromiti digvimokaḥ ||

अर्थ

ॐ भगवान सदाशिव को नमस्कार -- जो समस्त तत्वों के स्वरूप हैं, समस्त मन्त्रों के साक्षात् रूप हैं, समस्त यन्त्रों में अधिष्ठित हैं, समस्त तन्त्रों के स्वरूप हैं, फिर भी समस्त तत्वों से परे हैं; जो ब्रह्मा और रुद्र के संयुक्त अवतार हैं; नीलकण्ठ हैं; पार्वती के मन को हरने वाले प्रियतम हैं; जिनके तीन नेत्र चन्द्र, सूर्य और अग्नि हैं; जिनका शरीर भस्म से धूलित है; जो महामणिजड़ित मुकुट और माणिक्य आभूषण धारण करते हैं; जो सृष्टि, स्थिति और प्रलय के काल में रौद्र अवतार लेते हैं; जो दक्ष के यज्ञ के ध्वंसक हैं; जो महाकाल का भी भेदन करने वाले हैं; जो मूलाधार के एकमात्र निवासस्थान हैं; जो तत्वों से भी अतीत हैं; जो गंगाधर हैं; जो समस्त देवों के आदिदेव हैं; जो षडाश्रय हैं; जो वेदान्त के सार हैं; जो त्रिवर्ग की सिद्धि के साधन हैं; जो अनन्त कोटि ब्रह्माण्डों के नायक हैं; जो अनन्त, वासुकि, तक्षक, कर्कोटक, शंख, कुलिक, पद्म और महापद्म -- इन आठ महानागों के कुल से विभूषित हैं; जो प्रणव के स्वरूप हैं; जो चिदाकाश हैं; जो आकाश और दिशाओं के स्वरूप हैं; जो ग्रह-नक्षत्रों की माला पहनते हैं; जो सकल हैं; जो कलंकरहित हैं; जो समस्त लोकों के एकमात्र कर्ता, एकमात्र भर्ता और एकमात्र संहर्ता हैं; जो समस्त लोकों के एकमात्र गुरु और एकमात्र साक्षी हैं; जो समस्त शास्त्रों के गोपनीय तत्व हैं; जो सम्पूर्ण वेदान्त के पारगामी हैं; जो समस्त लोकों के एकमात्र वरदाता और एकमात्र कल्याणकर्ता हैं; जो समस्त पापों और पीड़ाओं के नाशक हैं; जो सम्पूर्ण जगत् को अभय प्रदान करने वाले हैं; जो शशांकशेखर हैं; जिनका निज निवास शाश्वत है; जो निराकार, निराभास, निरामय, निर्मल, निर्मद, निश्चिन्त, निरहंकार, निरंकुश, निष्कलंक, निर्गुण, निष्काम, निरुपप्लव, निरुपद्रव, निरवद्य, निरन्तर, निष्कारण, निरातंक, निष्प्रपंच, निस्संग, निर्द्वन्द्व, निराधार, नीराग, निष्क्रोध, निर्लोप, निष्पाप, निर्भय, निर्विकल्प, निर्भेद, निष्क्रिय, निस्तुल, निःसंशय, निरंजन और निरुपम-विभव हैं; जो नित्य शुद्ध, बुद्ध, मुक्त, परिपूर्ण, अद्वय सच्चिदानन्द-स्वरूप हैं; जो परम शान्त-स्वरूप और परम शान्त-प्रकाश हैं; जो तेजोरूप, तेजोमय और तेज के अधिपति हैं -- जय जय रुद्र, महारुद्र, महारौद्र, भद्रावतार, महाभैरव, कालभैरव, कल्पान्तभैरव! जो कपालमाला धारण करते हैं, खट्वांग, चर्म और खड्ग धारण करते हैं, पाश-अंकुश, डमरू-शूल, चाप-बाण-गदा आदि भयंकर आयुधों को धारण करने वाले हैं; जिनके सहस्र मुख और दाढ़ों से विकराल वदन है; जिनका विकट अट्टहास ब्रह्माण्डमण्डल को कँपा देता है; जो नागेन्द्र-कुण्डल, नागेन्द्र-हार, नागेन्द्र-वलय धारण करते हैं, नागेन्द्र का चर्म ओढ़ते हैं, नागेन्द्रों के बीच निवास करते हैं; मृत्युञ्जय, त्र्यम्बक, त्रिपुरान्तक, विश्वरूप, विरूपाक्ष, विश्वेश्वर, वृषभवाहन, विषविभूषण, विश्वतोमुख, सर्वतोमुख -- मेरी रक्षा करो, रक्षा करो! ज्वलित हो, ज्वलित हो, प्रज्वलित हो, प्रज्वलित हो! महामृत्यु के भय को शान्त करो, शान्त करो! अपमृत्यु के भय का नाश करो, नाश करो! रोग के भय को दूर करो, दूर करो! विष और सर्प के भय को शान्त करो, शान्त करो! चोरों का वध करो, वध करो! मेरे शत्रुओं को दूर भगाओ, भगाओ! त्रिशूल से विदीर्ण करो, विदीर्ण करो! कुठार से भेदन करो, भेदन करो! खड्ग से छेदन करो, छेदन करो! खट्वांग से कुचल दो, कुचल दो! मुसल से पीस डालो, पीस डालो! बाणों से प्रहार करो, प्रहार करो! यक्ष-राक्षसों को भयभीत करो, भयभीत करो! समस्त भूतगणों को भगाओ, भगाओ! कूष्माण्ड, भूत, वेताल, मारीगण और ब्रह्मराक्षसों के समूहों को त्रस्त करो, त्रस्त करो! मुझे अभय दो, अभय दो! मेरे पापों को शुद्ध करो, शुद्ध करो! भयभीत मुझे आश्वस्त करो, आश्वस्त करो! नरक के महाभय से मेरा उद्धार करो, उद्धार करो! अपने अमृतमय कटाक्ष से मुझे देखो, देखो! मुझे पुनर्जीवित करो, पुनर्जीवित करो! भूख-प्यास से पीड़ित मुझे तृप्त करो, तृप्त करो! दुःख से आतुर मुझे आनन्दित करो, आनन्दित करो! शिवकवच से मुझे आच्छादित करो, आच्छादित करो! हे हर, हर! हे मृत्युंजय! हे त्र्यम्बक! हे सदाशिव! हे परमशिव! तुम्हें नमस्कार है, नमस्कार है, नमस्कार है! पूर्ववत् हृदयादि न्यास और पंचपूजा दोहराई जाती है, तथा भूर्भुवःसुवरोम् से दिग्बन्ध खोला जाता है।

Meaning

Om, salutations to Bhagavan Sadashiva -- the embodiment of all truth, the very form of every mantra, the one presiding over every yantra, the essence of every tantra, yet beyond every truth; the incarnation of Brahma and Rudra together; the blue-throated one; the beloved who enchants Parvati's heart; whose three eyes are the sun, moon, and fire; whose body is smeared with sacred ash; who wears a crown set with great jewels, adorned with rubies; whose fierce form incarnates at the time of creation, preservation, and dissolution; the destroyer of Daksha's sacrifice; the piercer of great time itself; the sole abode of the Muladhara; who transcends all categories of truth; the bearer of the Ganga; the God of gods, foremost of all deities; the support of the six centers; the essence of Vedanta; the means to the three aims of life; the lord of countless millions of universes; adorned by the eight great serpent-kings -- Ananta, Vasuki, Takshaka, Karkotaka, Shankha, Kulika, Padma, and Mahapadma; the very form of the syllable Om; the space of consciousness; the essence of the sky and the directions; garlanded with planets and stars; whole and complete; free of any blemish; the sole doer, sole sustainer, and sole destroyer of all the worlds; the sole guru and sole witness of all the worlds; the secret heart of all scripture; the one who has crossed to the far shore of all Vedanta; the sole granter of boons and sole bringer of auspiciousness to all the worlds; the destroyer of every sin and suffering; who grants fearlessness to the whole universe; crested with the moon; whose true abode is eternal; formless, without illusion, without disease, spotless, without pride, free of anxiety, without ego, unrestrained, without taint, without qualities, desireless, free of any downfall, free of calamity, blameless, unbroken, without cause, without dread, beyond all multiplicity, unattached, beyond duality, self-sustaining, free of passion, free of anger, beyond erosion, sinless, fearless, beyond mental construction, beyond division, actionless, incomparable, free of all doubt, stainless, of unequalled glory; eternally pure, awakened, liberated, complete, the non-dual reality of being-consciousness-bliss; of the nature of supreme peace; the supreme peaceful light; of the form of radiance, full of radiance, lord of radiance! Victory, victory to Rudra, the great Rudra, the terrifying Rudra, the incarnation of auspiciousness, the great Bhairava, Kalabhairava, the Bhairava of universal dissolution; who bears a garland of skulls, a skull-staff, a shield and sword, noose and goad, the small drum and trident, bow, arrow, mace, spear, javelin, lance, pestle, hammer, noose, iron club, and discus among other weapons, of terrifying form; with a thousand faces, fanged, of a fearsome countenance, whose wild, resounding laughter makes the very sphere of the cosmic egg tremble; adorned with serpent-king earrings, a serpent-king garland, serpent-king bracelets, wearing the hide of the serpent-king, dwelling among serpent-kings; conqueror of death, the three-eyed one, destroyer of the three cities, of universal form, of misshapen eye, lord of the universe, riding the bull, adorned with poison, facing all directions, with faces on every side -- protect me, protect me! Blaze, blaze, flare up, flare up! Pacify, pacify the fear of great death! Destroy, destroy the fear of untimely death! Remove, remove the fear of disease! Pacify, pacify the fear of poison and serpents! Slay, slay thieves! Drive away, drive away my enemies! Tear apart, tear apart with the trident! Split, split with the axe! Cut, cut with the sword! Crush, crush with the skull-staff! Grind, grind with the pestle! Strike, strike with arrows! Terrify, terrify the yakshas and rakshasas! Rout, rout every kind of spirit! Terrify, terrify the hosts of Kushmandas, ghosts, vetalas, plague-demons, and Brahmarakshasas! Grant me fearlessness, grant it! Purify, purify my sins! Reassure, reassure me who am terrified! Deliver, deliver me from the great fear of hell! Look upon me, look upon me with your nectar-filled sidelong glance! Revive me, revive me! Nourish, nourish me who am afflicted by hunger and thirst! Delight, delight me who am tormented by sorrow! Cover, cover me with the Shiva armor! O Hara, Hara! O conqueror of death! O Tryambaka! O Sadashiva! O supreme Shiva! Salutations to you, salutations to you, salutations! As before, the heart-and-limb placement (nyasa) and the five-fold worship (panchapuja) are repeated, and with "bhuh bhuvah suvah om," the binding of the directions is released.

phalashruti
Verse 36

ऋषभ उवाच --- इत्येतत्परमं शैवं कवचं व्याहृतं मया । सर्व बाधा प्रशमनं रहस्यं सर्व देहिनाम् ॥ १॥

ṛṣabha uvāca ityetatparamaṃ śaivaṃ kavacaṃ vyāhṛtaṃ mayā | sarva bādhā praśamanaṃ rahasyaṃ sarva dehinām ||1||

अर्थ

ऋषभ ने कहा -- इस प्रकार यह परम शैव कवच मैंने कहा, जो समस्त बाधाओं का शमन करने वाला और समस्त प्राणियों का रहस्य है।

Meaning

Rishabha said: Thus have I spoken this supreme Shaiva armor -- the pacifier of every affliction, the secret possession of every embodied being.

phalashruti
Verse 37

यः सदा धारयेन्मर्त्यः शैवं कवचमुत्तमम् । न तस्य जायते कापि भयं शम्भोरनुग्रहात् ॥ २॥

yaḥ sadā dhārayenmartyaḥ śaivaṃ kavacamuttamam | na tasya jāyate kāpi bhayaṃ śambhoranugrahāt ||2||

अर्थ

जो मर्त्य सदा इस उत्तम शैव कवच को धारण करता है, शम्भु की कृपा से उसे कोई भय उत्पन्न नहीं होता।

Meaning

Whichever mortal always bears this excellent Shaiva armor, no fear whatsoever arises for him, through the grace of Shambhu.

phalashruti
Verse 38

क्षीणायुः प्राप्तमृत्युर्वा महारोगहतोऽपि वा । सद्यः सुखमवाप्नोति दीर्घमायुश्च विन्दति ॥ ३॥

kṣīṇāyuḥ prāptamṛtyurvā mahārogahato'pi vā | sadyaḥ sukhamavāpnoti dīrghamāyuśca vindati ||3||

अर्थ

क्षीणायु, मृत्यु के निकट पहुँचा हुआ अथवा महारोग से पीड़ित व्यक्ति भी तत्काल सुख प्राप्त करता है और दीर्घायु प्राप्त करता है।

Meaning

Even one whose lifespan is dwindling, or one who has reached the point of death, or one struck down by a terrible disease, instantly attains relief and obtains long life.

phalashruti
Verse 39

सर्वदारिद्रयशमनं सौमाङ्गल्यविवर्धनम् । यो धत्ते कवचं शैवं स देवैरपि पूज्यते ॥ ४॥

sarvadāridryaśamanaṃ saumāṅgalyavivardhanam | yo dhatte kavacaṃ śaivaṃ sa devairapi pūjyate ||4||

अर्थ

यह समस्त दरिद्रता का शमन करने वाला और सौभाग्य को बढ़ाने वाला है; जो इस शैव कवच को धारण करता है, वह देवताओं द्वारा भी पूजित होता है।

Meaning

This armor pacifies all poverty and increases auspiciousness; whoever bears this Shaiva armor is worshipped even by the gods.

phalashruti
Verse 40

महापातकसङ्घातैर्मुच्यते चोपपातकैः । देहान्ते मुक्तिमाप्नोति शिववर्मानुभावतः ॥ ५॥

mahāpātakasaṅghātairmucyate copapātakaiḥ | dehānte muktimāpnoti śivavarmānubhāvataḥ ||5||

अर्थ

वह महापातकों और उपपातकों के समूह से मुक्त हो जाता है, तथा शिववर्म के प्रभाव से देहान्त होने पर मुक्ति प्राप्त करता है।

Meaning

He is freed from the accumulation of both great sins and minor sins, and at the end of the body he attains liberation, through the power of the Shiva armor.

phalashruti
Verse 41

त्वमपि श्रद्दया वत्स शैवं कवचमुत्तमम् । धारयस्व मया दत्तं सद्यः श्रेयो ह्यवाप्स्यसि ॥ ६॥

tvamapi śraddayā vatsa śaivaṃ kavacamuttamam | dhārayasva mayā dattaṃ sadyaḥ śreyo hyavāpsyasi ||6||

अर्थ

हे वत्स, तुम भी श्रद्धापूर्वक मेरे द्वारा दिया गया यह उत्तम शैव कवच धारण करो; तुम शीघ्र ही श्रेय प्राप्त करोगे।

Meaning

You too, my child, bear with faith this excellent Shaiva armor given by me; you shall instantly attain true well-being.

phalashruti
Verse 42

श्रीसूत उवाच --- इत्युक्त्वा ऋषभो योगी तस्मै पार्थिव सूनवे । ददौ शङ्खं महारावं खड्गं च अरिनिषूदनम् ॥ ७॥

śrīsūta uvāca ityuktvā ṛṣabho yogī tasmai pārthiva sūnave | dadau śaṅkhaṃ mahārāvaṃ khaḍgaṃ ca ariniṣūdanam ||7||

अर्थ

सूत ने कहा -- यह कहकर योगी ऋषभ ने उस राजपुत्र को महारव करने वाला शंख और शत्रुनाशक खड्ग प्रदान किया।

Meaning

Suta said: Having spoken thus, the yogi Rishabha gave to that son of the king a conch of tremendous sound, and a sword that destroys enemies.

phalashruti
Verse 43

पुनश्च भस्म संमंत्र्य तदङ्गं परितोऽस्पृशत् । गजानां षट्सहस्रस्य त्रिगुणस्य बलं ददौ ॥ ८॥

punaśca bhasma saṃmantrya tadaṅgaṃ parito'spṛśat | gajānāṃ ṣaṭsahasrasya triguṇasya balaṃ dadau ||8||

अर्थ

पुनः भस्म को मन्त्रित कर उन्होंने उसके सम्पूर्ण शरीर का स्पर्श किया और छह हजार के तिगुने अर्थात् अठारह हजार हाथियों का बल प्रदान किया।

Meaning

Then, having consecrated sacred ash with mantras, he touched the prince's body all over with it, and gave him the strength of eighteen thousand elephants.

phalashruti
Verse 44

भस्मप्रभावात् सम्प्राप्तबलैश्वर्य धृति स्मृतिः । स राजपुत्रः शुशुभे शरदर्क इव श्रिया ॥ ९॥

bhasmaprabhāvāt samprāptabalaiśvarya dhṛti smṛtiḥ | sa rājaputraḥ śuśubhe śaradarka iva śriyā ||9||

अर्थ

भस्म के प्रभाव से बल, ऐश्वर्य, धृति और स्मृति प्राप्त कर वह राजपुत्र शरदऋतु के सूर्य के समान श्री से सुशोभित हुआ।

Meaning

Through the power of the sacred ash, having gained strength, lordly power, steadfastness, and memory, that prince shone in splendor like the autumn sun.

phalashruti
Verse 45

तमाह प्राञ्जलिं भूयः स योगी नृपनन्दनम् । एष खड्गो मया दत्तस्तपोमन्त्रानुभावतः ॥ १०॥

tamāha prāñjaliṃ bhūyaḥ sa yogī nṛpanandanam | eṣa khaḍgo mayā dattastapomantrānubhāvataḥ ||10||

अर्थ

उस योगी ने अंजलिबद्ध राजपुत्र से पुनः कहा -- यह खड्ग जो मैंने तुम्हें दिया है, तप और मन्त्र के प्रभाव से सिद्ध है।

Meaning

That yogi spoke again to the king's son, who stood with joined palms: this sword I have given you is empowered by the power of austerity and mantra.

phalashruti
Verse 46

शितधारमिमं खड्गं यस्मै दर्शयसे स्फुटम् । स सद्यो म्रियते शत्रुः साक्षान्मृत्युरपि स्वयम् ॥ ११॥

śitadhāramimaṃ khaḍgaṃ yasmai darśayase sphuṭam | sa sadyo mriyate śatruḥ sākṣānmṛtyurapi svayam ||11||

अर्थ

इस तीक्ष्णधार खड्ग को जिस शत्रु को तुम स्पष्ट दिखा दोगे, वह तत्काल मर जाएगा -- चाहे वह साक्षात् मृत्यु ही क्यों न हो।

Meaning

Whatever enemy you clearly show this sharp-bladed sword to shall die instantly -- even Death himself, in person.

phalashruti
Verse 47

अस्य शङ्खस्य निर्ह्रादं ये शृण्वन्ति तवाहिताः । ते मूर्च्छिताः पतिष्यन्ति न्यस्तशस्त्रा विचेतनाः ॥ १२॥

asya śaṅkhasya nirhrādaṃ ye śṛṇvanti tavāhitāḥ | te mūrcchitāḥ patiṣyanti nyastaśastrā vicetanāḥ ||12||

अर्थ

इस शंख के महानाद को जो भी तुम्हारे शत्रु सुनेंगे, वे शस्त्र त्यागकर मूर्छित होकर विचेतन हो गिर जाएँगे।

Meaning

Whichever of your enemies hear the loud blast of this conch shall fall unconscious, their weapons dropped, bereft of their senses.

phalashruti
Verse 48

खड्गशङ्खाविमौ दिव्यौ परसैन्यविनाशकौ । आत्मसैन्यस्वपक्षाणां शौर्यतेजोविवर्धनौ ॥ १३॥

khaḍgaśaṅkhāvimau divyau parasainyavināśakau | ātmasainyasvapakṣāṇāṃ śauryatejovivardhanau ||13||

अर्थ

ये दोनों दिव्य -- खड्ग और शंख -- शत्रुसेना के विनाशक हैं तथा अपनी सेना और सहयोगियों के शौर्य और तेज को बढ़ाने वाले हैं।

Meaning

These two divine gifts, the sword and the conch, are destroyers of the enemy's army, and increasers of valor and vigor for one's own troops and allies.

phalashruti
Verse 49

एतयोश्च प्रभावेन शैवेन कवचेन च । द्विषट्सहस्र नागानां बलेन महतापि च ॥ १४॥

etayośca prabhāvena śaivena kavacena ca | dviṣaṭsahasra nāgānāṃ balena mahatāpi ca ||14||

अर्थ

इन दोनों के प्रभाव से, शैव कवच के प्रभाव से, तथा बारह हजार गजों के समान महाबल से भी --

Meaning

And by the power of these two gifts, together with the Shaiva armor, and by the great strength equal to twelve thousand elephants --

phalashruti
Verse 50

भस्मधारण सामर्थ्याच्छत्रुसैन्यं विजेष्यसे । प्राप्य सिंहासनं पित्र्यं गोप्ताऽसि पृथिवीमिमाम् ॥ १५॥

bhasmadhāraṇa sāmarthyācchatrusainyaṃ vijeṣyase | prāpya siṃhāsanaṃ pitryaṃ goptā'si pṛthivīmimām ||15||

अर्थ

भस्म धारण करने के सामर्थ्य से तुम शत्रुसेना पर विजय प्राप्त करोगे, अपने पिता का सिंहासन प्राप्त कर तुम इस पृथ्वी के रक्षक बनोगे।

Meaning

By the power of bearing the sacred ash, you shall conquer the army of your enemies; having attained your father's throne, you shall be the protector of this whole earth.

phalashruti
Verse 51

इति भद्रायुषं सम्यगनुशास्य समातृकम् । ताभ्यां सम्पूजितः सोऽथ योगी स्वैरगतिर्ययौ ॥ १६॥ ॥ इति श्रीस्कन्दमहापुराणे ब्रह्मोत्तरखण्डे शिवकवच प्रभाव वर्णनं नाम द्वादशोऽध्यायः सम्पूर्णः ॥

iti bhadrāyuṣaṃ samyaganuśāsya samātṛkam | tābhyāṃ sampūjitaḥ so'tha yogī svairagatiryayau ||16|| || iti śrīskandamahāpurāṇe brahmottarakhaṇḍe śivakavaca prabhāva varṇanaṃ nāma dvādaśo'dhyāyaḥ sampūrṇaḥ ||

अर्थ

इस प्रकार भद्रायु को उसकी माता सहित सम्यक् उपदेश देकर, दोनों द्वारा सम्मानित वह योगी अपनी इच्छानुसार स्वतंत्र गति से चला गया। इस प्रकार श्रीस्कन्दमहापुराण के ब्रह्मोत्तरखण्ड में 'शिवकवच प्रभाव वर्णन' नामक द्वादश अध्याय सम्पूर्ण हुआ।

Meaning

Having thus properly instructed Bhadrayu, together with his mother, and being honored by both of them, that yogi then departed as he wished, going freely. Thus, in the glorious Skanda Mahapurana, in the Brahmottara Khanda, the twelfth chapter named 'The Description of the Power of the Shiva Kavacha' is completed.

Shiva Kavach

Traditional -- Skanda Purana, Brahmottara Khanda (sage Rishabha to Prince Bhadrayu)

0:00
0:00
साझा
🕉️

पाठ का सर्वोत्तम समय

Mondays (Somvar)Maha ShivratriPradosh VratShravan monthDaily morning worship, after proper nyasa and panchopacharaDuring illness, danger, or travel through remote or dangerous terrain
← सभी मंत्र और स्तोत्र

Community Reflections

🕉️

Be the first to share your reflection.

अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न