Gayatri Suktam
गायत्री सूक्तम्
Gayatri Suktam -- the sacred Gayatri Mantra together with the verses traditionally chanted around it in Sandhyavandana: the extended vyahriti, the explanatory restatement, the meditation form (dhyana), the purification declaration, and the closing leave-taking (visarjana). Chanted at sandhya for wisdom and clarity.
गायत्री सूक्तम् -- पवित्र गायत्री मंत्र, संध्यावंदन में परंपरागत रूप से इसके साथ पढ़ी जाने वाली ऋचाओं सहित: विस्तृत व्याहृति, व्याख्यात्मक पुनरुक्ति, ध्यान-रूप, शुद्धि-घोषणा और समापन विसर्जन। ज्ञान और स्पष्टता के लिए संध्या में पढ़ी जाती हैं।
ॐ भूर्भुवः स्वः। तत्सवितुर्वरेण्यं भर्गो देवस्य धीमहि। धियो यो नः प्रचोदयात्॥१॥
oṃ bhūr bhuvaḥ svaḥ | tat savitur vareṇyaṃ bhargo devasya dhīmahi | dhiyo yo naḥ pracodayāt ||1||
हम देवस्वरूप सविता के वरणीय तेज का ध्यान करते हैं। वह दिव्य प्रकाश हमारी बुद्धियों को प्रेरित और मार्गदर्शित करे।
We meditate upon the adorable radiance of Savita, the divine source. May that light inspire and guide our intellects.
ॐ आपो ज्योती रसोऽमृतं ब्रह्म भूर्भुवःसुवरोम्॥२॥
oṃ āpo jyotī raso'mṛtaṃ brahma bhūrbhuvaḥsuvarom ||2||
जल, ज्योति, रस और अमृत स्वयं ब्रह्म हैं; भूः, भुवः और स्वः तीनों लोक भी ब्रह्म हैं। ॐ।
Water, light, essence and immortality are themselves Brahman; so are the three worlds, earth, mid-space and heaven. Om.
यो देवः सवितास्माकं धियो धर्मादि गोचराः। प्रेरयेत्तस्य यद्भर्गस्तद्वरेण्यमुपास्महे॥३॥
yo devaḥ savitāsmākaṃ dhiyo dharmādi gocarāḥ | prerayet tasya yad bhargas tad vareṇyam upāsmahe ||3||
हम देव सविता के उस वरणीय तेज की उपासना करते हैं, जो हमारी बुद्धियों को धर्म और सम्यक् समझ की ओर प्रेरित करता है।
We worship that adorable radiance of the deity Savita, who impels our intellects toward dharma and right understanding.
मुक्ताविद्रुमहेमनीलधवलच्छायैर्मुखैस्त्रीक्षणैः युक्तामिन्दुकलानिबद्धमुकुटां तत्त्वार्थवर्णात्मिकाम्। गायत्रीं वरदाभयाङ्कुशकशाः शुभ्रं कपालं गुणं शङ्खं चक्रमथारविन्दयुगलं हस्तैर्वहन्तीं भजे॥४॥
muktāvidruma hemanīla dhavalacchāyair mukhais trīkṣaṇaiḥ | yuktām indukalā nibaddha makuṭāṃ tattvārtha varṇātmikām | gāyatrīṃ varadābhayāṅkuśakaśāḥ śubhraṃ kapālaṃ guṇaṃ śaṅkhaṃ cakram athāravindayugalaṃ hastair vahantīṃ bhaje ||4||
मैं गायत्री की उपासना करता हूँ, जो मुक्ता, प्रवाल, स्वर्ण, नील और श्वेत रंगों में पंचमुखी हैं, त्रिनेत्री और चंद्रकला से मुकुटित हैं, पवित्र अक्षरों की स्वरूपिणी हैं, तथा जिनके हाथों में वरद, अभय, अंकुश, कशा, कपाल, अक्षमाला, शंख, चक्र और युगल कमल हैं।
I worship Gayatri, five-faced in the hues of pearl, coral, gold, sapphire and white, three-eyed and crowned with the crescent moon, embodying the sacred syllables, carrying in her hands the gestures of boon-giving and protection, a goad, a whip, a skull-bowl, a rosary, a conch, a discus and a pair of lotuses.
यदह्नात्कुरुते पापं तदह्नात्प्रतिमुच्यते। यद्रात्र्यां कुरुते पापं तद्रात्र्यां प्रतिमुच्यते॥५॥
yadahnāt kurute pāpaṃ tadahnāt pratimucyate | yad rātryāṃ kurute pāpaṃ tad rātryāṃ pratimucyate ||5||
जो पाप दिन में किया जाता है, वह दिन के इस जप से मुक्त हो जाता है; जो पाप रात्रि में किया जाता है, वह रात्रि के इस जप से मुक्त हो जाता है।
Whatever wrong is committed by day is released through this japa performed by day; whatever wrong is committed by night is released through this japa performed by night.
उत्तमे शिखरे देवि भूम्यां पर्वतमूर्धनि। ब्राह्मणेभ्यो ह्यनुज्ञाता गच्छ देवि यथासुखम्॥६॥
uttame śikhare devi bhūmyāṃ parvatamūrdhani | brāhmaṇebhyo hy anujñātā gaccha devi yathāsukham ||6||
हे देवी, पृथ्वी के पर्वत-शिखर के उच्चतम स्थान पर निवास करने वाली, अब आपको आवाहन करने वालों द्वारा अनुज्ञा दी जाती है; हे देवी, अपनी इच्छानुसार प्रस्थान करें।
O Goddess, dwelling on the highest peak upon the earth's mountain crest, you are now permitted by those who invoked you; go, O Goddess, as you please.
Gayatri Suktam
Traditional, Rigveda 3.62.10 (verse 1); Taittiriya Aranyaka, Mahanarayana Upanishad, and Sandhyavandana Vedic tradition (verses 2-6)
Gayatri_savitri
Explore Gayatri_savitriBest Time to Recite
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.