Kamala Kavach
कमला कवच
Sri Kamala Kavacham (also called Kamalatmika Kavacham) is the protective armour of Kamala/Kamalatmika, the tenth and final Mahavidya and the tantric form of Lakshmi. It occurs in the Vishvasara Tantra as a dialogue in which Bhagavan Shiva teaches the kavach to Devi. After an opening on the greatness of the kavach and its viniyoga (ritual application), thirty-three verses protect the body part by part, set rules on who may receive the text, and close with a phalashruti on timing, worship materials, and the benefits of daily recitation -- knowledge, protection, and lasting prosperity.
श्री कमला कवच (जिसे कमलात्मिका कवच भी कहा जाता है) दशम और अंतिम महाविद्या तथा लक्ष्मी के तांत्रिक रूप कमला/कमलात्मिका का रक्षा-कवच है। यह विश्वसार तंत्र में भगवान शिव और देवी के संवाद के रूप में मिलता है। कवच की महिमा और विनियोग के वर्णन के बाद, तैंतीस श्लोकों में क्रमशः शरीर के हर अंग की रक्षा का वर्णन है, फिर यह बताया गया है कि यह कवच किसे दिया जाए, और अंत में फलश्रुति में साधना-काल, पूजन-सामग्री तथा नित्य पाठ के फल -- ज्ञान, रक्षा और स्थायी समृद्धि -- का वर्णन है।
अथ वक्षे महेशानि कवचं सर्वकामदम् । यस्य विज्ञानमात्रेण भवेत्साक्षात्सदाशिवः ॥ १ ॥
atha vakṣe maheśāni kavacaṃ sarva-kāmadam | yasya vijñāna-mātreṇa bhavet-sākṣāt-sadāśivaḥ || 1 ||
अब हे महेशानि, मैं वह कवच कहूंगा जो सभी इच्छाओं को पूर्ण करता है; जिसके ज्ञानमात्र से मनुष्य साक्षात् सदाशिव के समान हो जाता है।
Now I shall speak, O Maheshani, this armor that grants every wish; merely by understanding it, one becomes Sadashiva himself.
नार्चनं तस्य देवेशि मन्त्रमात्रं जपेन्नरः । स भवेत्पार्वतीपुत्रः सर्वशास्त्रविशारदः ॥ २ ॥
nārcanaṃ tasya deveśi mantra-mātraṃ japen-naraḥ | sa bhavet-pārvatī-putraḥ sarva-śāstra-viśāradaḥ || 2 ||
हे देवेशि, इसकी विस्तृत पूजा-अर्चना आवश्यक नहीं, केवल मंत्र-जप करने वाला मनुष्य पार्वतीपुत्र गणेश के समान सभी शास्त्रों में निपुण हो जाता है।
No elaborate worship is required for it, O Deveshi; a man who only repeats the mantra becomes, like Parvati's son, skilled in all scriptures.
विद्यार्थिनां सदा सेव्या धनदात्रीविशेषतः । वनार्थिभिः सदा सेव्या कमला विष्णुवल्लभा ॥ ३ ॥
vidyārthināṃ sadā sevyā dhanadātrī-viśeṣataḥ | vanārthibhiḥ sadā sevyā kamalā viṣṇu-vallabhā || 3 ||
विद्यार्थियों को सदा इनकी सेवा करनी चाहिए, विशेषतः धन देने वाली के रूप में; धन चाहने वालों को विष्णुप्रिया कमला की सदा सेवा करनी चाहिए।
Students should always serve her, especially as the giver of wealth; those seeking prosperity should always serve Kamala, the beloved of Vishnu.
ऐङ्कारो मस्तके पातु वाग्भवो सर्वसिद्धिदा । ह्रीँ पातु चक्षुषोर्मध्ये चक्षुर्युग्मे च शाङ्करी ॥ ४ ॥
aiṅkāro mastake pātu vāgbhavo sarva-siddhidā | hrīm̐ pātu cakṣuṣor-madhye cakṣur-yugme ca śāṅkarī || 4 ||
ऐं बीज, सर्वसिद्धि देने वाली वाग्भवा के रूप में, मेरे सिर की रक्षा करे; ह्रीं दोनों नेत्रों के मध्य की रक्षा करे और शांकरी दोनों नेत्रों की रक्षा करे।
May Aim, the giver of every siddhi, protect my head; may Hrim protect the space between my eyes, and Shankari protect both eyes.
जिह्वायां मुखवृत्ते च कर्णयोर्दन्तयोर्नसि । ओष्ठाधरे दन्तपङ्क्तौ तालुमूले हनौ पुनः ॥ ५ ॥
jihvāyāṃ mukhavṛtte ca karṇayor-dantayor-nasi | oṣṭhādhare danta-paṅktau tālumūle hanau punaḥ || 5 ||
जिह्वा, मुखमंडल, दोनों कान, दांत, नासिका, ओष्ठ, दंतपंक्ति, तालु का मूल और पुनः ठुड्डी की रक्षा हो।
May the tongue, the face, the ears, the teeth, the nose, the lips, the row of teeth, the root of the palate, and the jaw all be protected.
पातु मां विष्णुवनिता लक्ष्मीः श्रीवर्णरूपिणी । स्कन्धयुग्मे भुजद्वन्द्वे स्तनद्वन्द्वे च पार्वती ॥ ६ ॥
pātu māṃ viṣṇu-vanitā lakṣmīḥ śrī-varṇa-rūpiṇī | skandha-yugme bhuja-dvandve stana-dvandve ca pārvatī || 6 ||
विष्णुप्रिया श्रीरूपिणी लक्ष्मी मेरी रक्षा करें; दोनों कंधे, दोनों भुजाएं और वक्षस्थल की रक्षा पार्वती करें।
May Lakshmi, Vishnu's consort, radiant in beauty, protect me; may Parvati protect both shoulders, both arms, and the chest.
हृदये मणिबन्धे च ग्रीवायां पार्श्वयोः पुनः । पृष्ठदेशे तथा गुह्ये वामे च दक्षिणे तथा । उपस्थे च नितम्बे च नाभौ जङ्घाद्वये पुनः ॥ ७ ॥
hṛdaye maṇi-bandhe ca grīvāyāṃ pārśvayoḥ punaḥ | pṛṣṭha-deśe tathā guhye vāme ca dakṣiṇe tathā | upasthe ca nitambe ca nābhau jaṅghādvaye punaḥ || 7 ||
हृदय, कलाई, ग्रीवा, दोनों पार्श्व, पृष्ठभाग, गुह्य अंग, वाम और दक्षिण भाग, कटि, नाभि और दोनों जंघाओं की पुनः रक्षा हो।
May she protect the heart, the wrists, the neck, both sides, the back, the private parts, the left and right sides, the hips, the navel, and both thighs.
जानुचक्रे पादद्वन्द्वे घुटिकेऽङ्गुलिमूलके । स्वधा तु प्राणशक्त्यात्म सीमन्ते मस्तके पुनः ॥ ८ ॥
jānu-cakre pāda-dvandve ghuṭike'ṅguli-mūlake | svadhā tu prāṇa-śaktyātma sīmante mastake punaḥ || 8 ||
घुटनों, दोनों पैरों, टखनों और अंगुलियों के मूल की रक्षा हो; प्राणशक्ति स्वरूपा स्वधा सिर के मध्य भाग और मस्तक की पुनः रक्षा करें।
May she protect the knees, both feet, the ankles, and the roots of the toes; may Svadha, whose nature is the life-force, protect the parting of the hair and the crown of the head again.
विजया पातु भवने जया पातु सदा मम । सर्वाङ्गे पातु कामेशी महादेवी सरस्वती ॥ ९ ॥
vijayā pātu bhavane jayā pātu sadā mama | sarvāṅge pātu kāmeśī mahādevī sarasvatī || 9 ||
विजया घर की रक्षा करें, जया सदा मेरी रक्षा करें; कामेशी, महादेवी और सरस्वती संपूर्ण शरीर की रक्षा करें।
May Vijaya protect my home; may Jaya always protect me; may Kameshi, Mahadevi, and Sarasvati protect my whole body.
तुष्टिः पातु महामाया उत्कृष्टिः सर्वदाऽवतु । ऋद्धिः पातु महा देवी सर्वत्र शम्भुवल्लभा ॥ १० ॥
tuṣṭiḥ pātu mahāmāyā utkṛṣṭiḥ sarvadā'vatu | ṛddhiḥ pātu mahā devī sarvatra śambhu-vallabhā || 10 ||
संतोषरूपिणी महामाया मेरी रक्षा करें, श्रेष्ठता सदा रक्षा करे; शंभुप्रिया महादेवी ऋद्धि रूप में सर्वत्र रक्षा करें।
May Mahamaya as contentment protect me, may excellence always guard me; may the great Goddess as prosperity, beloved of Shambhu, protect me everywhere.
वाग्भवो सर्वदा पातु पातु मां हरगेहिनी । रमा पातु महादेवी पातु माया स्वराट् स्वयं ॥ ११ ॥
vāgbhavo sarvadā pātu pātu māṃ haragehinī | ramā pātu mahādevī pātu māyā svarāṭ svayaṃ || 11 ||
वाग्भवा सदा रक्षा करें, हरगेहिनी मेरी रक्षा करें; रमा महादेवी और स्वयं स्वराट् माया मेरी रक्षा करें।
May Vagbhava always protect me, may Hara's consort protect me; may Rama, the great Goddess, and Maya herself, self-sovereign, protect me.
सर्वाङ्गे पातु मां लक्ष्मीर्विष्णुमाया सुरेश्वरी । शिवदूती सदा पातु सुन्दरी पातु सर्वदा ॥ १२ ॥
sarvāṅge pātu māṃ lakṣmīr-viṣṇu-māyā sureśvarī | śivadūtī sadā pātu sundarī pātu sarvadā || 12 ||
विष्णुमाया सुरेश्वरी लक्ष्मी संपूर्ण शरीर की रक्षा करें; शिवदूती और सुंदरी सदा रक्षा करें।
May Lakshmi, the power of Vishnu, ruler of the gods, protect my whole body; may Shivaduti and Sundari always protect me.
भैरवी पातु सर्वत्र भेरुण्डा सर्वदाऽवतु । त्वरिता पातु मां नित्यमुग्रतारा सदाऽवतु ॥ १३ ॥
bhairavī pātu sarvatra bheruṇḍā sarvadā'vatu | tvaritā pātu māṃ nityam-ugra-tārā sadā'vatu || 13 ||
भैरवी सर्वत्र रक्षा करें, भेरुंडा सदा रक्षा करें; त्वरिता और उग्रतारा सदा मेरी रक्षा करें।
May Bhairavi protect me everywhere, may Bherunda always guard me; may Tvarita protect me always, and fierce Tara ever protect me.
पातु मां कालिका नित्यं कालरात्रिः सदाऽवतु । नवदुर्गाः सदा पातु कामाक्षी (कामाख्या) सर्वदाऽवतु ॥ १४ ॥
pātu māṃ kālikā nityaṃ kālarātriḥ sadā'vatu | navadurgāḥ sadā pātu kāmākṣī (kāmākhyā) sarvadā'vatu || 14 ||
कालिका नित्य मेरी रक्षा करें, कालरात्रि सदा रक्षा करें; नवदुर्गा सदा रक्षा करें और कामाक्षी (कामाख्या) सर्वदा रक्षा करें।
May Kalika always protect me, may Kalaratri always guard me; may the nine Durgas always protect me, and may Kamakshi (Kamakhya) protect me at all times.
योगिन्यः सर्वदा पातु मुद्राः पातु सदा सम । मात्राः पातु सदा देव्यश्चक्रस्था योगिनी गणाः ॥ १५ ॥
yoginyaḥ sarvadā pātu mudrāḥ pātu sadā sama | mātrāḥ pātu sadā devyaś-cakrasthā yoginī gaṇāḥ || 15 ||
योगिनियां सदा रक्षा करें, मुद्राएं समान रूप से सदा रक्षा करें; मातृकाएं और चक्रस्थ योगिनीगण सदा रक्षा करें।
May the Yoginis always protect me, may the mudras always protect me equally; may the Matrikas and the hosts of Yoginis seated in the chakra always protect me.
सर्वत्र सर्वकार्येषु सर्वकर्मसु सर्वदा । पातु मां देवदेवी च लक्ष्मीः सर्वसमृद्धिदा ॥ १६ ॥
sarvatra sarvakāryeṣu sarvakarmasu sarvadā | pātu māṃ devadevī ca lakṣmīḥ sarva-samṛddhidā || 16 ||
सर्वत्र, हर कार्य में, हर कर्म में, सदा देवदेवी लक्ष्मी, जो संपूर्ण समृद्धि देने वाली हैं, मेरी रक्षा करें।
Everywhere, in every task, in every action, at all times, may the Goddess of gods, Lakshmi, the giver of all prosperity, protect me.
इति ते कथितं दिव्यं कवचं सर्वसिद्धये । यत्र पत्र न वक्तव्यं यदीच्छेदात्मनो हितम् ॥ १७ ॥
iti te kathitaṃ divyaṃ kavacaṃ sarvasiddhaye | yatra patra na vaktavyaṃ yadī-cchedātmano hitam || 17 ||
इस प्रकार यह दिव्य कवच सर्वसिद्धि के लिए तुम्हें बताया गया; जो अपना हित चाहता है उसे यह किसी को नहीं बताना चाहिए।
Thus this divine armor has been told to you for the attainment of every siddhi; it should not be disclosed anywhere, if one desires one's own good.
शठाय भक्तिहीनाय निन्दकाय महेश्वरी । न्यूनाङ्गे चातिरिक्ताङ्गे दर्शयेन्न कदाचन ॥ १८ ॥
śaṭhāya bhaktihīnāya nindakāya maheśvari | nyūnāṅge cātiriktāṅge darśayenna kadācana || 18 ||
हे महेश्वरि, यह कवच धूर्त, भक्तिहीन, निंदक तथा अंगहीन या अतिरिक्त-अंग वाले को कभी नहीं दिखाना चाहिए।
O Maheshvari, it should never be shown to the deceitful, to one without devotion, to a slanderer, or to one deficient or excessive in limb.
न स्तवं दर्शयेद्दिव्यं सन्दर्श्य शिवहा भवेत् । कुलीनीय महेच्छाय दुर्गाभक्तिपराय च ॥ १९ ॥
na stavaṃ darśayed-divyaṃ sandarśya śivahā bhavet | kulīnīya mahecchāya durgā-bhakti-parāya ca || 19 ||
यह दिव्य स्तोत्र अपात्र को न दिखाएं, ऐसा करने से शिव-कृपा से वंचित होने का दोष लगता है; यह सत्कुलीन, उच्च-आकांक्षी और दुर्गाभक्त के योग्य है।
This divine hymn should not be shown to the unworthy; doing so makes one lose Shiva's grace. It is fit for one of good lineage, noble aspiration, and devotion to Durga.
वैष्णवाय विशुद्धाय दद्यात्कवचमुत्तमम् । निजशिष्याय शान्ताय धनिने ज्ञानिने तथा ॥ २० ॥
vaiṣṇavāya viśuddhāya dadyāt-kavaca-muttamam | nija-śiṣyāya śāntāya dhanine jñānine tathā || 20 ||
यह उत्तम कवच शुद्धाचारी वैष्णव को, अपने शांत शिष्य को तथा धनी या ज्ञानी को देना चाहिए।
This supreme armor should be given to a pure devotee of Vishnu, to one's own peaceful disciple, and likewise to one who is wealthy or wise.
दद्यात् कवचमित्युक्तं सर्वतन्त्रसमन्वितम् । शनौ मङ्गलवारे च रक्तचन्दनकैस्तथा ॥ २१ ॥
dadyāt kavacam-ityuktaṃ sarva-tantra-samanvitam | śanau maṅgalavāre ca rakta-candana-kais-tathā || 21 ||
सभी तंत्रों के सारतत्व से युक्त यह कवच शनिवार और मंगलवार को रक्तचंदन सहित सिद्ध किया जाना चाहिए।
This armor, said to be united with the power of all tantras, should be given and practiced on Saturdays and Tuesdays, together with red sandalwood.
यावकेन लिखेन्मन्त्रं सर्वतन्त्रसमन्वितम् । विलिख्य कवचं दिव्यं स्वयम्भु कुसुमैः शुभैः ॥ २२ ॥
yāvakena likhen-mantraṃ sarva-tantra-samanvitam | vilikhya kavacaṃ divyaṃ svayambhu kusumaiḥ śubhaiḥ || 22 ||
सभी तंत्रों की शक्ति से युक्त मंत्र को लाक्षारस से लिखना चाहिए; दिव्य कवच लिखकर शुभ पुष्पों से पूजा करनी चाहिए।
The mantra, united with the power of all tantras, should be inscribed with lac-dye; having inscribed the divine armor, it should be honored with auspicious flowers.
स्वशुक्रः प्रशुक्रैर्वा नानागन्ध समन्वितैः । गोरोचना कुङ्कुमेन रक्तचन्दनकेन वा ॥ २३ ॥
svaśukraḥ praśukrairvā nānā-gandha samanvitaiḥ | gorocanā kuṅkumena rakta-candana-kena vā || 23 ||
इसे विविध सुगंधित द्रव्यों सहित, गोरोचन, कुंकुम अथवा रक्तचंदन से भी लिखा जा सकता है।
It may be inscribed with various fragrant substances joined together, or with gorochana, with kumkum, or with red sandalwood.
सुतिथौ शुभायोगे वा श्रवणायां रवेर्दिने । आश्विन्याम् कृत्तिकायां वा फाल्गुन्यां वा मघासु च ॥ २४ ॥
sutithau śubhāyoge vā śravaṇāyāṃ raver-dine | āśvinyām kṛttikāyāṃ vā phālgunyāṃ vā maghāsu ca || 24 ||
शुभ तिथि व शुभ योग में, रविवार के श्रवण नक्षत्र में, अथवा अश्विनी, कृत्तिका, फाल्गुनी या मघा नक्षत्र में यह किया जाए।
On a good lunar day or auspicious yoga, or on Shravana nakshatra on a Sunday, or on Ashvini, Krittika, Phalguni, or Magha nakshatras.
पूर्वभाद्रपदायोगे स्वात्यां मङ्गलवासरे । विलेखेत्प्रपठेत्स्तोत्रं शुभयोगे सुरालये ॥ २५ ॥
pūrva-bhādra-padāyoge svātyāṃ maṅgala-vāsare | vilekhet-prapaṭhet-stotraṃ śubhayoge surālaye || 25 ||
पूर्वाभाद्रपद योग में, स्वाति नक्षत्र में, मंगलवार को, शुभ योग में मंदिर में इस स्तोत्र को लिखना और पढ़ना चाहिए।
In the yoga of Purva Bhadrapada, on Svati nakshatra, on a Tuesday, one should inscribe and recite the hymn in an auspicious yoga, in a temple.
आयुष्मत्प्रीतियोगे च ब्रह्मयोगे विशेषतः । ईन्द्रयोगे शुभे योगे शुक्रयोगे तथैव च ॥ २६ ॥
āyuṣmat-prīti-yoge ca brahma-yoge viśeṣataḥ | īndra-yoge śubhe yoge śukra-yoge tathaiva ca || 26 ||
विशेष रूप से आयुष्मान्, प्रीति अथवा ब्रह्मयोग में, अथवा इंद्रयोग, शुभयोग या शुक्रयोग में भी यह करना चाहिए।
Especially in the Ayushman, Priti, or Brahma yogas, or in the Indra, other auspicious, or Shukra yogas.
कौलके बालके चैव वणिजे चैव सत्तमः । शुन्यागारे श्मशाने च विजने च विशेषतः ॥ २७ ॥
kaulake bālake caiva vaṇije caiva sattamaḥ | śunyāgāre śmaśāne ca vijane ca viśeṣataḥ || 27 ||
कौलव, बालव या वणिज करण में, विशेषतः शून्य गृह, श्मशान अथवा एकांत स्थान में श्रेष्ठ साधक इसका पाठ करे।
In the karanas of Kaulava, Balava, or Vanija, the excellent practitioner should recite it, especially in an empty house, a cremation ground, or a solitary place.
कुमारीं पूजसित्वादौ यजेद्देवीं सनातनीम् । मत्स्यैर्माम्सैः शाकसूपैः पूजयेत्परदेवताम् ॥ २८ ॥
kumārīṃ pūjasitvādau yajed-devīṃ sanātanīm | matsyair-māmsaiḥ śākasūpaiḥ pūjayet-para-devatām || 28 ||
पहले कुमारी की पूजा करके सनातनी देवी का यजन करे; परदेवता की पूजा मत्स्य, मांस, शाक और सूप से अपनी परंपरा अनुसार करें।
Having first worshipped a young girl, one should then worship the eternal Goddess; the supreme deity should be worshipped with fish, meat, vegetables, and lentils, per one's tradition.
घृताद्यैः सोपकरणैः पुष्पधूपैर्विशेषतः । ब्रह्मणान् भोग्यित्वा च पूजयेत्परमेश्वरीं ॥ २९ ॥
ghṛtādyaiḥ sopakaraṇaiḥ puṣpa-dhūpair-viśeṣataḥ | brahmaṇān bhogyitvā ca pūjayet-parameśvarīṃ || 29 ||
घृत आदि उपकरणों से, विशेषतः पुष्प और धूप से, और ब्राह्मणों को भोजन कराकर परमेश्वरी की पूजा करनी चाहिए।
With ghee and other offerings, especially with flowers and incense, and having fed brahmins, one should worship the Supreme Goddess.
आखेटकमुपाख्यानं तत्र कुर्याद्दिनत्रयम् । तदादरेन्महाविद्यां शङ्करेण प्रभाषिताम् ॥ ३० ॥
ākheṭakam-upākhyānaṃ tatra kuryād-dina-trayam | tadādaren-mahāvidyāṃ śaṅkareṇa prabhāṣitām || 30 ||
इस साधना को तीन दिनों तक करना चाहिए; इस प्रकार शंकर द्वारा कही गई महाविद्या का आदरपूर्वक पालन करे।
One should carry out this practice for three days; thus one should honor the Mahavidya as declared by Shankara.
मारणद्वैष्णादीनि लभते नात्र संशयः । स भवेत्पार्वतीपुत्रः सर्वशास्त्रपुरस्कृतः ॥ ३१ ॥
māraṇa-dvaiṣṇādīni labhate nātra saṃśayaḥ | sa bhavet-pārvatī-putraḥ sarva-śāstra-puras-kṛtaḥ || 31 ||
निःसंदेह वह मारण आदि सिद्धियों को प्राप्त करता है; वह पार्वतीपुत्र के समान सभी शास्त्रों में सम्मानित होता है।
One gains mastery over rites such as subjugation of enemies, without doubt; one becomes, like Parvati's son, honored in every scripture.
गुरुद्देवो हरः साक्षात्पत्नी तस्य हरप्रिया । अभेदेन भजेद्यस्तु तस्य सिद्धिरदूरतः ॥ ३२ ॥
gurud-devo haraḥ sākṣāt-patnī tasya hara-priyā | abhedena bhajed-yastu tasya siddhir-adūrataḥ || 32 ||
गुरु साक्षात् हर (शिव) हैं और उनकी पत्नी हरप्रिया (देवी) हैं; जो इन्हें अभेद भाव से भजता है, उसे शीघ्र सिद्धि प्राप्त होती है।
The guru is verily Hara himself, and his consort is Harapriya; whoever worships them without distinction attains siddhi without delay.
पठति य एह मर्त्यो नित्यमार्द्रान्तरात्मा । जपफलमनुमेयं लप्स्यते यद्विदेयम् । स भवति पदमुच्चैः सम्पदां पादनम्र-क्षितिपमुकुटलक्ष्मीर्लक्षणानां चिराय ॥ ३३ ॥
paṭhati ya eha martyo nityam-ārdra-antarātmā | japa-phalam-anumeyaṃ lapsyate yadvideyam | sa bhavati padam-uccaiḥ sampadāṃ pādanamra-kṣitipa-mukuṭa-lakṣmīr-lakṣaṇānāṃ cirāya || 33 ||
जो मनुष्य इसे नित्य द्रवित अंतःकरण से पढ़ता है, वह जप के अनुमेय फल को प्राप्त करता है; वह ऊंचे पद और संपदा को प्राप्त होता है, राजाओं के मुकुट उसके चरणों में झुकते हैं, और चिरकाल तक ऐसे शुभ लक्षणों का भोग करता है।
Whatever mortal recites this daily, with a heart softened in devotion, attains the fruit of japa as promised; he rises to a high station of prosperity, with the crowns of kings bowing at his feet, and enjoys such fortune for a long time.
Kamala Kavach
Traditional, from the Vishvasara Tantra (spoken by Bhagavan Shiva to Devi; rishi Shiva, chandas Anushtup, devata Vagbhavi Shakti)
Kamala_kamalatmika
Explore Kamala_kamalatmikaBest Time to Recite
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.