Skip to main content
hridayam

Krishna Hridayam

कृष्ण हृदयम्

Deity: Krishna_govinda
8 Verses
Traditional
hridayam
Verse 1

ॐ ममाग्रतः सदा विष्णुः पृष्ठतश्चापि केशवः। गोविन्दो दक्षिणे पार्श्वे वामे च मधुसूदनः॥१॥

oṃ mamāgrataḥ sadā viṣṇuḥ pṛṣṭhataś cāpi keśavaḥ | govindo dakṣiṇe pārśve vāme ca madhusūdanaḥ ||1||

अर्थ

ॐ। मेरे आगे सदा विष्णु हैं, पीछे केशव हैं, दाहिनी ओर गोविंद हैं और बाईं ओर मधुसूदन हैं।

Meaning

Om. Before me always stands Vishnu; behind me, Keshava; on my right side, Govinda; and on my left, Madhusudana.

hridayam
Verse 2

उपरिष्टात्तु वैकुण्ठो वाराहः पृथिवीतले। अवान्तरदिशः पातु तासु सर्वासु माधवः॥२॥

upariṣṭāt tu vaikuṇṭho vārāhaḥ pṛthivī-tale | avāntara-diśaḥ pātu tāsu sarvāsu mādhavaḥ ||2||

अर्थ

ऊपर वैकुण्ठ रक्षा करें, नीचे पृथ्वीतल पर वराह, और सभी दिशाओं-विदिशाओं में माधव मेरी रक्षा करें।

Meaning

Above, Vaikuntha protects; below on the earth, Varaha; and in every intermediate direction, may Madhava protect me.

hridayam
Verse 3

गच्छतस्तिष्ठतो वापि जाग्रतः स्वपतोऽपि वा। नरसिंहकृताद्गुप्तिर्वासुदेवमयो ह्ययम्॥३॥

gacchatas tiṣṭhato vāpi jāgrataḥ svapato 'pi vā | narasiṃha-kṛtād guptir vāsudevamayo hy ayam ||3||

अर्थ

चलते, ठहरते, जागते या सोते हुए, नृसिंह की रक्षा मुझे घेरे रहे -- क्योंकि यह सब कुछ वासुदेव से ही व्याप्त है।

Meaning

Whether walking or standing, awake or asleep, may Narasimha's protection surround me -- for this entire being is pervaded by Vasudeva.

hridayam
Verse 4

अव्यक्तं चैवास्य योनिं वदन्ति व्यक्तं देहं दीर्घमायुर्गतिश्च। वह्निर्वक्त्रं चन्द्रसूर्यौ च नेत्रे दिशः श्रोते घ्राणमायुश्च वायुम्॥४॥

avyaktaṃ caivāsya yoniṃ vadanti vyaktaṃ dehaṃ dīrgham āyur gatiśca | vahnir vaktraṃ candra-sūryau ca netre diśaḥ śrotre ghrāṇam āyuśca vāyum ||4||

अर्थ

कहते हैं कि अव्यक्त उनका मूल स्रोत है और यह व्यक्त शरीर उनका देह, उनकी दीर्घ आयु और गति है; अग्नि उनका मुख है, चंद्र-सूर्य नेत्र हैं, दिशाएँ श्रोत्र हैं, और वायु उनकी घ्राण-शक्ति एवं प्राण है।

Meaning

They say the unmanifest is his source and the manifest world his body, his long life and movement; fire is his mouth, the moon and sun his eyes, the directions his ears, and the wind his breath and sense of smell.

hridayam
Verse 5

वाचं वेदा हृदयं वै नभश्च पृथ्वी पादौ तारका रोमकूपाः। अङ्गान्युपाङ्गान्यधिदेवता च विद्यादुपस्थं हि तथा समुद्रम्॥५॥

vācaṃ vedā hṛdayaṃ vai nabhaśca pṛthvī pādau tārakā roma-kūpāḥ | aṅgāny upāṅgāny adhidevatā ca vidyād upasthaṃ hi tathā samudram ||5||

अर्थ

वेद उनकी वाणी हैं, आकाश उनका हृदय है, पृथ्वी उनके चरण हैं, तारे उनके रोमकूप हैं; अधिष्ठाता देवता उनके अंग-उपांग हैं, और समुद्र को उनका उपस्थ जानना चाहिए।

Meaning

The Vedas are his speech, the sky his heart, the earth his feet, the stars his pores; the presiding deities are his limbs, and one should know the ocean as his loins.

hridayam
Verse 6

तं देवदेवं शरणं प्रजानां यज्ञात्मकं सर्वलोकप्रतिष्ठम्। अजं वरेण्यं वरदं वरिष्ठं ब्रह्माणमीशं पुरुषं नमस्ते॥६॥

taṃ deva-devaṃ śaraṇaṃ prajānāṃ yajñātmakaṃ sarva-loka-pratiṣṭham | ajaṃ vareṇyaṃ varadaṃ variṣṭhaṃ brahmāṇam īśaṃ puruṣaṃ namaste ||6||

अर्थ

उन देवाधिदेव को, जो समस्त प्राणियों की शरण हैं, यज्ञस्वरूप हैं, सभी लोकों के आधार हैं -- अजन्मा, वरण्य, वरदाता, सर्वश्रेष्ठ, ब्रह्म, ईश्वर, परम पुरुष -- उन्हें मेरा नमस्कार है।

Meaning

To that God of gods, refuge of all beings, whose very nature is sacrifice, foundation of all worlds -- unborn, most worthy, granter of boons, greatest of all, Brahman, the Lord, the Supreme Person -- I offer salutation.

hridayam
Verse 7

आद्यं पुरुषमीशानं पुरुहूतं पुरस्कृतम्। ऋतमेकाक्षरं ब्रह्म व्यक्तासक्तं सनातनम्॥७॥

ādyaṃ puruṣam īśānaṃ puruhūtaṃ puraskṛtam | ṛtam ekākṣaraṃ brahma vyaktāsaktaṃ sanātanam ||7||

अर्थ

वे आद्य पुरुष, ईशान, बहुतों द्वारा आहूत, अग्रगण्य; ऋत, एकाक्षर ब्रह्म, प्रकट होकर भी अनासक्त, सनातन हैं।

Meaning

The primeval Person, the ruler, invoked by many and placed foremost; the cosmic truth, the one imperishable Brahman, unattached even in manifestation, eternal.

hridayam
Verse 8

महाभारतमाख्यानं कुरुक्षेत्रं सरस्वतीम्। केशवं गां च गङ्गां च कीर्तयेन्मां प्रसीदति॥८॥

mahābhāratam ākhyānaṃ kurukṣetraṃ sarasvatīm | keśavaṃ gāṃ ca gaṅgāṃ ca kīrtayen māṃ prasīdati ||8||

अर्थ

जो महाभारत की कथा, कुरुक्षेत्र, सरस्वती, केशव, गौ और गंगा का कीर्तन करता है, उससे मैं प्रसन्न होता हूँ।

Meaning

One who glorifies the tale of the Mahabharata, Kurukshetra, the Sarasvati, Keshava, the cow, and the Ganga -- through this, I am well pleased.

Krishna Hridayam

Traditional

0:00
0:00
Share
🕉️
← All Mantras & Stotrams

Community Reflections

🕉️

Be the first to share your reflection.