Narayana Kavach
नारायण कवच
Narayana Kavach -- the celebrated protective armour of Lord Vishnu-Narayana from the Bhagavata Purana, sixth canto, eighth chapter, spoken by the sage Vishvarupa to Indra before his battle with the demons. Recited for complete divine protection of body, mind, and life from all dangers.
नारायण कवच -- भागवत पुराण के षष्ठ स्कंध, अष्टम अध्याय का भगवान विष्णु-नारायण का प्रसिद्ध रक्षा-कवच, जो ऋषि विश्वरूप ने असुरों से युद्ध से पूर्व इंद्र को सुनाया था। सभी संकटों से शरीर, मन और जीवन की सम्पूर्ण दिव्य रक्षा के लिए पढ़ा जाता है।
न्यासः । अङ्गन्यासः । ॐ ॐ पादयोः नमः । ॐ नं जानुनोः नमः । ॐ मों ऊर्वोः नमः । ॐ नां उदरे नमः । ॐ रां हृदि नमः । ॐ यं उरसि नमः । ॐ णां मुखे नमः । ॐ यं शिरसि नमः । करन्यासः । ॐ ॐ दक्षिणतर्जन्यां नमः । ॐ नं दक्षिणमध्यमायां नमः । ॐ मों दक्षिणानामिकायां नमः । ॐ भं दक्षिणकनिष्ठिकायां नमः । ॐ गं वामकनिष्ठिकायां नमः । ॐ वं वामानामिकायां नमः । ॐ तें वाममध्यमायां नमः । ॐ वां वामतर्जन्यां नमः । विष्णुषडक्षरन्यासः । ॐ ॐ हृदये नमः । ॐ विं मूर्ध्नि नमः । ॐ षं भ्रुवोर्मध्ये नमः । ॐ णं शिखायां नमः । ॐ वें नेत्रयोः नमः । ॐ नं सर्वसन्धिषु नमः । ॐ मः प्राच्यां अस्त्राय फट् ।
nyāsaḥ | aṅganyāsaḥ | oṃ oṃ pādayoḥ namaḥ | oṃ naṃ jānunoḥ namaḥ | oṃ moṃ ūrvoḥ namaḥ | oṃ nāṃ udare namaḥ | oṃ rāṃ hṛdi namaḥ | oṃ yaṃ urasi namaḥ | oṃ ṇāṃ mukhe namaḥ | oṃ yaṃ śirasi namaḥ | karanyāsaḥ | oṃ oṃ dakṣiṇatarjanyāṃ namaḥ | oṃ naṃ dakṣiṇamadhyamāyāṃ namaḥ | oṃ moṃ dakṣiṇānāmikāyāṃ namaḥ | oṃ bhaṃ dakṣiṇakaniṣṭhikāyāṃ namaḥ | oṃ gaṃ vāmakaniṣṭhikāyāṃ namaḥ | oṃ vaṃ vāmānāmikāyāṃ namaḥ | oṃ teṃ vāmamadhyamāyāṃ namaḥ | oṃ vāṃ vāmatarjanyāṃ namaḥ | viṣṇuṣaḍakṣaranyāsaḥ | oṃ oṃ hṛdaye namaḥ | oṃ viṃ mūrdhni namaḥ | oṃ ṣaṃ bhruvormadhye namaḥ | oṃ ṇaṃ śikhāyāṃ namaḥ | oṃ veṃ netrayoḥ namaḥ | oṃ naṃ sarvasandhiṣu namaḥ | oṃ maḥ prācyāṃ astrāya phaṭ |
यह न्यास है, अंगों, हाथों और फिर संपूर्ण शरीर पर छह अक्षर वाले विष्णु मंत्र से रक्षा-मंत्राक्षरों का अनुष्ठानिक विन्यास, जो आठों दिशाओं तथा ऊपर-नीचे अस्त्र-अक्षर के प्रयोग के साथ समाप्त होता है, इसे मुख्य कवच पाठ से पहले किया जाता है।
This is the nyasa, the ritual placement of the protective mantra-syllables on the limbs, the hands, and then the whole body using the six-syllable Vishnu mantra, ending with the weapon-syllable directed to each of the eight directions and above and below, performed before reciting the kavacha proper.
राजोवाच । यया गुप्तः सहस्राक्षः सवाहान् रिपुसैनिकान् । क्रीडन्निव विनिर्जित्य त्रिलोक्या बुभुजे श्रियम् ॥ १ ॥
rājovāca | yayā guptaḥ sahasrākṣaḥ savāhān ripusainikān | krīḍanniva vinirjitya trilokyā bubhuje śriyam ||1||
राजा परीक्षित ने कहा: किस कवच से सुरक्षित होकर सहस्राक्ष इंद्र ने शत्रु सैनिकों को उनके वाहनों सहित मानो क्रीड़ा करते हुए जीतकर तीनों लोकों के ऐश्वर्य का भोग किया?
King Parikshit said: Protected by which armour did thousand-eyed Indra conquer the enemy soldiers along with their mounts, as if in play, and then enjoy the fortune of the three worlds?
भगवंस्तन्ममाख्याहि वर्म नारायणात्मकम् । यथाऽऽततायिनः शत्रून् येन गुप्तोऽजयन्मृधे ॥ २ ॥
bhagavaṃstanmamākhyāhi varma nārāyaṇātmakam | yathā''tatāyinaḥ śatrūn yena gupto'jayanmṛdhe ||2||
हे भगवन्, मुझे वह नारायण-स्वरूप कवच बताइए, जिससे सुरक्षित होकर आततायी शत्रुओं को युद्ध में जीता जाता है।
O lord, please declare to me that armour whose very self is Narayana, protected by which one conquers aggressor enemies in battle.
श्री शुक उवाच । वृतः पुरोहितस्त्वाष्ट्रो महेन्द्रायानुपृच्छते । नारायणाख्यं वर्माह तदिहैकमनाः शृणु ॥ ३ ॥
śrī śuka uvāca | vṛtaḥ purohitastvāṣṭro mahendrāyānupṛcchate | nārāyaṇākhyaṃ varmāha tadihaikamanāḥ śṛṇu ||3||
श्री शुकदेव ने कहा: पुरोहित के रूप में वृत त्वाष्ट्र (विश्वरूप) ने महेन्द्र द्वारा पूछे जाने पर नारायण नामक कवच का वर्णन किया। हे राजन्, उसे यहां एकाग्रचित्त होकर सुनो।
Shri Shuka said: Vishvarupa, son of Tvashta, chosen as priest, when questioned by Indra, spoke of the armour named for Narayana. Listen to it here, O king, with a one-pointed mind.
श्रीविश्वरूप उवाच । धौताङ्घ्रिपाणिराचम्य सपवित्र उदङ्मुखः । कृतस्वाङ्गकरन्यासो मन्त्राभ्यां वाग्यतः शुचिः ॥ ४ ॥
śrīviśvarūpa uvāca | dhautāṅghripāṇirācamya sapavitra udaṅmukhaḥ | kṛtasvāṅgakaranyāso mantrābhyāṃ vāgyataḥ śuciḥ ||4||
श्री विश्वरूप ने कहा: पैर-हाथ धोकर, आचमन करके, पवित्री धारण करके, उत्तराभिमुख होकर, अपने अंगों और हाथों पर मंत्र-न्यास करके, मौन और शुद्ध होकर,
Shri Vishvarupa said: Having washed the feet and hands, sipped water for purification, wearing the sacred grass ring, facing north, having performed the placement of mantras on one's own limbs and hands, silent in speech and pure,
नारायणमयं वर्म सन्नह्येद्भय आगते । दैवभूतात्मकर्मभ्यो नारायणमयः पुमान् ॥ ५ ॥
nārāyaṇamayaṃ varma sannahyedbhaya āgate | daivabhūtātmakarmabhyo nārāyaṇamayaḥ pumān ||5||
जब भी भय आए, चाहे वह दैविक हो, भौतिक हो या स्वकर्मजनित, नारायणमय कवच धारण करना चाहिए; इसे धारण करने वाला व्यक्ति मानो नारायणमय ही हो जाता है।
One should don the armour consisting of Narayana whenever danger arrives, whether the danger is divine in origin, elemental, or born of one's own past actions; wearing it, a person becomes, as it were, one with Narayana.
पादयोर्जानुनोरूर्वोरुदरे हृद्यथोरसि । मुखे शिरस्यानुपूर्व्यादोङ्कारादीनि विन्यसेत् ॥ ६ ॥
pādayorjānunorūrvorudare hṛdyathorasi | mukhe śirasyānupūrvyādoṅkārādīni vinyaset ||6||
पैरों, घुटनों, जंघाओं, उदर, हृदय, फिर वक्ष, मुख और सिर पर क्रमशः ओंकार आदि अक्षरों का न्यास करना चाहिए।
On the feet, knees, thighs, belly, heart, then chest, mouth, and head, in due order, one should place the syllables beginning with Om.
ॐ नमो नारायणायेति विपर्ययमथापि वा । करन्यासं ततः कुर्याद्द्वादशाक्षरविद्यया ॥ ७ ॥
oṃ namo nārāyaṇāyeti viparyayamathāpi vā | karanyāsaṃ tataḥ kuryāddvādaśākṣaravidyayā ||7||
'ॐ नमो नारायणाय' इन बारह अक्षरों से, अथवा विपरीत क्रम से, हाथों पर न्यास करना चाहिए।
With the twelve syllables 'Om namo narayanaya', or else in reverse order, one should then perform the placement on the hands.
प्रणवादियकारान्तमङ्गुल्यङ्गुष्ठपर्वसु । न्यसेद्धृदय ओङ्कारं विकारमनु मूर्धनि ॥ ८ ॥
praṇavādiyakārāntamaṅgulyaṅguṣṭhaparvasu | nyaseddhṛdaya oṅkāraṃ vikāramanu mūrdhani ||8||
प्रणव से लेकर यकार तक के अक्षरों को उंगलियों और अंगूठे की पोरों पर स्थापित करें; ओंकार को हृदय पर और उसके विकार को मूर्धा पर स्थापित करें।
From the pranava Om to the syllable 'ya', one should place the syllables on the joints of the fingers and thumb; the syllable Om itself at the heart, and its transformed sound at the crown of the head.
षकारं तु भ्रुवोर्मध्ये णकारं शिखया न्यसेत् । वेकारं नेत्रयोर्युञ्ज्यान्नकारं सर्वसन्धिषु ॥ ९ ॥
ṣakāraṃ tu bhruvormadhye ṇakāraṃ śikhayā nyaset | vekāraṃ netrayoryuñjyānnakāraṃ sarvasandhiṣu ||9||
'ष' अक्षर को भौंहों के बीच, 'ण' को शिखा पर, 'वे' को नेत्रों पर और 'न' को सभी संधियों पर स्थापित करें।
The syllable 'sha' between the eyebrows, the syllable 'na' at the crown-lock, the syllable 've' at the eyes, and the syllable 'na' at every joint of the body.
मकारमस्त्रमुद्दिश्य मन्त्रमूर्तिर्भवेद्बुधः । सविसर्गं फडन्तं तत्सर्वदिक्षु विनिर्दिशेत् ॥ १० ॥ ॐ विष्णवे नमः ॥
makāramastramuddiśya mantramūrtirbhavedbudhaḥ | savisargaṃ phaḍantaṃ tatsarvadikṣu vinirdiśet ||10|| oṃ viṣṇave namaḥ ||
'म' अक्षर को अस्त्र की ओर लगाकर, बुद्धिमान व्यक्ति स्वयं मंत्रमूर्ति बन जाता है; उस विसर्गयुक्त, फट्-अंत मंत्र को सभी दिशाओं में निर्दिष्ट करे। ॐ विष्णवे नमः।
Directing the syllable 'ma' toward the weapon, the wise one becomes the very embodiment of the mantra; that syllable, with visarga and ending in 'phat', he should direct to every direction. Om, salutation to Vishnu.
इत्यात्मानं परं ध्यायेद्ध्येयं षट्छक्तिभिर्युतम् । विद्यातेजस्तपोमूर्तिमिमं मन्त्रमुदाहरेत् ॥ ११ ॥
ityātmānaṃ paraṃ dhyāyeddhyeyaṃ ṣaṭchaktibhiryutam | vidyātejastapomūrtimimaṃ mantramudāharet ||11||
इस प्रकार षट्शक्तियों से युक्त, विद्या-तेज-तप की मूर्ति परमात्मा का ध्यान करना चाहिए, और इस मंत्र का उच्चारण करना चाहिए।
Thus one should meditate on the Supreme Self, the object of meditation endowed with the six divine powers, the embodiment of knowledge, splendour, and austerity, and recite this mantra.
ॐ हरिर्विदध्यान्मम सर्वरक्षां न्यस्ताङ्घ्रिपद्मः पतगेन्द्र पृष्ठे । दरारिचर्मासिगदेषुचाप- -पाशान्दधानोऽष्टगुणोऽष्टबाहुः ॥ १२ ॥
oṃ harirvidadhyānmama sarvarakṣāṃ nyastāṅghripadmaḥ patagendra pṛṣṭhe | darāricarmāsigadeṣucāpa- -pāśāndadhāno'ṣṭaguṇo'ṣṭabāhuḥ ||12||
ॐ, गरुड़ की पीठ पर चरण-कमल रखे हुए हरि मेरी सर्वरक्षा करें, जो आठ भुजाओं वाले, आठ गुणों से युक्त, शंख-चक्र-चर्म-असि-गदा-बाण-धनुष-पाश धारण करने वाले हैं।
Om, may Hari, his lotus feet resting on the back of Garuda, king of birds, grant me protection in every way, he who, eight-armed and endowed with eight divine qualities, bears the conch, discus, shield, sword, mace, arrows, bow, and noose.
जलेषु मां रक्षतु मत्स्यमूर्ति- -र्यादोगणेभ्यो वरुणस्य पाशात् । स्थलेषु मायावटुवामनोऽव्या- -त्त्रिविक्रमः खेऽवतु विश्वरूपः ॥ १३ ॥
jaleṣu māṃ rakṣatu matsyamūrti- -ryādogaṇebhyo varuṇasya pāśāt | sthaleṣu māyāvaṭuvāmano'vyā- -ttrivikramaḥ khe'vatu viśvarūpaḥ ||13||
जल में मत्स्यमूर्ति मेरी रक्षा करें, जलचरों और वरुण के पाश से। स्थल पर मायावी वामन रक्षा करें; आकाश में त्रिविक्रम विश्वरूप रक्षा करें।
In the waters, may the form of Matsya protect me, from aquatic creatures and from Varuna's noose. On land, may the illusive dwarf-boy Vamana protect me; in the sky, may Trivikrama, the universal form, protect me.
दुर्गेष्वटव्याजिमुखादिषु प्रभुः पायान्नृसिंहोऽसुरयूथपारिः । विमुञ्चतो यस्य महाट्टहासं दिशो विनेदुर्न्यपतंश्च गर्भाः ॥ १४ ॥
durgeṣvaṭavyājimukhādiṣu prabhuḥ pāyānnṛsiṃho'surayūthapāriḥ | vimuñcato yasya mahāṭṭahāsaṃ diśo vinedurnyapataṃśca garbhāḥ ||14||
दुर्गम स्थानों, वनों, रणभूमि आदि में प्रभु नृसिंह, दैत्ययूथपतियों के शत्रु, रक्षा करें, जिनके महाट्टहास ने दिशाओं को गुंजायमान कर दिया और भ्रूण तक गिरा दिए।
In dangerous places, in forests, at the front of battle, and the like, may Lord Narasimha, the enemy of the leaders of the demon hosts, protect me, he whose great roaring laughter, when released, made every direction resound and caused embryos to fall in terror.
रक्षत्वसौ माध्वनि यज्ञकल्पः स्वदंष्ट्रयोन्नीतधरो वराहः । रामोऽद्रिकूटेष्वथ विप्रवासे सलक्ष्मणोऽव्याद्भरताग्रजोऽस्मान् ॥ १५ ॥
rakṣatvasau mādhvani yajñakalpaḥ svadaṃṣṭrayonnītadharo varāhaḥ | rāmo'drikūṭeṣvatha vipravāse salakṣmaṇo'vyādbharatāgrajo'smān ||15||
मार्ग में यज्ञकल्प वराह, जिन्होंने पृथ्वी को अपनी दाढ़ों पर उठाया, रक्षा करें। पर्वत-शिखरों और वनवास में भरताग्रज राम, लक्ष्मण सहित, हमारी रक्षा करें।
May Varaha, embodiment of the sacrifice, who raised the earth upon his own tusks, protect us on the road. May Rama, the elder brother of Bharata, together with Lakshmana, protect us on mountain peaks and in exile.
मामुग्रधर्मादखिलात्प्रमादा- -न्नारायणः पातु नरश्च हासात् । दत्तस्त्वयोगादथ योगनाथः पायाद्गुणेशः कपिलः कर्मबन्धात् ॥ १६ ॥
māmugradharmādakhilātpramādā- -nnārāyaṇaḥ pātu naraśca hāsāt | dattastvayogādatha yoganāthaḥ pāyādguṇeśaḥ kapilaḥ karmabandhāt ||16||
उग्र धर्म और समस्त प्रमाद से नारायण, तथा अहंकार से नर मेरी रक्षा करें। योगभ्रष्टता से दत्तात्रेय, और गुणेश कपिल कर्मबंधन से रक्षा करें।
May Narayana protect me from every excess of harsh duty and from every carelessness, and Nara from pride. May Dattatreya protect from failure in yoga, and may the Lord of yoga, Kapila, master of the gunas, protect from the bondage of karma.
सनत्कुमारोऽवतु कामदेवा- -द्धयाननो मां पथि देवहेलनात् । देवर्षिवर्यः पुरुषार्चनान्तरा- -त्कूर्मो हरिर्मां निरयादशेषात् ॥ १७ ॥
sanatkumāro'vatu kāmadevā- -ddhayānano māṃ pathi devahelanāt | devarṣivaryaḥ puruṣārcanāntarā- -tkūrmo harirmāṃ nirayādaśeṣāt ||17||
कामदेव से सनत्कुमार, मार्ग में देव-अवमानना से हयानन, पूजा में त्रुटि से देवर्षिवर्य नारद, और समस्त नरकों से कूर्म हरि मेरी रक्षा करें।
May Sanatkumara protect me from lust; may Hayagriva protect me on the road from disrespecting the gods; may the best of the divine sages protect me from lapses in the worship of the Lord; may Kurma, Hari, protect me from every hell without exception.
धन्वन्तरिर्भगवान्पात्वपथ्या- -द्द्वन्द्वाद्भयादृषभो निर्जितात्मा । यज्ञश्च लोकादवताज्जनान्ता- -द्बलो गणात्क्रोधवशादहीन्द्रः ॥ १८ ॥
dhanvantarirbhagavānpātvapathyā- -ddvandvādbhayādṛṣabho nirjitātmā | yajñaśca lokādavatājjanāntā- -dbalo gaṇātkrodhavaśādahīndraḥ ||18||
अपथ्य से धन्वंतरि, द्वंद्वभय से निर्जितात्मा ऋषभ, लोकनिंदा से यज्ञ, जनसमूह से बल और क्रोधवश भीड़ से अहीन्द्र रक्षा करें।
May Lord Dhanvantari protect from unwholesome food; may the self-controlled Rishabha protect from the fear born of dualities like heat and cold; may Yajna protect from public censure; may Balarama protect from a hostile crowd, and Sesha, the king of serpents, from a mob under the sway of anger.
द्वैपायनो भगवानप्रबोधा- -द्बुद्धस्तु पाषण्डगणात्प्रमादात् । कल्किः कलेः कालमलात्प्रपातु धर्मावनायोरुकृतावतारः ॥ १९ ॥
dvaipāyano bhagavānaprabodhā- -dbuddhastu pāṣaṇḍagaṇātpramādāt | kalkiḥ kaleḥ kālamalātprapātu dharmāvanāyorukṛtāvatāraḥ ||19||
अप्रबोध से भगवान द्वैपायन, पाखंड-प्रमाद से बुद्ध, और कलिकाल की मलिनता से धर्मरक्षार्थ महान अवतार लेने वाले कल्कि रक्षा करें।
May Lord Dvaipayana protect from spiritual ignorance; may Buddha protect from heretical groups and their carelessness; may Kalki, who takes his great avatar to protect dharma, protect from the corrupting taint of the Kali age.
मां केशवो गदया प्रातरव्या- -द्गोविन्द आसङ्गवमात्तवेणुः । नारायणः प्राह्ण उदात्तशक्ति- -र्मध्यन्दिने विष्णुररीन्द्रपाणिः ॥ २० ॥
māṃ keśavo gadayā prātaravyā- -dgovinda āsaṅgavamāttaveṇuḥ | nārāyaṇaḥ prāhṇa udāttaśakti- -rmadhyandine viṣṇurarīndrapāṇiḥ ||20||
प्रातःकाल गदाधारी केशव, संगव में वेणुधारी गोविंद, पूर्वाह्न में उदात्तशक्ति नारायण, और मध्याह्न में चक्रधारी विष्णु रक्षा करें।
May Keshava, with his mace, protect me in the early morning; may Govinda, holding his flute, protect during the late morning; may Narayana, of exalted power, protect in the forenoon; may Vishnu, discus in hand, protect at midday.
देवोऽपराह्णे मधुहोग्रधन्वा सायं त्रिधामावतु माधवो माम् । दोषे हृषीकेश उतार्धरात्रे निशीथ एकोऽवतु पद्मनाभः ॥ २१ ॥
devo'parāhṇe madhuhogradhanvā sāyaṃ tridhāmāvatu mādhavo mām | doṣe hṛṣīkeśa utārdharātre niśītha eko'vatu padmanābhaḥ ||21||
अपराह्न में उग्रधन्वा मधुहा देव, सायं त्रिधाम माधव, प्रदोष और अर्धरात्रि में हृषीकेश, और निशीथ में एकाकी पद्मनाभ रक्षा करें।
May the Lord, slayer of Madhu, of fierce bow, protect in the afternoon; may Madhava, of the three abodes, protect me in the evening; may Hrishikesha protect at nightfall and toward midnight; may Padmanabha, the sole one, protect at midnight.
श्रीवत्सधामापररात्र ईशः प्रत्युष ईशोऽसिधरो जनार्दनः । दामोदरोऽव्यादनुसन्ध्यं प्रभाते विश्वेश्वरो भगवान्कालमूर्तिः ॥ २२ ॥
śrīvatsadhāmāpararātra īśaḥ pratyuṣa īśo'sidharo janārdanaḥ | dāmodaro'vyādanusandhyaṃ prabhāte viśveśvaro bhagavānkālamūrtiḥ ||22||
अपररात्रि में श्रीवत्सधामा ईश, प्रत्यूष में असिधर जनार्दन, अनुसंध्या-प्रभात में दामोदर, और कालमूर्ति भगवान विश्वेश्वर रक्षा करें।
May the Lord bearing the Shrivatsa mark protect in the latter part of the night; may Ishvara, sword in hand, Janardana, protect at dawn; may Damodara protect through the twilight into morning; and may Bhagavan Vishveshvara, whose very form is time itself, protect throughout.
चक्रं युगान्तानलतिग्मनेमि भ्रमत्समन्ताद्भगवत्प्रयुक्तम् । दन्दग्धि दन्दग्ध्यरिसैन्यमाशु कक्षं यथा वातसखो हुताशः ॥ २३ ॥
cakraṃ yugāntānalatigmanemi bhramatsamantādbhagavatprayuktam | dandagdhi dandagdhyarisainyamāśu kakṣaṃ yathā vātasakho hutāśaḥ ||23||
हे चक्र, युगांत की अग्नि के समान तीक्ष्ण धार वाले, चारों ओर घूमते हुए, भगवत्प्रयुक्त, शत्रुसेना को शीघ्र जला दो, जैसे वायुसखा अग्नि सूखी घास को जला देती है।
O discus, your rim blazing like the fire at the end of the age, whirling on every side as sent forth by the Lord, burn, burn the army of my enemies quickly, just as fire fanned by the wind burns dry grass.
गदेऽशनिस्पर्शनविस्फुलिङ्गे निष्पिण्ढि निष्पिण्ढ्यजितप्रियासि । कूष्माण्डवैनायकयक्षरक्षो- -भूतग्रहांश्चूर्णय चूर्णयारीन् ॥ २४ ॥
gade'śanisparśanavisphuliṅge niṣpiṇḍhi niṣpiṇḍhyajitapriyāsi | kūṣmāṇḍavaināyakayakṣarakṣo- -bhūtagrahāṃścūrṇaya cūrṇayārīn ||24||
हे गदे, वज्रस्पर्श की चिंगारियों के समान, अजितप्रिये, कुचल दो, कुचल दो! कूष्मांड, विनायक, यक्ष, राक्षस, भूत और ग्रहों रूपी शत्रुओं को चूर्ण कर दो, चूर्ण कर दो।
O mace, whose touch is like the sparks of a thunderbolt, beloved of the unconquerable Lord, crush, crush! Pulverize, pulverize the Kushmandas, Vinayakas, Yakshas, Rakshasas, evil spirits, and afflicting planets, all my enemies.
त्वं यातुधानप्रमथप्रेतमातृ- -पिशाचविप्रग्रहघोरदृष्टीन् । दरेन्द्र विद्रावय कृष्णपूरितो भीमस्वनोऽरेर्हृदयानि कम्पयन् ॥ २५ ॥
tvaṃ yātudhānapramathapretamātṛ- -piśācavipragrahaghoradṛṣṭīn | darendra vidrāvaya kṛṣṇapūrito bhīmasvano'rerhṛdayāni kampayan ||25||
हे शंखराज, कृष्णप्रपूरित, अपने भीषण स्वर से शत्रुओं के हृदय कंपाते हुए, यातुधान, प्रमथ, प्रेत, मातृ, पिशाच और घोरदृष्टि ग्रहों को भगा दो।
O king of conches, filled with the breath of Krishna, drive away the demons, pramathas, ghosts, mother-spirits, pishachas, and those possessed by terrible-eyed brahma-graha spirits, with your fearsome sound making the hearts of my enemies tremble.
त्वं तिग्मधारासिवरारिसैन्य- -मीशप्रयुक्तो मम छिन्धि छिन्धि । चक्षूंषि चर्मन् शतचन्द्र छादय द्विषामघोनां हर पापचक्षुषाम् ॥ २६ ॥
tvaṃ tigmadhārāsivarārisainya- -mīśaprayukto mama chindhi chindhi | cakṣūṃṣi carman śatacandra chādaya dviṣāmaghonāṃ hara pāpacakṣuṣām ||26||
हे तीक्ष्णधार असि, ईशप्रयुक्त, मेरे शत्रुसैन्य को काट डालो, काट डालो। हे शतचंद्र चर्म, पापदृष्टि द्वेषियों की आंखों को ढक दो, उनकी दृष्टि हर लो।
O excellent sword of sharp edge, sent forth by the Lord, cut, cut the army of my enemies. O shield marked with a hundred moons, cover and take away the sinful gaze of my malevolent, evil-eyed foes.
यन्नो भयं ग्रहेभ्योऽभूत्केतुभ्यो नृभ्य एव च । सरीसृपेभ्यो दंष्ट्रिभ्यो भूतेभ्योऽघेभ्य एव च ॥ २७ ॥
yanno bhayaṃ grahebhyo'bhūtketubhyo nṛbhya eva ca | sarīsṛpebhyo daṃṣṭribhyo bhūtebhyo'ghebhya eva ca ||27||
ग्रहों, केतुओं, मनुष्यों, सरीसृपों, दंष्ट्रियों, भूतों और पापियों से जो भी भय हमें हो,
Whatever fear may arise for us from planets, from comets, and from men, from creeping reptiles, from fanged creatures, and from ghosts and sinners alike,
सर्वाण्येतानि भगवन्नामरूपास्त्रकीर्तनात् । प्रयान्तु सङ्क्षयं सद्यो ये नः श्रेयःप्रतीपकाः ॥ २८ ॥
sarvāṇyetāni bhagavannāmarūpāstrakīrtanāt | prayāntu saṅkṣayaṃ sadyo ye naḥ śreyaḥpratīpakāḥ ||28||
इन सबका, भगवान के नाम-रूप-अस्त्र के कीर्तन से, तत्काल संपूर्ण नाश हो जाए, जो कुछ भी हमारे कल्याण के विरुद्ध है।
May all of these, through the chanting of the Lord's names, forms, and weapons, immediately go to complete destruction, whatever stands opposed to our wellbeing.
गरुडो भगवान् स्तोत्रस्तोमश्छन्दोमयः प्रभुः । रक्षत्वशेषकृच्छ्रेभ्यो विष्वक्सेनः स्वनामभिः ॥ २९ ॥
garuḍo bhagavān stotrastomaśchandomayaḥ prabhuḥ | rakṣatvaśeṣakṛcchrebhyo viṣvaksenaḥ svanāmabhiḥ ||29||
गरुड़ भगवान, स्तोत्र-समूह और छंदस्वरूप प्रभु, समस्त संकटों से रक्षा करें; विष्वक्सेन अपने ही नामों से रक्षा करें।
May the divine Garuda, embodiment of hymns and Vedic metres, the Lord, protect us from every calamity without exception; may Vishvaksena protect through the power of his own names.
सर्वापद्भ्यो हरेर्नामरूपयानायुधानि नः । बुद्धीन्द्रियमनःप्राणान्पान्तु पार्षदभूषणाः ॥ ३० ॥
sarvāpadbhyo harernāmarūpayānāyudhāni naḥ | buddhīndriyamanaḥprāṇānpāntu pārṣadabhūṣaṇāḥ ||30||
हरि के नाम, रूप, वाहन और आयुध, जो मानो उनके पार्षदों के आभूषण हैं, हमारी बुद्धि, इंद्रियों, मन और प्राणों की समस्त आपदाओं से रक्षा करें।
May Hari's names, forms, vehicle, and weapons, adorned as if they were ornaments among his own attendants, protect our intellect, senses, mind, and vital breaths from every calamity.
यथा हि भगवानेव वस्तुतः सदसच्च यत् । सत्येनानेन नः सर्वे यान्तु नाशमुपद्रवाः ॥ ३१ ॥
yathā hi bhagavāneva vastutaḥ sadasacca yat | satyenānena naḥ sarve yāntu nāśamupadravāḥ ||31||
जैसे भगवान ही वस्तुतः सत् और असत् दोनों हैं, इसी सत्य से हमारी सभी विपत्तियां नष्ट हो जाएं।
Just as the Lord alone, in truth, is both the manifest and the unmanifest, by this very truth may all our calamities go to destruction.
यथैकात्म्यानुभावानां विकल्परहितः स्वयम् । भूषणायुधलिङ्गाख्या धत्ते शक्तीः स्वमायया ॥ ३२ ॥
yathaikātmyānubhāvānāṃ vikalparahitaḥ svayam | bhūṣaṇāyudhaliṅgākhyā dhatte śaktīḥ svamāyayā ||32||
जैसे वे स्वयं, अपने एकात्म्य के अनुभवकर्ताओं में भेदरहित होकर भी, अपनी माया से आभूषण, आयुध और रूप नाम वाली शक्तियों को धारण करते हैं,
Just as he, himself free of any real distinction among those who share his own essential oneness, bears his powers, known by their names as ornaments, weapons, and forms, through his own divine creative power,
तेनैव सत्यमानेन सर्वज्ञो भगवान् हरिः । पातु सर्वैः स्वरूपैर्नः सदा सर्वत्र सर्वगः ॥ ३३ ॥
tenaiva satyamānena sarvajño bhagavān hariḥ | pātu sarvaiḥ svarūpairnaḥ sadā sarvatra sarvagaḥ ||33||
उसी सत्य के आधार पर, सर्वज्ञ, सर्वव्यापी भगवान हरि सदा, सर्वत्र, अपने सभी स्वरूपों से हमारी रक्षा करें।
By that same accepted truth, may the all-knowing Lord Hari, who is all-pervading, protect us always and everywhere, through all his forms.
विदिक्षु दिक्षूर्ध्वमधः समन्ता- -दन्तर्बहिर्भगवान्नारसिंहः । प्रहापयँल्लोकभयं स्वनेन स्वतेजसा ग्रस्तसमस्ततेजाः ॥ ३४ ॥
vidikṣu dikṣūrdhvamadhaḥ samantā- -dantarbahirbhagavānnārasiṃhaḥ | prahāpayaṁllokabhayaṃ svanena svatejasā grastasamastatejāḥ ||34||
विदिशाओं, दिशाओं, ऊपर, नीचे, चारों ओर, भीतर-बाहर, लोकभय को अपने गर्जन से भगाने वाले, अपने तेज से समस्त तेज को ग्रस लेने वाले भगवान नृसिंह रक्षा करें।
In every intermediate and main direction, above, below, and all around, within and without, may the Lord Narasimha, banishing the fear of the whole world with his roar, he whose own splendour has swallowed up every other splendour, protect us.
मघवन्निदमाख्यातं वर्म नारायणात्मकम् । विजेष्यस्यञ्जसा येन दंशितोऽसुरयूथपान् ॥ ३५ ॥
maghavannidamākhyātaṃ varma nārāyaṇātmakam | vijeṣyasyañjasā yena daṃśito'surayūthapān ||35||
हे मघवन्, यह नारायणस्वरूप कवच तुम्हें बता दिया गया है; इसे धारण करके तुम दैत्ययूथपतियों को सहज ही जीत सकोगे।
O Maghavan, this armour consisting of Narayana has now been declared to you; by wearing it, you will easily conquer the leaders of the demons.
एतद्धारयमाणस्तु यं यं पश्यति चक्षुषा । पदा वा संस्पृशेत्सद्यः साध्वसात्स विमुच्यते ॥ ३६ ॥
etaddhārayamāṇastu yaṃ yaṃ paśyati cakṣuṣā | padā vā saṃspṛśetsadyaḥ sādhvasātsa vimucyate ||36||
इसे धारण करने वाला व्यक्ति जिस-जिस को अपने नेत्रों से देखता है, या पैर से स्पर्श करता है, वह तुरंत भय से मुक्त हो जाता है।
One who wears this, whatever he looks upon with his eyes, or touches with his foot, that thing is instantly freed from fear.
न कुतश्चिद्भयं तस्य विद्यां धारयतो भवेत् । राजदस्युग्रहादिभ्यो व्याध्यादिभ्यश्च कर्हिचित् ॥ ३७ ॥
na kutaścidbhayaṃ tasya vidyāṃ dhārayato bhavet | rājadasyugrahādibhyo vyādhyādibhyaśca karhicit ||37||
इस विद्या को धारण करने वाले को कहीं से भी, कभी भी भय नहीं होता, न राजा, चोर, ग्रह आदि से, न रोग आदि से।
For one who bears this knowledge, no fear arises from anywhere, at any time, not from kings, thieves, planets, and the like, nor from diseases.
इमां विद्यां पुरा कश्चित्कौशिको धारयन् द्विजः । योगधारणया स्वाङ्गं जहौ स मरुधन्वनि ॥ ३८ ॥
imāṃ vidyāṃ purā kaścitkauśiko dhārayan dvijaḥ | yogadhāraṇayā svāṅgaṃ jahau sa marudhanvani ||38||
पूर्वकाल में कौशिक गोत्र के एक ब्राह्मण, इस विद्या को धारण करते हुए, मरुस्थल में योगधारणा से अपने शरीर का त्याग कर गए।
Formerly, a certain brahmin of the Kaushika lineage, while bearing this knowledge, gave up his own body through yogic concentration in a desert region.
तस्योपरि विमानेन गन्धर्वपतिरेकदा । ययौ चित्ररथः स्त्रीभिर्वृतो यत्र द्विजक्षयः ॥ ३९ ॥
tasyopari vimānena gandharvapatirekadā | yayau citrarathaḥ strībhirvṛto yatra dvijakṣayaḥ ||39||
उसी स्थान के ऊपर से, जहां वह ब्राह्मण देह त्याग चुके थे, गंधर्वराज चित्ररथ एक बार अपने विमान से स्त्रियों से घिरे हुए जा रहे थे।
Above that place, in his celestial chariot, the lord of the Gandharvas, Chitraratha, once passed by, surrounded by women, over the very spot where the brahmin's remains lay.
गगनान्न्यपतत्सद्यः सविमानो ह्यवाक्छिराः । स वालखिल्यवचनादस्थीन्यादाय विस्मितः । प्राप्य प्राच्यां सरस्वत्यां स्नात्वा धाम स्वमन्वगात् ॥ ४० ॥
gaganānnyapatatsadyaḥ savimāno hyavākchirāḥ | sa vālakhilyavacanādasthīnyādāya vismitaḥ | prāpya prācyāṃ sarasvatyāṃ snātvā dhāma svamanvagāt ||40||
वह तत्काल आकाश से विमान सहित औंधे सिर गिर पड़े। विस्मित होकर, वालखिल्य ऋषियों के कहने पर हड्डियां एकत्र कर, पूर्वी सरस्वती में स्नान करके वे अपने धाम लौट गए।
He fell instantly from the sky, chariot and all, head foremost. Astonished, and following the counsel of the Valakhilya sages, he gathered up the bones, and having reached the eastern Sarasvati and bathed there, he returned to his own abode.
श्री शुक उवाच । य इदं शृणुयात्काले यो धारयति चादृतः । तं नमस्यन्ति भूतानि मुच्यते सर्वतो भयात् ॥ ४१ ॥
śrī śuka uvāca | ya idaṃ śṛṇuyātkāle yo dhārayati cādṛtaḥ | taṃ namasyanti bhūtāni mucyate sarvato bhayāt ||41||
श्री शुकदेव ने कहा: जो इसे उचित समय पर सुनता है, या श्रद्धापूर्वक धारण करता है, उसे सभी प्राणी नमन करते हैं, और वह सब ओर के भय से मुक्त हो जाता है।
Shri Shuka said: Whoever hears this at the proper time, or reverently bears it, to him all beings bow, and he is freed from fear from every direction.
एतां विद्यामधिगतो विश्वरूपाच्छतक्रतुः । त्रैलोक्यलक्ष्मीं बुभुजे विनिर्जित्य मृधेऽसुरान् ॥ ४२ ॥ इति श्रीमद्भागवते महापुराणे षष्ठस्कन्धे नारायणवर्मोपदेशो नामाष्टमोऽध्यायः ।
etāṃ vidyāmadhigato viśvarūpācchatakratuḥ | trailokyalakṣmīṃ bubhuje vinirjitya mṛdhe'surān ||42|| iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe ṣaṣṭhaskandhe nārāyaṇavarmopadeśo nāmāṣṭamo'dhyāyaḥ |
विश्वरूप से यह विद्या प्राप्त कर, इंद्र ने युद्ध में असुरों को जीतकर तीनों लोकों के ऐश्वर्य का भोग किया। इस प्रकार श्रीमद्भागवत महापुराण के षष्ठ स्कंध में नारायणवर्मोपदेश नामक आठवां अध्याय समाप्त होता है।
Having received this knowledge from Vishvarupa, Indra, having conquered the demons in battle, enjoyed the fortune of the three worlds. Thus, in the Srimad Bhagavatam, the great Purana, in the sixth canto, ends the eighth chapter, named 'The Teaching of the Armour of Narayana'.
Narayana Kavach
Traditional, from the Bhagavata Purana (spoken by Vishvarupa to Indra)
Vishnu_narayana
Explore Vishnu_narayanaBest Time to Recite
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.