Shiva Hridayam
शिव हृदयम्
हृदयं कुण्डली भस्मरुद्राक्षगणदर्शनम्। तारसारं महावाक्यं पञ्चब्रह्माग्निहोत्रकम्॥१॥
hṛdayaṃ kuṇḍalī bhasma-rudrākṣa-gaṇa-darśanam | tāra-sāraṃ mahāvākyaṃ pañca-brahmāgnihotrakam ||1||
हृदयम् (सार तत्त्व) है: कुण्डलिनी, भस्म और रुद्राक्षगणों का दर्शन; प्रणव (ॐ) का सार, महावाक्य, और पंचब्रह्माग्निहोत्र।
The heart-essence is: the coiled power (kundalini), the sight of sacred ash and rows of rudraksha beads; it is the essence of the syllable Om, the great utterance, and the fivefold fire-oblation to Brahman.
प्रणम्य शिरसा पादौ शुको व्यासमुवाच ह। को देवः सर्वदेवेषु कस्मिन्देवाश्च सर्वशः॥२॥
praṇamya śirasā pādau śuko vyāsam uvāca ha | ko devaḥ sarva-deveṣu kasmin devāś ca sarvaśaḥ ||2||
सिर झुकाकर चरणों में प्रणाम कर शुक ने व्यास से कहा: सब देवताओं में वह देव कौन है, और सब देवता किसमें समाहित हैं?
Having bowed his head at his father's feet, Shuka said to Vyasa: 'Who is the God among all the gods, and in whom do all the gods entirely reside?'
कस्य शुश्रूषणान्नित्यं प्रीता देवा भवन्ति मे। तस्य तद्वचनं श्रुत्वा प्रत्युवाच पिता शुकम्॥३॥
kasya śuśrūṣaṇān nityaṃ prītā devā bhavanti me | tasya tad vacanaṃ śrutvā pratyuvāca pitā śukam ||3||
किसकी सेवा से देवता मुझसे सदा प्रसन्न होते हैं? उसके इस वचन को सुनकर पिता ने शुक को उत्तर दिया।
'By serving whom do the gods become ever pleased with me?' Having heard these words of his, the father replied to Shuka.
सर्वदेवात्मको रुद्रः सर्वे देवाः शिवात्मकाः। रुद्रस्य दक्षिणे पार्श्वे रविर्ब्रह्मा त्रयोऽग्नयः॥४॥
sarva-devātmako rudraḥ sarve devāḥ śivātmakāḥ | rudrasya dakṣiṇe pārśve ravir brahmā trayo 'gnayaḥ ||4||
रुद्र सर्वदेवों के आत्मा हैं, सभी देवता शिवस्वरूप हैं। रुद्र के दाहिने पार्श्व में सूर्य, ब्रह्मा और तीन अग्नियाँ हैं।
Rudra is the self of all gods; all gods are of the nature of Shiva. On Rudra's right side abide Surya (the Sun), Brahma, and the three sacrificial fires.
वामपार्श्वे उमा देवी विष्णुः सोमोऽपि ते त्रयः। या उमा सा स्वयं विष्णुर्यो विष्णुः स हि चन्द्रमाः॥५॥
vāma-pārśve umā devī viṣṇuḥ somo 'pi te trayaḥ | yā umā sā svayaṃ viṣṇur yo viṣṇuḥ sa hi candramāḥ ||5||
वाम पार्श्व में उमा देवी, विष्णु और सोम, ये तीन हैं। जो उमा हैं वही स्वयं विष्णु हैं, जो विष्णु हैं वही चंद्रमा हैं।
On the left side abide Goddess Uma, Vishnu, and Soma, these three. She who is Uma is herself Vishnu; he who is Vishnu is indeed the Moon.
ये नमस्यन्ति गोविन्दं ते नमस्यन्ति शङ्करम्। येऽर्चयन्ति हरिं भक्त्या तेऽर्चयन्ति वृषध्वजम्॥६॥
ye namasyanti govindaṃ te namasyanti śaṅkaram | ye 'rcayanti hariṃ bhaktyā te 'rcayanti vṛṣadhvajam ||6||
जो गोविंद को नमन करते हैं, वे शंकर को नमन करते हैं। जो भक्ति से हरि की अर्चना करते हैं, वे वृषभध्वज (शिव) की अर्चना करते हैं।
Those who bow to Govinda bow to Shankara; those who worship Hari with devotion worship the Lord whose banner bears the bull.
ये द्विषन्ति विरूपाक्षं ते द्विषन्ति जनार्दनम्। ये रुद्रं नाभिजानन्ति ते न जानन्ति केशवम्॥७॥
ye dviṣanti virūpākṣaṃ te dviṣanti janārdanam | ye rudraṃ nābhijānanti te na jānanti keśavam ||7||
जो विरूपाक्ष (शिव) से द्वेष करते हैं, वे जनार्दन (विष्णु) से द्वेष करते हैं। जो रुद्र को नहीं जानते, वे केशव को भी नहीं जानते।
Those who hate Virupaksha hate Janardana; those who do not know Rudra do not know Keshava.
रुद्रात्प्रवर्तते बीजं बीजयोनिर्जनार्दनः। यो रुद्रः स स्वयं ब्रह्मा यो ब्रह्मा स हुताशनः॥८॥
rudrāt pravartate bījaṃ bīja-yonir janārdanaḥ | yo rudraḥ sa svayaṃ brahmā yo brahmā sa hutāśanaḥ ||8||
रुद्र से बीज प्रकट होता है, जनार्दन उस बीज की योनि हैं। जो रुद्र हैं वही स्वयं ब्रह्मा हैं, जो ब्रह्मा हैं वही हुताशन (अग्नि) हैं।
From Rudra the seed proceeds; Janardana is the womb of that seed. He who is Rudra is himself Brahma; he who is Brahma is the fire that receives oblations.
ब्रह्मविष्णुमयो रुद्र अग्नीषोमात्मकं जगत्। पुंलिङ्गं सर्वमीशानं स्त्रीलिङ्गं भगवत्युमा॥९॥
brahma-viṣṇu-mayo rudra agnīṣomātmakaṃ jagat | puṃliṅgaṃ sarvam īśānaṃ strīliṅgaṃ bhagavaty umā ||9||
रुद्र ब्रह्मा-विष्णुमय हैं, जगत् अग्नि-सोमात्मक है। समस्त पुंलिंग ईशान हैं, समस्त स्त्रीलिंग भगवती उमा हैं।
Rudra is composed of Brahma and Vishnu; the universe is composed of fire and soma. Every masculine form is Ishana; every feminine form is the goddess Uma.
उमारुद्रात्मिकाः सर्वाः प्रजाः स्थावरजङ्गमाः। व्यक्तं सर्वमुमारूपमव्यक्तं तु महेश्वरम्॥१०॥
umā-rudrātmikāḥ sarvāḥ prajāḥ sthāvara-jaṅgamāḥ | vyaktaṃ sarvam umā-rūpam avyaktaṃ tu maheśvaram ||10||
समस्त प्राणी, स्थावर और जंगम, उमा-रुद्रात्मक हैं। जो कुछ व्यक्त है वह उमा का रूप है, जो अव्यक्त है वह महेश्वर है।
All beings, moving and unmoving, are of the nature of Uma and Rudra. All that is manifest is the form of Uma; the unmanifest is Maheshwara.
उमा शङ्करयोगो यः स योगो विष्णुरुच्यते। यस्तु तस्मै नमस्कारं कुर्याद्भक्तिसमन्वितः॥११॥
umā śaṅkara-yogo yaḥ sa yogo viṣṇur ucyate | yas tu tasmai namaskāraṃ kuryād bhakti-samanvitaḥ ||11||
उमा-शंकर का जो योग है, वही योग विष्णु कहलाता है। जो भक्तिपूर्वक उस योग को नमस्कार करता है...
The union of Uma and Shankara -- that very union is called Vishnu. Whoever, filled with devotion, offers salutation to that union...
आत्मानं परमात्मानमन्तरात्मानमेव च। ज्ञात्वा त्रिविधमात्मानं परमात्मानमाश्रयेत्॥१२॥
ātmānaṃ paramātmānam antarātmānam eva ca | jñātvā trividham ātmānaṃ paramātmānam āśrayet ||12||
आत्मा को त्रिविध जानकर -- आत्मा, परमात्मा और अन्तरात्मा -- परमात्मा का आश्रय लेना चाहिए।
...having known the self as threefold -- the individual self, the supreme self, and the inner self -- one should take refuge in the Supreme Self.
अन्तरात्मा भवेद्ब्रह्मा परमात्मा महेश्वरः। सर्वेषामेव भूतानां विष्णुरात्मा सनातनः॥१३॥
antarātmā bhaved brahmā paramātmā maheśvaraḥ | sarveṣām eva bhūtānāṃ viṣṇur ātmā sanātanaḥ ||13||
अन्तरात्मा ब्रह्मा है, परमात्मा महेश्वर है, सभी भूतों की सनातन आत्मा विष्णु है।
The inner self is Brahma; the supreme self is Maheshwara; the eternal self of all beings whatsoever is Vishnu.
अस्य त्रैलोक्यवृक्षस्य भूमौ विटपशाखिनः। अग्रं मध्यं तथा मूलं विष्णुब्रह्ममहेश्वराः॥१४॥
asya trailokya-vṛkṣasya bhūmau viṭapa-śākhinaḥ | agraṃ madhyaṃ tathā mūlaṃ viṣṇu-brahma-maheśvarāḥ ||14||
इस त्रैलोक्यरूपी वृक्ष के, जिसकी शाखाएँ पृथ्वी पर फैली हैं, अग्रभाग, मध्यभाग और मूल विष्णु, ब्रह्मा और महेश्वर हैं।
Of this tree of the three worlds, spreading its branches upon the earth -- Vishnu, Brahma, and Maheshwara are its tip, its middle, and its root.
कार्यं विष्णुः क्रिया ब्रह्मा कारणं तु महेश्वरः। प्रयोजनार्थं रुद्रेण मूर्तिरेका त्रिधा कृता॥१५॥
kāryaṃ viṣṇuḥ kriyā brahmā kāraṇaṃ tu maheśvaraḥ | prayojanārthaṃ rudreṇa mūrtir ekā tridhā kṛtā ||15||
विष्णु कार्य हैं, ब्रह्मा क्रिया हैं, महेश्वर कारण हैं। किसी प्रयोजन के लिए रुद्र ने एक ही मूर्ति को त्रिधा किया है।
Vishnu is the effect, Brahma is the activity, and Maheshwara is the cause. For the sake of a purpose, the one form has been made threefold by Rudra.
धर्मो रुद्रो जगद्विष्णुः सर्वज्ञानं पितामहः। श्रीरुद्र रुद्र रुद्रेति यस्तं ब्रूयाद्विचक्षणः॥१६॥
dharmo rudro jagad viṣṇuḥ sarva-jñānaṃ pitāmahaḥ | śrī-rudra rudra rudreti yas taṃ brūyād vicakṣaṇaḥ ||16||
रुद्र धर्म हैं, विष्णु जगत् हैं, पितामह (ब्रह्मा) सर्वज्ञान हैं। जो विचक्षण पुरुष 'श्रीरुद्र, रुद्र, रुद्र' ऐसा कहता है...
Rudra is Dharma; Vishnu is the world; the Grandsire is all knowledge. Whoever, being wise, calls out 'O glorious Rudra, Rudra, Rudra' --
कीर्तनात्सर्वदेवस्य सर्वपापैः प्रमुच्यते। रुद्रो नर उमा नारी तस्मै तस्यै नमो नमः॥१७॥
kīrtanāt sarva-devasya sarva-pāpaiḥ pramucyate | rudro nara umā nārī tasmai tasyai namo namaḥ ||17||
सर्वदेव के कीर्तन से सब पापों से मुक्ति मिलती है। रुद्र नर हैं, उमा नारी हैं -- उनको और उनको नमस्कार, नमस्कार।
By glorifying that God of all, one is freed from all sins. Rudra is the man, Uma is the woman -- salutation, salutation to him and to her.
रुद्रो ब्रह्मा उमा वाणी तस्मै तस्यै नमो नमः। रुद्रो विष्णुरुमा लक्ष्मीस्तस्मै तस्यै नमो नमः॥१८॥
rudro brahmā umā vāṇī tasmai tasyai namo namaḥ | rudro viṣṇur umā lakṣmīs tasmai tasyai namo namaḥ ||18||
रुद्र ब्रह्मा हैं, उमा वाणी हैं -- नमस्कार, नमस्कार। रुद्र विष्णु हैं, उमा लक्ष्मी हैं -- नमस्कार, नमस्कार।
Rudra is Brahma, Uma is Vani -- salutation, salutation to him and to her. Rudra is Vishnu, Uma is Lakshmi -- salutation, salutation to him and to her.
रुद्रः सूर्य उमा छाया तस्मै तस्यै नमो नमः। रुद्रः सोम उमा तारा तस्मै तस्यै नमो नमः॥१९॥
rudraḥ sūrya umā chāyā tasmai tasyai namo namaḥ | rudraḥ soma umā tārā tasmai tasyai namo namaḥ ||19||
रुद्र सूर्य हैं, उमा छाया हैं -- नमस्कार, नमस्कार। रुद्र सोम हैं, उमा तारा हैं -- नमस्कार, नमस्कार।
Rudra is the Sun, Uma is the Shadow -- salutation, salutation to him and to her. Rudra is the Moon, Uma is the Star -- salutation, salutation to him and to her.
रुद्रो दिवा उमा रात्रिस्तस्मै तस्यै नमो नमः। रुद्रो यज्ञ उमा वेदिस्तस्मै तस्यै नमो नमः॥२०॥
rudro divā umā rātris tasmai tasyai namo namaḥ | rudro yajña umā vedis tasmai tasyai namo namaḥ ||20||
रुद्र दिन हैं, उमा रात्रि हैं -- नमस्कार, नमस्कार। रुद्र यज्ञ हैं, उमा वेदी हैं -- नमस्कार, नमस्कार।
Rudra is the Day, Uma is the Night -- salutation, salutation to him and to her. Rudra is the Sacrifice, Uma is the Altar -- salutation, salutation to him and to her.
रुद्रो वह्निरुमा स्वाहा तस्मै तस्यै नमो नमः। रुद्रो वेद उमा शास्त्रं तस्मै तस्यै नमो नमः॥२१॥
rudro vahnir umā svāhā tasmai tasyai namo namaḥ | rudro veda umā śāstraṃ tasmai tasyai namo namaḥ ||21||
रुद्र अग्नि हैं, उमा स्वाहा हैं -- नमस्कार, नमस्कार। रुद्र वेद हैं, उमा शास्त्र हैं -- नमस्कार, नमस्कार।
Rudra is the Fire, Uma is Svaha, the sacred cry of offering -- salutation, salutation to him and to her. Rudra is the Veda, Uma is its Scripture -- salutation, salutation to him and to her.
रुद्रो वृक्ष उमा वल्ली तस्मै तस्यै नमो नमः। रुद्रो गन्ध उमा पुष्पं तस्मै तस्यै नमो नमः॥२२॥
rudro vṛkṣa umā vallī tasmai tasyai namo namaḥ | rudro gandha umā puṣpaṃ tasmai tasyai namo namaḥ ||22||
रुद्र वृक्ष हैं, उमा वल्ली हैं -- नमस्कार, नमस्कार। रुद्र गंध हैं, उमा पुष्प हैं -- नमस्कार, नमस्कार।
Rudra is the Tree, Uma is the Vine -- salutation, salutation to him and to her. Rudra is the Fragrance, Uma is the Flower -- salutation, salutation to him and to her.
रुद्रोऽर्थ अक्षरः सोमा तस्मै तस्यै नमो नमः। रुद्रो लिङ्गमुमा पीठं तस्मै तस्यै नमो नमः॥२३॥
rudro 'rtha akṣaraḥ somā tasmai tasyai namo namaḥ | rudro liṅgam umā pīṭhaṃ tasmai tasyai namo namaḥ ||23||
रुद्र अर्थ हैं, अक्षर उमा हैं -- नमस्कार, नमस्कार। रुद्र लिंग हैं, उमा पीठ हैं -- नमस्कार, नमस्कार।
Rudra is Meaning, the imperishable syllable is Uma -- salutation, salutation to him and to her. Rudra is the Linga, Uma is the Pitha -- salutation, salutation to him and to her.
सर्वदेवात्मकं रुद्रं नमस्कुर्यात्पृथक्पृथक्। एभिर्मन्त्रपदैरेव नमस्यामीशपार्वती॥२४॥
sarva-devātmakaṃ rudraṃ namaskuryāt pṛthak pṛthak | ebhir mantra-padair eva namasyāmīśa-pārvatī ||24||
सर्वदेवात्मक रुद्र को पृथक्-पृथक् नमस्कार करना चाहिए। इन्हीं मंत्रपदों से मैं ईश और पार्वती को नमन करता हूँ।
One should salute Rudra, who is the self of all gods, individually in each form. With these very mantra-words, I salute Ishana and Parvati.
यत्र यत्र भवेत्स्नानमिमं मन्त्रमुदीरयेत्। ब्रह्महा जलमध्ये तु सर्वपापैः प्रमुच्यते॥२५॥
yatra yatra bhavet snānam imaṃ mantram udīrayet | brahmahā jala-madhye tu sarva-pāpaiḥ pramucyate ||25||
जहाँ कहीं स्नान हो, वहाँ यह मंत्र उच्चारण करना चाहिए; ब्रह्महत्यारा भी जल के मध्य इसे पढ़कर सब पापों से मुक्त हो जाता है।
Wherever one bathes, one should utter this mantra; even one who has slain a Brahmin, when reciting it in the midst of water, is freed from all sins.
सर्वाधिष्ठानमद्वन्द्वं परं ब्रह्म सनातनम्। सच्चिदानन्दरूपं तदवाङ्मनसगोचरम्॥२६॥
sarvādhiṣṭhānam advandvaṃ paraṃ brahma sanātanam | sac-cid-ānanda-rūpaṃ tad avāṅ-manasa-gocaram ||26||
सबका अधिष्ठान, अद्वंद्व, सनातन परब्रह्म, सच्चिदानंदरूप, वाणी और मन की पहुँच से परे।
The substratum of all, free from duality, the eternal supreme Brahman, whose form is being, consciousness, and bliss -- beyond the reach of speech and mind.
तस्मिन्सुविदिते सर्वं विज्ञातं स्यादिदं शुक। तदात्मकत्वात्सर्वस्य तस्माद्भिन्नं नहि क्वचित्॥२७॥
tasmin suvidite sarvaṃ vijñātaṃ syād idaṃ śuka | tad-ātmakatvāt sarvasya tasmād bhinnaṃ nahi kvacit ||27||
हे शुक, उसको भली-भाँति जान लेने पर यह सब विज्ञात हो जाता है; क्योंकि सबका आत्मा वही है, अतः उससे कहीं भी कुछ भिन्न नहीं है।
When That is well known, O Shuka, all this becomes known; because everything has That as its self, nothing whatsoever is different from It.
द्वे विद्ये वेदितव्ये हि परा चैवापरा च ते। तत्रापरा तु विद्यैषा ऋग्वेदो यजुरेव च॥२८॥
dve vidye veditavye hi parā caivāparā ca te | tatrāparā tu vidyaiṣā ṛgvedo yajur eva ca ||28||
दो विद्याएँ जानने योग्य हैं -- परा और अपरा। इनमें अपरा विद्या यह है: ऋग्वेद और यजुर्वेद,
Two kinds of knowledge are indeed to be known: the higher and the lower. Of these, the lower knowledge is this: the Rig Veda and the Yajur Veda,
सामवेदस्तथाथर्ववेदः शिक्षा मुनीश्वर। कल्पो व्याकरणं चैव निरुक्तं छन्द एव च॥२९॥
sāmavedas tathātharva-vedaḥ śikṣā munīśvara | kalpo vyākaraṇaṃ caiva niruktaṃ chanda eva ca ||29||
सामवेद तथा अथर्ववेद, हे मुनीश्वर, शिक्षा, कल्प, व्याकरण, निरुक्त और छन्द भी।
...the Sama Veda, and likewise the Atharva Veda, O lord of sages, along with Shiksha, Kalpa, Vyakarana, Nirukta, and Chandas.
ज्योतिषं च यथा नात्मविषया अपि बुद्धयः। अथैषा परमा विद्या ययात्मा परमाक्षरम्॥३०॥
jyotiṣaṃ ca yathā nātma-viṣayā api buddhayaḥ | athaiṣā paramā vidyā yayātmā paramākṣaram ||30||
और ज्योतिष -- ये सब बुद्धियाँ आत्मविषयक नहीं हैं। अब यह परा विद्या है, जिससे परम अक्षर आत्मा जाना जाता है।
...and Jyotisha -- these, though genuine mental disciplines, do not have the Self as their object. Now this is the higher knowledge, by which the imperishable Self is known.
यत्तदद्रेश्यमग्राह्यमगोत्रं रूपवर्जितम्। अचक्षुःश्रोत्रमत्यर्थं तदपाणिपदं तथा॥३१॥
yat tad adreśyam agrāhyam agotraṃ rūpa-varjitam | acakṣuḥ-śrotram atyarthaṃ tad apāṇi-padaṃ tathā ||31||
वह जो अदृश्य, अग्राह्य, अगोत्र, रूपरहित है; जो अचक्षु, अश्रोत्र, तथा अपाणिपाद है।
That which is invisible, ungraspable, without lineage, devoid of form; without eyes or ears in the ordinary sense, and likewise without hands or feet.
नित्यं विभुं सर्वगतं सुसूक्ष्मं च तदव्ययम्। तद्भूतयोनिं पश्यन्ति धीरा आत्मानमात्मनि॥३२॥
nityaṃ vibhuṃ sarvagataṃ susūkṣmaṃ ca tad avyayam | tad bhūta-yoniṃ paśyanti dhīrā ātmānam ātmani ||32||
नित्य, विभु, सर्वगत, अत्यंत सूक्ष्म और अव्यय -- धीर पुरुष उस भूतयोनि को, आत्मा में आत्मा को, देखते हैं।
Eternal, all-pervading, present everywhere, exceedingly subtle, and imperishable -- the wise see that source of all beings, the Self within the self.
यः सर्वज्ञः सर्वविद्यो यस्य ज्ञानमयं तपः। तस्मादत्रान्नरूपेण जायते जगदावलिः॥३३॥
yaḥ sarvajñaḥ sarvavidyo yasya jñānamayaṃ tapaḥ | tasmād atrānna-rūpeṇa jāyate jagad-āvaliḥ ||33||
जो सर्वज्ञ, सर्वविद् है, जिसका तप ज्ञानमय है -- उससे ही, अन्नरूप में, यह जगत्-शृंखला उत्पन्न होती है।
He who is omniscient, all-knowing, whose austerity is made of knowledge -- from him, here, in the form of matter, the entire chain of the world is born.
सत्यवद्भाति तत्सर्वं रज्जुसर्पवदास्थितम्। तदेतदक्षरं सत्यं तद्विज्ञाय विमुच्यते॥३४॥
satyavad bhāti tat sarvaṃ rajju-sarpavad āsthitam | tad etad akṣaraṃ satyaṃ tad vijñāya vimucyate ||34||
जो कुछ सत्यवत् प्रतीत होता है, वह रज्जु में सर्प के समान स्थित है। वही अक्षर सत्य है; उसे जानकर मनुष्य मुक्त हो जाता है।
All that appears as real is situated like the illusory snake seen upon a rope. That very imperishable one is the truth; having realized it, one is liberated.
ज्ञानेनैव हि संसारविनाशो नैव कर्मणा। श्रोत्रियं ब्रह्मनिष्ठं स्वगुरुं गच्छेद्यथाविधि॥३५॥
jñānenaiva hi saṃsāra-vināśo naiva karmaṇā | śrotriyaṃ brahma-niṣṭhaṃ svaguruṃ gacched yathāvidhi ||35||
संसार का विनाश ज्ञान से ही होता है, कर्म से नहीं। श्रोत्रिय, ब्रह्मनिष्ठ अपने गुरु के पास विधिपूर्वक जाना चाहिए।
Indeed, the destruction of the cycle of transmigration comes only through knowledge, never through ritual action alone. One should approach, in the proper manner, one's own guru, who is learned in scripture and established in Brahman.
गुरुस्तस्मै परां विद्यां दद्याद्ब्रह्मात्मबोधिनीम्। गुहायां निहितं साक्षादक्षरं वेद चेन्नरः॥३६॥
gurus tasmai parāṃ vidyāṃ dadyād brahmātma-bodhinīm | guhāyāṃ nihitaṃ sākṣād akṣaraṃ veda cen naraḥ ||36||
गुरु उसे वह परा विद्या दें जो ब्रह्मात्मबोधिनी है, यदि वह मनुष्य गुहा में स्थित साक्षात् अक्षर को जान ले।
The guru should give to him the supreme knowledge that awakens the realization of Brahman as the Self, if the person truly comes to know the imperishable one hidden directly within the cave of the heart.
छित्वाऽविद्यामहाग्रन्थिं शिवं गच्छेत्सनातनम्। तदेतदमृतं सत्यं तद्बोद्धव्यं मुमुक्षिभिः॥३७॥
chitvāvidyā-mahā-granthiṃ śivaṃ gacchet sanātanam | tad etad amṛtaṃ satyaṃ tad boddhavyaṃ mumukṣibhiḥ ||37||
अविद्या की महाग्रंथि को काटकर सनातन शिव को प्राप्त करना चाहिए। यही अमृत सत्य है, जिसे मुमुक्षुओं को जानना चाहिए।
Having cut through the great knot of ignorance, one should attain the eternal Shiva. This very thing is the immortal truth, to be realized by those who seek liberation.
धनुस्तारं शरो ह्यात्मा ब्रह्म तल्लक्ष्यमुच्यते। अप्रमत्तेन वेद्धव्यं शरवत्तन्मयो भवेत्॥३८॥
dhanus tāraṃ śaro hy ātmā brahma tal-lakṣyam ucyate | aprumattena veddhavyaṃ śaravat tanmayo bhavet ||38||
प्रणव धनुष है, आत्मा बाण है, ब्रह्म लक्ष्य कहा जाता है। सावधान पुरुष द्वारा वह वेधा जाना चाहिए; बाण के समान उसमें तन्मय हो जाना चाहिए।
The bow is the Pranava; the arrow, indeed, is the Self; Brahman is said to be its target. It should be pierced by one who is vigilant; like the arrow, one should become fully absorbed in that target.
लक्ष्यं सर्वगतं चैव शरः सर्वगतो मुखः। वेद्धा सर्वगतश्चैव शिवलक्ष्यं न संशयः॥३९॥
lakṣyaṃ sarvagataṃ caiva śaraḥ sarvagato mukhaḥ | veddhā sarvagataś caiva śiva-lakṣyaṃ na saṃśayaḥ ||39||
लक्ष्य सर्वगत है, बाण का मुख भी सर्वगत है, वेधनेवाला भी सर्वगत है -- इसमें संदेह नहीं कि शिव ही लक्ष्य हैं।
The target is all-pervading; the arrow, at its tip, is all-pervading; the archer too is all-pervading -- there is no doubt that Shiva is the target.
न तत्र चन्द्रार्कवपुः प्रकाशते न वान्ति वाताः सकला देवताश्च। स एष देवः कृतभावभूतः स्वयं विशुद्धो विरजः प्रकाशते॥४०॥
na tatra candrārka-vapuḥ prakāśate na vānti vātāḥ sakalā devatāś ca | sa eṣa devaḥ kṛta-bhāva-bhūtaḥ svayaṃ viśuddho virajaḥ prakāśate ||40||
वहाँ न चंद्र-सूर्य का प्रकाश है, न वायु बहती है, न सभी देवता प्रकाशित करते हैं। वह देव, जो सबका भाव-मूल है, स्वयं विशुद्ध, निरंजन प्रकाशित होता है।
There, neither the light of moon and sun shines, nor do the winds blow, nor do all the deities give light. That very God, who has become the source of all existence, shines forth of Himself, pure and taintless.
द्वौ सुपर्णौ शरीरेऽस्मिञ्जीवेशाख्यौ सह स्थितौ। तयोर्जीवः फलं भुङ्क्ते कर्मणो न महेश्वरः॥४१॥
dvau suparṇau śarīre 'smiñ jīveśākhyau saha sthitau | tayor jīvaḥ phalaṃ bhuṅkte karmaṇo na maheśvaraḥ ||41||
इस शरीर में जीव और ईश नाम के दो पक्षी साथ रहते हैं। उनमें से जीव कर्मफल भोगता है, महेश्वर नहीं।
Two birds, called jiva (the individual soul) and isha (the Lord), dwell together in this body. Of the two, the jiva eats the fruit of action; Maheshwara does not.
केवलं साक्षिरूपेण विना भोगं महेश्वरः। प्रकाशते स्वयं भेदः कल्पितो मायया तयोः॥४२॥
kevalaṃ sākṣi-rūpeṇa vinā bhogaṃ maheśvaraḥ | prakāśate svayaṃ bhedaḥ kalpito māyayā tayoḥ ||42||
महेश्वर केवल साक्षीरूप से, भोग के बिना, स्वयं प्रकाशित होते हैं; उन दोनों का भेद माया द्वारा कल्पित है।
Maheshwara shines forth of Himself, purely in the form of the witness, without any participation in enjoyment; the distinction between the two is merely imagined through maya.
घटाकाशमठाकाशौ यथाकाशप्रभेदतः। कल्पितौ परमौ जीवशिवरूपेण कल्पितौ॥४३॥
ghaṭākāśa-maṭhākāśau yathākāśa-prabhedataḥ | kalpitau paramau jīva-śiva-rūpeṇa kalpitau ||43||
जैसे घटाकाश और मठाकाश आकाश के भेद से कल्पित हैं, वैसे ही परम जीव और शिव भी रूपभेद से कल्पित हैं।
Just as the space enclosed in a pot and the space enclosed in a room are imagined as distinct due to apparent divisions of space, so too jiva and Shiva, though supreme, are imagined as distinct through their forms.
तत्त्वतश्च शिवः साक्षाच्चिज्जीवश्च स्वतः सदा। चिच्चिदाकारतो भिन्ना न भिन्ना चित्त्वहानितः॥४४॥
tattvataś ca śivaḥ sākṣāc cij jīvaś ca svataḥ sadā | cic-cid-ākārato bhinnā na bhinnā cittva-hānitaḥ ||44||
तत्त्वतः शिव साक्षात् चित् हैं, जीव भी स्वतः सदा चित् है। दोनों आकारभेद से भिन्न हैं, चित्त्व की हानि से भिन्न नहीं।
In truth, Shiva is directly consciousness itself, and the jiva too is, in its own nature, ever consciousness. They are distinct in apparent form, but not distinct in the sense of ever losing the nature of being consciousness.
चितश्चिन्न चिदाकारद्भिद्यते जडरूपतः। भिद्यते चेज्जडो भेदश्चिदेका सर्वदा खलु॥४५॥
citaś cin na cid-ākārād bhidyate jaḍa-rūpataḥ | bhidyate cej jaḍo bhedaś cid ekā sarvadā khalu ||45||
चित् कभी चित् से आकार में भिन्न नहीं होता; यदि भेद प्रतीत होता है तो वह भेद जड़ का है। चित् सदा एक ही है।
Consciousness never differs from consciousness in its own form; if any difference appears, that difference belongs to the nature of the inert, not to consciousness. Consciousness is indeed always one.
तर्कतश्च प्रमाणाच्च चिदेकत्वव्यवस्थितेः। चिदेकत्वपरिज्ञाने न शोचति न मुह्यति॥४६॥
tarkataś ca pramāṇāc ca cid-ekatva-vyavasthiteḥ | cid-ekatva-parijñāne na śocati na muhyati ||46||
तर्क और प्रमाण दोनों से चिदैकत्व की व्यवस्था होती है। चिदैकत्व के परिज्ञान में न शोक होता है, न मोह।
Through reasoning and through valid proof, the oneness of consciousness is established. In the full realization of that oneness of consciousness, one neither grieves nor is deluded.
अद्वैतं परमानन्दं शिवं याति तु कैवल्यम्॥४७॥
advaitaṃ paramānandaṃ śivaṃ yāti tu kaivalyam ||47||
अद्वैत, परमानंद शिव को ही व्यक्ति कैवल्य के रूप में प्राप्त करता है।
One attains the non-dual, supremely blissful Shiva, which is absolute aloneness (kaivalya).
अधिष्ठानं समस्तस्य जगतः सत्यचिद्घनम्। अहमस्मीति निश्चित्य वीतशोको भवेन्मुनिः॥४८॥
adhiṣṭhānaṃ samastasya jagataḥ satya-cid-ghanam | aham asmīti niścitya vīta-śoko bhaven muniḥ ||48||
"मैं समस्त जगत् का अधिष्ठान, सत्यचिद्घन हूँ" -- यह निश्चय कर मुनि शोकरहित हो जाता है।
"I am the substratum of the entire universe, the dense mass of being and consciousness" -- having ascertained this with certainty, the sage becomes free from grief.
स्वशरीरे स्वयं ज्योतिःस्वरूपं सर्वसाक्षिणम्। क्षीणदोषाः प्रपश्यन्ति नेतरे माययावृताः॥४९॥
svaśarīre svayaṃ jyotiḥ-svarūpaṃ sarva-sākṣiṇam | kṣīṇa-doṣāḥ prapaśyanti netare māyayāvṛtāḥ ||49||
क्षीणदोष पुरुष अपने ही शरीर में स्वयंज्योतिस्वरूप, सर्वसाक्षी को देखते हैं; माया से आवृत अन्य लोग नहीं देखते।
Those whose faults have been exhausted perceive, within their own body, the self-luminous form that witnesses all; others, covered by maya, do not.
एवं रूपपरिज्ञानं यस्यास्ति परयोगिनः। कुत्रचिद्गमनं नास्ति तस्य पूर्णस्वरूपिणः॥५०॥
evaṃ rūpa-parijñānaṃ yasyāsti para-yoginaḥ | kutracid gamanaṃ nāsti tasya pūrṇa-svarūpiṇaḥ ||50||
जिस परम योगी को इस प्रकार रूप का परिज्ञान होता है, पूर्णस्वरूप उस योगी का कहीं जाना शेष नहीं रहता।
Whichever supreme yogi has this realization of the true form, for that one, whose very nature is fullness, there is no need to go anywhere.
आकाशमेकं सम्पूर्णं कुत्रचिन्नैव गच्छति। तद्वत्स्वात्मपरिज्ञानी कुत्रचिन्नैव गच्छति॥५१॥
ākāśam ekaṃ sampūrṇaṃ kutracin naiva gacchati | tadvat svātma-parijñānī kutracin naiva gacchati ||51||
जैसे आकाश एक और सम्पूर्ण होकर कहीं नहीं जाता, वैसे ही स्वात्मपरिज्ञानी भी कहीं नहीं जाता।
Just as space, being one and complete, never goes anywhere, so too the one who has realized the Self never goes anywhere, for the Self is already everywhere.
स यो ह वै तत्परमं ब्रह्म यो वेद वै मुनिः। ब्रह्मैव भवति स्वस्थः सच्चिदानन्दमातृकः॥५२॥
sa yo ha vai tat paramaṃ brahma yo veda vai muniḥ | brahmaiva bhavati svasthaḥ sac-cid-ānanda-mātṛkaḥ ||52||
जो मुनि उस परम ब्रह्म को जानता है, वह स्वयं ब्रह्म ही हो जाता है, स्वस्थ, सच्चिदानंदस्वरूप।
That sage who indeed knows the Supreme Brahman becomes Brahman itself, self-abiding, whose very nature is being, consciousness, and bliss.
Shiva Hridayam
Vedic tradition (anonymous)
Shiva_mahadeva
Explore Shiva_mahadevaCommunity Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.