Soundarya Lahari — Ananda Lahari Selections
सौन्दर्य लहरी — आनन्द लहरी चयनिका
शिवः शक्त्या युक्तो यदि भवति शक्तः प्रभवितुं न चेदेवं देवो न खलु कुशलः स्पन्दितुमपि। अतस्त्वामाराध्यां हरिहरविरिञ्चादिभिरपि प्रणन्तुं स्तोतुं वा कथमकृतपुण्यः प्रभवति॥१॥
śivaḥ śaktyā yukto yadi bhavati śaktaḥ prabhavituṃ na cedevaṃ devo na khalu kuśalaḥ spanditumapi | atastvāmārādhyāṃ hariharaviriñcādibhirapi praṇantuṃ stotuṃ vā kathamakṛtapuṇyaḥ prabhavati ||1||
शिव शक्ति से युक्त होकर ही सृष्टि-कार्य में समर्थ होते हैं; शक्ति के बिना देव स्पन्दन भी नहीं कर सकते। तब हे आराध्ये, जिन्हें हरि, हर एवं ब्रह्मा भी पूजते हैं, उन आपकी स्तुति वा प्रणाम पुण्यहीन व्यक्ति कैसे कर सकता है?
Shiva becomes capable of action only when joined with Shakti. Without her, the deity cannot so much as stir. How then could one without accumulated merit even bow to or praise you, whom Vishnu, Shiva and Brahma worship?
तनीयांसं पांसुं तव चरणपङ्केरुहभवं विरिञ्चिः सञ्चिन्वन् विरचयति लोकानविकलम्। वहत्येनं शौरिः कथमपि सहस्रेण शिरसां हरः सङ्क्षुद्यैनं भजति भसितोद्धूलनविधिम्॥२॥
tanīyāṃsaṃ pāṃsuṃ tava caraṇapaṅkeruhabhavaṃ viriñciḥ sañcinvan viracayati lokānavikalam | vahatyenaṃ śauriḥ kathamapi sahasreṇa śirasāṃ haraḥ saṅkṣudyainaṃ bhajati bhasitoddhūlanavidhim ||2||
आपके चरण-कमलों से उत्पन्न सूक्ष्म धूलि के एक कण से ब्रह्मा त्रुटिहीन रूप से सम्पूर्ण लोकों की रचना करते हैं। उसी धूलि को विष्णु शेष-रूप में अपने सहस्र शिरों पर कठिनाई से धारण करते हैं; और शिव उसी को पीसकर अपने भस्म-धारण-विधि में प्रयुक्त करते हैं।
From the subtlest particle of dust born of your lotus feet, Brahma fashions all the worlds without flaw. Vishnu, with great effort, bears that dust on his thousand heads as Shesha; and Shiva, having ground it fine, uses it as the sacred ash he applies in his rite.
अविद्यानामन्तस्तिमिरमिहिरद्वीपनगरी जडानां चैतन्यस्तबकमकरन्दश्रुतिझरी। दरिद्राणां चिन्तामणिगुणनिका जन्मजलधौ निमग्नानां दंष्ट्रा मुररिपुवराहस्य भवति॥३॥
avidyānāmantastimiramihiradvīpanagarī jaḍānāṃ caitanyastabakamakarandaśrutijharī | daridrāṇāṃ cintāmaṇiguṇanikā janmajaladhau nimagnānāṃ daṃṣṭrā muraripuvarāhasya bhavati ||3||
अज्ञानियों के लिए आपकी कृपा अन्धकार-नाशक सूर्यद्वीप-नगरी है। जड़बुद्धियों हेतु चेतना-पुष्प से बहती मधुर-धारा है। दरिद्रों हेतु चिन्तामणि-माला है। और जन्म-सागर में डूबते जनों हेतु स्वयं वराह भगवान् का रक्षक दंष्ट्र है।
To the ignorant, your grace is the sunrise-city that breaks inner darkness. To the dull, it is a stream of nectar springing from the cluster-bloom of consciousness. To the poor, it is a rosary of wish-fulfilling gems. And to those drowning in the ocean of birth, it is the saving tusk of Varaha himself.
त्वदन्यः पाणिभ्यामभयवरदो दैवतगणः त्वमेका नैवासि प्रकटितवराभीत्यभिनया। भयात् त्रातुं दातुं फलमपि च वाञ्छासमधिकं शरण्ये लोकानां तव हि चरणावेव निपुणौ॥४॥
tvadanyaḥ pāṇibhyāmabhayavarado daivatagaṇaḥ tvamekā naivāsi prakaṭitavarābhītyabhinayā | bhayāt trātuṃ dātuṃ phalamapi ca vāñchāsamadhikaṃ śaraṇye lokānāṃ tava hi caraṇāveva nipuṇau ||4||
अन्य देवता अपने हाथों से अभय एवं वर प्रदान करते हैं, परन्तु आप अकेली ही ऐसी हैं जिन्हें ये भाव-मुद्राएँ प्रकट करने की भी आवश्यकता नहीं। हे लोक-शरण्ये, आपके चरण ही भय से रक्षा एवं भक्त की कामना से अधिक फल प्रदान करने में समर्थ हैं।
Other deities show fearlessness and boons with their hands, but you alone need no such gesture. O refuge of the worlds, your very feet are skilled both in saving from fear and in granting fruit greater than the devotee asks for.
हरिस्त्वामाराध्य प्रणतजनसौभाग्यजननीं पुरा नारी भूत्वा पुररिपुमपि क्षोभमनयत्। स्मरोऽपि त्वां नत्वा रतिनयनलेह्येन वपुषा मुनीनामप्यन्तः प्रभवति हि मोहाय महताम्॥५॥
haristvāmārādhya praṇatajanasaubhāgyajananīṃ purā nārī bhūtvā puraripumapi kṣobhamanayat | smaro'pi tvāṃ natvā ratinayanalehyena vapuṣā munīnāmapyantaḥ prabhavati hi mohāya mahatām ||5||
आपकी आराधना से, हे प्रणत-जनों के सौभाग्य की जननी, विष्णु ने पूर्व काल में मोहिनी रूप धारण कर शिव को भी विचलित किया। कामदेव भी आपको प्रणाम कर ऐसा रति-नयन-प्रिय रूप पाते हैं कि वे महान् मुनियों के चित्त में भी मोह उत्पन्न कर सकते हैं।
Worshipping you, the mother of fortune for those who bow, Vishnu in former times took the form of a woman and stirred even Shiva. Kama too, by bowing to you, gains a form so delicious to Rati's eyes that he can sway the hearts of even great sages.
धनुः पौष्पं मौर्वी मधुकरमयी पञ्च विशिखाः वसन्तः सामन्तो मलयमरुदायोधनरथः। तथाप्येकः सर्वं हिमगिरिसुते कामपि कृपाम् अपाङ्गात्ते लब्ध्वा जगदिदमनङ्गो विजयते॥६॥
dhanuḥ pauṣpaṃ maurvī madhukaramayī pañca viśikhāḥ vasantaḥ sāmanto malayamarudāyodhanarathaḥ | tathāpyekaḥ sarvaṃ himagirisute kāmapi kṛpām apāṅgātte labdhvā jagadidamanaṅgo vijayate ||6||
उसका धनुष पुष्प का है, प्रत्यञ्चा भौंरों की, बाण पाँच पुष्प हैं, सहायक वसन्त है और रथ मलय-पवन। तथापि हे हिमगिरिसुते, अनङ्ग कामदेव आपके अपांग-कृपा-कण को पाकर अकेला इस सम्पूर्ण जगत को जीत लेता है।
His bow is made of flowers, his bowstring of bees, his arrows are five blossoms, his ally is spring and his war-chariot is the Malaya breeze. Even so, O daughter of the Himalayas, the bodiless Kama, having obtained even the slightest grace from your sidelong glance, single-handedly conquers this entire world.
क्वणत्काञ्चीदामा करिकलभकुम्भस्तननता परिक्षीणा मध्ये परिणतशरच्चन्द्रवदना। धनुर्बाणान् पाशं सृणिमपि दधाना करतलैः पुरस्तादास्तां नः पुरमथितुराहोपुरुषिका॥७॥
kvaṇatkāñcīdāmā karikalabhakumbhastananatā parikṣīṇā madhye pariṇataśaraccandravadanā | dhanurbāṇān pāśaṃ sṛṇimapi dadhānā karatalaiḥ purastādāstāṃ naḥ puramathiturāhopuruṣikā ||7||
हमारे सम्मुख वे प्रकट हों — झंकार करती कांची-मेखला से सुशोभित, परिक्षीण मध्य-भाग वाली, शरद्-पूर्णचन्द्र-समान मुख वाली, चार हाथों में धनुष, बाण, पाश एवं अंकुश धारण करने वाली, त्रिपुरारि शिव की प्रिया अहो-पुरुषिका देवी।
May she stand before us, the proud beloved consort of Shiva who destroyed the three cities: girdle softly jingling, slender at the waist, with the face of the full autumn moon, holding bow, arrows, noose and goad in her four hands.
भवानि त्वं दासे मयि वितर दृष्टिं सकरुणाम् इति स्तोतुं वाञ्छन्कथयति भवानि त्वमिति यः। तदैव त्वं तस्मै दिशसि निजसायुज्यपदवीं मुकुन्दब्रह्मेन्द्रस्फुटमुकुटनीराजितपदाम्॥२२॥
bhavāni tvaṃ dāse mayi vitara dṛṣṭiṃ sakaruṇām iti stotuṃ vāñchankathayati bhavāni tvamiti yaḥ | tadaiva tvaṃ tasmai diśasi nijasāyujyapadavīṃ mukundabrahmendrasphuṭamukuṭanīrājitapadām ||22||
जब भक्त 'हे भवानि, मुझ दास पर करुणामयी दृष्टि डालिए' इस वाक्य से स्तुति आरम्भ करते समय केवल 'भवानि त्वम्' शब्द ही उच्चारित करता है (जिसका दूसरा अर्थ 'मैं भवानी बनूँ' भी होता है), उसी क्षण आप उसे अपनी सायुज्य-पदवी प्रदान कर देती हैं — वह पदवी जिसके चरण विष्णु, ब्रह्मा एवं इन्द्र के देदीप्यमान मुकुटों से प्रणत हैं।
When a devotee, wishing to praise you with the words 'O Bhavani, cast on me your servant a compassionate glance,' merely begins by uttering 'Bhavani, you' (which by Sanskrit construction also reads 'I shall become you'), at that very instant you bestow on him the state of identity with you: feet worshipped by the shining crowns of Vishnu, Brahma and Indra.
जपो जल्पः शिल्पं सकलमपि मुद्राविरचना गतिः प्रादक्षिण्यक्रमणमशनाद्याहुतिविधिः। प्रणामः संवेशः सुखमखिलमात्मार्पणदृशा सपर्यापर्यायस्तव भवतु यन्मे विलसितम्॥२७॥
japo jalpaḥ śilpaṃ sakalamapi mudrāviracanā gatiḥ prādakṣiṇyakramaṇamaśanādyāhutividhiḥ | praṇāmaḥ saṃveśaḥ sukhamakhilamātmārpaṇadṛśā saparyāparyāyastava bhavatu yanme vilasitam ||27||
मेरी सब बातचीत आपका जप बने, सब क्रिया-कर्म आपकी मुद्रा-रचना बने, मेरी गति प्रदक्षिणा बने, मेरा भोजन आहुति बने, मेरी शयन-क्रिया प्रणाम बने, सब सुख आत्मार्पण बने, और मेरा जो भी विलसित हो वह आपकी ही पूजा का प्रकार बन जाए।
Let my chatter become japa to you, every crafted act become a worshipful mudra, my walking become circumambulation, my eating become ritual offering, my lying down become prostration, every pleasure become self-surrender, and let everything I do become a form of worshipping you.
मनस्त्वं व्योम त्वं मरुदसि मरुत्सारथिरसि त्वमापस्त्वं भूमिस्त्वयि परिणतायां न हि परम्। त्वमेव स्वात्मानं परिणमयितुं विश्ववपुषा चिदानन्दाकारं शिवयुवति भावेन बिभृषे॥३५॥
manastvaṃ vyoma tvaṃ marudasi marutsārathirasi tvamāpastvaṃ bhūmistvayi pariṇatāyāṃ na hi param | tvameva svātmānaṃ pariṇamayituṃ viśvavapuṣā cidānandākāraṃ śivayuvati bhāvena bibhṛṣe ||35||
आप मन हैं, आप व्योम हैं, आप वायु हैं, आप अग्नि (वायु-सारथि) हैं, आप जल हैं, आप पृथ्वी हैं — आप ही जब इन सबमें परिणत हुई हैं, तब उसके पार कुछ शेष नहीं रहता। हे शिव-युवति, आप अपने ही स्वरूप का विस्तार करने हेतु विश्व-शरीर के माध्यम से चिदानन्द-आकार धारण करती हैं।
You are mind, you are space, you are wind, you are fire, you are water, you are earth: when you have become all of this, nothing remains beyond. To unfold your own self, O young consort of Shiva, you take on the form of consciousness-bliss as the very body of the universe.
Soundarya Lahari — Ananda Lahari Selections
Traditional, attributed to Adi Shankaracharya
Devi_parvati_lalita
Explore Devi_parvati_lalitaCommunity Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.