Skip to main content
kavacha

Tripura Bhairavi Kavach

त्रिपुरा भैरवी कवच

Tripura Bhairavi Kavach -- the protective armour of Maa Tripura Bhairavi, the fierce Mahavidya of tapas and transformation, from the Rudrayamala Tantra as a dialogue between Bhairava and Bhairavi (Shiva and Parvati). Each syllable of her mantra and each of her epithets is invoked as a guardian power.

Deity: Tripura_bhairavi
51 Verses
Traditional (Rudrayamala Tantra, Bhairava-Bhairavi Samvada)
Tuesdays · During Navratri

त्रिपुर भैरवी कवच -- तप और रूपांतरण की प्रचंड महाविद्या माँ त्रिपुर भैरवी का रक्षा-कवच, जो रुद्रयामल तंत्र में भैरव-भैरवी (शिव-पार्वती) संवाद के रूप में वर्णित है। इसमें देवी के मंत्र का हर अक्षर और हर नाम एक रक्षक शक्ति के रूप में आवाहित किया गया है।

introduction
Verse 1

श्रीपार्वत्युवाच। देवदेव महादेव सर्वशास्त्रविशारद। कृपां कुरु जगन्नाथ धर्मज्ञोऽसि महामते॥१॥

śrī pārvatyuvāca | devadeva mahādeva sarvaśāstraviśārada | kṛpāṃ kuru jagannātha dharmajño'si mahāmate ||1||

अर्थ

श्री पार्वती बोलीं: हे देवदेव महादेव, सर्वशास्त्रविशारद, हे जगन्नाथ, कृपा कीजिए, आप महामति और धर्मज्ञ हैं।

Meaning

Sri Parvati said: O god of gods, great god, expert in all scriptures, show me grace, O lord of the world; you are wise and know dharma.

introduction
Verse 2

भैरवी या पुरा प्रोक्ता विद्या त्रिपुरपूर्विका। तस्यास्तु कवचं दिव्यं मह्यं कथय तत्त्वतः॥२॥

bhairavī yā purā proktā vidyā tripurapūrvikā | tasyāstu kavacaṃ divyaṃ mahyaṃ kathaya tattvataḥ ||2||

अर्थ

जो भैरवी विद्या पूर्वकाल में त्रिपुरा से पूर्व की कही गई है, उसका दिव्य कवच मुझे यथार्थ रूप में बताइए।

Meaning

Tell me truly the divine armor of Bhairavi, the wisdom-form declared long ago that precedes Tripura.

introduction
Verse 3

तस्यास्तु वचनं श्रुत्वा जगाद जगदीश्वरः। अद्भुतं कवचं देव्या भैरव्या दिव्यरूपि वै॥३॥

tasyāstu vacanaṃ śrutvā jagāda jagadīśvaraḥ | adbhutaṃ kavacaṃ devyā bhairavyā divyarūpi vai ||3||

अर्थ

उसके वचन सुनकर जगदीश्वर ने देवी भैरवी के अद्भुत, दिव्य-रूप कवच का वर्णन किया।

Meaning

Hearing her words, the Lord of the world spoke of the wondrous, divine-formed armor of the Goddess Bhairavi.

introduction
Verse 4

ईश्वर उवाच। कथयामि महाविद्याकवचं सर्वदुर्लभम्। शृणुष्व त्वं च विधिना श्रुत्वा गोप्यं तवापि तत्॥४॥

īśvara uvāca | kathayāmi mahāvidyā-kavacaṃ sarva-durlabham | śṛṇuṣva tvaṃ ca vidhinā śrutvā gopyaṃ tavāpi tat ||4||

अर्थ

ईश्वर बोले: मैं महाविद्या का यह दुर्लभ कवच कहता हूँ; इसे विधिपूर्वक सुनो और सुनकर तुम भी इसे गुप्त रखना।

Meaning

Ishvara said: I shall now declare the armor of the great wisdom, most difficult to obtain; listen properly, and once heard, keep it secret even for yourself.

introduction
Verse 5

यस्याः प्रसादात्सकलं बिभर्मि भुवनत्रयम्। यस्याः सर्वं समुत्पन्नं यस्यामद्यापि तिष्ठति॥५॥

yasyāḥ prasādāt sakalaṃ bibharmi bhuvanatrayam | yasyāḥ sarvaṃ samutpannaṃ yasyām adyāpi tiṣṭhati ||5||

अर्थ

जिसकी कृपा से मैं तीनों लोकों को धारण करता हूँ, जिससे सब कुछ उत्पन्न हुआ है और जिसमें आज भी सब स्थित है।

Meaning

By whose grace I sustain the three worlds, from whom everything has arisen, and in whom everything still rests even now.

introduction
Verse 6

माता पिता जगद्धन्या जगद्ब्रह्मस्वरूपिणी। सिद्धिदात्री च सिद्धा स्यादसिद्धा दुष्टजन्तुषु॥६॥

mātā pitā jagaddhanyā jagadbrahmasvarūpiṇī | siddhidātrī ca siddhā syād asiddhā duṣṭajantuṣu ||6||

अर्थ

वह जगत् के लिए माता-पिता दोनों हैं, जगत् की धन्यता हैं, जगद्ब्रह्मस्वरूपिणी हैं; वे सिद्धिदात्री हैं, किन्तु दुष्ट प्राणियों के प्रति असिद्ध रहती हैं।

Meaning

She who is mother and father, blessed by the world, whose form is the world's own Brahman; she grants accomplishment to the sincere, yet remains unyielding toward the wicked.

kavacha
Verse 7

सर्वभूतहितकरी सर्वभूतस्वरूपिणी। ककारी पातु मां देवी कामिनी कामदायिनी॥७॥

sarvabhūtahitakarī sarvabhūtasvarūpiṇī | kakārī pātu māṃ devī kāminī kāmadāyinī ||7||

अर्थ

सर्वभूतों की हितकारी और सर्वभूतस्वरूपिणी देवी, ककार-शक्ति, कामिनी और कामदायिनी, मेरी रक्षा करें।

Meaning

She who benefits all beings and whose form is all beings -- may the power of the syllable ka, the Goddess who is desired and grants legitimate desires, protect me.

kavacha
Verse 8

एकारी पातु मां देवी मूलाधारस्वरूपिणी। ईकारी पातु मां देवी भूरि सर्वसुखप्रदा॥८॥

ekārī pātu māṃ devī mūlādhārasvarūpiṇī | īkārī pātu māṃ devī bhūri sarvasukhapradā ||8||

अर्थ

एकार-शक्ति, मूलाधारस्वरूपिणी देवी मेरी रक्षा करें; ईकार-शक्ति, अत्यन्त सर्वसुखप्रदा देवी मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the power of the syllable e, whose form is the root support (muladhara), protect me; may the power of the syllable ī, abundant giver of all comfort, protect me.

kavacha
Verse 9

लकारी पातु मां देवी इन्द्राणीवरवल्लभा। ह्रींकारी पातु मां देवी सर्वदा शम्भुसुन्दरी॥९॥

lakārī pātu māṃ devī indrāṇīvaravallabhā | hrīṅkārī pātu māṃ devī sarvadā śambhusundarī ||9||

अर्थ

लकार-शक्ति, इन्द्राणीवरवल्लभा देवी मेरी रक्षा करें; ह्रींकार-शक्ति, सर्वदा शम्भुसुन्दरी देवी मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the power of the syllable la, the excellent beloved in Indrani's form, protect me; may the power of Hrim, ever beautiful and beloved of Shambhu, protect me.

kavacha
Verse 10

एतैर्वर्णैर्महामाया शाम्भवी पातु मस्तकम्। ककारी पातु मां देवी शर्वाणी हरगेहिनी॥१०॥

etairvarṇairmahāmāyā śāmbhavī pātu mastakam | kakārī pātu māṃ devī śarvāṇī haragehinī ||10||

अर्थ

इन वर्णों सहित महामाया शाम्भवी मेरे मस्तक की रक्षा करें; ककार-शक्ति शर्वाणी, हरगेहिनी देवी मेरी रक्षा करें।

Meaning

With these syllables, may Shambhavi, the great weaver of illusion, protect my head; may the power of ka, Sharvani, mistress of Shiva's home, protect me.

kavacha
Verse 11

मकारी पातु मां देवी सर्वपापप्रणाशिनी। ककारी पातु मां देवी कामरूपधरा सदा॥११॥

makārī pātu māṃ devī sarvapāpapraṇāśinī | kakārī pātu māṃ devī kāmarūpadharā sadā ||11||

अर्थ

मकार-शक्ति, सर्वपापप्रणाशिनी देवी मेरी रक्षा करें; ककार-शक्ति, सदा कामरूपधरा देवी मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the power of the syllable ma, destroyer of all sin, protect me; may the power of ka, who ever bears her form at will, protect me.

kavacha
Verse 12

ककारी पातु मां देवी शम्बरारिप्रिया सदा। पकारी पातु मां देवी धराधरणिरूपधृक्॥१२॥

kakārī pātu māṃ devī śambarāripriyā sadā | pakārī pātu māṃ devī dharādharaṇirūpadhṛk ||12||

अर्थ

ककार-शक्ति, सदा शम्बरारिप्रिया देवी मेरी रक्षा करें; पकार-शक्ति, धराधरणिरूपधृक् देवी मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the power of ka, ever beloved of the foe of Shambara, protect me; may the power of pa, who bears the form that sustains the earth, protect me.

kavacha
Verse 13

ह्रींकारी पातु मां देवी आकारार्धशरीरिणी। एतैर्वर्णैर्महामाया कामराहुप्रियाऽवतु॥१३॥

hrīṅkārī pātu māṃ devī ākārārdhaśarīriṇī | etairvarṇairmahāmāyā kāmarāhupriyā'vatu ||13||

अर्थ

ह्रींकार-शक्ति, आकारार्धशरीरिणी देवी मेरी रक्षा करें; इन वर्णों सहित महामाया कामराहुप्रिया मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the power of Hrim, whose body is half the syllable A, protect me; with these syllables, may the great illusion-weaver, dear even where desire's shadow falls, protect me.

kavacha
Verse 14

मकारः पातु मां देवी सावित्री सर्वदायिनी। ककारः पातु सर्वत्र कलाम्बा सर्वरूपिणी॥१४॥

makāraḥ pātu māṃ devī sāvitrī sarvadāyinī | kakāraḥ pātu sarvatra kalāmbā sarvarūpiṇī ||14||

अर्थ

मकार, सर्वदायिनी सावित्री देवी मेरी रक्षा करें; ककार, सर्वरूपिणी कलाम्बा देवी सर्वत्र मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the syllable ma, as Savitri who gives everything, protect me; may the syllable ka, as the mother of all arts whose form is every form, protect me everywhere.

kavacha
Verse 15

लकारः पातु मां देवी लक्ष्मीः सर्वसुलक्षणा। ॐ ह्रीं मां पातु सर्वत्र देवी त्रिभुवनेश्वरी॥१५॥

lakāraḥ pātu māṃ devī lakṣmīḥ sarvasulakṣaṇā | oṃ hrīṃ māṃ pātu sarvatra devī tribhuvaneśvarī ||15||

अर्थ

लकार, सर्वसुलक्षणा लक्ष्मी देवी मेरी रक्षा करें; ॐ ह्रीं, त्रिभुवनेश्वरी देवी सर्वत्र मेरी रक्षा करें।

Meaning

May the syllable la, as Lakshmi marked with every auspicious sign, protect me; may Om Hrim, the mistress of the three worlds, protect me everywhere.

kavacha
Verse 16

एतैर्वर्णैर्महामाया पातु शक्तिस्वरूपिणी। वाग्भवा मस्तकं पातु वदनं कामराजिता॥१६॥

etairvarṇairmahāmāyā pātu śaktisvarūpiṇī | vāgbhavā mastakaṃ pātu vadanaṃ kāmarājitā ||16||

अर्थ

इन वर्णों सहित महामाया, शक्तिस्वरूपिणी मेरी रक्षा करें; वाग्भव मस्तक की और कामराजित मुख की रक्षा करें।

Meaning

With these syllables, may the great illusion-weaver, whose form is pure power, protect me; may the Vagbhava syllable-group protect my head, and the Kamaraja syllable-group my face.

kavacha
Verse 17

शक्तिस्वरूपिणी पातु हृदयं यन्त्रसिद्धिदा। सुन्दरी सर्वदा पातु सुन्दरी परिरक्षतु॥१७॥

śaktisvarūpiṇī pātu hṛdayaṃ yantrasiddhidā | sundarī sarvadā pātu sundarī parirakṣatu ||17||

अर्थ

यन्त्रसिद्धिदा, शक्तिस्वरूपिणी हृदय की रक्षा करें; सुन्दरी सदा रक्षा करें, सुन्दरी परिरक्षण करें।

Meaning

May she whose form is pure power, granter of success in yantra practice, protect my heart; may the beautiful Goddess ever protect and fully guard me.

kavacha
Verse 18

रक्तवर्णा सदा पातु सुन्दरी सर्वदायिनी। नानालंकारसंयुक्ता सुन्दरी पातु सर्वदा॥१८॥

raktavarṇā sadā pātu sundarī sarvadāyinī | nānālaṅkārasaṃyuktā sundarī pātu sarvadā ||18||

अर्थ

रक्तवर्णा, सर्वदायिनी सुन्दरी सदा रक्षा करें; नाना अलंकारों से युक्त सुन्दरी सदा रक्षा करें।

Meaning

May the red-hued, beautiful Goddess who gives all things ever protect me; may the beautifully adorned Goddess, wearing many ornaments, ever protect me.

kavacha
Verse 19

सर्वांगसुन्दरी पातु सर्वत्र शिवदायिनी। जगदाह्लादजननी शम्भुरूपा च मां सदा॥१९॥

sarvāṅgasundarī pātu sarvatra śivadāyinī | jagadāhlādajananī śambhurūpā ca māṃ sadā ||19||

अर्थ

सर्वांगसुन्दरी, सर्वत्र शिवदायिनी रक्षा करें; जगदाह्लादजननी और शम्भुरूपा देवी सदा रक्षा करें।

Meaning

May she who is beautiful in every limb, giver of auspiciousness everywhere, protect me; may the mother who delights the world, one with Shambhu's own form, ever protect me.

kavacha
Verse 20

सर्वमन्त्रमयी पातु सर्वसौभाग्यदायिनी। सर्वलक्ष्मीमयी देवी परमानन्ददायिनी॥२०॥

sarvamantramayī pātu sarvasaubhāgyadāyinī | sarvalakṣmīmayī devī paramānandadāyinī ||20||

अर्थ

सर्वमन्त्रमयी, सर्वसौभाग्यदायिनी देवी रक्षा करें; सर्वलक्ष्मीमयी, परमानन्ददायिनी देवी रक्षा करें।

Meaning

May she who embodies all mantras and grants all good fortune protect me; may the Goddess who embodies every form of Lakshmi, giver of supreme bliss, protect me.

kavacha
Verse 21

पातु मां सर्वदा देवी नानाशंखनिधिः शिवा। पातु पद्मनिधिर्देवी सर्वदा शिवदायिनी॥२१॥

pātu māṃ sarvadā devī nānāśaṅkhanidhiḥ śivā | pātu padmanidhirdevī sarvadā śivadāyinī ||21||

अर्थ

नानाशंखनिधि, शिवा देवी सदा रक्षा करें; पद्मनिधि देवी सदा शिवदायिनी होकर रक्षा करें।

Meaning

May the auspicious Goddess, the treasure of many conches, ever protect me; may the Goddess of the lotus-treasure, ever giving auspiciousness, protect me.

kavacha
Verse 22

दक्षिणामूर्तिर्मां पातु ऋषिः सर्वत्र मस्तके। पंक्तिश्छन्दः स्वरूपा तु मुखे पातु सुरेश्वरी॥२२॥

dakṣiṇāmūrtirmāṃ pātu ṛṣiḥ sarvatra mastake | paṅktiśchandaḥ svarūpā tu mukhe pātu sureśvarī ||22||

अर्थ

दक्षिणामूर्ति ऋषि सर्वत्र मेरे मस्तक की रक्षा करें; पंक्तिच्छन्दस्वरूपा सुरेश्वरी मुख की रक्षा करें।

Meaning

May Dakshinamurti, the sage of this mantra, protect my head everywhere; may she whose form is the Pankti meter, mistress of the gods, protect my face.

kavacha
Verse 23

गन्धाष्टकात्मिका पातु हृदयं शंकरी सदा। सर्वसंमोहिनी पातु सङ्क्षोभिणी सदा॥२३॥

gandhāṣṭakātmikā pātu hṛdayaṃ śaṅkarī sadā | sarvasaṃmohinī pātu saṅkṣobhiṇī sadā ||23||

अर्थ

गन्धाष्टकात्मिका, शंकरी सदा हृदय की रक्षा करें; सर्वसंमोहिनी, सङ्क्षोभिणी सदा रक्षा करें।

Meaning

May the embodiment of the eight sacred fragrances, ever Shankari, protect my heart; may the all-enchanting, all-stirring power always protect me.

kavacha
Verse 24

सर्वसिद्धिप्रदा पातु सर्वाकर्षणकारिणी। क्षोभिणी सर्वदा पातु वशिनी सर्वदावतु॥२४॥

sarvasiddhipradā pātu sarvākarṣaṇakāriṇī | kṣobhiṇī sarvadā pātu vaśinī sarvadāvatu ||24||

अर्थ

सर्वसिद्धिप्रदा, सर्वाकर्षणकारिणी रक्षा करें; क्षोभिणी सदा और वशिनी सदा रक्षा करें।

Meaning

May she who grants every accomplishment and rightly draws all things protect me; may the stirring power and the power of harmonious influence ever protect me.

kavacha
Verse 25

आकर्षिणी सदा पातु सम्मोहिनी सदावतु। रतिर्देवी सदा पातु भगांगा सर्वदावतु॥२५॥

ākarṣiṇī sadā pātu sammohinī sadāvatu | ratirdevī sadā pātu bhagāṅgā sarvadāvatu ||25||

अर्थ

आकर्षिणी सदा और सम्मोहिनी सदा रक्षा करें; रतिदेवी सदा और भगांगा सर्वदा रक्षा करें।

Meaning

May the drawing power and the enchanting power ever protect me; may Rati, the goddess of love, and she who embodies fullness and grace, protect me always.

kavacha
Verse 26

माहेश्वरी सदा पातु कौमारी सर्वदावतु। सर्वाह्लादनकारी मां पातु सर्ववशंकरी॥२६॥

māheśvarī sadā pātu kaumārī sarvadāvatu | sarvāhlādanakārī māṃ pātu sarvavaśaṅkarī ||26||

अर्थ

माहेश्वरी सदा और कौमारी सर्वदा रक्षा करें; सर्वाह्लादनकारी, सर्ववशंकरी देवी मेरी रक्षा करें।

Meaning

May Maheshwari always protect me, and Kaumari protect me always; may she who delights all, who brings everything into harmonious sway, protect me.

kavacha
Verse 27

क्षेमंकरी सदा पातु सर्वांगसुन्दरी तथा। सर्वांगयुवतिः सर्वं सर्वसौभाग्यदायिनी॥२७॥

kṣemaṅkarī sadā pātu sarvāṅgasundarī tathā | sarvāṅgayuvatiḥ sarvaṃ sarvasaubhāgyadāyinī ||27||

अर्थ

क्षेमंकरी सदा और सर्वांगसुन्दरी रक्षा करें; सर्वांगयुवति सर्वस्व की, सर्वसौभाग्यदायिनी होकर रक्षा करें।

Meaning

May the bringer of wellbeing ever protect me, and the wholly beautiful one as well; may she who is ever youthful in every limb protect everything, granting every good fortune.

kavacha
Verse 28

वाग्देवी सर्वदा पातु वाणी मां सर्वदावतु। वशिनी सर्वदा पातु महासिद्धिप्रदा सदा॥२८॥

vāgdevī sarvadā pātu vāṇī māṃ sarvadāvatu | vaśinī sarvadā pātu mahāsiddhipradā sadā ||28||

अर्थ

वाग्देवी सर्वदा और वाणी देवी सर्वदा रक्षा करें; वशिनी सदा, महासिद्धिप्रदा होकर रक्षा करें।

Meaning

May the Goddess of speech always protect me, and Vani protect me always; may the power of harmonious sway always protect me, ever granting great accomplishment.

kavacha
Verse 29

सर्वविद्राविणी पातु गणनाथः सदावतु। दुर्गादेवी सदा पातु बटुकः सर्वदावतु॥२९॥

sarvavidrāviṇī pātu gaṇanāthaḥ sadāvatu | durgādevī sadā pātu vaṭukaḥ sarvadāvatu ||29||

अर्थ

सर्वविद्राविणी और गणनाथ सदा रक्षा करें; दुर्गादेवी सदा और बटुक सर्वदा रक्षा करें।

Meaning

May she who scatters every obstacle protect me, and Ganapati protect me always; may Goddess Durga ever protect me, and the young Vatuka protect me always.

kavacha
Verse 30

क्षेत्रपालः सदा पातु पातु चाशान्तिदा। अनन्तः सर्वदा पातु वराहः सर्वदावतु॥३०॥

kṣetrapālaḥ sadā pātu pātu cāśāntidā | anantaḥ sarvadā pātu varāhaḥ sarvadāvatu ||30||

अर्थ

क्षेत्रपाल सदा और अशान्तिदा भी रक्षा करें; अनन्त सर्वदा और वराह सर्वदा रक्षा करें।

Meaning

May Kshetrapala, guardian of the sacred ground, ever protect me, and she who removes unrest protect me too; may Ananta always protect me, and Varaha protect me always.

kavacha
Verse 31

पृथिवी सर्वदा पातु स्वर्णसिंहासनं तथा। रक्तामृतं च सततं पातु मां सर्वकालतः॥३१॥

pṛthivī sarvadā pātu svarṇasiṃhāsanaṃ tathā | raktāmṛtaṃ ca satataṃ pātu māṃ sarvakālataḥ ||31||

अर्थ

पृथ्वी सर्वदा और स्वर्णसिंहासन भी रक्षा करें; रक्तामृत सततम् सब समय मेरी रक्षा करे।

Meaning

May the Earth herself always protect me, and the golden lion-throne as well; may the red nectar continually protect me at all times.

kavacha
Verse 32

सुधार्णवः सदा पातु कल्पवृक्षः सदावतु। श्वेतच्छत्रं सदा पातु रत्नदीपः सदावतु॥३२॥

sudhārṇavaḥ sadā pātu kalpavṛkṣaḥ sadāvatu | śvetacchatraṃ sadā pātu ratnadīpaḥ sadāvatu ||32||

अर्थ

सुधार्णव सदा और कल्पवृक्ष सदा रक्षा करें; श्वेतच्छत्र सदा और रत्नदीप सदा रक्षा करें।

Meaning

May the ocean of nectar always protect me, and the wish-fulfilling tree protect me always; may the white parasol always protect me, and the jeweled lamp protect me always.

kavacha
Verse 33

सततं नन्दनोद्यानं पातु मां सर्वसिद्धये। दिक्पालाः सर्वदा पान्तु द्वन्द्वौघाः सकलास्तथा॥३३॥

satataṃ nandanodyānaṃ pātu māṃ sarvasiddhaye | dikpālāḥ sarvadā pāntu dvandvaughāḥ sakalāstathā ||33||

अर्थ

नन्दनोद्यान सततम् सर्वसिद्धि हेतु रक्षा करे; दिक्पाल सदा और सम्पूर्ण द्वन्द्व-समूह भी रक्षा करें।

Meaning

May the Nandana garden continually protect me, for every accomplishment; may the guardians of the directions always protect me, along with all the paired opposites of existence.

kavacha
Verse 34

वाहनानि सदा पान्तु अस्त्राणि पान्तु सर्वदा। शस्त्राणि सर्वदा पान्तु योगिन्यः पान्तु सर्वदा॥३४॥

vāhanāni sadā pāntu astrāṇi pāntu sarvadā | śastrāṇi sarvadā pāntu yoginyaḥ pāntu sarvadā ||34||

अर्थ

वाहन सदा और अस्त्र सदा रक्षा करें; शस्त्र सदा और योगिनियाँ सदा रक्षा करें।

Meaning

May the divine mounts always protect me, and the missile weapons always protect me; may the hand weapons always protect me, and the Yogini goddesses always protect me.

kavacha
Verse 35

सिद्धाः पान्तु सदा देवी सर्वसिद्धिप्रदावतु। सर्वांगसुन्दरी देवी सर्वदावतु मां तथा॥३५॥

siddhāḥ pāntu sadā devī sarvasiddhipradāvatu | sarvāṅgasundarī devī sarvadāvatu māṃ tathā ||35||

अर्थ

सिद्ध सदा और सर्वसिद्धिप्रदा देवी रक्षा करें; सर्वांगसुन्दरी देवी भी सदा रक्षा करें।

Meaning

May the perfected adepts always protect me, and the Goddess who grants every accomplishment protect me too; may the wholly beautiful Goddess always protect me as well.

kavacha
Verse 36

आनन्दरूपिणी देवी चित्स्वरूपा चिदात्मिका। सर्वदा सुन्दरी पातु सुन्दरी भवसुन्दरी॥३६॥

ānandarūpiṇī devī citsvarūpā cidātmikā | sarvadā sundarī pātu sundarī bhavasundarī ||36||

अर्थ

आनन्दरूपिणी, चित्स्वरूपा, चिदात्मिका देवी; सुन्दरी सदा रक्षा करें, भवसुन्दरी रक्षा करें।

Meaning

The Goddess whose form is bliss, whose very nature is pure consciousness -- may the beautiful one ever protect me, the beauty found even within worldly existence.

kavacha
Verse 37

पृथग्देवालये घोरे सङ्कटे दुर्गमे गिरौ। अरण्ये प्रान्तरे वापि पातु मां सुन्दरी सदा॥३७॥

pṛthagdevālaye ghore saṅkaṭe durgame girau | araṇye prāntare vāpi pātu māṃ sundarī sadā ||37||

अर्थ

एकान्त और भयंकर मंदिर में, संकट में, दुर्गम पर्वत पर, वन में या निर्जन प्रान्तर में -- सुन्दरी सदा मेरी रक्षा करें।

Meaning

In a lonely and fearsome temple, in danger, on a difficult mountain, in a forest or in the wilderness -- may the beautiful Goddess ever protect me.

vidhi
Verse 38

इदं कवचमित्युक्तं मन्त्रोद्धारश्च पार्वति। यः पठेत्प्रयतो भूत्वा त्रिसन्ध्यं नियतः शुचिः॥३८॥

idaṃ kavacamityuktaṃ mantroddhāraśca pārvati | yaḥ paṭhetprayato bhūtvā trisandhyaṃ niyataḥ śuciḥ ||38||

अर्थ

हे पार्वति, इस प्रकार यह कवच और मंत्रोद्धार कहा गया; जो संयमी और शुचि होकर त्रिसन्ध्या इसका पाठ करता है...

Meaning

O Parvati, thus this armor and the extraction of its mantra have been told; whoever recites it having become disciplined and pure at the three daily twilights...

vidhi
Verse 39

तस्य सर्वार्थसिद्धिः स्याद्यद्यन्मनसि वर्तते। गोरोचनाकुंकुमेन रक्तचन्दनकेन वा॥३९॥

tasya sarvārthasiddhiḥ syādyadyanmanasi vartate | gorocanākuṅkumena raktacandanakena vā ||39||

अर्थ

उसके मन में जो भी संकल्प हो, वह सिद्ध होता है; गोरोचन, कुंकुम अथवा रक्तचन्दन से मंत्र लिखे।

Meaning

Every goal held in his mind is achieved; he may write the mantra with gorochana, kumkum, or red sandalwood paste.

vidhi
Verse 40

स्वयंभूकुसुमैः शुक्लैः भूमिपुत्रे शनौ सुरे। श्मशाने प्रान्तरे वापि शून्यागारे शिवालये॥४०॥

svayambhūkusumaiśśuklaiḥ bhūmiputre śanau sure | śmaśāne prāntare vāpi śūnyāgāre śivālaye ||40||

अर्थ

स्वयंभू शुक्ल पुष्पों से, मंगल, शनि या गुरुवार को, श्मशान में, प्रान्तर में, शून्य गृह में अथवा शिवालय में...

Meaning

With white self-born flowers, on a Tuesday, Saturday, or Thursday, at a cremation ground, in the wilderness, in an empty house, or at a Shiva temple...

vidhi
Verse 41

स्वशक्त्या गुरुणा यन्त्रं पूजयित्वा कुमारिकाम्। तन्मनुं पूजयित्वा च गुरुपंक्तिं तथैव च॥४१॥

svaśaktyā guruṇā yantraṃ pūjayitvā kumārikām | tanmanuṃ pūjayitvā ca gurupaṅktiṃ tathaiva ca ||41||

अर्थ

अपनी शक्ति और गुरु के मार्गदर्शन से यन्त्र की, कुमारिका की, उस मंत्र की और गुरु-परम्परा की पूजा करके...

Meaning

Having worshipped the yantra with a guru's guidance and according to one's own capacity, having worshipped a young girl as the Devi's presence, and having worshipped that mantra and the line of teachers...

vidhi
Verse 42

देव्यै बलिं निवेद्याथ नरमार्जारसूकरैः। नकुलैर्महिषैर्मेषैः पूजयित्वा विधानतः॥४२॥

devyai baliṃ nivedyātha naramārjārasūkaraiḥ | nakulairmahiṣairmeṣaiḥ pūjayitvā vidhānataḥ ||42||

अर्थ

देवी को विधिपूर्वक बलि निवेदित करके, यथाविधान पूजा करके...

Meaning

Having offered oblation to the Goddess in the prescribed manner, worshipping according to proper method...

vidhi
Verse 43

धृत्वा सुवर्णमध्यस्थं कण्ठे वा दक्षिणे भुजे। सुतिथौ शुभनक्षत्रे सूर्यस्योदयने तथा॥४३॥

dhṛtvā suvarṇamadhyasthaṃ kaṇṭhe vā dakṣiṇe bhuje | sutithau śubhanakṣatre sūryasyodayane tathā ||43||

अर्थ

स्वर्ण में स्थापित करके कण्ठ अथवा दाहिनी भुजा पर धारण करके, शुभ तिथि और नक्षत्र में, सूर्योदय के समय...

Meaning

Wearing it set within gold, on the neck or the right arm, on a good lunar day, under an auspicious star, at sunrise...

vidhi
Verse 44

धारयित्वा च कवचं सर्वसिद्धिं लभेन्नरः। कवचस्य च माहात्म्यं नाहं वर्षशतैरपि॥४४॥

dhārayitvā ca kavacaṃ sarvasiddhiṃ labhennaraḥ | kavacasya ca māhātmyaṃ nāhaṃ varṣaśatairapi ||44||

अर्थ

इस कवच को धारण करने से मनुष्य सर्वसिद्धि प्राप्त करता है; परन्तु इसकी महिमा को सौ वर्षों में भी...

Meaning

By wearing this armor, a person attains every accomplishment; but its full glory, even across a hundred years...

phalashruti
Verse 45

शक्नोमि तु महेशानि वक्तुं तस्य फलं तु यत्। न दुर्भिक्षफलं तत्र न शत्रोः पीडनं तथा॥४५॥

śaknomi tu maheśāni vaktuṃ tasya phalaṃ tu yat | na durbhikṣaphalaṃ tatra na śatroḥ pīḍanaṃ tathā ||45||

अर्थ

हे महेशानि, मैं इसका फल पूर्ण रूप से नहीं कह सकता; वहाँ न दुर्भिक्ष होता है, न शत्रु की पीड़ा।

Meaning

I am unable to fully describe its fruit, O great queen; where it is worn, there is no famine, nor affliction from any enemy.

phalashruti
Verse 46

सर्वविघ्नप्रशमनं सर्वव्याधिविनाशनम्। सर्वरक्षाकरं जन्तोश्चतुर्वर्गफलप्रदम्॥४६॥

sarvavighnapraśamanaṃ sarvavyādhivināśanam | sarvarakṣākaraṃ jantośchaturvargaphalapradam ||46||

अर्थ

यह सभी विघ्नों को शान्त करता है और सभी व्याधियों का नाश करता है; यह प्रत्येक प्राणी की रक्षा करने वाला और चारों पुरुषार्थों का फल देने वाला है।

Meaning

It calms every obstacle and destroys every disease; it is protective of every creature and grants the fruit of all four aims of life.

phalashruti
Verse 47

यत्र कुत्र न वक्तव्यं न दातव्यं कदाचन। मन्त्रं प्राप्य विधानेन पूजयेत्सततं सुधीः॥४७॥

yatra kutra na vaktavyaṃ na dātavyaṃ kadācana | mantraṃ prāpya vidhānena pūjayetsatataṃ sudhīḥ ||47||

अर्थ

इसे कहीं भी असावधानी से नहीं कहना चाहिए और कभी सहज ही नहीं देना चाहिए; विधिपूर्वक मंत्र प्राप्त कर बुद्धिमान व्यक्ति निरन्तर उपासना करे।

Meaning

It should never be spoken carelessly anywhere, nor given away lightly; having received the mantra properly, the wise one should worship continually.

phalashruti
Verse 48

तत्रापि दुर्लभं मन्ये कवचं देवरूपिणम्। गुरोः प्रसादमासाद्य विद्यां प्राप्य सुगोपिताम्॥४८॥

tatrāpi durlabhaṃ manye kavacaṃ devarūpiṇam | guroḥ prasādamāsādya vidyāṃ prāpya sugopitām ||48||

अर्थ

फिर भी मैं इसे, देवरूप कवच को, दुर्लभ मानता हूँ; यह गुरु की कृपा प्राप्त कर सुगोपित विद्या के रूप में मिलता है।

Meaning

Even so, I consider this armor, itself of divine form, rare to obtain; it comes to one who, having gained the guru's grace, receives this well-guarded wisdom.

phalashruti
Verse 49

तत्रापि कवचं दिव्यं दुर्लभं भुवनत्रये। श्लोकं वा स्तवमेकं वा यः पठेत्प्रयतः शुचिः॥४९॥

tatrāpi kavacaṃ divyaṃ durlabhaṃ bhuvanatraye | ślokaṃ vā stavamekaṃ vā yaḥ paṭhetprayataḥ śuciḥ ||49||

अर्थ

यह दिव्य कवच तीनों लोकों में भी दुर्लभ है; जो संयमी और शुचि होकर इसका एक श्लोक अथवा एक स्तव भी पढ़ता है...

Meaning

This divine armor is rare even in all three worlds; whoever, disciplined and pure, recites even a single verse or a single hymn of it...

phalashruti
Verse 50

तस्य सर्वार्थसिद्धिः स्याच्छंकरेण प्रभाषितम्। गुरुर्देवो हरः साक्षात्पत्नी तस्य च पार्वती॥५०॥

tasya sarvārthasiddhiḥ syācchaṅkareṇa prabhāṣitam | gururdevo haraḥ sākṣātpatnī tasya ca pārvatī ||50||

अर्थ

...उसे सर्वार्थसिद्धि होती है, जैसा स्वयं शंकर ने कहा; गुरु साक्षात् हर हैं और उनकी पत्नी पार्वती हैं।

Meaning

...gains every goal, as declared by Shankara himself; the guru is verily Shiva, and his consort is Parvati.

phalashruti
Verse 51

अभेदेन यजेद्यस्तु तस्य सिद्धिरदूरतः॥५१॥

abhedena yajedyastu tasya siddhiradūrataḥ ||51||

अर्थ

जो गुरु और देवी में अभेद भाव से पूजा करता है, उसकी सिद्धि दूर नहीं होती।

Meaning

For one who worships the guru and the Goddess without seeing any difference between them, accomplishment is never far away.

Tripura Bhairavi Kavach

Traditional (Rudrayamala Tantra, Bhairava-Bhairavi Samvada)

0:00
0:00
Share
🕉️

Best Time to Recite

TuesdaysDuring NavratriDaily Devi worship (with discipline)Bhairavi JayantiIn times needing strength
← All Mantras & Stotrams

Community Reflections

🕉️

Be the first to share your reflection.

Frequently Asked Questions