Sundara Kanda · Sarga 20
Ravana's Temptation of Sita
Shloka 1 (sundara.20.1)
स तां परिवृतां दीनां निरानन्दां तपस्विनीम् । साकारैर्मधुरैर्वाक्यैर्न्यदर्शयत रावणः ॥ 20.1 ॥
sa tāṃ parivṛtāṃ dīnāṃ nirānandāṃ tapasvinīm | sākārair madhurair vākyair nyadarśayata rāvaṇaḥ ||
To that Sita -- surrounded, wretched, joyless, like an ascetic woman -- Ravana revealed himself, in words sweet and full of meaning.
Shloka 2 (sundara.20.2)
मां दृष्ट्वा नागनासोरु गूहमाना स्तनोदरम् । अदर्शनमिवात्मानं भयान्नेतुं त्वमिच्छसि ॥ 20.2 ॥
māṃ dṛṣṭvā nāganāsoru gūhamānā stanodaram | adarśanam ivātmānaṃ bhayān netuṃ tvam icchasi ||
"O one whose thighs are like an elephant's trunk, seeing me, you cover your breasts and belly, wishing, out of fear, to make yourself as if invisible.
Shloka 3 (sundara.20.3)
कामये त्वां विशालाक्षि बहु मन्यस्व मां प्रिये । सर्वांगगुणसम्पन्ने सर्वलोकमनोहरे ॥ 20.3 ॥
kāmaye tvāṃ viśālākṣi bahu manyasva māṃ priye | sarvāṅgaguṇasampanne sarvalokamanohare ||
O wide-eyed one, I desire you; esteem me greatly, beloved -- O you whose every limb is flawless, who enchants the whole world!
Shloka 4 (sundara.20.4)
नेह किञ्चिन्मनुष्या वा राक्षसाः कामरूपिणः । व्यपसर्पतु ते सीते भयं मत्तः समुत्थितम् ॥ 20.4 ॥
neha kiñcin manuṣyā vā rākṣasāḥ kāmarūpiṇaḥ | vyapasarpatu te sīte bhayaṃ mattaḥ samutthitam ||
Here there are no men, nor rakshasas who could change form at will; let this fear of me that has risen in you, Sita, depart.
Shloka 5 (sundara.20.5)
स्वधर्मो रक्षसां भीरु सर्वदैव न संशयः । गमनं वा परस्त्रीणां हरणं सम्प्रमथ्य वा ॥ 20.5 ॥
svadharmo rakṣasāṃ bhīru sarvadaiva na saṃśayaḥ | gamanaṃ vā parastrīṇāṃ haraṇaṃ sampramathya vā ||
O timid one, approaching another's wife, or seizing her by force and abducting her, is ever the natural way of rakshasas -- of this there is no doubt.
Shloka 6 (sundara.20.6)
एवं चैवमकामां त्वां न च स्प्रक्ष्यामि मैथिलि । कामं कामः शरीरे मे यथाकामं प्रवर्तताम् ॥ 20.6 ॥
evaṃ caivam akāmāṃ tvāṃ na ca sprakṣyāmi maithili | kāmaṃ kāmaḥ śarīre me yathākāmaṃ pravartatām ||
And yet, though this be so, I will not touch you against your will, Maithili -- let desire in my body run its course however it will.
Shloka 7 (sundara.20.7)
देवि नेह भयं कार्यं मयि विश्वसिहि प्रिये । प्रणयस्व च तत्त्वेन मैवं भूः शोकलालसा ॥ 20.7 ॥
devi neha bhayaṃ kāryaṃ mayi viśvasihi priye | praṇayasva ca tattvena maivaṃ bhūḥ śokalālasā ||
O queen, there is no need for fear here; trust me, my love; give your affection truly, and do not remain so lost in grief.
Shloka 8 (sundara.20.8)
एकवेणी अधःशय्या ध्यानं मलिनमम्बरम् । अस्थानेऽप्युपवासश्च नैतान्यौपयिकानि ते ॥ 20.8 ॥
ekaveṇī adhaḥśayyā dhyānaṃ malinam ambaram | asthāne'py upavāsaśca naitāny aupayikāni te ||
A single braid, a bed upon the ground, brooding meditation, soiled garments, fasting at an unfitting time -- none of these become you.
Shloka 9 (sundara.20.9)
विचित्राणि च माल्यानि चन्दनान्यगुरूणि च । विविधानि च वासांसि दिव्यान्याभरणानि च ॥ 20.9 ॥
vicitrāṇi ca mālyāni candanāny agurūṇi ca | vividhāni ca vāsāṃsi divyāny ābharaṇāni ca ||
Wondrous garlands, sandal-paste and aloe-wood, garments of every kind, celestial ornaments --
Shloka 10 (sundara.20.10)
महार्हाणि च पानानि शयनान्यासनानि च । गीतं नृत्यं च वाद्यं च लभ मां प्राप्य मैथिलि ॥ 20.10 ॥
mahārhāṇi ca pānāni śayanāny āsanāni ca | gītaṃ nṛtyaṃ ca vādyaṃ ca labha māṃ prāpya maithili ||
-- costly drinks, couches and seats, song, dance, and music -- gain all these, Maithili, by winning me.
Shloka 11 (sundara.20.11)
स्त्रीरत्नमसि मैवं भूः कुरु गात्रेषु भूषणम् । मां प्राप्य हि कथं वा स्यास्त्वमनर्हा सुविग्रहे ॥ 20.11 ॥
strīratnam asi maivaṃ bhūḥ kuru gātreṣu bhūṣaṇam | māṃ prāpya hi kathaṃ vā syās tvam anarhā suvigrahe ||
You are a jewel among women; do not remain like this -- adorn your limbs with ornaments. O lovely one, having won me, how could you remain unworthy of pleasures?
Shloka 12 (sundara.20.12)
इदं ते चारु संजातं यौवनं ह्यतिवर्तते । यदतीतं पुनर्नैति स्रोतः स्रोतस्विनामिव ॥ 20.12 ॥
idaṃ te cāru saṃjātaṃ yauvanaṃ hy ativartate | yad atītaṃ punar naiti srotaḥ srotasvinām iva ||
This lovely youth of yours is slipping away; what has passed does not return, like the current of a flowing stream.
Shloka 13 (sundara.20.13)
त्वां कृत्वोपरतो मन्ये रूपकर्ता स विश्वकृत् । नहि रूपोपमा ह्यन्या तवास्ति शुभदर्शने ॥ 20.13 ॥
tvāṃ kṛtvoparato manye rūpakartā sa viśvakṛt | nahi rūpopamā hy anyā tavāsti śubhadarśane ||
O fair one, it seems to me that the maker of forms, the creator of the universe, rested content after fashioning you; for there is no other equal to your beauty.
Shloka 14 (sundara.20.14)
त्वां समासाद्य वैदेहि रूपयौवनशालिनीम् । कः पुनर्नातिवर्तेत साक्षादपि पितामहः ॥ 20.14 ॥
tvāṃ samāsādya vaidehi rūpayauvanaśālinīm | kaḥ punar nātivarteta sākṣād api pitāmahaḥ ||
O Vaidehi, having found you, so graced with beauty and youth, who indeed -- even Grandsire Brahma himself -- would not overstep his bounds?
Shloka 15 (sundara.20.15)
यद् यत् पश्यामि ते गात्रं शीतांशुसदृशानने । तस्मिंस्तस्मिन् पृथुश्रोणि चक्षुर्मम निबध्यते ॥ 20.15 ॥
yad yat paśyāmi te gātraṃ śītāṃśusadṛśānane | tasmiṃs tasmin pṛthuśroṇi cakṣur mama nibadhyate ||
O moon-faced one, O broad-hipped one, whichever part of your body I look upon, there my eyes remain fixed.
Shloka 16 (sundara.20.16)
भव मैथिलि भार्या मे मोहमेतं विसर्जय । बह्वीनामुत्तमस्त्रीणां ममाग्रमहिषी भव ॥ 20.16 ॥
bhava maithili bhāryā me mohametaṃ visarjaya | bahvīnām uttamastrīṇāṃ mamāgramahiṣī bhava ||
Become my wife, Maithili; give up this delusion. Become the foremost queen among my many excellent women.
Shloka 17 (sundara.20.17)
लोकेभ्यो यानि रत्नानि सम्प्रमथ्याहृतानि मे । तानि ते भीरु सर्वाणि राज्यं चैव ददामि ते ॥ 20.17 ॥
lokebhyo yāni ratnāni sampramathyāhṛtāni me | tāni te bhīru sarvāṇi rājyaṃ caiva dadāmi te ||
All the jewels I have plundered and brought from every land, O timid one, all these, and my kingdom too, I give to you.
Shloka 18 (sundara.20.18)
विजित्य पृथिवीं सर्वां नानानगरमालिनीम् । जनकाय प्रदास्यामि तव हेतोर्विलासिनि ॥ 20.18 ॥
vijitya pṛthivīṃ sarvāṃ nānānagaramālinīm | janakāya pradāsyāmi tava hetor vilāsini ||
O gracious one, for your sake I shall conquer the entire earth, garlanded with its many cities, and bestow it upon Janaka.
Shloka 19 (sundara.20.19)
नेह पश्यामि लोकेऽन्यं यो मे प्रतिबलो भवेत् । पश्य मे सुमहद्वीर्यमप्रतिद्वन्द्वमाहवे ॥ 20.19 ॥
neha paśyāmi loke'nyaṃ yo me pratibalo bhavet | paśya me sumahadvīryam apratidvandvam āhave ||
In this world I see none other who could match my strength; behold my mighty valor, unrivaled in battle.
Shloka 20 (sundara.20.20)
असकृत् संयुगे भग्ना मया विमृदितध्वजाः । अशक्ताः प्रत्यनीकेषु स्थातुं मम सुरासुराः ॥ 20.20 ॥
asakṛt saṃyuge bhagnā mayā vimṛditadhvajāḥ | aśaktāḥ pratyanīkeṣu sthātuṃ mama surāsurāḥ ||
Time and again in battle, gods and demons alike have been broken by me, their banners crushed; they are powerless to stand against my ranks.
Shloka 21 (sundara.20.21)
इच्छ मां क्रियतामद्य प्रतिकर्म तवोत्तमम् । सुप्रभाण्यवसज्जन्तां तवांगे भूषणानि हि ॥ 20.21 ॥
iccha māṃ kriyatām adya pratikarma tavottamam | suprabhāṇy avasajjantāṃ tavāṅge bhūṣaṇāni hi ||
Desire me; let your finest adornment be prepared today; let radiant ornaments be fitted upon your limbs.
Shloka 22 (sundara.20.22)
साधु पश्यामि ते रूपं सुयुक्तं प्रतिकर्मणा । प्रतिकर्माभिसंयुक्ता दाक्षिण्येन वरानने ॥ 20.22 ॥
sādhu paśyāmi te rūpaṃ suyuktaṃ pratikarmaṇā | pratikarmābhisaṃyuktā dākṣiṇyena varānane ||
O fair-faced one, I long to gaze well upon your form, adorned with fitting ornament, made lovely by skillful care.
Shloka 23 (sundara.20.23)
भुङ्क्ष्व भोगान् यथाकामं पिब भीरु रमस्व च । यथेष्टं च प्रयच्छ त्वं पृथिवीं वा धनानि च ॥ 20.23 ॥
bhuṅkṣva bhogān yathākāmaṃ piba bhīru ramasva ca | yatheṣṭaṃ ca prayaccha tvaṃ pṛthivīṃ vā dhanāni ca ||
Enjoy pleasures as you wish, O timid one; drink, take your delight; and, if you wish, freely give away land or wealth.
Shloka 24 (sundara.20.24)
ललस्व मयि विस्रब्धा धृष्टमाज्ञापयस्व च । मत्प्रासादाल्ललन्त्याश्च ललतां बान्धवस्तव ॥ 20.24 ॥
lalasva mayi visrabdhā dhṛṣṭam ājñāpayasva ca | matprāsādāl lalantyāśca lalatāṃ bāndhavas tava ||
Take your ease with me, free of care, and boldly command as you please; through my favor, as you delight, let your kinsmen too delight.
Shloka 25 (sundara.20.25)
ऋद्धिं ममानुपश्य त्वं श्रियं भद्रे यशस्विनि । किं करिष्यसि रामेण सुभगे चीरवासिना ॥ 20.25 ॥
ṛddhiṃ mamānupaśya tvaṃ śriyaṃ bhadre yaśasvini | kiṃ kariṣyasi rāmeṇa subhage cīravāsinā ||
Behold my splendor and my fortune, O gracious, glorious one; O fortunate one, what will you do with Rama, clad in bark garments?
Shloka 26 (sundara.20.26)
निक्षिप्तविजयो रामो गतश्रीर्वनगोचरः । व्रती स्थण्डिलशायी च शंके जीवति वा न वा ॥ 20.26 ॥
nikṣiptavijayo rāmo gataśrīr vanagocaraḥ | vratī sthaṇḍilaśāyī ca śaṅke jīvati vā na vā ||
Rama has abandoned all hope of victory, stripped of fortune, wandering the wilds; keeping his vows, sleeping on bare ground -- I doubt even whether he still lives.
Shloka 27 (sundara.20.27)
नहि वैदेहि रामस्त्वां द्रष्टुं वाप्युपलभ्यते । पुरोबलाकैरसितैर्मेघैर्ज्योत्स्नामिवावृताम् ॥ 20.27 ॥
nahi vaidehi rāmas tvāṃ draṣṭuṃ vāpy upalabhyate | purobalākair asitair meghair jyotsnām ivāvṛtām ||
O Vaidehi, Rama shall not even manage to see you again, any more than moonlight can be seen once veiled by dark clouds fronted with cranes.
Shloka 28 (sundara.20.28)
न चापि मम हस्तात् त्वां प्राप्तुमर्हति राघवः । हिरण्यकशिपुः कीर्तिमिन्द्रहस्तगतामिव ॥ 20.28 ॥
na cāpi mama hastāt tvāṃ prāptum arhati rāghavaḥ | hiraṇyakaśipuḥ kīrtim indrahastagatām iva ||
Nor can Raghava recover you from my hands, any more than Hiranyakashipu could recover his glory once it had passed into Indra's hands.
Shloka 29 (sundara.20.29)
चारुस्मिते चारुदति चारुनेत्रे विलासिनि । मनो हरसि मे भीरु सुपर्णः पन्नगं यथा ॥ 20.29 ॥
cārusmite cārudati cārunetre vilāsini | mano harasi me bhīru suparṇaḥ pannagaṃ yathā ||
O you of the lovely smile, the lovely teeth, the lovely eyes, O charming one, O timid one -- you steal my heart, as Garuda snatches away a serpent.
Shloka 30 (sundara.20.30)
क्लिष्टकौशेयवसनां तन्वीमप्यनलंकृताम् । त्वां दृष्ट्वा स्वेषु दारेषु रतिं नोपलभाम्यहम् ॥ 20.30 ॥
kliṣṭakauśeyavasanāṃ tanvīm apy analaṃkṛtām | tvāṃ dṛṣṭvā sveṣu dāreṣu ratiṃ nopalabhāmy aham ||
Even seeing you thin, unadorned, wearing a soiled silken garment, I find no delight left in my own wives.
Shloka 31 (sundara.20.31)
अन्तःपुरनिवासिन्यः स्त्रियः सर्वगुणान्विताः । यावत्यो मम सर्वासामैश्वर्यं कुरु जानकि ॥ 20.31 ॥
antaḥpuranivāsinyaḥ striyaḥ sarvaguṇānvitāḥ | yāvatyo mama sarvāsām aiśvaryaṃ kuru jānaki ||
O Janaki, take sovereignty over all my women, however many, who dwell within my inner chambers, endowed with every virtue.
Shloka 32 (sundara.20.32)
मम ह्यसितकेशान्ते त्रैलोक्यप्रवरस्त्रियः । तास्त्वां परिचरिष्यन्ति श्रियमप्सरसो यथा ॥ 20.32 ॥
mama hy asitakeśānte trailokyapravarastriyaḥ | tās tvāṃ paricariṣyanti śriyam apsaraso yathā ||
O dark-haired one, the finest women of the three worlds who are mine shall wait upon you, as apsarases attend the goddess of fortune.
Shloka 33 (sundara.20.33)
यानि वैश्रवणे सुभ्रु रत्नानि च धनानि च । तानि लोकांश्च सुश्रोणि मया भुङ्क्ष्व यथासुखम् ॥ 20.33 ॥
yāni vaiśravaṇe subhru ratnāni ca dhanāni ca | tāni lokāṃśca suśroṇi mayā bhuṅkṣva yathāsukham ||
O fair-browed one, O shapely one, whatever jewels and wealth belong to Kubera, all these, and all the worlds, and myself besides -- enjoy them at your pleasure.
Shloka 34 (sundara.20.34)
न रामस्तपसा देवि न बलेन च विक्रमैः । न धनेन मया तुल्यस्तेजसा यशसापि वा ॥ 20.34 ॥
na rāmas tapasā devi na balena ca vikramaiḥ | na dhanena mayā tulyas tejasā yaśasāpi vā ||
O queen, Rama is not my equal -- neither in austerity, nor in strength and valor, nor in wealth, nor in splendor, nor even in fame.
Shloka 35 (sundara.20.35)
पिब विहर रमस्व भुङ्क्ष्व भोगान् धननिचयं प्रदिशामि मेदिनीं च । मयि लल ललने यथासुखं त्वं त्वयि च समेत्य ललन्तु बान्धवास्ते ॥ 20.35 ॥
piba vihara ramasva bhuṅkṣva bhogān dhananicayaṃ pradiśāmi medinīṃ ca | mayi lala lalane yathāsukhaṃ tvaṃ tvayi ca sametya lalantu bāndhavās te ||
Drink, take your ease, delight, enjoy every pleasure; I shall grant you heaped treasure and the earth itself. O playful one, sport with me as you please, and let your kinsmen too gather and rejoice with you.
Shloka 36 (sundara.20.36)
कुसुमिततरुजालसंततानि भ्रमरयुतानि समुद्रतीरजानि । कनकविमलहारभूषितांगी विहर मया सह भीरु काननानि ॥ 20.36 ॥
kusumitatarujālasaṃtatāni bhramarayutāni samudratīrajāni | kanakavimalahārabhūṣitāṅgī vihara mayā saha bhīru kānanāni ||
O timid one, your limbs adorned with pure golden necklaces, come roam with me through those groves that grow along the seashore, dense with flowering trees, humming with bees.