Hanuman Kavach
हनुमान कवच
Hanuman Kavach -- the protective armour of Lord Hanuman, from the Ananda Ramayana. Spoken by Shiva to Parvati, it invokes Hanuman by name to guard every direction and every part of the body, and closes with verses on how, when, and why it is recited. Used for courage, protection from danger, and freedom from fear.
हनुमान कवच -- आनंदरामायण में वर्णित, शिव द्वारा पार्वती को कहा गया भक्त की रक्षा हेतु श्री हनुमान का रक्षा-कवच। यह हर दिशा और शरीर के प्रत्येक अंग की रक्षा हेतु हनुमान के नामों का आह्वान करता है, और इसके पाठ की विधि, समय एवं फल संबंधी श्लोकों से पूर्ण होता है। साहस, संकट-रक्षा और भय-मुक्ति के लिए पठा जाता है।
हनुमान् पूर्वतः पातु दक्षिणे पवनात्मजः । पातु प्रतीच्यां रक्षोघ्नः पातु सागरपारगः ॥१॥
hanumān pūrvataḥ pātu dakṣiṇe pavanātmajaḥ | pātu pratīcyāṃ rakṣoghnaḥ pātu sāgarapāragaḥ ||1||
पूर्व दिशा में हनुमान, दक्षिण में पवनपुत्र, पश्चिम में राक्षसों के नाशक और समुद्र लांघने वाले हनुमान सभी दिशाओं में मेरी रक्षा करें।
May Hanuman protect me in the east, the son of the Wind in the south, the destroyer of demons in the west, and the crosser of the ocean guard that direction too.
उदीच्यामूर्ध्वतः पातु केसरीप्रियनन्दनः । अधस्तु विष्णुभक्तस्तु पातु मध्यं च पावनिः ॥२॥
udīcyāmūrdhvataḥ pātu kesarīpriyanandanaḥ | adhastu viṣṇubhaktastu pātu madhyaṃ ca pāvaniḥ ||2||
उत्तर और ऊपर की दिशा में केसरीनन्दन, नीचे की ओर विष्णुभक्त हनुमान और मध्य भाग में पवनपुत्र मेरी रक्षा करें।
May Kesari's beloved son protect me in the north and from above, the devotee of Vishnu protect from below, and the son of the Wind protect the centre.
लङ्काविदाहकः पातु सर्वापद्भ्यो निरन्तरम् । सुग्रीवसचिवः पातु मस्तकं वायुनन्दनः ॥३॥
laṅkāvidāhakaḥ pātu sarvāpadbhyo nirantaram | sugrīvasacivaḥ pātu mastakaṃ vāyunandanaḥ ||3||
लंका को दहन करने वाले हनुमान सदा सब प्रकार के संकटों से रक्षा करें, और सुग्रीव के मंत्री वायुनन्दन मेरे मस्तक की रक्षा करें।
May the burner of Lanka protect me continuously from every calamity, and may Sugriva's minister, the son of the Wind, guard my head.
भालं पातु महावीरो भ्रुवोर्मध्ये निरन्तरम् । नेत्रे छायापहारी च पातु नः प्लवगेश्वरः ॥४॥
bhālaṃ pātu mahāvīro bhruvormadhye nirantaram | netre chāyāpahārī ca pātu naḥ plavageśvaraḥ ||4||
महावीर मेरे ललाट और भ्रुकुटि के मध्य की सतत रक्षा करें, और छाया हरने वाले प्लवगेश्वर हनुमान मेरे नेत्रों की रक्षा करें।
May the great hero protect my forehead and continuously the space between my eyebrows; may the lord of monkeys, who steals away deceptive shadows, protect my eyes.
कपोले कर्णमूले च पातु श्रीरामकिङ्करः । नासाग्रमञ्जनासूनुः पातु वक्त्रं हरीश्वरः । वाचं रुद्रप्रियः पातु जिह्वां पिङ्गललोचनः ॥५॥
kapole karṇamūle ca pātu śrīrāmakiṅkaraḥ | nāsāgramañjanāsūnuḥ pātu vaktraṃ harīśvaraḥ | vācaṃ rudrapriyaḥ pātu jihvāṃ piṅgalalocanaḥ ||5||
श्रीराम के किंकर हनुमान गाल और कान की जड़ की रक्षा करें, अंजना पुत्र नासिका के अग्रभाग की, हरीश्वर मुख की रक्षा करें; रुद्रप्रिय वाणी की और पिंगललोचन जिह्वा की रक्षा करें।
May Sri Rama's servant protect my cheeks and the base of my ears, Anjana's son the tip of my nose, the lord of monkeys my face; may the one dear to Rudra guard my speech, and the tawny-eyed one my tongue.
पातु देवः फाल्गुनेष्टः चिबुकं दैत्यदर्पहा । पातु कण्ठं च दैत्यारिः स्कन्धौ पातु सुरार्चितः ॥६॥
pātu devaḥ phālguneṣṭaḥ cibukaṃ daityadarpahā | pātu kaṇṭhaṃ ca daityāriḥ skandhau pātu surārcitaḥ ||6||
अर्जुन के प्रिय, दैत्यों के अभिमान को नष्ट करने वाले देव मेरी ठोड़ी की रक्षा करें; दैत्यारि हनुमान कण्ठ की और देवताओं द्वारा पूजित हनुमान कन्धों की रक्षा करें।
May the deity dear to Arjuna, destroyer of demon pride, protect my chin; may the enemy of demons protect my throat, and the one worshipped by the gods protect my shoulders.
भुजौ पातु महातेजाः करौ च चरणायुधः । नखान् नखायुधः पातु कुक्षौ पातु कपीश्वरः ॥७॥
bhujau pātu mahātejāḥ karau ca caraṇāyudhaḥ | nakhān nakhāyudhaḥ pātu kukṣau pātu kapīśvaraḥ ||7||
महातेजस्वी हनुमान मेरी भुजाओं की, चरणायुध हाथों की, नखायुध नखों की और कपीश्वर उदर की रक्षा करें।
May the greatly radiant one protect my arms, the swift-footed warrior my hands, the one armed with claws my nails, and the lord of monkeys my belly.
वक्षो मुद्रापहारी च पातु पार्श्वे भुजायुधः । लङ्काविभञ्जनः पातु पृष्ठदेशे निरन्तरम् ॥८॥
vakṣo mudrāpahārī ca pātu pārśve bhujāyudhaḥ | laṅkāvibhañjanaḥ pātu pṛṣṭhadeśe nirantaram ||8||
सीता का चिह्न (मुद्रिका) लाने वाले हनुमान वक्षस्थल की, भुजाओं से ही युद्ध करने वाले पार्श्वों की और लंका को नष्ट करने वाले हनुमान निरंतर पीठ की रक्षा करें।
May the retriever of Sita's token protect my chest, the one armed with his own arms my sides, and the destroyer of Lanka continuously protect my back.
नाभिं च रामदूतस्तु कटिं पात्वनिलात्मजः । गुह्यं पातु महाप्राज्ञो लिङ्गं पातु शिवप्रियः ॥९॥
nābhiṃ ca rāmadūtastu kaṭiṃ pātvanilātmajaḥ | guhyaṃ pātu mahāprājño liṅgaṃ pātu śivapriyaḥ ||9||
रामदूत हनुमान नाभि की, अनिलात्मज कटि की रक्षा करें; महाप्राज्ञ हनुमान गुह्य अंगों की और शिवप्रिय लिंग की रक्षा करें।
May Rama's messenger protect my navel, the son of the Wind my waist; may the greatly wise one protect my private parts, and the one dear to Shiva protect the generative organ.
ऊरू च जानुनी पातु लङ्काप्रासादभञ्जनः । जङ्घे पातु कपिश्रेष्ठो गुल्फौ पातु महाबलः । अचलोद्धारकः पातु पादौ भास्करसन्निभः ॥१०॥
ūrū ca jānunī pātu laṅkāprāsādabhañjanaḥ | jaṅghe pātu kapiśreṣṭho gulphau pātu mahābalaḥ | acaloddhārakaḥ pātu pādau bhāskarasannibhaḥ ||10||
लंका के प्रासादों को तोड़ने वाले हनुमान जांघों और घुटनों की, कपिश्रेष्ठ पिंडलियों की, महाबली टखनों की और सूर्य के समान तेजस्वी, पर्वत उठाने वाले हनुमान चरणों की रक्षा करें।
May the destroyer of Lanka's palaces protect my thighs and knees, the best of monkeys my shins, the mighty one my ankles, and the mountain-lifter, radiant as the sun, protect my feet.
अङ्गान्यमितसत्त्वाढ्यः पातु पादाङ्गुलींस्तथा । सर्वाङ्गानि महाशूरः पातु रोमाणि चात्मवित् ॥११॥
aṅgānyamitasattvāḍhyaḥ pātu pādāṅgulīṃstathā | sarvāṅgāni mahāśūraḥ pātu romāṇi cātmavit ||11||
अपार बल से युक्त हनुमान मेरे अंगों और पैर की अंगुलियों की रक्षा करें; महाशूर सम्पूर्ण अंगों की और आत्मज्ञानी हनुमान रोम-रोम की रक्षा करें।
May the one abounding in immeasurable strength protect my limbs and likewise my toes; may the great hero protect all my limbs, and the knower of the self protect even my body hairs.
हनुमत्कवचं यस्तु पठेद्विद्वान् विचक्षणः । स एव पुरुषश्रेष्ठो भुक्तिं मुक्तिं च विन्दति ॥१२॥
hanumatkavacaṃ yastu paṭhedvidvān vicakṣaṇaḥ | sa eva puruṣaśreṣṭho bhuktiṃ muktiṃ ca vindati ||12||
जो विद्वान और विचक्षण पुरुष इस हनुमत् कवच का पाठ करता है, वह पुरुषश्रेष्ठ भोग और मोक्ष दोनों को प्राप्त करता है।
Whoever recites this Hanuman Kavacham with learning and discernment, that best of men attains both worldly enjoyment and final liberation.
त्रिकालमेककालं वा पठेन्मासत्रयं नरः । सर्वान् रिपून् क्षणाज्जित्वा स पुमान् श्रियमाप्नुयात् ॥१३॥
trikālamekakālaṃ vā paṭhenmāsatrayaṃ naraḥ | sarvān ripūn kṣaṇājjitvā sa pumān śriyamāpnuyāt ||13||
जो पुरुष त्रिकाल अथवा एक बार भी तीन मास तक इसका पाठ करता है, वह क्षणभर में सब शत्रुओं को जीतकर श्री (समृद्धि) को प्राप्त करता है।
A person who recites it three times a day, or even once a day, for three months, conquers all enemies in an instant and attains prosperity.
मध्यरात्रौ जले स्थित्वा सप्तवारं पठेद्यदि । क्षयापस्मारकुष्ठादि तापत्रयनिवारणम् ॥१४॥
madhyarātrau jale sthitvā saptavāraṃ paṭhedyadi | kṣayāpasmārakuṣṭhādi tāpatrayanivāraṇam ||14||
जो मध्यरात्रि में जल में खड़े होकर सात बार इसका पाठ करता है, उसे क्षय, अपस्मार, कुष्ठ आदि रोगों तथा त्रिविध ताप से मुक्ति मिलती है।
If one stands in water at midnight and recites it seven times, it wards off wasting disease, epilepsy, leprosy and the like, and removes the three kinds of affliction.
अश्वत्थमूलेऽर्कवारे स्थित्वा पठति यः पुमान् । अचलां श्रियमाप्नोति सङ्ग्रामे विजयं तथा ॥१५॥
aśvatthamūle'rkavāre sthitvā paṭhati yaḥ pumān | acalāṃ śriyamāpnoti saṅgrāme vijayaṃ tathā ||15||
जो पुरुष रविवार को पीपल वृक्ष की जड़ में बैठकर पाठ करता है, वह अचल श्री और संग्राम में विजय प्राप्त करता है।
The man who recites it seated at the root of a peepal tree on Sunday attains unwavering prosperity and also victory in battle.
बुद्धिर्बलं यशो धैर्यं निर्भयत्वमरोगताम् । सुदार्ढ्यं वाक्स्फुरत्वं च हनुमत्स्मरणाद्भवेत् ॥१६॥
buddhirbalaṃ yaśo dhairyaṃ nirbhayatvamarogatām | sudārḍhyaṃ vāksphuratvaṃ ca hanumatsmaraṇādbhavet ||16||
बुद्धि, बल, यश, धैर्य, निर्भयता, नीरोगता, दृढ़ता और वाणी की स्पष्टता - ये सब हनुमान के स्मरण से प्राप्त होते हैं।
Intelligence, strength, fame, courage, fearlessness, freedom from disease, firmness, and eloquence of speech all arise from remembering Hanuman.
मारणं वैरिणां सद्यः शरणं सर्वसम्पदाम् । शोकस्य हरणे दक्षं वन्दे तं रणदारुणम् ॥१७॥
māraṇaṃ vairiṇāṃ sadyaḥ śaraṇaṃ sarvasampadām | śokasya haraṇe dakṣaṃ vande taṃ raṇadāruṇam ||17||
जो शीघ्र शत्रुओं का नाश करने वाले, सम्पूर्ण सम्पदाओं के शरणस्थान, शोक हरने में कुशल और युद्ध में भयंकर हैं, उन हनुमान को मैं प्रणाम करता हूं।
I bow to him who swiftly destroys enemies, who is the refuge of all prosperity, who is skilled at removing sorrow, and who is fierce in battle.
लिखित्वा पूजयेद्यस्तु सर्वत्र विजयी भवेत् । यः करे धारयेन्नित्यं स पुमान् श्रियमाप्नुयात् ॥१८॥
likhitvā pūjayedyastu sarvatra vijayī bhavet | yaḥ kare dhārayennityaṃ sa pumān śriyamāpnuyāt ||18||
जो इसे लिखकर पूजता है वह सर्वत्र विजयी होता है, और जो इसे नित्य भुजा पर धारण करता है वह श्री को प्राप्त करता है।
Whoever writes it out and worships it becomes victorious everywhere; whoever wears it constantly on the arm attains prosperity.
स्थित्वा तु बन्धने यस्तु जपं कारयति द्विजैः । तत्क्षणान्मुक्तिमाप्नोति निगडात्तु तथैव च ॥१९॥
sthitvā tu bandhane yastu japaṃ kārayati dvijaiḥ | tatkṣaṇānmuktimāpnoti nigaḍāttu tathaiva ca ||19||
बन्धन में पड़ा हुआ जो पुरुष द्विजों से इसका जप कराता है, वह तत्क्षण बेड़ियों से भी मुक्त हो जाता है।
One who, while in bondage, has brahmins perform the recitation for him is instantly freed, even from iron shackles.
भान्विन्दोश्चरणारविन्दयुगलं कौपीनमौञ्जीधरं काञ्चिश्रेणिधरं दुकूलवसनं यज्ञोपवीताजिनम् । हस्ताभ्यां धृतपुस्तकं च विलसद्धारावलिं कुण्डलं यश्चालं विशिखं प्रसन्नवदनं श्रीवायुपुत्रं भजे ॥२०॥
bhānvindoścaraṇāravindayugalaṃ kaupīnamauñjīdharaṃ kāñciśreṇidharaṃ dukūlavasanaṃ yajñopavītājinam | hastābhyāṃ dhṛtapustakaṃ ca vilasaddhārāvaliṃ kuṇḍalaṃ yaścālaṃ viśikhaṃ prasannavadanaṃ śrīvāyuputraṃ bhaje ||20||
जो सूर्य-चन्द्र के समान चरणकमल वाले, कौपीन और मौंजी धारण करने वाले, कटिसूत्र और वस्त्र, यज्ञोपवीत तथा मृगचर्म से युक्त, हाथों में पुस्तक धारण किए, कुण्डलों से सुशोभित और प्रसन्न मुख वाले हैं, उन श्रीवायुपुत्र की मैं पूजा करता हूं।
I worship Sri Vayuputra, whose feet are radiant like the sun and moon, who wears the loincloth and munja-grass girdle, a waist-chain and fine cloth, the sacred thread and deer-skin, who holds a book, whose earrings shine, and whose face is serene.
यो वारान्निधिमल्पपल्बलमिवोल्लङ्घ्य प्रतापान्वितो वैदेहीघनशोकतापहरणो वैकुण्ठभक्तप्रियः । अक्षाद्यार्जितराक्षसेश्वरमहादोषहारी रणे सोऽयं वानरपुङ्गवोऽवतु सदा योऽस्मान्समीरात्मजः ॥२१॥
yo vārānnidhimalpapalbalamivollaṅghya pratāpānvito vaidehīghanaśokatāpaharaṇo vaikuṇṭhabhaktapriyaḥ | akṣādyārjitarākṣaseśvaramahādoṣahārī raṇe so'yaṃ vānarapuṅgavo'vatu sadā yo'smānsamīrātmajaḥ ||21||
जो समुद्र को तुच्छ जलाशय के समान लांघ गए, सीता के गहन शोक-संताप को हरने वाले, वैकुण्ठ के भक्तों के प्रिय, युद्ध में अक्षयकुमार आदि से उपार्जित महादोष को हरने वाले हैं, वे वानरश्रेष्ठ समीरात्मज सदा हमारी रक्षा करें।
May that foremost of monkeys, the son of the Wind, who leapt across the ocean as though it were a trifle, who removed Sita's deep grief, who is dear to Vishnu's devotees, and who in battle removed a great evil incurred through Akshaya-kumara, ever protect us.
वज्राङ्गं पिङ्गनेत्रं कनकमयलसत्कुण्डलाक्रान्तगण्डं दम्भोलिस्तम्भसारं प्रहरणसुवशीभूतरक्षोऽधिनाथम् । उद्यल्लाङ्गूलसप्तप्रचलचलधरं भीममूर्तिं कपीन्द्रं ध्यायेत्तं रामचन्द्रं भ्रमरदृढकरं सत्त्वसारं प्रसन्नम् ॥२२॥
vajrāṅgaṃ piṅganetraṃ kanakamayalasatkuṇḍalākrāntagaṇḍaṃ dambholistambhasāraṃ praharaṇasuvaśībhūtarakṣo'dhinātham | udyallāṅgūlasaptapracalacaladharaṃ bhīmamūrtiṃ kapīndraṃ dhyāyettaṃ rāmacandraṃ bhramaradṛḍhakaraṃ sattvasāraṃ prasannam ||22||
वज्र के समान अंगों वाले, पिंगल नेत्रों वाले, स्वर्ण-कुण्डलों से शोभित कपोलों वाले, वज्रस्तम्भ के समान दृढ़, अपने प्रहार से राक्षसों को वश में करने वाले, उठी हुई पूंछ को लहराते हुए भीषण रूप धारण किए कपीन्द्र का ध्यान करना चाहिए, जो दृढ़हस्त, सत्त्व के सार और प्रसन्नचित्त हैं।
Let one meditate on him, adamantine-limbed, tawny-eyed, cheeks touched by bright golden earrings, firm as a thunderbolt-pillar, lord over demons subdued by his blow, fearsome in form with his raised tail waving, the lord of monkeys, firm-handed, the essence of valour, and serene.
वज्राङ्गं पिङ्गनेत्रं कनकमयलसत्कुण्डलैः शोभनीयं सर्वापीड्यादिनाथं करतलविधृतं पूर्णकुम्भं दृढं वा । भक्तानामिष्टकारं विदधति च सदा सुप्रसन्नं हरांशं त्रैलोक्यत्रातुकामं सकलभुवि गतं रामदूतं नमामि ॥२३॥
vajrāṅgaṃ piṅganetraṃ kanakamayalasatkuṇḍalaiḥ śobhanīyaṃ sarvāpīḍyādināthaṃ karatalavidhṛtaṃ pūrṇakumbhaṃ dṛḍhaṃ vā | bhaktānāmiṣṭakāraṃ vidadhati ca sadā suprasannaṃ harāṃśaṃ trailokyatrātukāmaṃ sakalabhuvi gataṃ rāmadūtaṃ namāmi ||23||
वज्रांग, पिंगलनेत्र, स्वर्णकुण्डलों से सुशोभित, सब पीड़ाओं से रक्षक, हाथ में पूर्ण कलश धारण किए, भक्तों की इच्छा सदा पूर्ण करने वाले, सदा प्रसन्न, शिवांश स्वरूप, त्रैलोक्य की रक्षा चाहने वाले और सम्पूर्ण भूमि पर विचरण करने वाले रामदूत को मैं नमस्कार करता हूं।
I salute Rama's messenger, adamantine-limbed, tawny-eyed, adorned with bright golden earrings, protector from every affliction, holding a full pitcher firmly in his palm, ever fulfilling the wishes of his devotees, ever gracious, a portion of Shiva, wishing to save the three worlds, moving throughout the whole earth.
वामे करे वैरिभिदं वहन्तं शैलं परं शृङ्खलहारकण्ठम् । दधानमाच्छाद्य सुपर्णवर्णं भजे ज्वलत्कुण्डलमाञ्जनेयम् ॥२४॥
vāme kare vairibhidaṃ vahantaṃ śailaṃ paraṃ śṛṅkhalahārakaṇṭham | dadhānamācchādya suparṇavarṇaṃ bhaje jvalatkuṇḍalamāñjaneyam ||24||
जो अपने बाएं हाथ में शत्रुओं को विदीर्ण करने वाला विशाल पर्वत धारण किए हैं, जिनका कण्ठ शृंखला के समान हार से सुशोभित है, गरुड़ के समान स्वर्ण-वर्ण से आच्छादित हैं और कुण्डल जिनके प्रज्वलित हो रहे हैं, उन आंजनेय को मैं नमन करता हूं।
I worship Anjaneya, whose blazing earrings shine, who bears in his left hand the great mountain that split his foes, whose neck is adorned with a chain-like garland, and whose form is covered in the golden hue of Garuda.
पद्मरागमणिकुण्डलत्विषा पाटलीकृतकपोलमण्डलम् । दिव्यदेहकदलीवनान्तरे भावयामि पवमाननन्दनम् ॥२५॥
padmarāgamaṇikuṇḍalatviṣā pāṭalīkṛtakapolamaṇḍalam | divyadehakadalīvanāntare bhāvayāmi pavamānanandanam ||25||
जिनके कपोल मणि-कुण्डलों की आभा से लालिमा युक्त हैं और जिनका दिव्य शरीर कदली-वन के मध्य सुशोभित है, उन पवमाननन्दन हनुमान का मैं ध्यान करता हूं।
I meditate on the son of the Wind, whose cheeks are reddened by the glow of his ruby earrings, whose divine form stands within a grove of plantain trees.
यत्र यत्र रघुनाथकीर्तनं तत्र तत्र कृतमस्तकाञ्जलिम् । वाष्पवारिपरिपूर्णलोचनं मारुतिं नमत राक्षसान्तकम् ॥२६॥
yatra yatra raghunāthakīrtanaṃ tatra tatra kṛtamastakāñjalim | vāṣpavāriparipūrṇalocanaṃ mārutiṃ namata rākṣasāntakam ||26||
जहां-जहां रघुनाथ का कीर्तन होता है, वहां-वहां मस्तक पर हाथ जोड़े, नेत्रों में अश्रु भरे हनुमान उपस्थित रहते हैं - राक्षसों के अन्तक मारुति को नमन करो।
Wherever Raghunatha's glory is sung, there Hanuman stands with hands folded to his head, his eyes brimming with tears -- bow to Maruti, the destroyer of demons.
मनोजवं मारुततुल्यवेगं जितेन्द्रियं बुद्धिमतां वरिष्ठम् । वातात्मजं वानरयूथमुख्यं श्रीरामदूतं शिरसा नमामि ॥२७॥
manojavaṃ mārutatulyavegaṃ jitendriyaṃ buddhimatāṃ variṣṭham | vātātmajaṃ vānarayūthamukhyaṃ śrīrāmadūtaṃ śirasā namāmi ||27||
मन के समान वेगवान, वायु के समान गतिशील, इन्द्रियों को वश में करने वाले, बुद्धिमानों में श्रेष्ठ, वातात्मज, वानरयूथ के मुख्य श्रीरामदूत को मैं मस्तक झुकाकर नमन करता हूं।
I bow my head to Sri Rama's messenger, swift as thought, equal in speed to the wind, of subdued senses, foremost among the wise, son of the Wind, chief of the monkey host.
विवादे दिव्यकाले च द्यूते राजकुले रणे । दशवारं पठेद्रात्रौ मिताहारो जितेन्द्रियः ॥२८॥
vivāde divyakāle ca dyūte rājakule raṇe | daśavāraṃ paṭhedrātrau mitāhāro jitendriyaḥ ||28||
विवाद में, दिव्य परीक्षा के समय, द्यूत में, राजदरबार में, युद्ध में - मिताहारी और जितेन्द्रिय पुरुष को रात्रि में इसका दस बार पाठ करना चाहिए।
In dispute, at a time of trial, in gambling, in the royal court, in battle -- one who eats moderately and has mastered the senses should recite it ten times at night.
विजयं लभते लोके मानवेषु नरेषु च । भूते प्रेते महादुर्गेऽरण्ये सागरसम्प्लवे ॥२९॥
vijayaṃ labhate loke mānaveṣu nareṣu ca | bhūte prete mahādurge'raṇye sāgarasamplave ||29||
इस लोक में मनुष्यों के मध्य, भूत-प्रेत के मध्य, महादुर्ग में, अरण्य में और समुद्र की बाढ़ में भी विजय प्राप्त होती है।
One attains victory in the world, among people and men, amid ghosts and spirits, in a great fortress-calamity, in a forest, and in a flood of the ocean.
सिंहव्याघ्रभये चोग्रे शरशस्त्रास्त्रपातने । शृङ्खलाबन्धने चैव कारागृहनियन्त्रणे ॥३०॥
siṃhavyāghrabhaye cogre śaraśastrāstrapātane | śṛṅkhalābandhane caiva kārāgṛhaniyantraṇe ||30||
सिंह-व्याघ्र के उग्र भय में, बाण-शस्त्र-अस्त्र के प्रहार में, शृंखला के बन्धन में और कारागार के बन्धन में भी यह रक्षा करता है।
In fierce danger from a lion or tiger, in the falling of arrows, weapons and missiles, in being bound by chains, and in confinement in prison.
कोपे स्तम्भे वह्निचक्रे क्षेत्रे घोरे सुदारुणे । शोके महारणे चैव ब्रह्मग्रहनिवारणम् ॥३१॥
kope stambhe vahnicakre kṣetre ghore sudāruṇe | śoke mahāraṇe caiva brahmagrahanivāraṇam ||31||
क्रोध में, स्तम्भन में, अग्निचक्र में, घोर-दारुण स्थान में, शोक में, महासंग्राम में तथा ब्रह्मग्रह के निवारण में भी यह रक्षा करता है।
In wrath, in being stunned or paralysed, amid a wheel of fire, in a terrible and dreadful place, in sorrow, in great battle, and for warding off the affliction of Brahma-graha.
सर्वदा तु पठेन्नित्यं जयमाप्नोति निश्चितम् । भूर्जे वा वसने रक्ते क्षौमे वा तालपत्रके ॥३२॥
sarvadā tu paṭhennityaṃ jayamāpnoti niścitam | bhūrje vā vasane rakte kṣaume vā tālapatrake ||32||
जो सदा नियमपूर्वक इसका पाठ करता है, वह निश्चित रूप से विजय प्राप्त करता है; इसे भूर्जपत्र पर, लाल वस्त्र पर, रेशम पर अथवा तालपत्र पर भी लिखा जा सकता है।
One who recites it constantly always attains victory without doubt; it may also be written on birch-bark, or on red cloth, or on silk, or on a palm-leaf.
त्रिगन्धिना वा मष्या वा विलिख्य धारयेन्नरः । पञ्चसप्तत्रिलोहैर्वा गोपितः सर्वतः शुभम् ॥३३॥
trigandhinā vā maṣyā vā vilikhya dhārayennaraḥ | pañcasaptatrilohairvā gopitaḥ sarvataḥ śubham ||33||
त्रिगन्ध अथवा मषि (स्याही) से लिखकर मनुष्य इसे धारण करे; पंच, सप्त अथवा त्रिलोह में गोपित यह सर्वत्र शुभ है।
Having written it with the three fragrant substances or with ink, a person should wear it; guarded thus, whether inscribed in five, seven, or three metals, all becomes auspicious.
करे कट्यां बाहुमूले कण्ठे शिरसि धारितम् । सर्वान्कामानवाप्नोति सत्यं श्रीरामभाषितम् ॥३४॥
kare kaṭyāṃ bāhumūle kaṇṭhe śirasi dhāritam | sarvānkāmānavāpnoti satyaṃ śrīrāmabhāṣitam ||34||
हाथ, कमर, भुजमूल, कण्ठ अथवा सिर पर धारण करने से सब कामनाएं पूर्ण होती हैं - यह श्रीराम द्वारा कहा गया सत्य वचन है।
Worn on the hand, the waist, the upper arm, the throat, or the head, one obtains every desire -- this is the truth spoken by Sri Rama.
अपराजित नमस्तेऽस्तु नमस्ते रामपूजित । प्रस्थानं च करिष्यामि सिद्धिर्भवतु मे सदा ॥३५॥
aparājita namaste'stu namaste rāmapūjita | prasthānaṃ ca kariṣyāmi siddhirbhavatu me sadā ||35||
हे अपराजित, आपको नमस्कार है; हे रामपूजित, आपको नमस्कार है। मैं प्रस्थान करने जा रहा हूं, मुझे सदा सिद्धि प्राप्त हो।
O unconquered one, salutations to you; salutations to you who are worshipped by Rama. I am about to set out on my travels; may success ever be mine.
इत्युक्त्वा यो व्रजेद्ग्रामं देशं तीर्थान्तरं रणम् । आगमिष्यति शीघ्रं स क्षेमरूपो गृहं पुनः ॥३६॥
ityuktvā yo vrajedgrāmaṃ deśaṃ tīrthāntaraṃ raṇam | āgamiṣyati śīghraṃ sa kṣemarūpo gṛhaṃ punaḥ ||36||
ऐसा कहकर जो ग्राम, देश, तीर्थ अथवा युद्ध के लिए प्रस्थान करता है, वह शीघ्र ही सकुशल पुनः अपने घर लौट आता है।
Having said this, whoever sets out for a village, a land, a distant pilgrimage place, or a battle, will quickly return home again safely.
इति वदति विशेषाद्राघवे राक्षसेन्द्रः प्रमुदितवरचित्तो रावणस्यानुजो हि । रघुवरपदपद्मं वन्दयामास भूयः कुलसहितकृतार्थः शर्मदं मन्यमानः ॥३७॥
iti vadati viśeṣādrāghave rākṣasendraḥ pramuditavaracitto rāvaṇasyānujo hi | raghuvarapadapadmaṃ vandayāmāsa bhūyaḥ kulasahitakṛtārthaḥ śarmadaṃ manyamānaḥ ||37||
ऐसा कहकर राक्षसराज रावण के अनुज विभीषण ने अत्यन्त प्रसन्नचित्त होकर, कुल सहित कृतार्थ होकर और श्रीराम को कल्याणदाता मानते हुए पुनः रघुवर के चरणकमलों में प्रणाम किया।
Thus spoke, with special devotion toward Raghava, the lord of the demons, Ravana's younger brother, his heart full of joy; having become fulfilled along with his family, and regarding Rama as the giver of well-being, he bowed once more to the lotus feet of the best of the Raghus.
तं वेदशास्त्रपरिनिष्टितशुद्धबुद्धिं शर्मप्रदं सुरमुनीन्द्रनुतं कपीन्द्रम् । कृष्णत्वचं कनकपिङ्गजटाकलापं व्यासं नमामि शिरसा तिलकं मुनीनाम् ॥३८॥
taṃ vedaśāstrapariniṣṭitaśuddhabuddhiṃ śarmapradaṃ suramunīndranutaṃ kapīndram | kṛṣṇatvacaṃ kanakapiṅgajaṭākalāpaṃ vyāsaṃ namāmi śirasā tilakaṃ munīnām ||38||
जो वेद-शास्त्र में स्थापित शुद्ध बुद्धि वाले, कल्याणदाता, देवताओं और मुनीन्द्रों द्वारा वन्दित, श्याम वर्ण, स्वर्णाभ जटाजूट धारण करने वाले तथा मुनियों में तिलकस्वरूप हैं, उन्हें मैं मस्तक झुकाकर नमन करता हूं।
I bow my head to that sage, of pure intellect grounded in the Veda and scriptures, giver of well-being, praised by the foremost gods and sages, dark-complexioned, crowned with a mass of golden-tawny matted locks, the foremost ornament among sages.
य इदं प्रातरुत्थाय पठेत कवचं सदा । आयुरारोग्यसन्तानैस्तस्य स्तव्याः स्तवो भवेत् ॥३९॥
ya idaṃ prātarutthāya paṭheta kavacaṃ sadā | āyurārogyasantānaistasya stavyāḥ stavo bhavet ||39||
जो प्रातः उठकर सदा इस कवच का पाठ करता है, उसे आयु, आरोग्य और सन्तान की प्राप्ति होती है, और यह स्तवन उसके लिए सार्थक हो जाता है।
Whoever always recites this kavacha upon rising in the morning attains long life, health, and progeny, and this hymn becomes truly worthy of praise for him.
एवं गिरीन्द्रजे श्रीमद्धनुमत्कवचं शुभम् । त्वया पृष्टं मया प्रीत्या विस्तराद्विनिवेदितम् ॥४०॥
evaṃ girīndraje śrīmaddhanumatkavacaṃ śubham | tvayā pṛṣṭaṃ mayā prītyā vistarādviniveditam ||40||
हे गिरिराजपुत्री, इस प्रकार तुम्हारे पूछने पर मैंने प्रीतिपूर्वक विस्तार से यह शुभ और श्रीमान् हनुमत् कवच तुम्हें बता दिया।
Thus, O daughter of the mountain-king, out of affection I have explained to you in full this auspicious and glorious Hanuman Kavacham, just as you asked.
एवं शिवमुखाच्छ्रुत्वा पार्वती कवचं शुभम् । हनूमतः सदा भक्त्या पपाठ तन्मनाः सदा ॥४१॥
evaṃ śivamukhācchrutvā pārvatī kavacaṃ śubham | hanūmataḥ sadā bhaktyā papāṭha tanmanāḥ sadā ||41||
श्रीरामदास ने कहा: शिव के मुख से इस शुभ कवच को सुनकर पार्वती सदा एकाग्रचित्त होकर भक्तिपूर्वक हनुमान का यह पाठ करने लगीं।
Sri Ramadasa said: Having thus heard this auspicious kavacha from Shiva's own mouth, Parvati, ever single-minded, always recited it with devotion to Hanuman.
एवं शिष्य त्वयाऽप्यत्र यथा पृष्टं तथा मया । हनुमत्कवचं चेदं तवाग्रे विनिवेदितम् ॥४२॥
evaṃ śiṣya tvayā'pyatra yathā pṛṣṭaṃ tathā mayā | hanumatkavacaṃ cedaṃ tavāgre viniveditam ||42||
हे शिष्य, जैसा तुमने पूछा था, वैसे ही मैंने यह हनुमत् कवच तुम्हारे समक्ष विस्तार से बता दिया है।
Thus, O disciple, just as you asked, so have I, in your presence, fully explained this Hanuman Kavacham.
इदं पूर्वं पठित्वा तु रामस्य कवचं ततः । पठनीयं नरैर्भक्त्या नैकमेव पठेत्कदा ॥४३॥
idaṃ pūrvaṃ paṭhitvā tu rāmasya kavacaṃ tataḥ | paṭhanīyaṃ narairbhaktyā naikameva paṭhetkadā ||43||
इसका पाठ पहले करके फिर श्रीराम कवच का पाठ करना चाहिए; भक्तिपूर्वक दोनों को साथ पढ़ना चाहिए, कभी भी अकेले नहीं।
Having recited this one first, one should then recite the Kavacham of Rama; devoted people should recite the two together, never just one alone.
हनुमत्कवचं चात्र श्रीरामकवचं विना । ये पठन्ति नराश्चात्र पठनं तद्वृथा भवेत् ॥४४॥
hanumatkavacaṃ cātra śrīrāmakavacaṃ vinā | ye paṭhanti narāścātra paṭhanaṃ tadvṛthā bhavet ||44||
जो लोग श्रीराम कवच के बिना केवल हनुमत् कवच का पाठ करते हैं, उनका वह पाठ निष्फल हो जाता है।
Here, those who recite the Hanuman Kavacham without the Sri Rama Kavacham -- for them, that recitation becomes fruitless.
तस्मात्सर्वैः पठनीयं सर्वदा कवचद्वयम् । रामस्य वायुपुत्रस्य सद्भक्तैश्च विशेषतः ॥४५॥
tasmātsarvaiḥ paṭhanīyaṃ sarvadā kavacadvayam | rāmasya vāyuputrasya sadbhaktaiśca viśeṣataḥ ||45||
अतः राम और वायुपुत्र हनुमान - दोनों कवचों का पाठ सदा सभी को, और विशेषतः सच्चे भक्तों को, साथ ही करना चाहिए।
Therefore, both kavachas, of Rama and of the son of the Wind, should always be recited together by all, and especially by true devotees.
Hanuman Kavach
Watch on YouTube
Hanuman Kavach
Traditional, from the Ananda Ramayana (Manohara Kanda) -- spoken by Shiva to Parvati and traditionally taught to Vibhishana by Rama
Hanuman
Explore Hanumanपाठ का सर्वोत्तम समय
संबंधित
Hanuman Ashtakam
हनुमान अष्टकम्
Sankat Mochan Hanuman Ashtakam
सङ्कटमोचन हनुमान अष्टकम्
Hanuman Aarti — Aarti Kije Hanuman Lala Ki
आरती कीजै हनुमान लला की
Mehandipur Balaji Aarti (Om Jai Hanumat Veera)
श्री मेहंदीपुर बालाजी की आरती (ॐ जय हनुमत वीरा)
Salasar Balaji Aarti (Jayati Jai Jai Bajrang Bala)
श्री सालासर बालाजी की आरती (जयति जय जय बजरंग बाला)
Hanuman Chalisa
हनुमान चालीसा
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.