Shani Stotram
शनि स्तोत्रम्
Shani Stotram — a hymn to Lord Shani (Saturn), the giver of justice and karmic lessons. Recited on Saturdays to ease Sade Sati, Shani Dhaiya, and the trials of Saturn.
शनि स्तोत्र — न्याय और कर्म-फल के दाता शनिदेव की स्तुति। शनिवार को साढेसाती, ढैय्या और शनि की कठिनाइयों को शांत करने के लिए पढ़ी जाती है।
नीलाञ्जनसमाभासं रविपुत्रं यमाग्रजम्। छायामार्तण्डसम्भूतं तं नमामि शनैश्चरम्॥१॥
nīlāñjanasamābhāsaṃ raviputraṃ yamāgrajam | chāyāmārtaṇḍasambhūtaṃ taṃ namāmi śanaiścaram ||1||
मैं नीलांजन समान आभा वाले, रविपुत्र, यम के अग्रज, छाया और मार्तण्ड से उत्पन्न शनैश्चर को प्रणाम करता हूँ।
I bow to Shani, dark like blue-black collyrium, son of the Sun, elder brother of Yama, born of Chhaya and Martanda.
कोणस्थः पिङ्गलो बभ्रुः कृष्णो रौद्रोऽन्तको यमः। सौरिः शनैश्चरो मन्दः पिप्पलादेन संस्तुतः॥२॥
koṇasthaḥ piṅgalo babhruḥ kṛṣṇo raudro'ntako yamaḥ | sauriḥ śanaiścaro mandaḥ pippalādena saṃstutaḥ ||2||
शनि कोणस्थ, पिंगल, बभ्रु, कृष्ण, रौद्र, अन्तक, यम, सौरि, शनैश्चर और मन्द नामों से पिप्पलाद द्वारा स्तुत हैं।
Shani is praised as Konastha, Pingala, Babhru, Krishna, Raudra, Antaka, Yama, Sauri, Shanaishchara and Manda, as remembered in traditional praise.
एतानि दश नामानि प्रातरुत्थाय यः पठेत्। शनैश्चरकृता पीडा न कदाचिद्भविष्यति॥३॥
etāni daśa nāmāni prātarutthāya yaḥ paṭhet | śanaiścarakṛtā pīḍā na kadācidbhaviṣyati ||3||
जो प्रातः उठकर शनि के ये दस नाम पढ़ता है, उसे शनैश्चरकृत पीड़ा से रक्षा मिलती है।
Whoever rises in the morning and recites these ten names of Shani is protected from suffering caused by Shani’s difficult influence.
सूर्यपुत्रो दीर्घदेहो विशालाक्षः शिवप्रियः। मन्दचारः प्रसन्नात्मा पीडां हरतु मे शनिः॥४॥
sūryaputro dīrghadeho viśālākṣaḥ śivapriyaḥ | mandacāraḥ prasannātmā pīḍāṃ haratu me śaniḥ ||4||
सूर्यपुत्र, दीर्घदेह, विशालाक्ष, शिवप्रिय, मन्दगामी और प्रसन्नात्मा शनि मेरी पीड़ा हरें।
May Shani, son of Surya, long-bodied, wide-eyed, dear to Shiva, slow-moving and inwardly gracious, remove my suffering.
कोणोऽन्तको रौद्रयमोऽथ बभ्रुः कृष्णः शनिः पिङ्गलमन्दसौरिः। नित्यं स्मृतो यो हरते च पीडां तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय॥५॥
koṇo'ntako raudrayamo'tha babhruḥ kṛṣṇaḥ śaniḥ piṅgalamandasauriḥ | nityaṃ smṛto yo harate ca pīḍāṃ tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||5||
जो कोण, अन्तक, रौद्र, यम, बभ्रु, कृष्ण, शनि, पिंगल, मन्द और सौरि हैं तथा नित्य स्मरण करने पर पीड़ा हर लेते हैं -- उन रविनन्दन को नमस्कार।
He who is Kona, Antaka, Raudra, Yama, Babhru, Krishna, Shani, Pingala, Manda and Sauri, and who removes affliction whenever remembered -- to that son of the Sun, salutations.
सुरासुराः किंपुरुषोरगेन्द्रा गन्धर्वविद्याधरपन्नगाश्च। पीड्यन्ति सर्वे विषमस्थितेन तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय॥६॥
surāsurāḥ kiṃpuruṣoragendrā gandharvavidyādharapannagāśca | pīḍyanti sarve viṣamasthitena tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||6||
देव, असुर, किंपुरुष, महानाग, गन्धर्व, विद्याधर और पन्नग -- सभी उनकी विषम स्थिति से पीड़ित होते हैं। उन रविनन्दन को नमस्कार।
Gods and demons, celestial beings, great serpents, gandharvas, vidyadharas and nagas -- all are afflicted when he is adversely placed. To that son of the Sun, salutations.
नरा नरेन्द्राः पशवो मृगेन्द्रा वन्याश्च ये कीटपतङ्गभृङ्गाः। पीड्यन्ति सर्वे विषमस्थितेन तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय॥७॥
narā narendrāḥ paśavo mṛgendrā vanyāśca ye kīṭapataṅgabhṛṅgāḥ | pīḍyanti sarve viṣamasthitena tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||7||
मनुष्य, राजा, पशु, सिंह, वन्य जीव, कीट, पतंग और भृंग -- सभी उनकी विषम स्थिति से पीड़ित होते हैं। उन रविनन्दन को नमस्कार।
Men and kings, cattle and lions, wild creatures, insects, moths and bees -- all are afflicted when he is adversely placed. To that son of the Sun, salutations.
देशाश्च दुर्गाणि वनानि यत्र सेनानिवेशाः पुरपत्तनानि। पीड्यन्ति सर्वे विषमस्थितेन तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय॥८॥
deśāśca durgāṇi vanāni yatra senāniveśāḥ purapattanāni | pīḍyanti sarve viṣamasthitena tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||8||
देश, दुर्ग, वन, सेना-शिविर तथा नगर और पत्तन -- सभी उनकी विषम स्थिति से पीड़ित होते हैं। उन रविनन्दन को नमस्कार।
Lands and forts, forests, army encampments, towns and cities -- all are afflicted when he is adversely placed. To that son of the Sun, salutations.
तिलैर्यवैर्माषगुडान्नदानै- र्लोहेन नीलाम्बरदानतो वा। प्रीणाति मन्त्रैर्निजवासरे च तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय॥९॥
tilairyavairmāṣaguḍānnadānai- rlohena nīlāmbaradānato vā | prīṇāti mantrairnijavāsare ca tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||9||
तिल, जौ, उड़द, गुड़, अन्न, लोहे या नीले वस्त्र के दान से तथा अपने मंत्रों से वे अपने वासर (शनिवार) पर प्रसन्न होते हैं। उन रविनन्दन को नमस्कार।
He is pleased on his own day, Saturday, by gifts of sesame, barley, black lentils, jaggery, food, iron or dark cloth, and by his mantras. To that son of the Sun, salutations.
शन्यष्टकं यः प्रयतः प्रभाते नित्यं सुपुत्रैः पशुबान्धवैश्च। पठेत्तु सौख्यं भुवि भोगयुक्तः प्राप्नोति निर्वाणपदं तदन्ते॥१०॥
śanyaṣṭakaṃ yaḥ prayataḥ prabhāte nityaṃ suputraiḥ paśubāndhavaiśca | paṭhettu saukhyaṃ bhuvi bhogayuktaḥ prāpnoti nirvāṇapadaṃ tadante ||10||
जो प्रातःकाल अनुशासनपूर्वक इस शन्यष्टक का नित्य पाठ अच्छे पुत्रों, पशुओं और बंधुओं सहित करता है, वह पृथ्वी पर सुख और भोग प्राप्त करता है तथा अंत में निर्वाणपद पाता है।
Whoever recites this eightfold hymn to Shani daily at dawn with discipline, along with good children, cattle and kin, attains happiness and prosperity on earth, and liberation at the end.
Shani Stotram
Watch on YouTube
Shani Stotram
Traditional compilation: verse 1 (widely attested anonymous invocation), verse 4 (Navagraha Peedahara Stotram tradition), verses 2-3 (Pippalada's Shani Dasha Nama Stotra), verses 5-10 (Dasharatha-krita Shani Stotra, Brahmanda Purana)
Shani
Explore Shaniपाठ का सर्वोत्तम समय
संबंधित
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.