Shiva Aparadha Kshamapana Stotram
शिवापराधक्षमापन स्तोत्रम्
The Shiva Aparadha Kshamapana Stotram is a heartfelt prayer of repentance composed by Adi Shankaracharya. In 17 deeply personal verses, the devotee confesses transgressions committed across every stage of life — from the womb through childhood, youth, and old age — and in every aspect of spiritual practice. Each verse ends with the refrain seeking forgiveness: 'Kshantavyo me'aparadha, Shiva Shiva Shiva bho, Sri Mahadeva Shambho.' The stotram concludes with salutations to Shiva as the ultimate refuge for all sinners.
शिवापराधक्षमापन स्तोत्रम् आदि शंकराचार्य द्वारा रचित हृदयस्पर्शी पश्चाताप की प्रार्थना है। 17 अत्यंत व्यक्तिगत श्लोकों में भक्त जीवन के हर चरण में — गर्भ से लेकर बचपन, यौवन और वृद्धावस्था तक — और आध्यात्मिक साधना के हर पहलू में हुए अपराधों को स्वीकार करता है। प्रत्येक श्लोक 'क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो' की ध्रुवपंक्ति के साथ समाप्त होता है।
आदौ कर्मप्रसङ्गात् कलयति कलुषं मातृकुक्षौ स्थितं मां विण्मूत्रामेध्यमध्ये क्वथयति नितरां जाठरो जातवेदाः। यद्यद्वै तत्र दुःखं व्यथयति नितरां शक्यते केन वक्तुं क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
ādau karmaprasaṅgāt kalayati kaluṣaṃ mātṛkukṣau sthitaṃ māṃ viṇmūtrāmedhyamadhye kvathayati nitarāṃ jāṭharo jātavedāḥ | yadyadvai tatra duḥkhaṃ vyathayati nitarāṃ śakyate kena vaktuṃ kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
सबसे पहले, पूर्वकर्मों के बंधन के कारण मुझे अशुद्धता से युक्त मातृकुक्षि में स्थापित किया गया। वहाँ जठराग्नि ने मल-मूत्र और अपवित्र पदार्थों के बीच मुझे अत्यंत कष्ट दिया। वहाँ जो दुःख था, उसे कौन वर्णन कर सकता है? हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
In the very beginning, due to entanglement in past karma, I was placed in the mother's womb laden with impurity. There, the fire of digestion boiled me exceedingly, surrounded by excrement, urine, and filth. Whatever suffering I endured there — who can even describe it? O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, please forgive my transgressions.
बाल्ये दुःखातिरेको मललुलितवपुः स्तन्यपाने पिपासा नो शक्तश्चेन्द्रियेभ्यो भवगुणजनिता जन्तवो मां तुदन्ति। नानारोगादिदुःखाद्रुदनपरवशः शङ्करं न स्मरामि क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
bālye duḥkhātireko malalulitavapuḥ stanyapāne pipāsā no śaktaścendriyebhyo bhavaguṇajanitā jantavo māṃ tudanti | nānārogādiduḥkhādrudanaparavāśaḥ śaṃkaraṃ na smarāmi kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
बचपन में मैंने अत्यधिक कष्ट भोगा — शरीर मल से सना रहा, दूध के लिए तृषित रहा, इंद्रियों पर काबू नहीं था, संसार के गुणों से उत्पन्न कीड़े काटते थे। अनेक रोगों के दुःख से रोते हुए मैं शंकर को भूला रहा। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
In childhood, I suffered excessively — body covered with filth, thirsting for milk, unable to control my senses, bitten by insects born of worldly existence. Overcome by crying from the suffering of various diseases and ailments, I did not remember Shankara. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
प्रौढोऽहं यौवनस्थो विषयविषधरैः पञ्चभिर्मर्मसन्धौ दष्टो नष्टो विवेकः सुतधनयुवतिस्वादसौख्ये निषण्णः। शैवीचिन्ताविहीनं मम हृदयमहो मानगर्वाधिरूढं क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
prauḍho'haṃ yauvanaastho viṣayaviṣadharaiḥ pañcabhirmārmasandhau daṣṭo naṣṭo vivekaḥ sutadhanayuvatīsvādasaukhye niṣaṇṇaḥ | śaivīcintāvihīnaṃ mama hṛdayamaho mānagaraādhirūḍhaṃ kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
यौवन में, पाँच विषयरूपी विषधरों ने मेरे मर्म को काट लिया और मेरा विवेक नष्ट हो गया। मैं पुत्र, धन और युवती के सुख में डूब गया। अफसोस, मेरा हृदय शिव-चिंतन से रहित होकर मान और गर्व से भरा रहा। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
In youth, I was bitten to the core by the five venomous serpents of sense objects, and my wisdom was destroyed. I became absorbed in the pleasures of children, wealth, and women. Alas, my heart was devoid of any thought of Shiva, overridden with pride and arrogance. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
वार्धक्ये चेन्द्रियाणां विगतगतिमतिश्चाधिदैवादितापैः पापैरोगैर्वियोगैस्त्वनवसितवपुः प्रौढिहीनं च दीनम्। मिथ्यामोहाभिलाषैर्भ्रमति मम मनो धूर्जटेर्ध्यानशून्यं क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
vārdhakye cendriyāṇāṃ vigatagatimatīścādhidaivāditāpaiḥ pāpairrogairviyogaistvanavasitavapuḥ prauḍhihīnaṃ ca dīnam | mithyāmohābhilāṣairbhramati mama mano dhūrjaṭerdhyānaśūnyaṃ kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
वृद्धावस्था में इंद्रियाँ और बुद्धि शिथिल हो जाती है। दैवी ताप, पाप, रोग और प्रियजनों के वियोग से शरीर जर्जर, शक्तिहीन और दयनीय हो जाता है। मेरा मन मिथ्या मोह और इच्छाओं में भटकता है, धूर्जटि के ध्यान से पूर्णतः रहित। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
In old age, the senses have lost their vitality and intellect has faded. Afflicted by divine calamities, diseases, sins, and the separation from loved ones, my body is worn out, devoid of strength, and pitiable. My mind wanders in false illusions and desires, completely empty of meditation on Dhurjati. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
नो शक्यं स्मार्तकर्म प्रतिपदगहनप्रत्यवायाकुलाख्यं श्रौते वार्ता कथं मे द्विजकुलविहिते ब्रह्ममार्गे सुसारे। nāsthā dharmē vicāraḥ śravaṇamananayoḥ kiṃ nididhyāsitavyaṃ क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
no śakyaṃ smārtakarma pratipadagahanaprtyavāyākulākhyaṃ śraute vārtā kathaṃ me dvijakulavihite brahmamārge susāre | nāsthā dharme vicāraḥ śravaṇamananayoḥ kiṃ nididhyāsitavyaṃ kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
स्मृति के कर्म जो हर कदम पर जटिल और बाधाओं से भरे हैं, मुझसे नहीं हो सके। द्विजकुल के लिए विहित उत्तम ब्रह्ममार्ग की तो बात ही कैसे करूँ। धर्म में आस्था नहीं, श्रवण-मनन में विचार नहीं, निदिध्यासन की क्या बात करूँ। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
The prescribed duties of smriti, complicated and full of pitfalls at every step, are beyond me. How can I speak of the Vedic path ordained for the twice-born, the most excellent path to Brahman? I have no faith in dharma, no inclination for scripture-study, reflection, or deep meditation. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
नित्यं क्षेत्राटनादौ भवति विधिवशान्मे प्रतिबन्धो ध्रुवं वा शुश्रूषासाध्वसाभ्यां परिहृतिरधरः सन्ततं मां तुदेत्। सेवार्थं वा प्रतिष्ठार्थमिह विरचितं कर्म नो सद्व्रतं मे क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
nityaṃ kṣetrāṭanādau bhavati vidhivaśānme pratibandho dhruvaṃ vā śuśrūṣāsādhvasābhyāṃ parihṛtiradharaḥ santataṃ māṃ tudet | sevārthaṃ vā pratiṣṭhārthamiha viracitaṃ karma no sadvratam me kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
तीर्थयात्रा और नित्यपूजा में विधि के वश से बाधाएँ आती रहीं। सेवा की इच्छा होते हुए भी भय और संकोच से परिहार करता रहा। यहाँ जो कर्म किए वे सेवा या प्रतिष्ठा के लिए थे, सच्चे व्रत के लिए नहीं। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
In daily visits to sacred shrines and pilgrimages, obstacles always arise due to fate. Though I wished to serve with reverence and awe, my avoidance constantly torments me. The actions I have performed here were either for self-serving purposes or for prestige — not truly sacred vows. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
स्त्रैणोऽहं स्वेच्छाभुक् परधनपरदाराभिलाषस्वभावः स्तेयाभ्यासो मया प्रचुरमपकृतं ब्रह्मघ्नापातकंच। मिथ्याशास्त्रप्रतिष्ठाग्रहणरतिरहो दुस्तरापायमग्नः क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
straiṇo'haṃ svecchābhuk paradhanapāradārābhilāṣasvabhāvaḥ steyābhyāso mayā pracuramapakṛtaṃ brahmaghnāpātakaṃ ca | mithyāśāstrapratīṣṭhāgrahaṇaratiraraho dustarāpāyamagnaḥ kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
मैं स्वभाव से ही स्त्रैण, स्वेच्छाभोगी और परधन-परदारा का अभिलाषी हूँ। मैंने बहुत अपकार किए हैं, यहाँ तक कि ब्रह्महत्या जैसे पाप भी। अहो! मैं मिथ्याशास्त्रों की प्रतिष्ठा और मान पाने की रुचि में दुस्तर पाप में डूब गया हूँ। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
I am lustful by nature, self-indulgent, coveting the wealth and wives of others. I have habitually committed great wrongdoing, including the great sin of brahma-slaughter. Alas, I have sunk into an impassable pit of delighting in false teachings and seeking reputation. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
श्रुत्वा तत्त्वस्य सारं शिव तव कथितं ज्ञानमुत्पत्तिसाध्यं नो ध्यातं चिन्तितं वा श्रुतिपदनिहितं ब्रह्म निर्गुणमेव। चित्तंप्रक्षाल्यमोहादहमिति सततं भावितं भेदबुद्ध्या क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
śrutvā tattvasya sāraṃ śiva tava kathitaṃ jñānamutpattisādhyaṃ no dhyātaṃ cintitaṃ vā śrutipadanihitaṃ brahma nirguṇameva | cittaṃ prakṣālya mohādahamiti satataṃ bhāvitaṃ bhedabuddhyā kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
हे शिव! आपके द्वारा कथित तत्त्वसार और मोक्षदायी ज्ञान सुनकर भी मैंने श्रुतिप्रतिपादित निर्गुण ब्रह्म का न ध्यान किया, न चिंतन। बल्कि मोहवश 'मैं हूँ' इस अहंभाव का भेदबुद्धि से सतत भावन करता रहा। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
Having heard the essence of Truth — the liberating knowledge revealed by You, O Shiva — I neither meditated upon it nor contemplated the attributeless Brahman established in the Vedas. Instead, deluded, I constantly cultivated the ego-sense ('I am'), fostering a sense of duality. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
ध्यानाभ्यासेन किंचिज्जगति विदितमाकर्ण्य शब्दे परे च नो चेत् स्वप्नोपमैव व्यवहृतिरखिला कालभेदः कियान् वा। आसन्नं कालमृत्यो भयमिति भजतां शाश्वतं शंकरं च क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
dhyānābhyāsena kiñcijjagati viditamākarṇya śabde pare ca no cet svapnopameva vyavahṛtirakhilā kālabhedaḥ kiyān vā | āsannaṃ kālamṛtyo bhayamiti bhajatāṃ śāśvataṃ śaṃkaraṃ ca kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
ध्यान अभ्यास से कुछ-कुछ जगत को जानकर और परम शब्द को सुनकर भी — यदि सारा व्यवहार स्वप्न के समान ही है, तो कालभेद का क्या मूल्य? काल और मृत्यु के समीप आने के भय से मैं शाश्वत शंकर की उपासना करता हूँ। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
Through some practice of meditation, having heard somewhat about the supreme Word (Brahman) — yet if all worldly activity is but dream-like, what value is this division of time? Fearing the imminent approach of Time and Death, I worship the eternal Shankara. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
स्पर्शैः स्तम्भोद्भवोऽहं रुदितवदभवं स्वप्नदोषोऽपि नाहं नो भुक्तं शास्त्रसिद्धं परमनुभवकं शक्तितोऽहं ददामि। श्रीमत्पादारविन्दं भजत इह मनः शंकरस्यामुकस्य क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
sparśaiḥ stambhodbhavo'haṃ ruditavadabhavaṃ svapnadoṣo'pi nāhaṃ no bhuktaṃ śāstrasiddhaṃ paramanubhavakaṃ śaktito'haṃ dadāmi | śrīmatpādāravindaṃ bhajata iha manaḥ śaṃkarasyāmuakasya kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
स्पर्श से ही मैं स्तब्ध हो जाता था, बच्चों की तरह रोने लगता था। स्वप्नों में भी दोषों से मुक्त न हो सका। शास्त्रसिद्ध परम अनुभव का भोग न कर सका। फिर भी जितनी शक्ति है, देता हूँ — अब यह मन शंकर के श्रीमत् चरणारविंद को भजता है। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
At the slightest touch I was paralyzed; I wept like a child. Even in dreams I could not transcend faults and impurities. The supreme experiential wisdom established in the scriptures — I could not experience it. Yet according to my ability, I offer what I can. This mind of mine now worships the lotus feet of glorious Shankara. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
दिने दिने भक्तजनैः समेत्य सम्पूज्य शम्भुं सुमनोभिराद्यैः। कृतादरेणार्पितपुष्पगन्धैः किं तव स्यात्तद्वदुमापतेऽयम्॥ क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
dine dine bhaktajanaihsametya sampūjya śambhuṃ sumanobhirādyaiḥ | kṛtādareṇārpitapuṣpagandhaiḥ kiṃ tava syāttadvadumāpate'yam || kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
दिन-प्रतिदिन भक्तजनों के साथ मिलकर शम्भु की फूल-माला आदि से पूजा-अर्चना करते हुए आदर के साथ पुष्प और गंध अर्पित करने से — हे उमापते! आपको क्या मिलता है? फिर भी यह भक्त भी यही सब अर्पित करता है। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
Day by day, gathering with devoted people, worshipping Shambhu with flowers and offerings, presenting with reverence flowers and fragrance — what does this gain for You, O Lord of Uma? Yet this devotee too offers all of it. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
नाहं वन्दे तव चरणयुगं नाहं पूजां विधास्ये। नाहं जाने किमपि तव गुणान् नाहं त्वामुद्भावयामि। किन्तु त्वामव यद्यहमविरतं भक्त्या शम्भो स्मरामि क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
nāhaṃ vande tava caraṇayugaṃ nāhaṃ pūjāṃ vidhāsye | nāhaṃ jāne kimapi tava guṇān nāhaṃ tvāmudbhāvayāmi | kintu tvāmava yadyahamavirataṃ bhaktyā śambho smarāmi kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
मैं आपके चरणों में ठीक से नमन नहीं करता, पूजा नहीं करता, आपके गुणों को नहीं जानता, आपका ठीक से भावन नहीं करता। पर हे शम्भो! यदि मैं निरंतर भक्तिपूर्वक आपका स्मरण करता हूँ — तो मुझे अवाओ। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
I do not bow adequately to Your pair of feet; I do not perform proper worship; I do not know even a fraction of Your qualities; I do not truly contemplate You. But O Shambhu, if I ceaselessly remember You with devotion — please protect me. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
दुराशा दुर्व्यसनं दुराग्रहमतिः दुर्भावना दुःखदा दुर्भिक्षे च सुदुस्तरे त्वदनिशं चिन्ताकुलो दीनधीः। दुर्मर्षे दुःसहे दुरात्मनि मयि त्वत्पादभक्तिप्रिये क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
durāśā durvyasanaṃ durāgrahamatiḥ durbhāvanā duḥkhadā durbhikṣe ca sudaustare tvadaniśaṃ cintākulo dīnadhīḥ | durmarṣe duḥsahe durātmani mayi tvatpādabhaktipriye kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
झूठी आशाओं, बुरी आदतों, दुराग्रही बुद्धि, दुर्भावनाओं से भरा — दुर्भिक्ष और कठिनाइयों में आपके बिना दिन-रात चिंताग्रस्त दीन बुद्धि से — असहनीय, दुःसह, दुरात्मा मुझमें जो आपके चरणों की भक्ति की रुचि है — हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
Filled with false hopes, bad habits, perverse intellect, evil thoughts — sorrowful in scarcity and difficult crossings, day and night troubled by anxiety with a pitiable intellect — difficult to tolerate, hard to bear, in this evil-souled person — me — who yet holds fondness for devotion to Your feet: O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
कर चरण कृतं वाक्कायजं कर्मजं वा श्रवण नयनजं वा मानसं वापराधम्। विहितमविहितं वा सर्वमेतत्क्षमस्व जय जय करुणाब्धे श्रीमहादेव शम्भो॥
kara caraṇa kṛtaṃ vākkāyajaṃ karmajaṃ vā śravaṇanayanajaṃ vā mānasaṃ vāparādham | vihitamavihitaṃ vā sarvameta tkṣamasva jaya jaya karuṇābdhe śrīmahādeva śambho ||
हाथों, पैरों, वाणी, शरीर, कर्म, श्रवण, नेत्रों या मन से जो भी अपराध हुए हों — चाहे विहित हो या अविहित — इन सबको क्षमा करें। हे करुणा के सागर, हे श्रीमहादेव, हे शम्भो — जय जय!
Whatever transgressions have been committed through hands, feet, speech, body, action, hearing, eyes, or mind — whether prescribed (knowingly) or unprescribed (unknowingly) — please forgive all of this. Victory, victory to You, O ocean of compassion, O glorious Mahadeva, O Shambhu!
अद्यप्रभृति ते देव पादाम्बुजमहं सदा। मनसा चिन्तयिष्यामि भक्त्या स्तोष्यामि सर्वदा॥ क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
adyaprabhṛti te deva pādāmbujamahan sadā | manasā cintayiṣyāmi bhaktyā stoṣyāmi sarvadā || kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
हे देव! आज से मैं सदा आपके चरणकमल का मन से चिंतन करूँगा और सर्वदा भक्तिपूर्वक आपकी स्तुति करूँगा। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
O God, from this day forward, I will always contemplate Your lotus feet with my mind and will praise You with devotion at all times. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
न जानामि योगं जपं नैव पूजां नतोऽहं न वन्दे न यास्यामि तीर्थम्। न जाने चिदानन्दरूपं भवन्तं परं शंकरं शरणं गच्छ एव॥ क्षन्तव्यो मेऽपराधः शिव शिव शिव भो श्रीमहादेव शम्भो॥
na jānāmi yogaṃ japaṃ naiva pūjāṃ nato'haṃ na vande na yāsyāmi tīrtham | na jāne cidānandarūpaṃ bhavantaṃ paraṃ śaṃkaraṃ śaraṇaṃ gaccha eva || kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho ||
मैं योग, जप, पूजा नहीं जानता। प्रणाम करके भी ठीक से वंदना नहीं करता, तीर्थयात्रा भी नहीं जाऊँगा। चिदानन्दरूप आपको नहीं जानता। फिर भी परम शंकर की शरण में जाता हूँ। हे शिव शिव शिव! हे श्रीमहादेव शम्भो! मेरे अपराध को क्षमा करें।
I do not know yoga, japa, or worship. Having bowed, I do not properly salute, nor will I go on pilgrimage. I do not know You, who are of the form of pure consciousness and bliss. Yet in the Supreme Shankara alone I take refuge. O Shiva, Shiva, Shiva! O Glorious Mahadeva Shambhu, forgive my transgressions.
इति शिवापराधक्षमापनस्तोत्रम्॥ यः पठेद्भक्तिसंयुक्तः शिवसान्निध्यमाश्रितः। सर्वपापविनिर्मुक्तः शिवलोकं स गच्छति॥ नमः शंकराय शान्ताय सदाशिवाय वेधसे। नमो नमः परेशाय महादेवाय शम्भवे॥
iti śivāparādhakṣamāpanastotram || yaḥ paṭhedbhaktisaṃyuktaḥ śivasānnidhyamāśritaḥ | sarvapāpavinirmuktaḥ śivalokaṃ sa gacchati || amaḥ śaṃkarāya śāntāya sadāśivāya vedhase | namo namaḥ pareśāya mahādevāya śambhave ||
इस प्रकार शिवापराधक्षमापन स्तोत्रम् समाप्त होता है। जो कोई भक्तिसहित शिव की शरण लेकर इसका पाठ करता है, वह सभी पापों से मुक्त होकर शिवलोक को प्राप्त होता है। शंकर को, शांत को, सदाशिव को, सृष्टिकर्ता को नमस्कार। परमेश्वर, महादेव, शम्भु को बारंबार नमस्कार।
Thus ends the Shiva Aparadha Kshamapana Stotram. Whoever recites this, endowed with devotion and having taken refuge in Shiva's presence, is completely freed from all sins and attains Shiva's supreme abode. Salutations to Shankara, the peaceful, to the eternally auspicious Sadashiva, to the Creator. Salutations again and again to the Supreme Lord, to Mahadeva, to Shambhu.
Shiva Aparadha Kshamapana Stotram
Adi Shankaracharya
Shiva
Explore Shivaसंबंधित
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.