Aditya Kavach
आदित्य कवच
Aditya Kavach -- the protective armor hymn of Surya, the Sun God, from the Gauri Khanda of the Skanda Purana. It is framed as the story of the sage Yajnavalkya, who praised the Sun with this kavach and, pleased, Surya appeared and taught him the Vedas in person.
आदित्य कवच -- स्कन्द पुराण के गौरीखण्ड से सूर्यदेव का रक्षा-कवच स्तोत्र। इसमें ऋषि याज्ञवल्क्य की कथा है, जिन्होंने इस कवच से सूर्य की स्तुति की और प्रसन्न होकर सूर्यदेव ने साक्षात् प्रकट होकर उन्हें वेदों का ज्ञान दिया।
ॐ अस्य श्रीमदादित्यकवचस्तोत्रमहामन्त्रस्य याज्ञवल्क्यो महर्षिः । अनुष्टुप्-जगतीच्छन्दसी । घृणिरिति बीजम् । सूर्य इति शक्तिः । आदित्य इति कीलकम् । श्रीसूर्यनारायणप्रीत्यर्थे जपे विनियोगः ।
oṃ asya śrīmadādityakavacastotramahāmantrasya yājñavalkyo maharṣiḥ | anuṣṭup-jagatīcchandasī | ghṛṇiriti bījam | sūrya iti śaktiḥ | āditya iti kīlakam | śrīsūryanārāyaṇaprītyarthe jape viniyogaḥ |
ॐ। इस श्रीमद् आदित्य कवच स्तोत्र के महर्षि याज्ञवल्क्य हैं; इसके छंद अनुष्टुप और जगती हैं; बीज घृणि है; शक्ति सूर्य है; कीलक आदित्य है। यह जप श्री सूर्यनारायण की प्रसन्नता के लिए किया जाता है।
Om. Of this glorious Aditya Kavach hymn, the great sage is Yajnavalkya; its meters are Anushtup and Jagati; the seed syllable is GHRINI; the power is SURYA; the pin is ADITYA. The recitation is offered for the pleasure of Sri Surya Narayana.
उदयाचलमागत्य वेदरूपमनामयम् । तुष्टाव परया भक्त्या वालखिल्यादिभिर्वृतम् ॥१॥
udayācalamāgatya vedarūpamanāmayam | tuṣṭāva parayā bhaktyā vālakhilyādibhirvṛtam ||1||
उदयाचल पर आकर, वेदरूप और निर्दोष सूर्यदेव की, जो वालखिल्य आदि ऋषियों से घिरे थे, परम भक्ति से स्तुति की।
Having come to the mountain of sunrise, the sage praised with supreme devotion the one whose very form is the Veda, free of affliction, surrounded by the Valakhilya sages and other seers.
देवासुरैस्सदा वन्द्यं ग्रहैश्च परिवेष्टितम् । ध्यायन् स्तुवन् पठन् नाम यस्सूर्यकवचं सदा ॥२॥
devāsuraissadā vandyaṃ grahaiśca pariveṣṭitam | dhyāyan stuvan paṭhan nāma yassūryakavacaṃ sadā ||2||
देव-असुरों द्वारा सदा वंदित, ग्रहों से घिरे सूर्यदेव का जो सदा इस सूर्यकवच के साथ ध्यान, स्तुति और नाम-पाठ करता है, वह उनके निकट पहुंचता है।
The Sun, ever worshipped by gods and demons alike, surrounded by the planets -- whoever meditates on him, praises him, and recites his name, always with this Surya Kavacha, draws near to him.
घृणिः पातु शिरोदेशं सूर्यः फालं च पातु मे । आदित्यो लोचने पातु श्रुती पातु प्रभाकरः ॥३॥
ghṛṇiḥ pātu śirodeśaṃ sūryaḥ phālaṃ ca pātu me | ādityo locane pātu śrutī pātu prabhākaraḥ ||3||
घृणि मेरे सिर की रक्षा करें, सूर्य मेरे ललाट की रक्षा करें; आदित्य मेरे नेत्रों की रक्षा करें, प्रभाकर मेरे कानों की रक्षा करें।
May Ghrini protect my head, may Surya protect my forehead; may Aditya protect my eyes, may Prabhakara protect my ears.
घ्राणं पातु सदा भानुः अर्कः पातु मुखं तथा । जिह्वां पातु जगन्नाथः कण्ठं पातु विभावसुः ॥४॥
ghrāṇaṃ pātu sadā bhānuḥ arkaḥ pātu mukhaṃ tathā | jihvāṃ pātu jagannāthaḥ kaṇṭhaṃ pātu vibhāvasuḥ ||4||
भानु सदा मेरी नासिका की रक्षा करें, और अर्क मेरे मुख की रक्षा करें; जगन्नाथ मेरी जिह्वा की रक्षा करें, विभावसु मेरे कंठ की रक्षा करें।
May Bhanu ever protect my nose, and may Arka protect my face; may the lord of the world protect my tongue, may Vibhavasu protect my throat.
स्कन्धौ ग्रहपतिः पातु भुजौ पातु प्रभाकरः । अहस्करः पातु हस्तौ हृदयं पातु भानुमान् ॥५॥
skandhau grahapatiḥ pātu bhujau pātu prabhākaraḥ | ahaskaraḥ pātu hastau hṛdayaṃ pātu bhānumān ||5||
ग्रहपति मेरे कंधों की रक्षा करें, प्रभाकर मेरी भुजाओं की रक्षा करें; अहस्कर मेरे हाथों की रक्षा करें, भानुमान मेरे हृदय की रक्षा करें।
May the lord of the planets protect my shoulders, may Prabhakara protect my arms; may the maker of the day protect my hands, may the radiant one protect my heart.
मध्यं च पातु सप्ताश्वो नाभिं पातु नभोमणिः । द्वादशात्मा कटिं पातु सविता पातु सृक्किणी ॥६॥
madhyaṃ ca pātu saptāśvo nābhiṃ pātu nabhomaṇiḥ | dvādaśātmā kaṭiṃ pātu savitā pātu sṛkkiṇī ||6||
सप्ताश्व मेरी कमर की रक्षा करें, नभोमणि मेरी नाभि की रक्षा करें; द्वादशात्मा मेरी कटि की रक्षा करें, सविता मेरे मुख के कोनों की रक्षा करें।
May the seven-horsed one protect my waist, may the jewel of the sky protect my navel; may the twelve-formed one protect my hip, may Savita protect the corners of my mouth.
ऊरू पातु सुरश्रेष्ठो जानुनी पातु भास्करः । जङ्घे पातु च मार्ताण्डो गलं पातु त्विषाम्पतिः ॥७॥
ūrū pātu suraśreṣṭho jānunī pātu bhāskaraḥ | jaṅghe pātu ca mārtāṇḍo galaṃ pātu tviṣāmpatiḥ ||7||
सुरश्रेष्ठ मेरी जंघाओं की रक्षा करें, भास्कर मेरे घुटनों की रक्षा करें; मार्तण्ड मेरी पिंडलियों की रक्षा करें, त्विषाम्पति मेरे गले की रक्षा करें।
May the best of the gods protect my thighs, may Bhaskara protect my knees; may Martanda protect my shins, may the lord of splendor protect my neck.
पादौ ब्रध्नस्सदा पातु मित्रोऽपि सकलं वपुः । वेदत्रयात्मक स्वामिन् नारायण जगत्पते । अयातयामं तं कञ्चिद्वेदरूपः प्रभाकरः ॥८॥
pādau bradhnassadā pātu mitro'pi sakalaṃ vapuḥ | vedatrayātmaka svāmin nārāyaṇa jagatpate | ayātayāmaṃ taṃ kañcidvedarūpaḥ prabhākaraḥ ||8||
ब्रध्न सदा मेरे चरणों की रक्षा करें, और मित्र मेरे संपूर्ण शरीर की रक्षा करें। हे वेदत्रयात्मक स्वामी नारायण जगत्पते, वेदरूप प्रभाकर मुझ अनित्य को सुरक्षित रखें।
May Bradhna ever protect my feet, and may Mitra protect my entire body. O Lord who is the essence of the three Vedas, Narayana, master of the world -- may Prabhakara, whose very form is the eternal, undecaying Veda, protect me.
स्तोत्रेणानेन सन्तुष्टो वालखिल्यादिभिर्वृतः । साक्षाद्वेदमयो देवो रथारूढस्समागतः ॥९॥
stotreṇānena santuṣṭo vālakhilyādibhirvṛtaḥ | sākṣādvedamayo devo rathārūḍhassamāgataḥ ||9||
इस स्तोत्र से प्रसन्न होकर, वालखिल्य आदि ऋषियों से घिरे साक्षात् वेदमय देव रथ पर आरूढ़ होकर वहां पधारे।
Pleased by this hymn, surrounded by the Valakhilya sages, the god who is the Veda itself arrived in person, mounted upon his chariot.
तं दृष्ट्वा सहसोत्थाय दण्डवत्प्रणमन् भुवि । कृताञ्जलिपुटो भूत्वा सूर्यस्याग्रे स्थितस्तदा ॥१०॥
taṃ dṛṣṭvā sahasotthāya daṇḍavatpraṇaman bhuvi | kṛtāñjalipuṭo bhūtvā sūryasyāgre sthitastadā ||10||
उन्हें देखकर याज्ञवल्क्य तुरंत उठकर दण्डवत् भूमि पर प्रणाम करने लगे; हाथ जोड़कर वे तब सूर्यदेव के सम्मुख खड़े हुए।
Seeing him, the sage rose up at once and bowed flat upon the ground like a fallen staff; joining his palms in reverence, he then stood before Surya.
वेदमूर्तिर्महाभागो ज्ञानदृष्टिर्विचार्य च । ब्रह्मणा स्थापितं पूर्वं यातयामविवर्जितम् ॥११॥
vedamūrtirmahābhāgo jñānadṛṣṭirvicārya ca | brahmaṇā sthāpitaṃ pūrvaṃ yātayāmavivarjitam ||11||
वेदमूर्ति महाभाग सूर्यदेव ज्ञानदृष्टि से विचार कर, ब्रह्मा द्वारा पूर्वकाल में स्थापित उस अजर वेद को देखने लगे, जो तनिक भी क्षीण नहीं हुआ था।
The greatly fortunate Surya, whose very form was the Veda, reflecting with the eye of knowledge, beheld it as established of old by Brahma, still fresh and undecayed.
सत्त्वप्रधानं शुक्लाख्यं वेदरूपमनामयम् । शब्दब्रह्ममयं वेदं सत्कर्मब्रह्मवाचकम् ॥१२॥
sattvapradhānaṃ śuklākhyaṃ vedarūpamanāmayam | śabdabrahmamayaṃ vedaṃ satkarmabrahmavācakam ||12||
वह वेद सत्त्वप्रधान, शुक्ल नाम वाला, अनामय वेदरूप, शब्दब्रह्ममय और सत्कर्म को ब्रह्म रूप में बताने वाला था।
That Veda -- predominantly sattvic, called Shukla, taking the undecaying form of scripture, the very sound-Brahman -- expounds right action as Brahman.
मुनिमध्यापयामास प्रथमं सविता स्वयम् । तेन प्रथमदत्तेन वेदेन परमेश्वरः ॥१३॥
munimadhyāpayāmāsa prathamaṃ savitā svayam | tena prathamadattena vedena parameśvaraḥ ||13||
सविता ने स्वयं सर्वप्रथम उस मुनि को पढ़ाया; उस परमेश्वर द्वारा प्रथम बार दिए गए वेद से मुनि का ज्ञान पूर्ण हुआ।
Savita himself first taught the sage; by that Veda which the supreme lord first gave, [Yajnavalkya's understanding was made complete].
याज्ञवल्क्यो मुनिश्रेष्ठः कृतकृत्योऽभवत्तदा । ऋगादिसकलान् वेदान् ज्ञातवान् सूर्यसन्निधौ ॥१४॥
yājñavalkyo muniśreṣṭhaḥ kṛtakṛtyo'bhavattadā | ṛgādisakalān vedān jñātavān sūryasannidhau ||14||
मुनिश्रेष्ठ याज्ञवल्क्य तब कृतकृत्य हो गए; उन्होंने सूर्य की उपस्थिति में ऋग्वेद आदि समस्त वेदों का ज्ञान प्राप्त किया।
Yajnavalkya, foremost of sages, then had his purpose fulfilled; he came to know all the Vedas, beginning with the Rig Veda, in the very presence of Surya.
इदं प्रोक्तं महापुण्यं पवित्रं पापनाशनम् । यः पठेच्छृणुयाद्वापि सर्वपापैः प्रमुच्यते । वेदार्थज्ञानसम्पन्नस्सूर्यलोकमावप्नुयात् ॥१५॥ ॥ इति स्कान्दपुराणे गौरीखण्डे आदित्यकवचं समाप्तम् ॥
idaṃ proktaṃ mahāpuṇyaṃ pavitraṃ pāpanāśanam | yaḥ paṭhecchṛṇuyādvāpi sarvapāpaiḥ pramucyate | vedārthajñānasampannassūryalokamāvapnuyāt ||15|| || iti skāndapurāṇe gaurīkhaṇḍe ādityakavacaṃ samāptam ||
यह महापुण्य, पवित्र और पापनाशक कवच कहा गया है। जो इसे पढ़ता या सुनता है, वह सभी पापों से मुक्त हो जाता है; वेदार्थ के ज्ञान से संपन्न होकर वह सूर्यलोक को प्राप्त करता है। इस प्रकार स्कन्द पुराण के गौरीखण्ड में आदित्य कवच समाप्त हुआ।
This, thus declared, is greatly meritorious, purifying, and destroys sin. Whoever recites it, or even hears it, is freed from all sins; endowed with knowledge of the Veda's meaning, he attains the world of Surya. Thus ends the Aditya Kavacham in the Gauri Khanda of the Skanda Purana.
Aditya Kavach
Traditional, from the Skanda Purana (Gauri Khanda), attributed to sage Yajnavalkya
Surya_aditya
Explore Surya_adityaBest Time to Recite
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.