Shiva Mahimna Stotram
शिव महिम्न स्तोत्रम्
महिम्नः पारं ते परमविदुषो यद्यसदृशी स्तुतिर्ब्रह्मादीनामपि तदवसन्नास्त्वयि गिरः। अथावाच्यः सर्वः स्वमतिपरिणामावधि गृणन् ममाप्येष स्तोत्रे हर निरपवादः परिकरः॥१॥
mahimnaḥ pāraṃ te paramaviduṣo yadyasadṛśī stutirbrahmādīnāmapi tadavasannāstvayi giraḥ | athāvācyaḥ sarvaḥ svamatipariṇāmāvadhi gṛṇan mamāpyeṣa stotre hara nirapavādaḥ parikaraḥ ||1||
हे हर, यदि यह स्तुति आपकी महिमा की सीमा तक नहीं पहुँच सकती, तो ब्रह्मा आदि की वाणी भी वहाँ असमर्थ है। जब हर कोई अपनी बुद्धि के अनुसार स्तुति करता है, तो मेरा यह प्रयास भी दोषरहित माना जाए।
Even if this praise cannot reach the limit of Your glory, O Hara, even Brahma’s words fall short. Since everyone praises according to their capacity, my hymn too may be accepted without fault.
अतीतः पन्थानं तव च महिमा वाङ्मनसयो- रतद्व्यावृत्या यं चकितमभिधत्ते श्रुतिरपि। स कस्य स्तोतव्यः कतिविधगुणः कस्य विषयः पदे त्वर्वाचीने पतति न मनः कस्य न वचः॥२॥
atītaḥ panthānaṃ tava ca mahimā vāṅmanasayoḥ atadvyāvṛttyā yaṃ cakitamabhidhatte śrutirapi | sa kasya stotavyaḥ katividhaguṇaḥ kasya viṣayaḥ pade tvarvācīne patati na manaḥ kasya na vacaḥ ||2||
आपकी महिमा वाणी और मन से परे है; वेद भी नेति-नेति द्वारा ही संकेत करते हैं। कौन आपको पूर्णतः स्तुति कर सकता है? फिर भी किसका मन और वाणी आपके चरणों में नहीं झुकते?
Your greatness is beyond speech and mind; even the Vedas describe You through negation. Who can fully praise You? Yet whose mind and words do not fall at Your accessible feet?
मधुस्फीता वाचः परमममृतं निर्मितवतः तव ब्रह्मन् किं वागपि सुरगुरोर्विस्मयपदम्। मम त्वेतां वाणीं गुणकथनपुण्येन भवतः पुनामीत्यर्थेऽस्मिन् पुरमथन बुद्धिर्व्यवसिता॥३॥
madhusphītā vācaḥ paramamamṛtaṃ nirmitavataḥ tava brahman kiṃ vāgapi suragurorvismayapadam | mama tvetāṃ vāṇīṃ guṇakathanapuṇyena bhavataḥ punāmītyarthe'smin puramathana buddhirvyavasitā ||3||
हे पुरमथन, अमृतमयी वेदवाणी के रचयिता आपको देवगुरु की वाणी भी आश्चर्यचकित नहीं कर सकती। मैं तो आपकी गुणकथा से अपनी वाणी को पवित्र करने के लिए यह स्तुति करता हूँ।
O Destroyer of Tripura, the speech of even the guru of the gods cannot astonish You, creator of the nectar-like Vedas. I compose this to purify my own speech by praising Your qualities.
तवैश्वर्यं यत्तज्जगदुदयरक्षाप्रलयकृत् त्रयीवस्तु व्यस्तं तिसृषु गुणभिन्नासु तनुषु। अभव्यानामस्मिन् वरद रमणीयामरमणीं विहन्तुं व्याक्रोशीं विदधत इहैके जडधियः॥४॥
tavaiśvaryaṃ yattajjagadudayarakṣāpralayakṛt trayīvastu vyastaṃ tisṛṣu guṇabhinnāsu tanuṣu | abhavyānāmasmin varada ramaṇīyāmaraṇīṃ vihantuṃ vyākrośīṃ vidadhata ihaike jaḍadhiyaḥ ||4||
आपका ऐश्वर्य तीन गुणों और रूपों के माध्यम से सृष्टि, पालन और संहार करता है। केवल जड़ बुद्धि वाले ही इस दिव्य व्यवस्था की निंदा करते हैं।
Your power creates, preserves, and dissolves the universe through the three gunas and forms. Only dull minds criticize this beautiful divine order.
किमीहः किंकायः स खलु किमुपायस्त्रिभुवनं किमाधारो धाता सृजति किमुपादान इति च। अतर्क्यैश्वर्ये त्वय्यनवसरदुःस्थो हतधियः कुतर्कोऽयं कांश्चिन्मुखरयति मोहाय जगतः॥५॥
kimīhaḥ kiṃkāyaḥ sa khalu kimupāyastribhuvanaṃ kimādhāro dhātā sṛjati kimupādāna iti ca | atarkyaiśvarye tvayyanavasaraduḥstho hatadhiyaḥ kutarko'yaṃ kāṃścinmukharayati mohāya jagataḥ ||5||
मूढ़ तर्क पूछता है कि सृष्टिकर्ता किस शरीर, उपाय, आधार और उपादान से जगत बनाता है। आपकी अतर्क्य शक्ति के सामने ऐसे कुतर्क केवल जगत को भ्रमित करते हैं।
Foolish arguments ask how the Creator creates, with what body, means, support, and material. Such logic only confuses the world before Your unfathomable power.
अजन्मानो लोकाः किमवयववन्तोऽपि जगतां अधिष्ठातारं किं भवविधिरनादृत्य भवति। अनीशो वा कुर्याद्भुवनजनने कः परिकरो यतो मन्दास्त्वां प्रत्यमरवर संशेरत इमे॥६॥
ajanmāno lokāḥ kimavayavavanto'pi jagatām adhiṣṭhātāraṃ kiṃ bhavavidhiranādṛtya bhavati | anīśo vā kuryādbhuvanajanane kaḥ parikaro yato mandāstvāṃ pratyamaravara saṃśerata ime ||6||
क्या लोक बिना कारण या व्यवस्था के उत्पन्न हो सकते हैं? क्या सृष्टि सर्वोच्च अधिष्ठान के बिना चल सकती है? मंद बुद्धि लोग दिव्य कारण को न समझकर आप पर संदेह करते हैं।
Can worlds arise without a source or order? Can creation proceed without the supreme foundation? The unwise doubt You because they cannot grasp divine causality.
त्रयी सांख्यं योगः पशुपतिमतं वैष्णवमिति प्रभिन्ने प्रस्थाने परमिदमदः पथ्यमिति च। रुचीनां वैचित्र्यादृजुकुटिलनानापथजुषां नृणामेको गम्यस्त्वमसि पयसामर्णव इव॥७॥
trayī sāṃkhyaṃ yogaḥ paśupatimataṃ vaiṣṇavamiti prabhinne prasthāne paramidamadaḥ pathyamiti ca | rucīnāṃ vaicitryādṛjukuṭilanānāpathajuṣāṃ nṛṇāmeko gamyastvamasi payasāmarṇava iva ||7||
वेद, सांख्य, योग, पाशुपत और वैष्णव जैसे मार्ग भिन्न दिखते हैं, पर रुचि भेद से चले सभी साधक अंततः आप तक पहुँचते हैं, जैसे नदियाँ समुद्र में मिलती हैं।
Different paths such as Veda, Sankhya, Yoga, Pashupata, and Vaishnava traditions may appear distinct, but all seekers ultimately reach You, as rivers reach the ocean.
महोक्षः खट्वाङ्गं परशुरजिनं भस्म फणिनः कपालं चेतीयत्तव वरद तन्त्रोपकरणम्। सुरास्तां तामृद्धिं दधति तु भवद्भूप्रणिहितां न हि स्वात्मारामं विषयमृगतृष्णा भ्रमयति॥८॥
mahokṣaḥ khaṭvāṅgaṃ paraśurajinaṃ bhasma phaṇinaḥ kapālaṃ cetīyattava varada tantropakaraṇam | surāstāṃ tāmṛddhiṃ dadhati tu bhavadbhūpraṇihitāṃ na hi svātmārāmaṃ viṣayamṛgatṛṣṇā bhramayati ||8||
हे वरद, बैल, खट्वांग, परशु, मृगचर्म, भस्म, सर्प और कपाल आपके साधन हैं। फिर भी आपके भक्त सच्ची संपदा पाते हैं, क्योंकि आत्मारामी को विषय-मृगतृष्णा भ्रमित नहीं करती।
O boon-giver, Your emblems are the bull, skull-staff, axe, hide, ash, serpents, and skull. Yet those devoted to You gain true prosperity, for sense-mirage cannot delude one rejoicing in the Self.
ध्रुवं कश्चित्सर्वं सकलमपरस्त्वध्रुवमिदं परो ध्रौव्याध्रौव्ये जगति गदति व्यस्तविषये। समस्तेऽप्येतस्मिन् पुरमथन तैर्विस्मित इव स्तुवञ्जिह्रेमि त्वां न खलु ननु धृष्टा मुखरता॥९॥
dhruvaṃ kaścitsarvaṃ sakalamaparastvadhruvamidaṃ paro dhrauvyādhrauvye jagati gadati vyastaviṣaye | samaste'pyetasmin puramathana tairvismita iva stuvañjihremi tvāṃ na khalu nanu dhṛṣṭā mukharatā ||9||
कोई जगत को स्थिर कहता है, कोई अस्थिर, कोई दोनों। ऐसे मतभेदों के बीच भी, हे पुरमथन, मैं विनम्र विस्मय से आपकी स्तुति करता हूँ।
Some call the world permanent, others impermanent, and others both. Amid such debates, I still praise You, O Destroyer of Tripura, with humble wonder.
तवैश्वर्यं यत्नाद्यदुपरि विरिञ्चिर्हरिरधः परिच्छेतुं यातावनलमनलस्कन्धवपुषः। ततो भक्तिश्रद्धाभरगुरुगृणद्भ्यां गिरिश यत् स्वयं तस्थे ताभ्यां तव किमनुवृत्तिर्न फलति॥१०॥
tavaiśvaryaṃ yatnādyadupari viriñcirhariradhaḥ paricchetuṃ yātāvanalamanalaskandhavapuṣaḥ | tato bhaktiśraddhābharagurugṛṇadbhyāṃ giriśa yat svayaṃ tasthe tābhyāṃ tava kimanuvṛttirna phalati ||10||
ब्रह्मा ऊपर और विष्णु नीचे आपकी अग्निस्तम्भरूप सीमा खोजते रहे, पर न पा सके। श्रद्धा-भक्ति से स्तुति करने पर आप स्वयं प्रकट हुए। आपकी भक्ति कब निष्फल होती है?
Brahma searched upward and Vishnu downward to find the limits of Your fiery form, yet could not. When they praised with devotion and faith, You revealed Yourself. What devotion to You can fail?
एककालं द्विकालं वा त्रिकालं यः पठेन्नरः। सर्वपापविनिर्मुक्तः शिवलोके महीयते॥
ekakālaṃ dvikālaṃ vā trikālaṃ yaḥ paṭhennaraḥ | sarvapāpavinirmuktaḥ śivaloke mahīyate ||
जो मनुष्य इसे एक, दो या तीन बार पढ़ता है, वह पापों से मुक्त होकर शिवलोक में पूजित होता है।
Whoever recites this once, twice, or thrice daily becomes freed from sins and is honored in Shiva’s realm.
श्रीपुष्पदन्तमुखपङ्कजनिर्गतेन स्तोत्रेण किल्बिषहरेण हरप्रियेण। कण्ठस्थितेन पठितेन समाहितेन सुप्रीणितो भवति भूतपतिर्महेशः॥
śrīpuṣpadantamukhapaṅkajanirgatena stotreṇa kilbiṣahareṇa harapriyeṇa | kaṇṭhasthitena paṭhitena samāhitena suprīṇito bhavati bhūtapatirmaheśaḥ ||
पुष्पदन्त के मुखकमल से निकला यह स्तोत्र पापहर और शिवप्रिय है। इसे कंठस्थ कर एकाग्रता से पढ़ने पर महेश अत्यंत प्रसन्न होते हैं।
This hymn, flowing from the lotus mouth of Pushpadanta, removes sin and is dear to Shiva. When recited with focus, Mahesha becomes greatly pleased.
Shiva Mahimna Stotram
Pushpadanta
Shiva
Explore ShivaRelated
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.