Skip to main content
kavacha

Varaha Kavach

वराह कवच

Varaha Kavach -- the protective armour of Lord Varaha, the boar avatar of Vishnu who lifted the earth from the deep, set within the glory-story (mahatmya) of the Srimushnam shrine and taught by Shiva to Parvati. Recited for protection, stability, and rescue from adversity and danger.

Deity: Varaha
57 Verses
Traditional (Puranic, Srimushnam Sthala Mahatmya, Shiva-Parvati Samvada)
Varaha Jayanti · Sundays

वराह कवच -- पृथ्वी को गहराई से उठाने वाले विष्णु के वराह अवतार भगवान वराह का रक्षा-कवच, जो श्रीमुष्णम् क्षेत्र की महिमा-कथा के भीतर शिव द्वारा पार्वती को सिखाया गया है। रक्षा, स्थिरता तथा विपत्ति और संकट से उद्धार के लिए पढ़ा जाता है।

mahatmya
Verse 1

श्रीसूत उवाच। श्रीरुद्रमुखनिर्णीतमुरारिगुणसत्कथा। सन्तुष्टा पार्वती प्राह शङ्करं लोकशङ्करम्॥१॥

śrī sūta uvāca | śrīrudramukhanirṇītam murāriguṇasatkathā | santuṣṭā pārvatī prāha śaṅkaraṃ lokaśaṅkaram ||1||

अर्थ

सूत जी बोले: शिव के मुख से निश्चित मुरारि (विष्णु) के गुणों की सत्कथा सुनकर सन्तुष्ट पार्वती ने लोकशंकर शंकर से कहा।

Meaning

Suta said: Pleased by the good account of Vishnu's qualities as told from Shiva's own mouth, Parvati spoke to Shankara, benefactor of the world.

mahatmya
Verse 2

श्रीपार्वत्युवाच। श्रीमुष्णेशस्य माहात्म्यं वराहस्य महात्मनः। श्रुत्वा तृप्तिर्न मे जाता मनः कौतूहलायते। श्रोतुं तद्देवमाहात्म्यं तस्माद्वर्णय मे पुनः॥२॥

śrī pārvatyuvāca | śrīmuṣṇeśasya māhātmyaṃ varāhasya mahātmanaḥ | śrutvā tṛptirna me jātā manaḥ kautūhalāyate | śrotuṃ taddevamāhātmyaṃ tasmādvarṇaya me punaḥ ||2||

अर्थ

श्री पार्वती बोलीं: श्रीमुष्णेश महात्मा वराह की महिमा सुनकर मुझे तृप्ति नहीं हुई, मन कौतूहलित हो रहा है। अतः पुनः उस देव की महिमा सुनाइए।

Meaning

Parvati said: Hearing of the glory of the great Varaha, Lord of Srimushnam, I am not yet satisfied; my mind grows curious. Describe that god's glory to me again.

mahatmya
Verse 3

श्रीशङ्कर उवाच। शृणु देवि प्रवक्ष्यामि श्रीमुष्णेशस्य वैभवम्। यस्य श्रवणमात्रेण महापापैः प्रमुच्यते। सर्वेषामेव तीर्थानां तीर्थराजोऽभिधीयते॥३॥

śrī śaṅkara uvāca | śṛṇu devi pravakṣyāmi śrīmuṣṇeśasya vaibhavam | yasya śravaṇamātreṇa mahāpāpaiḥ pramucyate | sarveṣāmeva tīrthānāṃ tīrtharājo'bhidhīyate ||3||

अर्थ

श्री शंकर बोले: हे देवि, सुनिए, मैं श्रीमुष्णेश का वैभव कहता हूँ, जिसके श्रवण मात्र से महापापों से मुक्ति होती है; यह सब तीर्थों का तीर्थराज कहलाता है।

Meaning

Shankara said: Listen, O Goddess, I shall tell the splendor of the Lord of Srimushnam, by whose mere hearing one is freed from great sins; he is called the king of all sacred pilgrimage sites.

mahatmya
Verse 4

नित्यपुष्करिणी नाम्नी श्रीमुष्णे या च वर्तते। जाता श्रमापहा पुण्या वराहश्रमवारिणा॥४॥

nityapuṣkariṇī nāmnī śrīmuṣṇe yā ca vartate | jātā śramāpahā puṇyā varāhaśramavāriṇā ||4||

अर्थ

श्रीमुष्ण में स्थित नित्यपुष्करिणी नामक तीर्थ वराह के परिश्रम के जल से उत्पन्न हुआ, जो श्रम को हरने वाला और पुण्यदायक है।

Meaning

The sacred tank named Nitya-Pushkarini, present at Srimushnam, arose from the sweat of Varaha's exertion, removing fatigue and bestowing merit.

mahatmya
Verse 5

विष्णोरङ्गुष्ठसंस्पर्शात् पुण्यदा खलु जाह्नवी। विष्णोः सर्वाङ्गसम्भूता नित्यपुष्करिणी शुभा॥५॥

viṣṇoraṅguṣṭhasaṃsparśāt puṇyadā khalu jāhnavī | viṣṇoḥ sarvāṅgasambhūtā nityapuṣkariṇī śubhā ||5||

अर्थ

विष्णु के अंगूठे के स्पर्श से जाह्नवी पुण्यदायिनी हुई; विष्णु के सम्पूर्ण अंग से उत्पन्न शुभ नित्यपुष्करिणी है।

Meaning

From the touch of Vishnu's toe, the Ganga became meritorious; the auspicious Nitya-Pushkarini arose from Vishnu's entire body.

mahatmya
Verse 6

महानदी सहस्रेण नित्यदा सङ्गता शुभा। सकृत् स्नात्वा विमुक्ताघः सद्यो याति हरेः पदम्॥६॥

mahānadī sahasreṇa nityadā saṅgatā śubhā | sakṛt snātvā vimuktāghaḥ sadyo yāti hareḥ padam ||6||

अर्थ

यह शुभ तीर्थ सहस्र महानदियों के तुल्य है; एक बार स्नान करके, पापमुक्त होकर, मनुष्य तुरन्त हरि के पद को प्राप्त होता है।

Meaning

This auspicious tank equals a thousand great rivers combined; bathing in it even once, freed from sin, one goes at once to Hari's abode.

mahatmya
Verse 7

तस्या आग्नेयभागे तु अश्वत्थच्छाययोदके। स्नानं कृत्वा पिप्पलस्य कृत्वा चापि प्रदक्षिणम्॥७॥

tasyā āgneyabhāge tu aśvatthacchāyayodake | snānaṃ kṛtvā pippalasya kṛtvā cāpi pradakṣiṇam ||7||

अर्थ

उसके आग्नेय भाग में अश्वत्थ की छाया वाले जल में स्नान करके और पीपल की प्रदक्षिणा भी करके...

Meaning

Bathing in the water in the shade of the peepal tree on its south-east side, and circumambulating that peepal tree...

mahatmya
Verse 8

दृष्ट्वा श्वेतवराहं च मासमेकं नयेद्यदि। कालमृत्युं विनिर्जित्य श्रिया परमया युतः॥८॥

dṛṣṭvā śvetavarāhaṃ ca māsamekaṃ nayedyadi | kālamṛtyuṃ vinirjitya śriyā paramayā yutaḥ ||8||

अर्थ

यदि श्वेत वराह का दर्शन करते हुए एक मास तक यह क्रम चलाया जाए, तो कालमृत्यु को जीतकर परम श्री से युक्त होता है।

Meaning

If one beholds the white Varaha and continues this practice for a month, one conquers untimely death and is endowed with supreme prosperity.

mahatmya
Verse 9

आधिव्याधिविनिर्मुक्तो ग्रहपीडाविवर्जितः। भुक्त्वा भोगाननेकांश्च मोक्षमन्ते व्रजेत् ध्रुवम्॥९॥

ādhivyādhivinirmukto grahapīḍāvivarjitaḥ | bhuktvā bhogānanekāṃśca mokṣamante vrajet dhruvam ||9||

अर्थ

आधि-व्याधि से मुक्त, ग्रहपीड़ा से रहित होकर अनेक भोगों को भोगकर अन्त में निश्चय ही मोक्ष को प्राप्त होता है।

Meaning

Freed from mental and physical illness, free from affliction by malefic planets, enjoying many pleasures, one certainly attains liberation at the end.

mahatmya
Verse 10

अश्वत्थमूलेऽर्कवारे नित्यपुष्करिणीतटे। वराहकवचं जप्त्वा शतवारं जितेन्द्रियः॥१०॥

aśvatthamūle'rkavāre nityapuṣkariṇītaṭe | varāhakavacaṃ japtvā śatavāraṃ jitendriyaḥ ||10||

अर्थ

अश्वत्थमूल में, रविवार को, नित्यपुष्करिणी के तट पर, जितेन्द्रिय होकर वराहकवच का सौ बार जप करके...

Meaning

At the root of the peepal tree, on a Sunday, on the bank of the Nitya-Pushkarini, having recited the Varaha Kavach a hundred times with senses controlled...

mahatmya
Verse 11

क्षयापस्मारकुष्ठाद्यैः महारोगैः प्रमुच्यते। वराहकवचं यस्तु प्रत्यहं पठते यदि॥११॥

kṣayāpasmārakuṣṭhādyaiḥ mahārogaiḥ pramucyate | varāhakavacaṃ yastu pratyahaṃ paṭhate yadi ||11||

अर्थ

क्षय, अपस्मार, कुष्ठ आदि महारोगों से मुक्ति मिलती है; यदि वराहकवच का प्रतिदिन पाठ किया जाए...

Meaning

One is freed from consumption, epilepsy, leprosy and other great diseases; and if one recites the Varaha Kavach every day...

mahatmya
Verse 12

शत्रुपीडाविनिर्मुक्तो भूपतित्वमवाप्नुयात्। लिखित्वा धारयेद्यस्तु बाहुमूले गलेऽथ वा॥१२॥

śatrupīḍāvinirmukto bhūpatitvamavāpnuyāt | likhitvā dhārayedyastu bāhumūle gale'tha vā ||12||

अर्थ

शत्रुपीड़ा से मुक्त होकर भूपतित्व प्राप्त करता है; जो इसे लिखकर बाहुमूल या गले में धारण करता है...

Meaning

Freed from affliction by enemies, one attains lordship; whoever writes it and wears it at the root of the arm or on the neck...

mahatmya
Verse 13

भूतप्रेतपिशाचाद्याः यक्षगन्धर्वराक्षसाः। शत्रवो घोरकर्माणो ये चान्ये विषजन्तवः। नष्टदर्पा विनश्यन्ति विद्रवन्ति दिशो दश॥१३॥

bhūtapretapiśācādyāḥ yakṣagandharvarākṣasāḥ | śatravo ghorakarmāṇo ye cānye viṣajantavaḥ | naṣṭadarpā vinaśyanti vidravanti diśo daśa ||13||

अर्थ

भूत, प्रेत, पिशाच आदि, यक्ष, गन्धर्व, राक्षस, घोरकर्मा शत्रु और अन्य विषजन्तु -- उनका गर्व नष्ट होकर वे विनष्ट हो जाते हैं और दसों दिशाओं में भाग जाते हैं।

Meaning

Ghosts, spirits, demons, yakshas, gandharvas, rakshasas, enemies of fearsome deeds, and other venomous creatures -- their pride broken, they perish and flee in all ten directions.

vidhi
Verse 14

श्रीपार्वत्युवाच। तद्ब्रूहि कवचं मह्यं येन गुप्तो जगत्त्रये। सञ्चरेद्देववन्मर्त्यः सर्वशत्रुविभीषणः। येनाप्नोति च साम्राज्यं तन्मे ब्रूहि सदाशिव॥१४॥

śrī pārvatyuvāca | tadbrūhi kavacaṃ mahyaṃ yena gupto jagattraye | sañcaredevavanmartyaḥ sarvaśatruvibhīṣaṇaḥ | yenāpnoti ca sāmrājyaṃ tanme brūhi sadāśiva ||14||

अर्थ

श्री पार्वती बोलीं: वह कवच मुझे बताइए, जिससे सुरक्षित होकर मनुष्य देवतुल्य तीनों लोकों में विचरे, सर्वशत्रुविभीषण हो और साम्राज्य प्राप्त करे, हे सदाशिव, वह मुझे बताइए।

Meaning

Parvati said: Now tell me that armor by which, protected, a mortal may move through the three worlds like a god, terrifying to every enemy, and by which one attains sovereignty. Tell me that, O Sadashiva.

vidhi
Verse 15

श्रीशङ्कर उवाच। शृणु कल्याणि वक्ष्यामि वाराहकवचं शुभम्। येन गुप्तो लभेन्मर्त्यो विजयं सर्वसम्पदम्॥१५॥

śrī śaṅkara uvāca | śṛṇu kalyāṇi vakṣyāmi vārāhakavacaṃ śubham | yena gupto labhenmartyo vijayaṃ sarvasampadam ||15||

अर्थ

श्री शंकर बोले: हे कल्याणि, सुनिए, मैं शुभ वाराहकवच कहता हूँ, जिससे सुरक्षित होकर मनुष्य विजय और सर्व सम्पदा प्राप्त करता है।

Meaning

Shankara said: Listen, auspicious one, I shall tell the auspicious Varaha Kavach, protected by which a mortal gains victory and every prosperity.

vidhi
Verse 16

अङ्गरक्षाकरं पुण्यं महापातकनाशनम्। सर्वरोगप्रशमनं सर्वदुर्ग्रहनाशनम्॥१६॥

aṅgarakṣākaraṃ puṇyaṃ mahāpātakanāśanam | sarvarogapraśamanaṃ sarvadurgrahanāśanam ||16||

अर्थ

यह अंगरक्षक और पुण्यकारी है, महापातकों का नाशक है, सर्वरोगों को शान्त करने वाला और सर्वदुर्ग्रहों का नाशक है।

Meaning

It protects the body, is meritorious, destroys great sins, calms every disease, and destroys every malefic planetary influence.

vidhi
Verse 17

विषाभिचारकृत्यादिशत्रुपीडानिवारणम्। नोक्तं कस्यापि पूर्वं हि गोप्याद्गोप्यतरं यतः॥१७॥

viṣābhicārakṛtyādiśatrupīḍānivāraṇam | noktaṃ kasyāpi pūrvaṃ hi gopyādgopyataraṃ yataḥ ||17||

अर्थ

यह विष, अभिचार, कृत्या आदि शत्रुपीड़ा का निवारण करता है; यह पहले किसी से नहीं कहा गया, क्योंकि यह गोप्य से भी गोप्यतर है।

Meaning

It wards off poison, black magic, sorcery, and affliction by enemies; it has not been told to anyone before, for it is more secret than secret.

vidhi
Verse 18

वराहेण पुरा प्रोक्तं मह्यं च परमेष्ठिने। युद्धेषु जयदं देवि शत्रुपीडानिवारणम्॥१८॥

varāheṇa purā proktaṃ mahyaṃ ca parameṣṭhine | yuddheṣu jayadaṃ devi śatrupīḍānivāraṇam ||18||

अर्थ

यह पूर्वकाल में वराह द्वारा मुझे और ब्रह्मा को कहा गया था; हे देवि, यह युद्धों में विजय देने वाला और शत्रुपीड़ा का निवारक है।

Meaning

It was declared long ago by Varaha to me and to Brahma; it grants victory in battles, O Goddess, and wards off affliction by enemies.

vidhi
Verse 19

वराहकवचाद्गुप्तो नाऽशुभं लभते नरः। वराहकवचस्यास्य ऋषिर्ब्रह्मा प्रकीर्तितः॥१९॥

varāhakavacādgupto nā'śubhaṃ labhate naraḥ | varāhakavacasyāsya ṛṣirbrahmā prakīrtitaḥ ||19||

अर्थ

वराहकवच से सुरक्षित मनुष्य अशुभ को प्राप्त नहीं होता; इस वराहकवच के ऋषि ब्रह्मा कहे गए हैं।

Meaning

Protected by the Varaha Kavach, a person meets with nothing inauspicious; the sage of this Varaha Kavach is declared to be Brahma.

vidhi
Verse 20

छन्दोऽनुष्टुप् तथा देवो वराहो भूपरिग्रहः। प्रक्षाल्य पादौ पाणी च सम्यगाचम्य वारिणा॥२०॥

chando'nuṣṭup tathā devo varāho bhūparigrahaḥ | prakṣālya pādau pāṇī ca samyagācamya vāriṇā ||20||

अर्थ

छन्द अनुष्टुप् है और देवता भूपरिग्रह वराह हैं। पैर और हाथ धोकर तथा जल से भली प्रकार आचमन करके...

Meaning

The meter is Anushtup, and the deity is Varaha, upholder of the earth. Having washed the feet and hands, and properly sipped water...

vidhi
Verse 21

कृतस्वाङ्गकरन्यासः सपवित्र उदङ्मुखः। ओं भूर्भवः सुवरिति नमो भूपतयेऽपि च॥२१॥

kṛtasvāṅgakaranyāsaḥ sapavitra udaṅmukhaḥ | oṃ bhūrbhavaḥ suvariti namo bhūpataye'pi ca ||21||

अर्थ

स्वांग-करन्यास करके, पवित्र होकर, उत्तर की ओर मुख करके: ॐ भूर्भुवःसुवः, भूपति को भी नमस्कार।

Meaning

Having performed the hand and body placements, purified and facing north: Om, Bhur Bhuvah Suvah, salutations also to the Lord of the Earth.

vidhi
Verse 22

नमो भगवते पश्चात् वराहाय नमस्तथा। एवं षडङ्गं न्यासं च न्यसेदङ्गुलिषु क्रमात्॥२२॥

namo bhagavate paścāt varāhāya namastathā | evaṃ ṣaḍaṅgaṃ nyāsaṃ ca nyasedaṅguliṣu kramāt ||22||

अर्थ

भगवते नमः, पश्चात् वराहाय नमः; इस प्रकार षडङ्ग न्यास क्रमशः अंगुलियों पर करना चाहिए।

Meaning

Salutations to the Lord, and then salutations to Varaha; thus one should place the six-limb nyasa in order upon the fingers.

vidhi
Verse 23

नमः श्वेतवराहाय महाकोलाय भूपते। यज्ञाङ्गाय शुभाङ्गाय सर्वज्ञाय परात्मने॥२३॥

namaḥ śvetavarāhāya mahākolāya bhūpate | yajñāṅgāya śubhāṅgāya sarvajñāya parātmane ||23||

अर्थ

श्वेतवराह, महाकोल, भूपति, यज्ञांग, शुभांग, सर्वज्ञ, परात्मा को नमस्कार।

Meaning

Salutations to the white Varaha, the great boar, Lord of the Earth, whose body is the sacrifice itself, of auspicious form, all-knowing, the supreme self.

vidhi
Verse 24

स्रवतुण्डाय धीराय परब्रह्मस्वरूपिणे। वक्रदंष्ट्राय नित्याय नमोऽन्तैर्नामभिः क्रमात्॥२४॥

sravatuṇḍāya dhīrāya parabrahmasvarūpiṇe | vakradaṃṣṭrāya nityāya namo'ntairnāmabhiḥ kramāt ||24||

अर्थ

स्रवतुण्ड, धीर, परब्रह्मस्वरूप, वक्रदंष्ट्र, नित्य को -- इन नामों के अन्त में क्रमशः नमस्कार।

Meaning

To the one with the dripping snout, the steadfast one, of the very form of the supreme Brahman, with curved tusks, the eternal one -- salutations, ending with these names in order.

vidhi
Verse 25

अङ्गुलीषु न्यसेद्विद्वान् करपृष्ठतलेष्वपि। ध्यात्वा श्वेतवराहं च पश्चान्मन्त्रमुदीरयेत्॥२५॥

aṅgulīṣu nyasedvidvān karapṛṣṭhataleṣvapi | dhyātvā śvetavarāhaṃ ca paścānmantramudīrayet ||25||

अर्थ

विद्वान अंगुलियों तथा करपृष्ठ और तल पर न्यास करे; श्वेत वराह का ध्यान करके पश्चात् मंत्र का उच्चारण करे।

Meaning

The learned one should place the nyasa upon the fingers and the back and palm of the hand; having meditated on the white Varaha, one should then utter the mantra.

vidhi
Verse 26

ध्यानम्। ओम्। श्वेतं वराहवपुषं क्षितिमुद्धरन्तं शङ्खारिसर्ववरदाभययुक्तबाहुम्। ध्यायेन्निजैश्च तनुभिः सकलैरुपेतं पूर्णं विभुं सकलवाञ्छितसिद्धयेऽजम्॥२६॥

dhyānam | oṃ | śvetaṃ varāhavapuṣaṃ kṣitimuddharantaṃ śaṅkhāri-sarva-varada-abhaya-yuktabāhum | dhyāyennijaiśca tanubhiḥ sakalairupetaṃ pūrṇaṃ vibhuṃ sakalavāñchitasiddhaye'jam ||26||

अर्थ

ॐ। श्वेत वराह-शरीर धारण किए, पृथ्वी को उद्धार करते हुए, शंख-चक्र और वरद-अभय मुद्रा से युक्त भुजाओं वाले, अपने समस्त निजी रूपों से युक्त, पूर्ण, विभु, अज भगवान का सर्व वांछित सिद्धि हेतु ध्यान करे।

Meaning

Om. One should meditate, for the fulfillment of every wish, on the unborn, complete, all-pervading Lord: white-bodied in his boar form, lifting the earth, his arms bearing conch, discus, and gestures of boon-giving and fearlessness, complete with all his own attendant forms.

kavacha
Verse 27

कवचम्। वराहः पूर्वतः पातु दक्षिणे दण्डकान्तकः। हिरण्याक्षहरः पातु पश्चिमे गदया युतः॥२७॥

kavacam | varāhaḥ pūrvataḥ pātu dakṣiṇe daṇḍakāntakaḥ | hiraṇyākṣaharaḥ pātu paścime gadayā yutaḥ ||27||

अर्थ

वराह पूर्व की, दण्डकान्तक दक्षिण की और गदायुक्त हिरण्याक्षहर पश्चिम की रक्षा करें।

Meaning

May Varaha protect the east, the destroyer of Dandaka the south, and the slayer of Hiranyaksha, together with his mace, the west.

kavacha
Verse 28

उत्तरे भूमिहृत् पातु अधस्ताद्वायुवाहनः। ऊर्ध्वं पातु हृषीकेशो दिग्विदिक्षु गदाधरः॥२८॥

uttare bhūmihṛt pātu adhastādvāyuvāhanaḥ | ūrdhvaṃ pātu hṛṣīkeśo digvidikṣu gadādharaḥ ||28||

अर्थ

भूमिहृत् उत्तर की, वायुवाहन नीचे की, हृषीकेश ऊपर की और गदाधर दिग्विदिशाओं की रक्षा करें।

Meaning

May the bearer of the earth protect the north, the one borne by the wind protect below, Hrishikesha protect above, and the mace-bearer protect the intermediate directions.

kavacha
Verse 29

प्रातः पातु प्रजानाथः कल्पकृत् सङ्गमेऽवतु। मध्याह्ने वज्रकेशस्तु सायाह्ने सर्वपूजितः॥२९॥

prātaḥ pātu prajānāthaḥ kalpakṛt saṅgame'vatu | madhyāhne vajrakeśastu sāyāhne sarvapūjitaḥ ||29||

अर्थ

प्रजानाथ प्रातः की, कल्पकृत् संगम की, वज्रकेश मध्याह्न की और सर्वपूजित सायंकाल की रक्षा करें।

Meaning

May the Lord of creatures protect the morning, the ordainer of the age protect the twilight junction, the thunder-maned one protect midday, and the universally worshipped one protect evening.

kavacha
Verse 30

प्रदोषे पातु पद्माक्षो रात्रौ राजीवलोचनः। निशीथे गर्वहा पातु पातूषः परमेश्वरः॥३०॥

pradoṣe pātu padmākṣo rātrau rājīvalocanaḥ | niśīthe garvahā pātu pātūṣaḥ parameśvaraḥ ||30||

अर्थ

पद्माक्ष प्रदोष की, राजीवलोचन रात्रि की, गर्वहा निशीथ की और परमेश्वर उषा की रक्षा करें।

Meaning

May the lotus-eyed one protect the dusk, the lotus-petal-eyed one the night, the destroyer of pride the midnight, and the supreme lord protect the dawn.

kavacha
Verse 31

अटव्यामग्रजः पातु गमने गरुडासनः। स्थले पातु महातेजाः जले पात्ववनीपतिः॥३१॥

aṭavyāmagrajaḥ pātu gamane garuḍāsanaḥ | sthale pātu mahātejāḥ jale pātvavanīpatiḥ ||31||

अर्थ

अग्रज अटवी की, गरुडासन गमन की, महातेजा स्थल की और अवनीपति जल की रक्षा करें।

Meaning

May the first-born protect in the forest, the one seated on Garuda while traveling, the greatly radiant one on land, and the Lord of the earth in water.

kavacha
Verse 32

गृहे पातु गृहाध्यक्षः पद्मनाभः पुरोऽवतु। झिल्लिकावरदः पातु स्वग्रामे करुणाकरः॥३२॥

gṛhe pātu gṛhādhyakṣaḥ padmanābhaḥ puro'vatu | jhillikāvaradaḥ pātu svagrāme karuṇākaraḥ ||32||

अर्थ

गृहाध्यक्ष गृह की, पद्मनाभ पुर की, झिल्लिकावरद और करुणाकर स्वग्राम की रक्षा करें।

Meaning

May the overseer of the household protect the home, Padmanabha protect the town, the boon-giver at the threshold protect, and the compassionate one protect one's own village.

kavacha
Verse 33

रणाग्रे दैत्यहा पातु विषमे पातु चक्रभृत्। रोगेषु वैद्यराजस्तु कोलो व्याधिषु रक्षतु॥३३॥

raṇāgre daityahā pātu viṣame pātu cakrabhṛt | rogeṣu vaidyarājastu kolo vyādhiṣu rakṣatu ||33||

अर्थ

दैत्यहा रणाग्र की, चक्रभृत् विषम की, वैद्यराज रोगों में और कोल व्याधियों में रक्षा करें।

Meaning

May the slayer of demons protect the front of battle, the discus-bearer protect in adversity, the king of physicians protect in illness, and the boar-form protect against disease.

kavacha
Verse 34

तापत्रयात् तपोमूर्तिः कर्मपाशाच्च विश्वकृत्। क्लेशकालेषु सर्वेषु पातु पद्मापतिर्विभुः॥३४॥

tāpatrayāt tapomūrtiḥ karmapāśācca viśvakṛt | kleśakāleṣu sarveṣu pātu padmāpatirvibhuḥ ||34||

अर्थ

तपोमूर्ति तापत्रय से, विश्वकृत् कर्मपाश से और पद्मापति विभु सभी क्लेशकालों में रक्षा करें।

Meaning

May the embodiment of austerity protect from the three kinds of suffering, the maker of the universe from the bonds of karma, and the all-pervading Lord of Lakshmi protect through every time of affliction.

kavacha
Verse 35

हिरण्यगर्भसंस्तुत्यः पादौ पातु निरन्तरम्। गुल्फौ गुणाकरः पातु जङ्घे पातु जनार्दनः॥३५॥

hiraṇyagarbhasaṃstutyaḥ pādau pātu nirantaram | gulphau guṇākaraḥ pātu jaṅghe pātu janārdanaḥ ||35||

अर्थ

हिरण्यगर्भसंस्तुत्य निरन्तर पादों की, गुणाकर टखनों की और जनार्दन पिंडलियों की रक्षा करें।

Meaning

May the one praised by Hiranyagarbha (Brahma) protect my feet continuously, the source of all virtues protect my ankles, and Janardana protect my shins.

kavacha
Verse 36

जानू च जयकृत् पातु पातूरू पुरुषोत्तमः। रक्ताक्षो जघने पातु कटिं विश्वम्भरोऽवतु॥३६॥

jānū ca jayakṛt pātu pātūrū puruṣottamaḥ | raktākṣo jaghane pātu kaṭiṃ viśvambharo'vatu ||36||

अर्थ

जयकृत् घुटनों की, पुरुषोत्तम जांघों की, रक्ताक्ष जघन की और विश्वम्भर कमर की रक्षा करें।

Meaning

May the bringer of victory protect my knees, Purushottama my thighs, the red-eyed one my lower body, and the sustainer of the universe my waist.

kavacha
Verse 37

पार्श्वे पातु सुराध्यक्षः पातु कुक्षिं परात्परः। नाभिं ब्रह्मपिता पातु हृदयं हृदयेश्वरः॥३७॥

pārśve pātu surādhyakṣaḥ pātu kukṣiṃ parātparaḥ | nābhiṃ brahmapitā pātu hṛdayaṃ hṛdayeśvaraḥ ||37||

अर्थ

सुराध्यक्ष पार्श्व की, परात्पर कुक्षि की, ब्रह्मपिता नाभि की और हृदयेश्वर हृदय की रक्षा करें।

Meaning

May the chief of the gods protect my sides, the one beyond the beyond my abdomen, the father of Brahma my navel, and the lord of the heart my heart.

kavacha
Verse 38

महादंष्ट्रः स्तनौ पातु कण्ठं पातु विमुक्तिदः। प्रभञ्जनपतिर्बाहू करौ कामपिताऽवतु॥३८॥

mahādaṃṣṭraḥ stanau pātu kaṇṭhaṃ pātu vimuktidaḥ | prabhañjanapatirbāhū karau kāmapitā'vatu ||38||

अर्थ

महादंष्ट्र स्तनों की, विमुक्तिद कण्ठ की, प्रभंजनपति भुजाओं की और कामपिता हाथों की रक्षा करें।

Meaning

May the great-tusked one protect my chest, the giver of liberation my throat, the lord of the storm-wind my arms, and the father of Kama my hands.

kavacha
Verse 39

हस्तौ हंसपतिः पातु पातु सर्वाङ्गुलीर्हरिः। सर्वाङ्गश्चिबुकं पातु पात्वोष्ठौ कालनेमिहा॥३९॥

hastau haṃsapatiḥ pātu pātu sarvāṅgulīrhariḥ | sarvāṅgaśchibukaṃ pātu pātvoṣṭhau kālanemihā ||39||

अर्थ

हंसपति हाथों की, हरि सर्व अंगुलियों की, सर्वांग ठोढ़ी की और कालनेमिहा ओठों की रक्षा करें।

Meaning

May the lord of swans protect my hands, Hari protect all my fingers, the all-limbed one protect my chin, and the slayer of Kalanemi protect my lips.

kavacha
Verse 40

मुखं तु मधुहा पातु दन्तान् दामोदरोऽवतु। नासिकामव्ययः पातु नेत्रे सूर्येन्दुलोचनः॥४०॥

mukhaṃ tu madhuhā pātu dantān dāmodaro'vatu | nāsikāmavyayaḥ pātu netre sūryendulocanaḥ ||40||

अर्थ

मधुहा मुख की, दामोदर दांतों की, अव्यय नासिका की और सूर्येन्दुलोचन नेत्रों की रक्षा करें।

Meaning

May the slayer of Madhu protect my face, Damodara my teeth, the imperishable one my nose, and the one whose eyes are sun and moon protect my eyes.

kavacha
Verse 41

फालं कर्मफलाध्यक्षः पातु कर्णौ महारथः। शेषशायी शिरः पातु केशान् पातु निरामयः॥४१॥

phālaṃ karmaphalādhyakṣaḥ pātu karṇau mahārathaḥ | śeṣaśāyī śiraḥ pātu keśān pātu nirāmayaḥ ||41||

अर्थ

कर्मफलाध्यक्ष ललाट की, महारथ कानों की, शेषशायी सिर की और निरामय केशों की रक्षा करें।

Meaning

May the overseer of the fruits of action protect my forehead, the great warrior my ears, the one who reclines on Shesha my head, and the ever-healthy one protect my hair.

kavacha
Verse 42

सर्वाङ्गं पातु सर्वेशः सदा पातु सतीश्वरः। इतीदं कवचं पुण्यं वराहस्य महात्मनः॥४२॥

sarvāṅgaṃ pātu sarveśaḥ sadā pātu satīśvaraḥ | itīdaṃ kavacaṃ puṇyaṃ varāhasya mahātmanaḥ ||42||

अर्थ

सर्वेश सर्वांग की और सतीश्वर सदा रक्षा करें। इस प्रकार यह महात्मा वराह का पुण्य कवच है।

Meaning

May the Lord of all protect my whole body, and the lord of Sati protect me always. Thus is this meritorious armor of the great Varaha.

phalashruti
Verse 43

यः पठेत् शृणुयाद्वापि तस्य मृत्युर्विनश्यति। तं नमस्यन्ति भूतानि भीताः साञ्जलिपाणयः॥४३॥

yaḥ paṭhet śṛṇuyādvāpi tasya mṛtyurvinaśyati | taṃ namasyanti bhūtāni bhītāḥ sāñjalipāṇayaḥ ||43||

अर्थ

जो इसे पढ़ता या सुनता भी है, उसकी अकाल मृत्यु नष्ट हो जाती है; भूत भयभीत होकर उसे अंजलिबद्ध होकर नमस्कार करते हैं।

Meaning

Whoever recites or even hears it, his untimely death is destroyed; beings bow to him in fear, hands folded in reverence.

phalashruti
Verse 44

राजदस्युभयं नास्ति राज्यभ्रंशो न जायते। यन्नामस्मरणाद्भीताः भूतवेतालराक्षसाः॥४४॥

rājadasyubhayaṃ nāsti rājyabhraṃśo na jāyate | yannāmasmaraṇādbhītāḥ bhūtavetālarākṣasāḥ ||44||

अर्थ

राजा और चोर से भय नहीं होता, राज्यभ्रंश नहीं होता; जिनके नाम-स्मरण से भूत, वेताल, राक्षस भयभीत होते हैं।

Meaning

There is no fear from kings or thieves, and no loss of position occurs; by the mere remembrance of his name, ghosts, spirits, and demons flee in fear.

phalashruti
Verse 45

महारोगाश्च नश्यन्ति सत्यं सत्यं वदाम्यहम्। कण्ठे तु कवचं बद्ध्वा वन्ध्या पुत्रवती भवेत्॥४५॥

mahārogāśca naśyanti satyaṃ satyaṃ vadāmyaham | kaṇṭhe tu kavacaṃ baddhvā vandhyā putravatī bhavet ||45||

अर्थ

महारोग नष्ट होते हैं, मैं सत्य-सत्य कहता हूँ। कण्ठ में यह कवच बांधने से वन्ध्या भी पुत्रवती होती है।

Meaning

Great diseases are destroyed -- I speak the truth, truly. By binding this armor at the throat, even a barren woman becomes the mother of a son.

phalashruti
Verse 46

शत्रुसैन्यक्षयप्राप्तिः दुःखप्रशमनं तथा। उत्पातदुर्निमित्तादिसूचितारिष्टनाशनम्॥४६॥

śatrusainyakṣayaprāptiḥ duḥkhapraśamanaṃ tathā | utpātadurnimittādisūcitāriṣṭanāśanam ||46||

अर्थ

यह शत्रुसेना का क्षय और दुःख का शमन करता है; उत्पात और दुर्निमित्त से सूचित अरिष्ट का नाश करता है।

Meaning

It brings about the destruction of an enemy's forces and the calming of sorrow; it destroys misfortune indicated by ill omens and bad signs.

phalashruti
Verse 47

ब्रह्मविद्याप्रबोधं च लभते नात्र संशयः। धृत्वेदं कवचं पुण्यं मान्धाता परवीरहा॥४७॥

brahmavidyāprabodhaṃ ca labhate nātra saṃśayaḥ | dhṛtvedaṃ kavacaṃ puṇyaṃ māndhātā paravīrahā ||47||

अर्थ

ब्रह्मविद्या का प्रबोध निःसंदेह प्राप्त होता है; इस पुण्य कवच को धारण कर मान्धाता परवीरहा हुए...

Meaning

One certainly attains awakening in the highest knowledge, without doubt; wearing this meritorious armor, King Mandhata, slayer of enemy heroes...

phalashruti
Verse 48

जित्वा तु शाम्बरीं मायां दैत्येन्द्रानवधीत् क्षणात्। कवचेनावृतो भूत्वा देवेन्द्रोऽपि सुरारिहा॥४८॥

jitvā tu śāmbarīṃ māyāṃ daityendrānavadhīt kṣaṇāt | kavacenāvṛto bhūtvā devendro'pi surārihā ||48||

अर्थ

शाम्बरी माया को जीतकर दैत्येन्द्रों का क्षणभर में वध किया; इस कवच से आवृत होकर देवेन्द्र भी सुरारि-हन्ता बने।

Meaning

...having conquered the illusion of Shambara, slew the demon lords in an instant; covered by this armor, even Indra, lord of the gods, became a slayer of the gods' foes.

phalashruti
Verse 49

भूम्योपदिष्टकवचधारणान्नरकोऽपि च। सर्वावध्यो जयी भूत्वा महतीं कीर्तिमाप्तवान्॥४९॥

bhūmyopadiṣṭakavacadhāraṇānnarako'pi ca | sarvāvadhyo jayī bhūtvā mahatīṃ kīrtimāptavān ||49||

अर्थ

भूमि द्वारा उपदिष्ट इस कवच को धारण करके नरक भी सर्वावध्य, विजयी होकर महती कीर्ति को प्राप्त हुआ।

Meaning

By wearing this armor, taught by the Earth herself, even Naraka became invincible to all, victorious, and attained great fame.

phalashruti
Verse 50

अश्वत्थमूलेऽर्कवारे नित्य पुष्करिणीतटे। वराहकवचं जप्त्वा शतवारं पठेद्यदि॥५०॥

aśvatthamūle'rkavāre nitya puṣkariṇītaṭe | varāhakavacaṃ japtvā śatavāraṃ paṭhedyadi ||50||

अर्थ

अश्वत्थमूल में, रविवार को, नित्यपुष्करिणी के तट पर यदि वराहकवच का सौ बार पाठ किया जाए...

Meaning

At the root of the peepal tree, on a Sunday, on the bank of the Nitya-Pushkarini, if one recites the Varaha Kavach a hundred times...

phalashruti
Verse 51

अपूर्वराज्यसम्प्राप्तिं नष्टस्य पुनरागमम्। लभते नात्र सन्देहः सत्यमेतन्मयोदितम्॥५१॥

apūrvarājyasamprāptiṃ naṣṭasya punarāgamam | labhate nātra sandehaḥ satyametanmayoditam ||51||

अर्थ

अपूर्व राज्य की प्राप्ति और नष्ट की पुनः प्राप्ति होती है; इसमें कोई संदेह नहीं, यह मैंने सत्य कहा है।

Meaning

...one attains a position never held before, and the return of what was lost; there is no doubt in this -- I declare this truth.

phalashruti
Verse 52

जप्त्वा वराहमन्त्रं तु लक्षमेकं निरन्तरम्। दशांशं तर्पणं होमं पायसेन घृतेन च॥५२॥

japtvā varāhamantraṃ tu lakṣamekaṃ nirantaram | daśāṃśaṃ tarpaṇaṃ homaṃ pāyasena ghṛtena ca ||52||

अर्थ

वराहमंत्र का निरन्तर एक लाख जप करके, उसका दशांश तर्पण और पायस-घृत से होम करके...

Meaning

Having recited the Varaha mantra one hundred thousand times continuously, performing a tenth part as tarpana and homa with rice-milk and ghee...

phalashruti
Verse 53

कुर्वन् त्रिकालसन्ध्यासु कवचेनावृतो यदि। भूमण्डलाधिपत्यं च लभते नात्र संशयः॥५३॥

kurvan trikālasandhyāsu kavacenāvṛto yadi | bhūmaṇḍalādhipatyaṃ ca labhate nātra saṃśayaḥ ||53||

अर्थ

त्रिकाल संध्याओं में कवच से आवृत होकर यह करने वाला निःसंदेह भूमण्डल का आधिपत्य प्राप्त करता है।

Meaning

...performing this at the three daily junctures while covered by the armor, one certainly attains sovereignty over the whole earth, without doubt.

phalashruti
Verse 54

इदमुक्तं मया देवि गोपनीयं दुरात्मनाम्। वराहकवचं पुण्यं संसारार्णवतारकम्॥५४॥

idamuktaṃ mayā devi gopanīyaṃ durātmanām | varāhakavacaṃ puṇyaṃ saṃsārārṇavatārakam ||54||

अर्थ

हे देवि, यह मैंने कहा है; यह दुरात्माओं से गोपनीय रखा जाए। यह पुण्य वराहकवच संसार-सागर से तारने वाला है।

Meaning

This I have told you, O Goddess; it is to be kept hidden from the wicked-minded. This meritorious Varaha armor carries one across the ocean of worldly existence.

phalashruti
Verse 55

महापातककोटिघ्नं भुक्तिमुक्तिफलप्रदम्। वाच्यं पुत्राय शिष्याय सद्वृताय सुधीमते॥५५॥

mahāpātakakoṭighnaṃ bhuktimuktiphalapradam | vācyaṃ putrāya śiṣyāya sadvṛtāya sudhīmate ||55||

अर्थ

यह करोड़ों महापातकों का नाशक और भुक्ति-मुक्ति फल का दाता है; इसे पुत्र, शिष्य, सद्वृत्त और सुधीमान को कहना चाहिए।

Meaning

It destroys ten million great sins and grants the fruit of both worldly enjoyment and liberation; it should be told to a son, a disciple, one of good conduct, and the wise.

phalashruti
Verse 56

श्रीसूत उवाच। इति पत्युर्वचः श्रुत्वा देवी सन्तुष्टमानसा। विनायकगुहौ पुत्रौ प्रपेदे द्वौ सुरार्चितौ॥५६॥

śrī sūta uvāca | iti patyurvacaḥ śrutvā devī santuṣṭamānasā | vināyakaguhau putrau prapede dvau surārcitau ||56||

अर्थ

सूत जी बोले: पति के वचन सुनकर सन्तुष्ट मन वाली देवी ने देवपूजित दोनों पुत्रों विनायक और गुह को प्राप्त किया।

Meaning

Suta said: Hearing her husband's words, the Goddess, her mind satisfied, gave birth to the two sons, Vinayaka and Guha, both worshipped by the gods.

phalashruti
Verse 57

कवचस्य प्रभावेन लोकमाता च पार्वती। य इदं शृणुयान्नित्यं यो वा पठति नित्यशः। स मुक्तः सर्वपापेभ्यो विष्णुलोके महीयते॥५७॥

kavacasya prabhāvena lokamātā ca pārvatī | ya idaṃ śṛṇuyānnityaṃ yo vā paṭhati nityaśaḥ | sa muktaḥ sarvapāpebhyo viṣṇuloke mahīyate ||57||

अर्थ

इस कवच के प्रभाव से पार्वती लोकमाता हुईं; जो इसे नित्य सुनता या नित्य पढ़ता है, वह सर्वपापों से मुक्त होकर विष्णुलोक में प्रतिष्ठित होता है।

Meaning

By the power of this armor, Parvati became the mother of the world; whoever hears this daily, or recites it daily, is freed from all sins and is glorified in Vishnu's realm.

Varaha Kavach

Traditional (Puranic, Srimushnam Sthala Mahatmya, Shiva-Parvati Samvada)

0:00
0:00
Share
🕉️

Best Time to Recite

Varaha JayantiSundaysIn times of adversity or dangerDaily morning worshipBefore property or land matters
← All Mantras & Stotrams

Community Reflections

🕉️

Be the first to share your reflection.

Frequently Asked Questions