Skip to main content

Bhumi Khanda · Chapter 88

Ujjvala Frees Divyadevi from Her Sorrow

Chapter 87All chaptersChapter 89

Verse 1 (padma.2.88.1)

कुंजल उवाच- व्रतं स्तोत्रं महाज्ञानं ध्यानं चैव सुपुत्रक । मयाख्यातं तवाग्रे वै विष्णोः पापप्रणाशनम्

kuṁjala uvāca- vrataṁ stotraṁ mahājñānaṁ dhyānaṁ caiva suputraka mayākhyātaṁ tavāgre vai viṣṇoḥ pāpapraṇāśanam

Kunjala said: "The vow, the hymn, the great knowledge, and the meditation on Vishnu - all this I have declared to you, my dear son, the destroyer of sin."

Verse 2 (padma.2.88.2)

एवं चतुष्टयं सा हि यदा पुण्यं समाचरेत् । प्रयाति वैष्णवं लोकं देवानामपि दुर्लभम्

evaṁ catuṣṭayaṁ sā hi yadā puṇyaṁ samācaret prayāti vaiṣṇavaṁ lokaṁ devānāmapi durlabham

"When she practices this fourfold merit, she shall go to the Vaishnava world, difficult to attain even for the gods."

Verse 3 (padma.2.88.3)

इतो गत्वा व्रतं वत्स दिव्यां देवीं प्रबोधय । अशून्यशयनं नाम व्रतराजं वदस्व ताम्

ito gatvā vrataṁ vatsa divyāṁ devīṁ prabodhaya aśūnyaśayanaṁ nāma vratarājaṁ vadasva tām

"Go from here, my child, and awaken the divine goddess to the vow; tell her of the king of vows, called Ashunya-shayana."

Verse 4 (padma.2.88.4)

समुद्धर महापापाद्राजकन्यां यशस्विनीम् । त्वया पृष्टं मया ख्यातं पुण्यदं पापनाशनम्

samuddhara mahāpāpādrājakanyāṁ yaśasvinīm tvayā pṛṣṭaṁ mayā khyātaṁ puṇyadaṁ pāpanāśanam

"Deliver that renowned princess from her great sin; what you asked me, I have declared - it bestows merit and destroys sin."

Verse 5 (padma.2.88.5)

गच्छ गच्छ महाभाग इत्युक्त्वा विरराम सः । श्रीविष्णुरुवाच- उज्ज्वलोप्येवमुक्तस्तु स पित्रा कुंजलेन हि

gaccha gaccha mahābhāga ityuktvā virarāma saḥ śrīviṣṇuruvāca- ujjvalopyevamuktastu sa pitrā kuṁjalena hi

"'Go, go, most fortunate one' - having said this, he fell silent." Shri Vishnu said: "Thus addressed by his father Kunjala, Ujjvala -"

Verse 6 (padma.2.88.6)

प्रणम्य पादौ धर्मात्मा मातापित्रोर्महामतिः । जगाम त्वरितो राजन्प्लक्षद्वीपं स उज्ज्वलः

praṇamya pādau dharmātmā mātāpitrormahāmatiḥ jagāma tvarito rājanplakṣadvīpaṁ sa ujjvalaḥ

"- bowing at his parents' feet, that righteous, greatly wise one, O king, went swiftly to Plaksha-dvipa."

Verse 7 (padma.2.88.7)

तं गिरिं सर्वतोभद्रं नानाधातुसमाकुलम् । नानारत्नमयैस्तुंगैः शिखरैरुपशोभितम्

taṁ giriṁ sarvatobhadraṁ nānādhātusamākulam nānāratnamayaistuṁgaiḥ śikharairupaśobhitam

"That auspicious mountain, filled with various metals, was adorned with lofty peaks made of many gems."

Verse 8 (padma.2.88.8)

नानाप्रवाहसंपूर्णैरुदकैरुज्ज्वलैर्नृप । नद्यः संति स्वच्छनीरास्तस्मिन्गिरिवरोत्तमे

nānāpravāhasaṁpūrṇairudakairujjvalairnṛpa nadyaḥ saṁti svacchanīrāstasmingirivarottame

"Full of radiant waters from many streams, O king - there were rivers of clear water on that finest of mountains."

Verse 9 (padma.2.88.9)

किन्नरास्तत्र गायंति गंधर्वाः सुस्वरैर्नृप । अप्सरोभिः समाकीर्णं देववृंदैरुपावृतम्

kinnarāstatra gāyaṁti gaṁdharvāḥ susvarairnṛpa apsarobhiḥ samākīrṇaṁ devavṛṁdairupāvṛtam

"There kinnaras sang, and gandharvas too, in sweet tones, O king; it was thronged with apsaras, surrounded by hosts of gods,"

Verse 10 (padma.2.88.10)

सिद्धचारणसंघुष्टं मुनिवृंदैरलंकृतम् । नानापक्षिनिनादैश्च सर्वत्र परिनादितम्

siddhacāraṇasaṁghuṣṭaṁ munivṛṁdairalaṁkṛtam nānāpakṣininādaiśca sarvatra parināditam

"resounding with siddhas and charanas, adorned with hosts of sages, echoing everywhere with the cries of many birds."

Verse 11 (padma.2.88.11)

एवं गिरिं समासाद्य उज्ज्वलो लघुविक्रमः । सुस्वरेणापि सा कन्या गिरौ तस्मिन्प्ररोदिति

evaṁ giriṁ samāsādya ujjvalo laghuvikramaḥ susvareṇāpi sā kanyā girau tasminpraroditi

"Having thus reached that mountain, swift Ujjvala found that the girl was weeping there on that mountain, in a sweet-toned voice."

Verse 12 (padma.2.88.12)

रोरूयमाणां स प्राज्ञो वचनं चेदमब्रवीत् । का त्वं भवसि कल्याणि कस्माद्रोदिषि सांप्रतम्

rorūyamāṇāṁ sa prājño vacanaṁ cedamabravīt kā tvaṁ bhavasi kalyāṇi kasmādrodiṣi sāṁpratam

"That wise bird spoke this word to her as she wept: 'Who are you, auspicious one, and why do you weep now?'"

Verse 13 (padma.2.88.13)

कमाश्रिता महाभागे केन ते विप्रियं कृतम् । समाचक्ष्व ममाद्यैव सर्वदुःखस्य कारणम्

kamāśritā mahābhāge kena te vipriyaṁ kṛtam samācakṣva mamādyaiva sarvaduḥkhasya kāraṇam

"'Whom do you serve, O most fortunate one, and by whom has this wrong been done to you? Tell me now the reason for all your sorrow.'"

Verse 14 (padma.2.88.14)

दिव्यादेव्युवाच- विपाको हि महाभाग कर्मणां मम सांप्रतम् । इह तिष्ठामि दुःखेन वैधव्येन समन्विता

divyādevyuvāca- vipāko hi mahābhāga karmaṇāṁ mama sāṁpratam iha tiṣṭhāmi duḥkhena vaidhavyena samanvitā

Divyadevi said: "This, O most fortunate one, is the ripening of my own past deeds; I remain here in sorrow, afflicted with widowhood."

Verse 15 (padma.2.88.15)

भवान्को हि महाभाग कृपया मम पीडितः । पक्षिरूपधरो वत्स सोत्सवं परिभाषते

bhavānko hi mahābhāga kṛpayā mama pīḍitaḥ pakṣirūpadharo vatsa sotsavaṁ paribhāṣate

"'Who are you, O most fortunate one, moved to pity for me?'" That one, bearing the form of a bird, my child, spoke joyfully to her -

Verse 16 (padma.2.88.16)

एवमाकर्ण्य तत्सर्वं भाषितं राजकन्यया । अहं पक्षी महाभागे कृपया तव पीडितः

evamākarṇya tatsarvaṁ bhāṣitaṁ rājakanyayā ahaṁ pakṣī mahābhāge kṛpayā tava pīḍitaḥ

- having heard all this spoken by the princess: "I am a bird, O most fortunate one, moved to pity for you."

Verse 17 (padma.2.88.17)

पक्षिरूपधरो भद्रे नाहं सिद्धो न ज्ञानवान् । रुदमानां महालापैर्भवतीं दृष्टवानिह

pakṣirūpadharo bhadre nāhaṁ siddho na jñānavān rudamānāṁ mahālāpairbhavatīṁ dṛṣṭavāniha

"'I bear the form of a bird, gracious one; I am no siddha, nor a man of knowledge. I saw you here, weeping with great lamentation,'"

Verse 18 (padma.2.88.18)

ततः पृच्छाम्यहं देवि वद मे कारणं त्विह । पितुर्गेहे यथावृत्तमात्मवृत्तांतमेव हि

tataḥ pṛcchāmyahaṁ devi vada me kāraṇaṁ tviha piturgehe yathāvṛttamātmavṛttāṁtameva hi

"'- and so, O goddess, I ask you: tell me the reason here - your own story, just as it happened in your father's house.'"

Verse 19 (padma.2.88.19)

तया निवेदितं सर्वं यथासंख्येन दुःखदम् । समासेन समाकर्ण्य उज्ज्वलस्तु महमनाः

tayā niveditaṁ sarvaṁ yathāsaṁkhyena duḥkhadam samāsena samākarṇya ujjvalastu mahamanāḥ

She told him all that sorrow-bringing tale, in order. Having heard it all in brief, the great-minded Ujjvala -

Verse 20 (padma.2.88.20)

तामुवाच महापक्षी दिव्यादेवीं सुदुःखिताम् । यथा विवाहकाले ते भर्तारो मरणं गताः

tāmuvāca mahāpakṣī divyādevīṁ suduḥkhitām yathā vivāhakāle te bhartāro maraṇaṁ gatāḥ

- that great bird spoke to the deeply sorrowful Divyadevi: "As to how your husbands met death at the time of marriage,"

Verse 21 (padma.2.88.21)

स्वयंवरनिमित्तं ते क्षयं याताश्च क्षत्रियाः । एतत्ते चेष्टितं सर्वं मया पितरि भाषितम्

svayaṁvaranimittaṁ te kṣayaṁ yātāśca kṣatriyāḥ etatte ceṣṭitaṁ sarvaṁ mayā pitari bhāṣitam

"'- and how the kshatriyas met destruction over the cause of your svayamvara - all this conduct of yours I told to my father.'"

Verse 22 (padma.2.88.22)

अन्यजन्मकृतंकर्मतव पापं सुलोचने । मम पित्रा ममाग्रे तु कृपया परिभाषितम्

anyajanmakṛtaṁkarmatava pāpaṁ sulocane mama pitrā mamāgre tu kṛpayā paribhāṣitam

"'Lovely-eyed one, this sin of yours arises from a deed done in another birth; this was explained to me before, by my father, out of compassion.'"

Verse 23 (padma.2.88.23)

तेन दोषेण संपुष्टा लिप्ता जाता वरानने । एतावत्कारणं सर्वं तातेन परिभाषितम्

tena doṣeṇa saṁpuṣṭā liptā jātā varānane etāvatkāraṇaṁ sarvaṁ tātena paribhāṣitam

"'By that fault, O fair-faced one, you have become tainted; this alone is the whole reason my father explained.'"

Verse 24 (padma.2.88.24)

पूर्वकर्मविपाकं तु भुंक्ष्व त्वं च समाश्वस । एवं सा भाषितं तस्य श्रुत्वा कन्योज्ज्वलस्य तत्

pūrvakarmavipākaṁ tu bhuṁkṣva tvaṁ ca samāśvasa evaṁ sā bhāṣitaṁ tasya śrutvā kanyojjvalasya tat

"'Endure the ripening of your past karma, and take comfort.'" Having heard this word of Ujjvala, that maiden -

Verse 25 (padma.2.88.25)

प्रत्युवाच महात्मानं ब्रुवंतं पक्षिणं पुनः । प्रणता दीनया वाचा कुरु पक्षिन्कृपां मम

pratyuvāca mahātmānaṁ bruvaṁtaṁ pakṣiṇaṁ punaḥ praṇatā dīnayā vācā kuru pakṣinkṛpāṁ mama

- replied again to that great soul, the bird who was speaking, bowing, with a humble voice: "O bird, have mercy on me."

Verse 26 (padma.2.88.26)

कथयस्व प्रसादेन तस्य पापस्य निष्कृतिम् । प्रायश्चित्तं सुपुण्यं च मम पातकशोधनम्

kathayasva prasādena tasya pāpasya niṣkṛtim prāyaścittaṁ supuṇyaṁ ca mama pātakaśodhanam

"'Tell me, out of grace, the remedy for that sin - the meritorious penance that will purify my sin,'"

Verse 27 (padma.2.88.27)

येन व्रजाम्यहं पुण्यं विशुद्धाधौतकल्मषा । प्रायश्चित्तं महाभाग वद मे त्वं प्रसादतः

yena vrajāmyahaṁ puṇyaṁ viśuddhādhautakalmaṣā prāyaścittaṁ mahābhāga vada me tvaṁ prasādataḥ

"'- by which I may go forth pure, my taint washed away and cleansed. Tell me the atonement, O most fortunate one, out of your grace.'"

Verse 28 (padma.2.88.28)

उज्ज्वल उवाच- तवार्थं तु महाभागे पितरं पृष्टवानहम् । समाख्यातमतः पित्रा प्रायश्चित्तमनुत्तमम्

ujjvala uvāca- tavārthaṁ tu mahābhāge pitaraṁ pṛṣṭavānaham samākhyātamataḥ pitrā prāyaścittamanuttamam

Ujjvala said: "For your sake, O most fortunate one, I asked my father; and my father then declared to me the unsurpassed atonement."

Verse 29 (padma.2.88.29)

तत्त्वं कुरु महाभागे सर्वपातकशोधनम् । ध्यायस्व हि हृषीकेशं शतनामजपस्व च

tattvaṁ kuru mahābhāge sarvapātakaśodhanam dhyāyasva hi hṛṣīkeśaṁ śatanāmajapasva ca

"Do this, O most fortunate one, the purifier of every sin: meditate on Hrishikesha, and recite the hundred names,"

Verse 30 (padma.2.88.30)

भव ज्ञानपरा नित्यं कुरु व्रतमनुत्तमम् । अशून्यशयनं पुण्यं व्रतं पापप्रणाशकम्

bhava jñānaparā nityaṁ kuru vratamanuttamam aśūnyaśayanaṁ puṇyaṁ vrataṁ pāpapraṇāśakam

"be ever devoted to knowledge, and perform that unsurpassed vow - the meritorious Ashunya-shayana vow, the destroyer of sin."

Verse 31 (padma.2.88.31)

समाचष्ट स धर्मात्मा सर्वज्ञानप्रकाशकम् । ज्ञानं स्तोत्रं व्रतं ध्यानं विष्णोश्चैव महात्मनः

samācaṣṭa sa dharmātmā sarvajñānaprakāśakam jñānaṁ stotraṁ vrataṁ dhyānaṁ viṣṇoścaiva mahātmanaḥ

That righteous one thus declared what illuminates all knowledge: the knowledge, hymn, vow, and meditation of the great soul Vishnu.

Verse 32 (padma.2.88.32)

विष्णुरुवाच- तस्मात्सा हि प्रजग्राह संस्थिता निर्जने वने । सर्वद्वंद्वविनिर्मुक्ता संजाता तपसि स्थिता

viṣṇuruvāca- tasmātsā hi prajagrāha saṁsthitā nirjane vane sarvadvaṁdvavinirmuktā saṁjātā tapasi sthitā

Vishnu said: "From that time she took it up, remaining in the lonely forest; freed from every pair of opposites, she became established in austerity."

Verse 33 (padma.2.88.33)

व्रतं चक्रे जिताहारा निराधारा सुदुःखिता । कामक्रोधविहीना सा वर्गं संयम्य नित्यशः

vrataṁ cakre jitāhārā nirādhārā suduḥkhitā kāmakrodhavihīnā sā vargaṁ saṁyamya nityaśaḥ

"She performed the vow, having conquered hunger, without any support, sorely afflicted; free from desire and anger, she restrained her senses always."

Verse 34 (padma.2.88.34)

इंद्रियाणां महाराज महामोहं निरस्य सा । अब्दे चतुर्थके प्राप्ते सुप्रसन्नो जनार्दनः

iṁdriyāṇāṁ mahārāja mahāmohaṁ nirasya sā abde caturthake prāpte suprasanno janārdanaḥ

"O great king, she cast off the great delusion of the senses. When the fourth year had come, Janardana, well-pleased -"

Verse 35 (padma.2.88.35)

तस्यै वरं दातुकामश्चायातो वरनायकः । तस्यै संदर्शयामास स्वरूपं वरदः प्रभुः

tasyai varaṁ dātukāmaścāyāto varanāyakaḥ tasyai saṁdarśayāmāsa svarūpaṁ varadaḥ prabhuḥ

"- came to her, desiring to grant her a boon; that boon-giving Lord showed her his own form."

Verse 36 (padma.2.88.36)

सूत उवाच- इंद्रनीलघनश्यामं शंखचक्रगदाधरम् । सर्वाभरणशोभाढ्यं पद्महस्तं महेश्वरम्

sūta uvāca- iṁdranīlaghanaśyāmaṁ śaṁkhacakragadādharam sarvābharaṇaśobhāḍhyaṁ padmahastaṁ maheśvaram

Suta said: "Dark as a dense sapphire, bearing conch, discus, and mace, resplendent with every ornament, lotus in hand - that great Lord -"

Verse 37 (padma.2.88.37)

बद्धांजलिपुटा भूत्वा वेपमाना निराश्रया । उवाच गद्गदैर्वाक्यैः प्रणता मधुसूदनम्

baddhāṁjalipuṭā bhūtvā vepamānā nirāśrayā uvāca gadgadairvākyaiḥ praṇatā madhusūdanam

- with joined palms, trembling, without support, she, bowing, spoke to Madhusudana with faltering words -

Verse 38 (padma.2.88.38)

तेजसा तव दिव्येन स्थातुं शक्नोमि नैव हि । दिव्यरूपो भवेः कस्त्वं कृपया मम चाग्रतः

tejasā tava divyena sthātuṁ śaknomi naiva hi divyarūpo bhaveḥ kastvaṁ kṛpayā mama cāgrataḥ

"'I am unable to bear your divine splendor. Who are you, of such divine form, who have come, out of compassion, before me?'"

Verse 39 (padma.2.88.39)

कथयस्व प्रसादेन किमत्र तव कारणम् । सर्वमेव प्रसादेन प्रब्रवीहि महामते

kathayasva prasādena kimatra tava kāraṇam sarvameva prasādena prabravīhi mahāmate

"'Tell me, by your grace, what is the reason for this. Declare everything to me, out of your grace, O greatly wise one.'"

Verse 40 (padma.2.88.40)

देवमेवं विजानामि तेजसा इंगितैस्तव । ज्ञानहीना जगन्नाथ न जाने रूपनामनी

devamevaṁ vijānāmi tejasā iṁgitaistava jñānahīnā jagannātha na jāne rūpanāmanī

"'I recognize you as a god by your splendor and your gestures, O lord of the universe; but, devoid of knowledge, I do not know your form or your name.'"

Verse 41 (padma.2.88.41)

किं ब्रह्मा वा भवान्विष्णुः किं वा शंकर एव हि । एवमुक्त्वा प्रणम्यैवं दंडवद्धरणीं गता

kiṁ brahmā vā bhavānviṣṇuḥ kiṁ vā śaṁkara eva hi evamuktvā praṇamyaivaṁ daṁḍavaddharaṇīṁ gatā

"'Are you Brahma, or are you Vishnu, or are you indeed Shankara?'" Having said this, she bowed and fell prostrate upon the ground.

Verse 42 (padma.2.88.42)

तामुवाच जगन्नाथः प्रणतां राजनंदिनीम् । श्रीभगवानुवाच- त्रयाणामपि देवानामंतरं नास्ति शोभने

tāmuvāca jagannāthaḥ praṇatāṁ rājanaṁdinīm śrībhagavānuvāca- trayāṇāmapi devānāmaṁtaraṁ nāsti śobhane

The lord of the universe spoke to that bowing princess. Shri Bhagavan said: "Among all three gods, beautiful one, there is no difference."

Verse 43 (padma.2.88.43)

ब्रह्मा समर्चितो येन शंकरो वा वरानने । तेनाहमर्चितो नित्यं नात्र कार्या विचारणा

brahmā samarcito yena śaṁkaro vā varānane tenāhamarcito nityaṁ nātra kāryā vicāraṇā

"He by whom Brahma is worshipped, or Shankara, O fair one - by that same person I too am worshipped always; there is no need for doubt here."

Verse 44 (padma.2.88.44)

एतौ ममाभिन्नतरौ नित्यं चापि त्रिरूपवान् । अहं हि पूजितो यैश्च तावेतौ तैः सुपूजितौ

etau mamābhinnatarau nityaṁ cāpi trirūpavān ahaṁ hi pūjito yaiśca tāvetau taiḥ supūjitau

"These two are ever not different from me, though ever of threefold form; by whomsoever I am worshipped, by them these two too are well worshipped."

Verse 45 (padma.2.88.45)

अहं देवो हृषीकेशः कृपया तव चागतः । स्तवेनानेन पुण्येन व्रतेन नियमेन च

ahaṁ devo hṛṣīkeśaḥ kṛpayā tava cāgataḥ stavenānena puṇyena vratena niyamena ca

"I am the god Hrishikesha, who have come here out of compassion for you. By this meritorious hymn, this vow, and this discipline -"

Verse 46 (padma.2.88.46)

संजाता कल्मषैर्हीना वरं वरय शोभने । दिव्यादेव्युवाच- विजयस्व हृषीकेश कृष्णक्लेशापहारक

saṁjātā kalmaṣairhīnā varaṁ varaya śobhane divyādevyuvāca- vijayasva hṛṣīkeśa kṛṣṇakleśāpahāraka

"- you have become freed from taint, beautiful one. Choose a boon." Divyadevi said: "Victory to you, Hrishikesha, remover of your devotee's afflictions!"

Verse 47 (padma.2.88.47)

नमामि चरणद्वंद्वं मामुद्धर सुरेश्वर । वरं मे दातुकामोऽसि चक्रपाणे प्रसीद मे

namāmi caraṇadvaṁdvaṁ māmuddhara sureśvara varaṁ me dātukāmo'si cakrapāṇe prasīda me

"I bow to your two feet; deliver me, O lord of the gods. You wish to grant me a boon, O wielder of the discus; be gracious to me."

Verse 48 (padma.2.88.48)

आत्मपादयुगस्यापि भक्तिं देहि ममानघ । दर्शयस्व जगन्नाथ मोक्षमार्गं निरामयम्

ātmapādayugasyāpi bhaktiṁ dehi mamānagha darśayasva jagannātha mokṣamārgaṁ nirāmayam

"Grant me devotion to your own two feet, O sinless one. Show me, O lord of the universe, the path of liberation, free from affliction."

Verse 49 (padma.2.88.49)

दासत्वं देहि वैकुंठ यदि तुष्टो जनार्दन । श्रीभगवानुवाच- एवमस्तु महाभागे गच्छ निर्धूतकल्मषा

dāsatvaṁ dehi vaikuṁṭha yadi tuṣṭo janārdana śrībhagavānuvāca- evamastu mahābhāge gaccha nirdhūtakalmaṣā

"Grant me servitude, O Lord of Vaikuntha, if you are pleased, O Janardana." Shri Bhagavan said: "So be it, most fortunate one; go, freed from taint -"

Verse 50 (padma.2.88.50)

वैष्णवं परमं लोकं दुर्लभं योगिभिः सदा । गच्छ गच्छ परं लोकं प्रसादान्मम सांप्रतम्

vaiṣṇavaṁ paramaṁ lokaṁ durlabhaṁ yogibhiḥ sadā gaccha gaccha paraṁ lokaṁ prasādānmama sāṁpratam

"- to the supreme Vaishnava world, ever difficult to attain even for yogis. Go now, by my grace, to that supreme world."

Verse 51 (padma.2.88.51)

एवमुक्ते ततो वाक्ये माधवेन महात्मना । दिव्यादेवी अभूद्दिव्या सूर्यतेजः समप्रभा

evamukte tato vākye mādhavena mahātmanā divyādevī abhūddivyā sūryatejaḥ samaprabhā

Thus addressed by the great-souled Madhava, Divyadevi became divine, endowed with a splendor equal to the radiance of the sun,

Verse 52 (padma.2.88.52)

पश्यतां सर्वलोकानां दिव्याभरणभूषिता । दिव्यमालान्विता सा च दिव्यहारविलंबिनी

paśyatāṁ sarvalokānāṁ divyābharaṇabhūṣitā divyamālānvitā sā ca divyahāravilaṁbinī

adorned with divine ornaments before the eyes of all the worlds, wearing divine garlands, hung with a divine necklace -

Verse 53 (padma.2.88.53)

गता सा वैष्णवं लोकं दाहप्रलयवर्जितम् । पुनः पक्षी समायातः स्वगृहं हर्षसंयुतः

gatā sā vaiṣṇavaṁ lokaṁ dāhapralayavarjitam punaḥ pakṣī samāyātaḥ svagṛhaṁ harṣasaṁyutaḥ

- she went to the Vaishnava world, free from burning and dissolution. The bird then returned to his own home, filled with joy,

Verse 54 (padma.2.88.54)

तत्सर्वं कथयामास पितरं प्रति सत्तमः

tatsarvaṁ kathayāmāsa pitaraṁ prati sattamaḥ

and that most excellent bird told his father everything.

Chapter 87All chaptersChapter 89