Patala Khanda · Chapter 89
Devasharma's Past Life
Verse 1 (padma.5.89.1)
नारद उवाच- एवं संबोधितो विप्रो देवशर्मा द्विजोत्तमः । पुनः प्राह प्रियां भार्यां सहितां ज्ञानवादिनीम्
nārada uvāca- evaṁ saṁbodhito vipro devaśarmā dvijottamaḥ punaḥ prāha priyāṁ bhāryāṁ sahitāṁ jñānavādinīm
Narada said: "Thus addressed, the brahmin Devasharma, best of the twice-born, again spoke to his dear wife, who was versed in wisdom."
Verse 2 (padma.5.89.2)
सत्यमुक्तं त्वया भद्रे सर्वसंदेहनाशनम् । तथा हि वंशमिच्छंति साधवः सत्यपंडिताः
satyamuktaṁ tvayā bhadre sarvasaṁdehanāśanam tathā hi vaṁśamicchaṁti sādhavaḥ satyapaṁḍitāḥ
"'True is what you have said, O gracious one, the destroyer of every doubt; thus indeed do the righteous, true in wisdom, desire lineage.'"
Verse 3 (padma.5.89.3)
यथा पुत्रस्य चिंता मे न धनस्य तथा प्रिये । येनकेनाप्युपायेन पुत्रमुत्पादयाम्यहम्
yathā putrasya ciṁtā me na dhanasya tathā priye yenakenāpyupāyena putramutpādayāmyaham
"'As my worry is for a son, dear one, it is not so for wealth; by whatever means, I shall produce a son.'"
Verse 4 (padma.5.89.4)
सुमनोवाच- पुत्रेण लोकाञ्जयति पुत्रस्तारयते कुलम् । सुपुत्रेण महाभाग पितामाता प्रजीवतः
sumanovāca- putreṇa lokāñjayati putrastārayate kulam suputreṇa mahābhāga pitāmātā prajīvataḥ
Sumana said: "'By a son one conquers the worlds; a son delivers the family; through a good son, O greatly blessed one, father and mother truly live.'"
Verse 5 (padma.5.89.5)
एकः पुत्रो वरः कांत बहुभिर्निर्गुणैस्तु किम् । एकस्तारयते वंशमन्ये संतापकारकाः
ekaḥ putro varaḥ kāṁta bahubhirnirguṇaistu kim ekastārayate vaṁśamanye saṁtāpakārakāḥ
"'One son is excellent, dear one; what use are many worthless ones? One alone delivers the lineage; the others only cause affliction.'"
Verse 6 (padma.5.89.6)
पूर्वमेव मया प्रोक्तमन्ये संबंधभागिनः । पुण्येन प्राप्यते पुत्रः पुण्येन प्राप्यते कुलम्
pūrvameva mayā proktamanye saṁbaṁdhabhāginaḥ puṇyena prāpyate putraḥ puṇyena prāpyate kulam
"'I have already told you before of the others who merely share a relationship. Through merit a son is obtained; through merit a lineage is obtained.'"
Verse 7 (padma.5.89.7)
सुगर्भः प्राप्यते पुण्यैर्दुर्मृत्युः पातकैस्तथा । सुखानां निचयं कांत सत्यमेव वदाम्यहम्
sugarbhaḥ prāpyate puṇyairdurmṛtyuḥ pātakaistathā sukhānāṁ nicayaṁ kāṁta satyameva vadāmyaham
"'A good pregnancy is obtained through merits, and a bad death through sins; I truly speak to you, dear one, of the store of happiness.'"
Verse 8 (padma.5.89.8)
ब्रह्मचर्येण सत्येन तपसा नित्यवर्तनैः । दानेन नियमैश्चापि क्षमा शौचेन वल्लभ
brahmacaryeṇa satyena tapasā nityavartanaiḥ dānena niyamaiścāpi kṣamā śaucena vallabha
"'Through celibacy, truthfulness, austerity, constant right conduct, through giving, through observances, through forbearance and purity, O beloved,'"
Verse 9 (padma.5.89.9)
अहिंसया च शक्त्या वाऽस्तेयेनापि प्रवर्तते । एतैर्दशभिरंगैश्च धर्ममेवं प्रसूयते
ahiṁsayā ca śaktyā vā'steyenāpi pravartate etairdaśabhiraṁgaiśca dharmamevaṁ prasūyate
"'through non-violence, and through refraining from theft even when capable — by these ten limbs, dharma itself is thus brought forth.'"
Verse 10 (padma.5.89.10)
संपूर्णो जायते धर्म अंगैर्गर्भो यथोदरे । धर्मं सृजति धर्मात्मा त्रिविधेनैव कर्मणा
saṁpūrṇo jāyate dharma aṁgairgarbho yathodare dharmaṁ sṛjati dharmātmā trividhenaiva karmaṇā
"'Dharma becomes complete through its limbs, as an embryo in the womb; the righteous soul creates dharma through threefold action.'"
Verse 11 (padma.5.89.11)
तस्य धर्मः प्रसन्नात्मा पुण्य सौख्यं प्रयच्छति । यंयं चिंतयते प्राज्ञस्तंतं प्राप्नोति दुर्लभम्
tasya dharmaḥ prasannātmā puṇya saukhyaṁ prayacchati yaṁyaṁ ciṁtayate prājñastaṁtaṁ prāpnoti durlabham
"'Dharma, when the soul is joyful, bestows merit and happiness; whatever the wise man contemplates, that he obtains, however hard to attain.'"
Verse 12 (padma.5.89.12)
देवशर्म्मोवाच- सर्वं देवि समाख्यातं धर्माख्यं ज्ञानमुत्तमम् । कथं पुत्रमहं विंद्यां वैष्णवं गुणसंयुतम्
devaśarmmovāca- sarvaṁ devi samākhyātaṁ dharmākhyaṁ jñānamuttamam kathaṁ putramahaṁ viṁdyāṁ vaiṣṇavaṁ guṇasaṁyutam
Devasharma said: "'All has been told, O goddess, this excellent knowledge called dharma; how may I obtain a Vaishnava son, endowed with virtues?'"
Verse 13 (padma.5.89.13)
वद त्वं मे महाभागे यदि जानासि सुव्रते । धर्ममार्गस्त्वया सर्व्वः पितुः प्राप्तः पुरानघे
vada tvaṁ me mahābhāge yadi jānāsi suvrate dharmamārgastvayā sarvvaḥ pituḥ prāptaḥ purānaghe
"'Tell me, O greatly blessed one, if you know, O good-vowed one; the entire path of dharma was obtained by you, sinless one, formerly from your father.'"
Verse 14 (padma.5.89.14)
ममैतद्विदितं कांते भवती ब्रह्मवादिनी । च्यवनस्य प्रसादेन विष्णोस्तुष्टस्य ते पुरा
mamaitadviditaṁ kāṁte bhavatī brahmavādinī cyavanasya prasādena viṣṇostuṣṭasya te purā
"'This I know, dear one — you are a knower of Brahman, by the grace of Chyavana, since Vishnu was formerly pleased with you.'"
Verse 15 (padma.5.89.15)
सुमनोवाच- वसिष्ठं गच्छ धर्मज्ञ तं प्रार्थय महामुनिम् । तस्मात्प्राप्स्यसि तं पुत्रं धर्मज्ञं धर्मवत्सलम्
sumanovāca- vasiṣṭhaṁ gaccha dharmajña taṁ prārthaya mahāmunim tasmātprāpsyasi taṁ putraṁ dharmajñaṁ dharmavatsalam
Sumana said: "'Go to Vasishtha, O knower of dharma; entreat that great sage. From him you shall obtain that son, a knower of dharma, devoted to dharma.'"
Verse 16 (padma.5.89.16)
एवमुक्ते तया वाक्ये देवशर्मा द्विजोत्तमः । करिष्ये तव कल्याणि मतमेवं न संशयः
evamukte tayā vākye devaśarmā dvijottamaḥ kariṣye tava kalyāṇi matamevaṁ na saṁśayaḥ
Thus addressed by her words, Devasharma, best of the twice-born, said: "'I shall do as you wish, O auspicious one — this is settled, without doubt.'"
Verse 17 (padma.5.89.17)
एवमुक्त्वा जगामासौ देवशर्मा द्विजोत्तमः । वसिष्ठं सर्ववेत्तारं दीप्यंतं तपतां वरम्
evamuktvā jagāmāsau devaśarmā dvijottamaḥ vasiṣṭhaṁ sarvavettāraṁ dīpyaṁtaṁ tapatāṁ varam
Having said this, Devasharma, best of the twice-born, went to Vasishtha, the all-knowing, the blazing, foremost among the ascetics,
Verse 18 (padma.5.89.18)
गंगातीरे स्थितं पुण्यमासनस्थं द्विजोत्तमम् । तेजोज्वालासमाकीर्णं द्वितीयमिव भास्करम्
gaṁgātīre sthitaṁ puṇyamāsanasthaṁ dvijottamam tejojvālāsamākīrṇaṁ dvitīyamiva bhāskaram
established on the bank of the Ganga, seated in his sacred seat, best of the twice-born, thronged with flames of splendor, like a second sun,
Verse 19 (padma.5.89.19)
राजमानं महात्मानं ब्रह्मसिंहं द्विजोत्तमम् । भक्त्या प्रणम्य स मुनिं दंडवत्तं पुनःपुनः
rājamānaṁ mahātmānaṁ brahmasiṁhaṁ dvijottamam bhaktyā praṇamya sa muniṁ daṁḍavattaṁ punaḥpunaḥ
resplendent, great-souled, the lion among brahmins, best of the twice-born — having bowed to that sage with devotion, prostrate, again and again,
Verse 20 (padma.5.89.20)
तमुवाच महातेजा ब्रह्मसूनुरकल्मषम् । उपविशासने पुण्ये सुखेन सुमहामते
tamuvāca mahātejā brahmasūnurakalmaṣam upaviśāsane puṇye sukhena sumahāmate
that great-splendored son of Brahma, spotless, said to him: "'Sit at ease upon this sacred seat, O great-minded one.'"
Verse 21 (padma.5.89.21)
नारद उवाच- उपविष्टः स योगींद्र पुनः प्राह तपोधनम् । गृहे पुरुष ते वत्स दारभृत्येषु सर्वदा
nārada uvāca- upaviṣṭaḥ sa yogīṁdra punaḥ prāha tapodhanam gṛhe puruṣa te vatsa dārabhṛtyeṣu sarvadā
Narada said: "Seated there, the lord of yogis again said to that treasury of austerity: 'My child, in your household, among your wife and servants, is all well?'"
Verse 22 (padma.5.89.22)
क्षेममस्ति महाभाग पुण्यकर्मसु चाग्निषु । निरामयोऽसि चांगेषु धर्मं पालयसे सदा
kṣemamasti mahābhāga puṇyakarmasu cāgniṣu nirāmayo'si cāṁgeṣu dharmaṁ pālayase sadā
"'Are you at peace, O greatly blessed one, in your meritorious deeds and your sacrificial fires? Are you free of affliction in your limbs? Do you ever uphold dharma?'"
Verse 23 (padma.5.89.23)
एवमुक्त्वा महाप्राज्ञः पुनः प्राह महीसुरम् । किं करोमि प्रियं कामं सुप्रियं ते द्विजोत्तम
evamuktvā mahāprājñaḥ punaḥ prāha mahīsuram kiṁ karomi priyaṁ kāmaṁ supriyaṁ te dvijottama
Having said this, that greatly wise one again said to the earth-god: "'What dear wish shall I fulfill for you, O best of the twice-born?'"
Verse 24 (padma.5.89.24)
नारद उवाच- एवं संभाष्य तं विप्रं विरराम शुभं वचः । ततो विप्रो महाभागो वसिष्ठं मुनिपुंगवम्
nārada uvāca- evaṁ saṁbhāṣya taṁ vipraṁ virarāma śubhaṁ vacaḥ tato vipro mahābhāgo vasiṣṭhaṁ munipuṁgavam
Narada said: "Having thus conversed, that auspicious speech ceased. Then the greatly blessed brahmin, to Vasishtha, foremost of sages,"
Verse 25 (padma.5.89.25)
स होवाच महात्मानं वसिष्ठं तपतां वरम् । भगवञ्छ्रूयतां वाक्यं विच्छेदय द्विजोत्तम
sa hovāca mahātmānaṁ vasiṣṭhaṁ tapatāṁ varam bhagavañchrūyatāṁ vākyaṁ vicchedaya dvijottama
spoke to that great soul Vasishtha, foremost among ascetics: "'O Lord, let my words be heard; resolve them, O best of the twice-born.'"
Verse 26 (padma.5.89.26)
दारिद्र्यं केन भावेन पुत्रसौख्यं कथं नहि । एतन्मे संशयं तात कस्मात्पापाद्वदस्व मे
dāridryaṁ kena bhāvena putrasaukhyaṁ kathaṁ nahi etanme saṁśayaṁ tāta kasmātpāpādvadasva me
"'By what disposition have I incurred poverty? Why is there no happiness of a son for me? This is my doubt, my father — tell me, from what sin does it arise?'"
Verse 27 (padma.5.89.27)
महामोहेन संमुग्धः प्रियया बोधितो द्विज । तयाहं प्रेषितस्तात तव पार्श्वं समागतः
mahāmohena saṁmugdhaḥ priyayā bodhito dvija tayāhaṁ preṣitastāta tava pārśvaṁ samāgataḥ
"'Bewildered by great delusion, roused by my beloved wife, O brahmin, I have been sent by her, my father, and have come into your presence.'"
Verse 28 (padma.5.89.28)
तत्सर्वं हि समाचक्ष्व सर्वसंदेहनाशकम् । मुक्तिदाता भव स्वत्वं ममसंसारबंधनात्
tatsarvaṁ hi samācakṣva sarvasaṁdehanāśakam muktidātā bhava svatvaṁ mamasaṁsārabaṁdhanāt
"'Tell me all of that, the destroyer of every doubt; become yourself the bestower of liberation for me from the bondage of worldly existence.'"
Verse 29 (padma.5.89.29)
वसिष्ठ उवाच- पुत्रा मित्रास्तथा भ्राता अन्ये स्वजनबांधवाः । पंचभेदास्तु संबंधाः पुरुषस्य भवंति ते
vasiṣṭha uvāca- putrā mitrāstathā bhrātā anye svajanabāṁdhavāḥ paṁcabhedāstu saṁbaṁdhāḥ puruṣasya bhavaṁti te
Vasishtha said: "'Sons, friends, likewise a brother, and other kinsmen and relations — these relationships of a man are of five kinds.'"
Verse 30 (padma.5.89.30)
तेते सुमनसा प्रोक्ताः पूर्वमेव तवाग्रतः । ऋणसंबंधिनः सर्वे ते कुपुत्रा द्विजोत्तम
tete sumanasā proktāḥ pūrvameva tavāgrataḥ ṛṇasaṁbaṁdhinaḥ sarve te kuputrā dvijottama
"'These very kinds were already declared to you before by Sumana; all those connected by debt are your ill-fated sons, O best of the twice-born.'"
Verse 31 (padma.5.89.31)
पुत्रस्य लक्षणं पुण्यं तवाग्रे प्रवदाम्यहम् । पुण्यप्रसक्तो यस्यात्मा सत्यधर्मरतः सदा
putrasya lakṣaṇaṁ puṇyaṁ tavāgre pravadāmyaham puṇyaprasakto yasyātmā satyadharmarataḥ sadā
"'The mark of a meritorious son I shall now declare to you: he whose soul is devoted to merit, ever intent on true dharma,'"
Verse 32 (padma.5.89.32)
शुद्धिमाञ्ज्ञानसंपन्नस्तपस्वी वाग्विदां वरः । सर्वकर्मसुसंवीतो वेदाध्ययनतत्परः
śuddhimāñjñānasaṁpannastapasvī vāgvidāṁ varaḥ sarvakarmasusaṁvīto vedādhyayanatatparaḥ
"'possessed of purity and knowledge, an ascetic, foremost among speakers, well-versed in every duty, devoted to Vedic study,'"
Verse 33 (padma.5.89.33)
सर्वशास्त्रप्रवेदी च देवब्राह्मणपूजकः । याज्ञिकः सर्वयज्ञानां दाता त्यागी प्रियंवदः
sarvaśāstrapravedī ca devabrāhmaṇapūjakaḥ yājñikaḥ sarvayajñānāṁ dātā tyāgī priyaṁvadaḥ
"'knowing all the scriptures, a worshipper of gods and brahmins, a sacrificer at every sacrifice, a giver, generous, sweet-spoken,'"
Verse 34 (padma.5.89.34)
विष्णुध्यानपरो नित्यं शांतोदांतः सुहृत्सदा । पितृमातृपरो नित्यं सर्वस्वजनवत्सलः
viṣṇudhyānaparo nityaṁ śāṁtodāṁtaḥ suhṛtsadā pitṛmātṛparo nityaṁ sarvasvajanavatsalaḥ
"'ever devoted to meditation upon Vishnu, tranquil, self-controlled, a friend always, ever devoted to father and mother, kind to all his own kin,'"
Verse 35 (padma.5.89.35)
कुलस्य तारको विद्वान्स्वकुलं परिपोषकः । एवंगुणैस्तु संयुक्तः सुपुत्रः सुखदायकः
kulasya tārako vidvānsvakulaṁ paripoṣakaḥ evaṁguṇaistu saṁyuktaḥ suputraḥ sukhadāyakaḥ
"'a deliverer of his lineage, learned, a nourisher of his own family — endowed with such virtues, a good son is the bestower of happiness.'"
Verse 36 (padma.5.89.36)
अन्ये संबंधयुक्ताश्च शोकसंतापकारकाः । उदासीनेन किं कार्यं फलहीनेन तेऽनघ
anye saṁbaṁdhayuktāśca śokasaṁtāpakārakāḥ udāsīnena kiṁ kāryaṁ phalahīnena te'nagha
"'The others, connected in various relationships, are the causes of grief and affliction; what use is the indifferent one, sinless one, fruitless as he is?'"
Verse 37 (padma.5.89.37)
आयांति यांति ते सर्वे दुःखं दत्वा सुदारुणम् । पुत्ररूपेण ते सर्वे संसारे द्विजसत्तम
āyāṁti yāṁti te sarve duḥkhaṁ datvā sudāruṇam putrarūpeṇa te sarve saṁsāre dvijasattama
"'They all come and go, having given terrible sorrow; all of them, in the form of sons, in this worldly existence, O foremost of the twice-born —'"
Verse 38 (padma.5.89.38)
पूर्वजन्मकृतं कर्म यत्त्वया परिपालितम् । तत्सर्वं हि प्रवक्ष्यामि श्रूयतामद्भुतं पुनः
pūrvajanmakṛtaṁ karma yattvayā paripālitam tatsarvaṁ hi pravakṣyāmi śrūyatāmadbhutaṁ punaḥ
"'the deed done in a former birth, which you have upheld — all of that I shall now tell; hear again this wondrous thing.'"
Verse 39 (padma.5.89.39)
भवाञ्छूद्रो महाप्राज्ञ पूर्वजन्मनि नान्यथा । कृषिकर्त्ता ज्ञानहीनो महालोभेन संयुतः
bhavāñchūdro mahāprājña pūrvajanmani nānyathā kṛṣikarttā jñānahīno mahālobhena saṁyutaḥ
"'You were a shudra, O greatly wise one, in a former birth, not otherwise — a farmer, devoid of knowledge, possessed of great greed.'"
Verse 40 (padma.5.89.40)
एकभार्यः सदा द्वेषी बहुपुत्रो ह्यदत्तवान् । धर्मं नैव विजानासि सत्यं च परिनिष्ठितम्
ekabhāryaḥ sadā dveṣī bahuputro hyadattavān dharmaṁ naiva vijānāsi satyaṁ ca pariniṣṭhitam
"'With a single wife, ever hateful, with many sons, yet never giving; you did not know dharma at all, nor truth firmly established.'"
Verse 41 (padma.5.89.41)
दानं नैव त्वया दत्तं शास्त्रं नैव परिश्रुतम् । कृतं नैव त्वया तीर्थं न च यात्रा महामते
dānaṁ naiva tvayā dattaṁ śāstraṁ naiva pariśrutam kṛtaṁ naiva tvayā tīrthaṁ na ca yātrā mahāmate
"'No gift was ever given by you, no scripture was ever heard; no pilgrimage was ever made by you, and no sacred journey, O great-minded one.'"
Verse 42 (padma.5.89.42)
एवं कृतस्त्वया विप्र कृषिमार्गः पुनःपुनः । पशूनां पालनं पूर्वंग च्छंश्चैव द्विजोत्तम
evaṁ kṛtastvayā vipra kṛṣimārgaḥ punaḥpunaḥ paśūnāṁ pālanaṁ pūrvaṁga cchaṁścaiva dvijottama
"'Thus, O brahmin, the path of farming was pursued by you again and again, and the tending of cattle formerly and constantly, O best of the twice-born,'"
Verse 43 (padma.5.89.43)
महिषीणां तथाश्वीनां पालनं च पुनःपुनः । एवं पूर्वं कृतं कर्म त्वयैव च द्विजोत्तम
mahiṣīṇāṁ tathāśvīnāṁ pālanaṁ ca punaḥpunaḥ evaṁ pūrvaṁ kṛtaṁ karma tvayaiva ca dvijottama
"'and of buffalo-cows and mares, tended again and again. Thus was your past deed, O best of the twice-born.'"
Verse 44 (padma.5.89.44)
विपुलं तु धनं तद्वल्लोभेन परिसंचितम् । तस्य व्ययस्तु पुण्येन न कृतस्तु त्वया कदा
vipulaṁ tu dhanaṁ tadvallobhena parisaṁcitam tasya vyayastu puṇyena na kṛtastu tvayā kadā
"'Great wealth was thus amassed by you through greed; its expenditure through merit was never performed by you at any time.'"
Verse 45 (padma.5.89.45)
पात्रे दानं न दत्तं हि दृष्ट्वा वा दुर्बलं च तत् । कृषिं कृत्वा न दत्तं तु भवता धनमेव हि
pātre dānaṁ na dattaṁ hi dṛṣṭvā vā durbalaṁ ca tat kṛṣiṁ kṛtvā na dattaṁ tu bhavatā dhanameva hi
"'No gift was given to a worthy recipient, even upon seeing him weak and destitute; having farmed, wealth alone was retained by you, never given.'"
Verse 46 (padma.5.89.46)
गोमयं हि त्विदं सर्वं पशूनां संचयं च वै । विक्रयित्वा धनं विप्र संचितं विपुलं त्वया
gomayaṁ hi tvidaṁ sarvaṁ paśūnāṁ saṁcayaṁ ca vai vikrayitvā dhanaṁ vipra saṁcitaṁ vipulaṁ tvayā
"'This dung of the cattle, and their whole accumulated produce, having sold it, wealth was amassed abundantly by you, O brahmin.'"
Verse 47 (padma.5.89.47)
तक्रं घृतं तथा क्षीरं विक्रीतं सततं दधि । दुष्कालश्चिंतितो विप्र मोहितो विष्णुमायया
takraṁ ghṛtaṁ tathā kṣīraṁ vikrītaṁ satataṁ dadhi duṣkālaściṁtito vipra mohito viṣṇumāyayā
"'Buttermilk, ghee, and milk, and yogurt were constantly sold; a scarcity was contrived by you, O brahmin, deluded by Vishnu's maya.'"
Verse 48 (padma.5.89.48)
कृत्वा महार्घमेवैतद्धनं ब्राह्मणसत्तम । निर्दयेन त्वया दानं न दत्तं तु तदा किल
kṛtvā mahārghamevaitaddhanaṁ brāhmaṇasattama nirdayena tvayā dānaṁ na dattaṁ tu tadā kila
"'Having made all of this exceedingly expensive, O foremost of brahmins, no gift was ever given by you then, merciless as you were, indeed.'"
Verse 49 (padma.5.89.49)
देवानां पूजनं विप्र भवता न कृतं सदा । पर्वाणि प्राप्य विप्रेभ्यो द्रव्यं नैव समर्पितम्
devānāṁ pūjanaṁ vipra bhavatā na kṛtaṁ sadā parvāṇi prāpya viprebhyo dravyaṁ naiva samarpitam
"'The worship of the gods, O brahmin, was never performed by you; on festival occasions, wealth was never offered to brahmins.'"
Verse 50 (padma.5.89.50)
श्राद्धकालं च संप्राप्य श्रद्धया न कृतं त्वया । भार्या वदति ते साध्वी दिनमध्ये समागते
śrāddhakālaṁ ca saṁprāpya śraddhayā na kṛtaṁ tvayā bhāryā vadati te sādhvī dinamadhye samāgate
"'The time for shraddha having arrived, it was not performed by you with faith. Your virtuous wife would tell you, in the middle of the day, when it had arrived,'"
Verse 51 (padma.5.89.51)
श्वशुरश्राद्धकालश्च श्वश्र्वाश्चैव महामते । तच्छ्रुत्वा तद्वचस्तेषां गृहं त्यक्त्वा पलायसे
śvaśuraśrāddhakālaśca śvaśrvāścaiva mahāmate tacchrutvā tadvacasteṣāṁ gṛhaṁ tyaktvā palāyase
"'"It is the time for your father-in-law's shraddha, and your mother-in-law's too, O great-minded one" — hearing these words of hers, you would abandon the house and flee.'"
Verse 52 (padma.5.89.52)
धर्ममार्गो न दृष्टो हि श्रुतो नैव कदा त्वया । लोभो मातापिता भ्राता लोभः स्वजनबांधवाः
dharmamārgo na dṛṣṭo hi śruto naiva kadā tvayā lobho mātāpitā bhrātā lobhaḥ svajanabāṁdhavāḥ
"'The path of dharma was never seen, nor ever heard, by you at any time. Greed was your mother and father, greed your brother, greed your kin and relatives.'"
Verse 53 (padma.5.89.53)
पालितो लोभ एवैकस्त्यक्त्वा धर्मं सदैव हि । तस्माद्दुःखी भवाञ्जातो दारिद्रेणाति पीडितः
pālito lobha evaikastyaktvā dharmaṁ sadaiva hi tasmādduḥkhī bhavāñjāto dāridreṇāti pīḍitaḥ
"'Greed alone was nourished by you, ever having abandoned dharma. Therefore you were born sorrowful, exceedingly afflicted by poverty.'"
Verse 54 (padma.5.89.54)
दिनेदिने महातृष्णा हृदये ते प्रवर्त्तते । यदायदा गृहे द्रव्यं वृद्धिमायाति ते सदा
dinedine mahātṛṣṇā hṛdaye te pravarttate yadāyadā gṛhe dravyaṁ vṛddhimāyāti te sadā
"'Day by day, great craving arose in your heart; whenever wealth increased in your house, ever,'"
Verse 55 (padma.5.89.55)
तृष्णया दह्यमानस्तु तदा त्वं वह्निरूपया । रात्रौ वा त्वं प्रसुप्तस्तु लोभं चिंतयसेऽधिकम्
tṛṣṇayā dahyamānastu tadā tvaṁ vahnirūpayā rātrau vā tvaṁ prasuptastu lobhaṁ ciṁtayase'dhikam
"'you were then consumed by that fire-like craving. At night too, though asleep, you would think ever more of your greed.'"
Verse 56 (padma.5.89.56)
दिनं प्राप्य महामोहैर्व्यापितो हि सदैव हि । सहस्रं लक्षतः कोटिः कदावार्बुदमेव च
dinaṁ prāpya mahāmohairvyāpito hi sadaiva hi sahasraṁ lakṣataḥ koṭiḥ kadāvārbudameva ca
"'Reaching each day, you were ever pervaded by great delusions: "A thousand, a hundred thousand, a crore, when shall it be an arbuda,"'"
Verse 57 (padma.5.89.57)
भविष्यति कदा खर्वो निखर्वश्चाथ मे गृहे । एवं सहस्रलक्षं च कोटिरर्बुदमेव च
bhaviṣyati kadā kharvo nikharvaścātha me gṛhe evaṁ sahasralakṣaṁ ca koṭirarbudameva ca
"'"when shall it be a kharva, and then a nikharva in my house?" Thus a thousand, a hundred thousand, a crore, an arbuda,'"
Verse 58 (padma.5.89.58)
खर्वो निखर्वः संजातस्तृष्णा नैव प्रगच्छति । एवं कालं परित्यज्य वृद्धिमायाति सर्वदा
kharvo nikharvaḥ saṁjātastṛṣṇā naiva pragacchati evaṁ kālaṁ parityajya vṛddhimāyāti sarvadā
"'a kharva, a nikharva were attained, yet your craving never departed. Thus, letting time pass, it ever went on increasing.'"
Verse 59 (padma.5.89.59)
नैव दत्तं हुतं विप्र भुक्तं नैव कदा त्वया । निश्चितं भूमिमध्ये तत्क्षिप्तं पुत्रानजानते
naiva dattaṁ hutaṁ vipra bhuktaṁ naiva kadā tvayā niścitaṁ bhūmimadhye tatkṣiptaṁ putrānajānate
"'Nothing was ever given, offered, or even eaten by you, O brahmin, at any time; certainly it was buried in the earth, unknown even to your sons.'"
Verse 60 (padma.5.89.60)
अन्यमेवमुपायं तु द्रव्यागमनकारणात् । कुरुषे सर्वदा विप्र लोकान्पृच्छसि बुद्धिमान्
anyamevamupāyaṁ tu dravyāgamanakāraṇāt kuruṣe sarvadā vipra lokānpṛcchasi buddhimān
"'And by other means too, for the sake of acquiring wealth, you ever, O brahmin, being clever, would ask people —'"
Verse 61 (padma.5.89.61)
खनित्रमंजनं वादं धातुवादमतःपरम् । पृच्छमानो भ्रमस्येकस्तृष्णया परिमोहितः
khanitramaṁjanaṁ vādaṁ dhātuvādamataḥparam pṛcchamāno bhramasyekastṛṣṇayā parimohitaḥ
"'about digging, about alchemical ointments, about the transmutation of metals thereafter; asking about these, you would wander about alone, utterly deluded by craving.'"
Verse 62 (padma.5.89.62)
सर्वांश्चिंतयसे नित्यं कल्पान्सिद्धि प्रदायकान् । प्रवेशं चित्रवर्णानां चिंतामणिं च पृच्छसि
sarvāṁściṁtayase nityaṁ kalpānsiddhi pradāyakān praveśaṁ citravarṇānāṁ ciṁtāmaṇiṁ ca pṛcchasi
"'You would ever contemplate all manner of alchemical formulas said to grant accomplishment; you would ask about entry into secret caves of many colors, and about the wish-fulfilling gem.'"
Verse 63 (padma.5.89.63)
तृष्णानलेनदग्धोसि सुखं नैव प्रगच्छसि । तृष्णानलप्रदीप्तोसि हाहाभूतोऽप्रचेतनः
tṛṣṇānalenadagdhosi sukhaṁ naiva pragacchasi tṛṣṇānalapradīptosi hāhābhūto'pracetanaḥ
"'You were consumed by the fire of craving, and happiness never came to you; you were ablaze with the fire of craving, crying out in despair, senseless.'"
Verse 64 (padma.5.89.64)
एवंभूतोसि विप्रेंद्र गतस्त्वं कालवश्यताम् । दारपुत्रेषु तद्द्रव्यं पृच्छमानेषु वै त्वया
evaṁbhūtosi vipreṁdra gatastvaṁ kālavaśyatām dāraputreṣu taddravyaṁ pṛcchamāneṣu vai tvayā
"'Thus were you, O foremost of brahmins, and you came under the sway of time. As for your wife and sons asking you about that wealth,'"
Verse 65 (padma.5.89.65)
कथितं नैव तद्दत्तं प्राणांस्त्यक्त्वा गतो यमम् । एवं सर्वंम याख्यातं वृत्तांतं तव पूर्वकम्
kathitaṁ naiva taddattaṁ prāṇāṁstyaktvā gato yamam evaṁ sarvaṁma yākhyātaṁ vṛttāṁtaṁ tava pūrvakam
"'nothing was told, nothing was given by you; abandoning your life-breath, you went to Yama. Thus has your entire former account been told.'"
Verse 66 (padma.5.89.66)
अनेन कर्मणा विप्र निर्धनोसि दरिद्रवान् । संसारे यस्य सत्पुत्रा भक्तिमंतः सदैव हि
anena karmaṇā vipra nirdhanosi daridravān saṁsāre yasya satputrā bhaktimaṁtaḥ sadaiva hi
"'By this deed, O brahmin, you are without wealth, in a state of poverty. In this world, whoever has good, devoted sons, ever,'"
Verse 67 (padma.5.89.67)
सुशीला ज्ञानसंपन्नाः सत्यधर्मरताः सदा । संभवंति गृहे तस्य यस्य विष्णुः प्रसीदति
suśīlā jñānasaṁpannāḥ satyadharmaratāḥ sadā saṁbhavaṁti gṛhe tasya yasya viṣṇuḥ prasīdati
"'of good character, endowed with knowledge, ever devoted to true dharma — they arise in the house of him with whom Vishnu is pleased.'"
Verse 68 (padma.5.89.68)
धनं धान्यं कलत्रं तु पुत्रपौत्रमनंतकम् । सभुंक्ते मर्त्यलोके वै यस्य विष्णुः प्रसन्नवान्
dhanaṁ dhānyaṁ kalatraṁ tu putrapautramanaṁtakam sabhuṁkte martyaloke vai yasya viṣṇuḥ prasannavān
"'Wealth, grain, a wife, sons and endless grandsons — he enjoys them in the mortal world, he with whom Vishnu is pleased.'"
Verse 69 (padma.5.89.69)
विना विष्णोः प्रसादेन दाराः पुत्रा भवंति न । सुजन्म च कुले विप्र तद्विष्णोः परमं पदम्
vinā viṣṇoḥ prasādena dārāḥ putrā bhavaṁti na sujanma ca kule vipra tadviṣṇoḥ paramaṁ padam
"'Without Vishnu's grace, wives and sons do not come to be; a good birth in a family, O brahmin, is Vishnu's supreme gift.'"