Kishkindha Kanda · Sarga 41
The Search of the Southern Quarter
Shloka 1 (kishkindha.41.1)
ततः प्रस्थाप्य सुग्रीवस्तन्महद्वानरं बलम् । दक्षिणां प्रेषयामास वानरानभिलक्षितान् ॥ 41.1 ॥
tataḥ prasthāpya sugrīvastanmahadvānaraṃ balam | dakṣiṇāṃ preṣayāmāsa vānarānabhilakṣitān || 41.1 ||
Then, having dispatched that great vanara host eastward, Sugreeva began sending well-chosen vanaras to the south.
Shloka 2 (kishkindha.41.2)
नीलमग्निसुतं चैव हनूमन्तं च वानरम् । पितामहसुतं चैव जाम्बवन्तं महौजसम् ॥ 41.2 ॥
nīlamagnisutaṃ caiva hanūmantaṃ ca vānaram | pitāmahasutaṃ caiva jāmbavantaṃ mahaujasam || 41.2 ||
Neela, son of the Fire-god, and the vanara Hanuman, and mighty Jambavan, son of the Grandsire Brahma —
Shloka 3 (kishkindha.41.3)
सुहोत्रं च शरारिं च शरगुल्मं तथैव च । गजं गवाक्षं गवयं सुषेणं वृषभं तथा ॥ 41.3 ॥
suhotraṃ ca śarāriṃ ca śaragulmaṃ tathaiva ca | gajaṃ gavākṣaṃ gavayaṃ suṣeṇaṃ vṛṣabhaṃ tathā || 41.3 ||
Suhotra, Shararri, and Sharagulma as well, and Gaja, Gavaksha, Gavaya, Sushena, and Vrishabha,
Shloka 4 (kishkindha.41.4)
मैन्दं च द्विविदं चैव सुषेणं गन्धमादनम् । उल्कामुखमनङ्गं च हुताशनसुतावुभौ ॥ 41.4 ॥
maindaṃ ca dvividaṃ caiva suṣeṇaṃ gandhamādanam | ulkāmukhamanaṅgaṃ ca hutāśanasutāvubhau || 41.4 ||
Mainda, Dvivida, Sushena, and Gandhamadana, and Ulkamukha and Ananga, the two sons of the Fire-god —
Shloka 5 (kishkindha.41.5)
अङ्गदप्रमुखान् वीरान् वीरः कपिगणेश्वरः । वेगविक्रमसम्पन्नान् संदिदेश विशेषवित् ॥ 41.5 ॥
aṅgadapramukhān vīrān vīraḥ kapigaṇeśvaraḥ | vegavikramasampannān saṃdideśa viśeṣavit || 41.5 ||
These valiant ones, endowed with speed and prowess, with Angada foremost among them — the brave and discerning lord of the monkey hosts commissioned them.
Shloka 6 (kishkindha.41.6)
तेषामग्रेसरं चैव बृहद्बलमथाङ्गदम् । विधाय हरिवीराणामादिशद् दक्षिणां दिशम् ॥ 41.6 ॥
teṣāmagresaraṃ caiva bṛhadbalamathāṅgadam | vidhāya harivīrāṇāmādiśad dakṣiṇāṃ diśam || 41.6 ||
Making the mighty Angada the foremost leader of those heroic vanaras, he directed them toward the southern quarter.
Shloka 7 (kishkindha.41.7)
ये केचन समुद्देशास्तस्यां दिशि सुदुर्गमाः । कपीशः कपिमुख्यानां स तेषां समुदाहरत् ॥ 41.7 ॥
ye kecana samuddeśāstasyāṃ diśi sudurgamāḥ | kapīśaḥ kapimukhyānāṃ sa teṣāṃ samudāharat || 41.7 ||
The king of the vanaras then described to those principal monkeys whatever highly impassable regions lay in that quarter.
Shloka 8 (kishkindha.41.8)
सहस्रशिरसं विन्ध्यं नानाद्रुमलतायुतम् । नर्मदां च नदीं रम्यां महोरगनिषेविताम् ॥ 41.8 ॥
sahasraśirasaṃ vindhyaṃ nānādrumalatāyutam | narmadāṃ ca nadīṃ ramyāṃ mahoraganiṣevitām || 41.8 ||
"Search the thousand-crested Vindhya, thick with countless trees and creepers, and the lovely river Narmada, frequented by great serpents,
Shloka 9 (kishkindha.41.9)
ततो गोदावरीं रम्यां कृष्णवेणीं महानदीम् । वरदां च महाभागां महोरगनिषेविताम् । मेखलानुत्कलांश्चैव दशार्णनगराण्यपि ॥ 41.9 ॥
tato godāvarīṃ ramyāṃ kṛṣṇaveṇīṃ mahānadīm | varadāṃ ca mahābhāgāṃ mahoraganiṣevitām | mekhalānutkalāṃścaiva daśārṇanagarāṇyapi || 41.9 ||
then the lovely Godavari, the great river Krishnaveni, and the most auspicious Varada, also frequented by great serpents, and the lands of Mekhala and Utkala, and the cities of Dasharna as well.
Shloka 10 (kishkindha.41.10)
आब्रवन्तीमवन्तीं च सर्वमेवानुपश्यत । विदर्भानृष्टिकांश्चैव रम्यान् माहिषकानपि ॥ 41.10 ॥
ābravantīmavantīṃ ca sarvamevānupaśyata | vidarbhānṛṣṭikāṃścaiva ramyān māhiṣakānapi || 41.10 ||
Look closely everywhere in Abravanti and Avanti, and in Vidarbha, Rishtika, and the lovely land of Mahishaka as well.
Shloka 11 (kishkindha.41.11)
तथा वङ्गान् कलिङ्गांश्च कौशिकांश्च समन्ततः । अन्वीक्ष्य दण्डकारण्यं सपर्वतनदीगुहम् ॥ 41.11 ॥
tathā vaṅgān kaliṅgāṃśca kauśikāṃśca samantataḥ | anvīkṣya daṇḍakāraṇyaṃ saparvatanadīguham || 41.11 ||
Likewise search all through the lands of Vanga, Kalinga, and Kaushika, and then search the Dandaka forest with its mountains, rivers, and caves.
Shloka 12 (kishkindha.41.12)
नदीं गोदावरीं चैव सर्वमेवानुपश्यत । तथैवान्ध्रांश्च पुण्ड्रांश्च चोलान् पाण्ड्यांश्च केरलान् ॥ 41.12 ॥
nadīṃ godāvarīṃ caiva sarvamevānupaśyata | tathaivāndhrāṃśca puṇḍrāṃśca colān pāṇḍyāṃśca keralān || 41.12 ||
Search the river Godavari thoroughly as well, and likewise the lands of Andhra, Pundra, Chola, Pandya, and Kerala.
Shloka 13 (kishkindha.41.13)
अयोमुखश्च गन्तव्यः पर्वतो धातुमण्डितः । विचित्रशिखरः श्रीमांश्चित्रपुष्पितकाननः ॥ 41.13 ॥
ayomukhaśca gantavyaḥ parvato dhātumaṇḍitaḥ | vicitraśikharaḥ śrīmāṃścitrapuṣpitakānanaḥ || 41.13 ||
Then you must go to the mountain named Ayomukha, decked with ore, of wondrous peaks, glorious, its forests bright with many-coloured blossoms.
Shloka 14 (kishkindha.41.14)
सुचन्दनवनोद्देशो मार्गितव्यो महागिरिः । ततस्तामापगां दिव्यां प्रसन्नसलिलाशयाम् ॥ 41.14 ॥
sucandanavanoddeśo mārgitavyo mahāgiriḥ | tatastāmāpagāṃ divyāṃ prasannasalilāśayām || 41.14 ||
Search that great mountain in the tracts of its fine sandalwood groves. From there, that divine river, a reservoir of limpid waters —
Shloka 15 (kishkindha.41.15)
तत्र द्रक्ष्यथ कावेरीं विहृतामप्सरोगणैः । तस्यासीनं नगस्याग्रे मलयस्य महौजसम् ॥ 41.15 ॥
tatra drakṣyatha kāverīṃ vihṛtāmapsarogaṇaiḥ | tasyāsīnaṃ nagasyāgre malayasya mahaujasam || 41.15 ||
there you shall see the Kaveri, where troops of apsaras come to sport. And seated on the summit of that mighty Mount Malaya —
Shloka 16 (kishkindha.41.16)
द्रक्ष्यथादित्यसंकाशमगस्त्यमृषिसत्तमम् । ततस्तेनाभ्यनुज्ञाताः प्रसन्नेन महात्मना ॥ 41.16 ॥
drakṣyathādityasaṃkāśamagastyamṛṣisattamam | tatastenābhyanujñātāḥ prasannena mahātmanā || 41.16 ||
you shall see the eminent sage Agastya, resplendent as the sun. Then, granted leave by that gracious great soul —
Shloka 17 (kishkindha.41.17)
ताम्रपर्णीं ग्राहजुष्टां तरिष्यथ महानदीम् । सा चन्दनवनैश्चित्रैः प्रच्छन्नद्वीपवारिणी ॥ 41.17 ॥
tāmraparṇīṃ grāhajuṣṭāṃ tariṣyatha mahānadīm | sā candanavanaiścitraiḥ pracchannadvīpavāriṇī || 41.17 ||
you shall cross the great river Tamraparni, thronged with crocodiles. Her waters, veiled by islands set with wondrous groves of sandalwood,
Shloka 18 (kishkindha.41.18)
कान्तेव युवती कान्तं समुद्रमवगाहते । ततो हेममयं दिव्यं मुक्तामणिविभूषितम् ॥ 41.18 ॥
kānteva yuvatī kāntaṃ samudramavagāhate | tato hemamayaṃ divyaṃ muktāmaṇivibhūṣitam || 41.18 ||
flows to meet the ocean as a loving young woman goes to her beloved. From there, a divine golden —
Shloka 19 (kishkindha.41.19)
युक्तं कवाटं पाण्ड्यानां गता द्रक्ष्यथ वानराः । ततः समुद्रमासाद्य सम्प्रधार्यार्थनिश्चयम् ॥ 41.19 ॥
yuktaṃ kavāṭaṃ pāṇḍyānāṃ gatā drakṣyatha vānarāḥ | tataḥ samudramāsādya sampradhāryārthaniścayam || 41.19 ||
gate of the Pandyas, set with pearls and gems, you vanaras shall see on reaching there. Then, having come to the ocean, and having well weighed your resolve for the task ahead —
Shloka 20 (kishkindha.41.20)
अगस्त्येनान्तरे तत्र सागरे विनिवेशितः । चित्रसानुनगः श्रीमान् महेन्द्रः पर्वतोत्तमः ॥ 41.20 ॥
agastyenāntare tatra sāgare viniveśitaḥ | citrasānunagaḥ śrīmān mahendraḥ parvatottamaḥ || 41.20 ||
there stands Mount Mahendra, set by Agastya into the midst of that sea, glorious, of wondrous ridges, the best among mountains,
Shloka 21 (kishkindha.41.21)
जातरूपमयः श्रीमानवगाढो महार्णवम् । नानाविधैर्नगैः फुल्लैर्लताभिश्चोपशोभितम् ॥ 41.21 ॥
jātarūpamayaḥ śrīmānavagāḍho mahārṇavam | nānāvidhairnagaiḥ phullairlatābhiścopaśobhitam || 41.21 ||
wholly of gold, glorious, plunging deep into the great ocean, adorned with many kinds of flowering trees and creepers.
Shloka 22 (kishkindha.41.22)
देवर्षियक्षप्रवरैरप्सरोभिश्च शोभितम् । सिद्धचारणसङ्घैश्च प्रकीर्णं सुमनोरमम् ॥ 41.22 ॥
devarṣiyakṣapravarairapsarobhiśca śobhitam | siddhacāraṇasaṅghaiśca prakīrṇaṃ sumanoramam || 41.22 ||
Glorified by gods, sages, eminent yakshas, and apsaras, thronged with hosts of siddhas and charanas, utterly enchanting —
Shloka 23 (kishkindha.41.23)
तमुपैति सहस्राक्षः सदा पर्वसु पर्वसु । द्वीपस्तस्यापरे पारे शतयोजनविस्तृतः ॥ 41.23 ॥
tamupaiti sahasrākṣaḥ sadā parvasu parvasu | dvīpastasyāpare pāre śatayojanavistṛtaḥ || 41.23 ||
to that mountain thousand-eyed Indra comes regularly, on every sacred day. On its far shore lies an island a hundred yojanas in breadth,
Shloka 24 (kishkindha.41.24)
अगम्यो मानुषैर्दीप्तस्तं मार्गध्वं समन्ततः । तत्र सर्वात्मना सीता मार्गितव्या विशेषतः ॥ 41.24 ॥
agamyo mānuṣairdīptastaṃ mārgadhvaṃ samantataḥ | tatra sarvātmanā sītā mārgitavyā viśeṣataḥ || 41.24 ||
dazzling and unreachable by humans — search it too, on every side. There, above all, Sita must be sought with your whole effort,
Shloka 25 (kishkindha.41.25)
स हि देशस्तु वध्यस्य रावणस्य दुरात्मनः । राक्षसाधिपतेर्वासः सहस्राक्षसमद्युतेः ॥ 41.25 ॥
sa hi deśastu vadhyasya rāvaṇasya durātmanaḥ | rākṣasādhipatervāsaḥ sahasrākṣasamadyuteḥ || 41.25 ||
for that land is the dwelling of the vile-souled Ravana, lord of the rakshasas, radiant as Indra himself — the one who must be slain.
Shloka 26 (kishkindha.41.26)
दक्षिणस्य समुद्रस्य मध्ये तस्य तु राक्षसी । अङ्गारकेति विख्याता छायामाक्षिप्य भोजिनी ॥ 41.26 ॥
dakṣiṇasya samudrasya madhye tasya tu rākṣasī | aṅgāraketi vikhyātā chāyāmākṣipya bhojinī || 41.26 ||
In the midst of that southern ocean lives a demoness renowned as Angaraka, who seizes her prey by its shadow and devours it.
Shloka 27 (kishkindha.41.27)
एवं निःसंशयान् कृत्वा संशयान्नष्टसंशयाः । मृगयध्वं नरेन्द्रस्य पत्नीममिततेजसः ॥ 41.27 ॥
evaṃ niḥsaṃśayān kṛtvā saṃśayānnaṣṭasaṃśayāḥ | mṛgayadhvaṃ narendrasya patnīmamitatejasaḥ || 41.27 ||
Thus, clearing every doubtful place of doubt and freeing yourselves of uncertainty, search on for the wife of the king of measureless might.
Shloka 28 (kishkindha.41.28)
तमतिक्रम्य लक्ष्मीवान् समुद्रे शतयोजने । गिरिः पुष्पितको नाम सिद्धचारणसेवितः ॥ 41.28 ॥
tamatikramya lakṣmīvān samudre śatayojane | giriḥ puṣpitako nāma siddhacāraṇasevitaḥ || 41.28 ||
Crossing beyond it, a hundred yojanas out in the ocean, stands the glorious mountain named Pushpitaka, frequented by siddhas and charanas.
Shloka 29 (kishkindha.41.29)
चन्द्रसूर्यांशुसंकाशः सागराम्बुसमाश्रयः । भ्राजते विपुलैः शृङ्गैरम्बरं विलिखन्निव ॥ 41.29 ॥
candrasūryāṃśusaṃkāśaḥ sāgarāmbusamāśrayaḥ | bhrājate vipulaiḥ śṛṅgairambaraṃ vilikhanniva || 41.29 ||
Radiant as the rays of moon and sun, resting amid the ocean's waters, it shines with its vast peaks as though scoring lines across the sky.
Shloka 30 (kishkindha.41.30)
तस्यैकं काञ्चनं शृङ्गं सेवते यं दिवाकरः । श्वेतं राजतमेकं च सेवते यन्निशाकरः । न तं कृतघ्नाः पश्यन्ति न नृशंसा न नास्तिकाः ॥ 41.30 ॥
tasyaikaṃ kāñcanaṃ śṛṅgaṃ sevate yaṃ divākaraḥ | śvetaṃ rājatamekaṃ ca sevate yanniśākaraḥ | na taṃ kṛtaghnāḥ paśyanti na nṛśaṃsā na nāstikāḥ || 41.30 ||
One of its peaks is golden, upon which the sun-god waits; another is silver-white, upon which the moon-god waits. The ungrateful cannot see that mountain, nor the cruel, nor unbelievers.
Shloka 31 (kishkindha.41.31)
प्रणम्य शिरसा शैलं तं विमार्गथ वानराः । तमतिक्रम्य दुर्धर्षं सूर्यवान्नाम पर्वतः ॥ 41.31 ॥
praṇamya śirasā śailaṃ taṃ vimārgatha vānarāḥ | tamatikramya durdharṣaṃ sūryavānnāma parvataḥ || 41.31 ||
Bow your heads to that mountain in reverence, vanaras, and search it thoroughly. Crossing beyond that unassailable peak, there is a mountain named Suryavan,
Shloka 32 (kishkindha.41.32)
अध्वना दुर्विगाहेन योजनानि चतुर्दश । ततस्तमप्यतिक्रम्य वैद्युतो नाम पर्वतः ॥ 41.32 ॥
adhvanā durvigāhena yojanāni caturdaśa | tatastamapyatikramya vaidyuto nāma parvataḥ || 41.32 ||
fourteen yojanas away by a most difficult path. Then, crossing that one too, there is the mountain called Vaidyuta,
Shloka 33 (kishkindha.41.33)
सर्वकामफलैर्वृक्षैः सर्वकालमनोहरैः । तत्र भुक्त्वा वरार्हाणि मूलानि च फलानि च ॥ 41.33 ॥
sarvakāmaphalairvṛkṣaiḥ sarvakālamanoharaiḥ | tatra bhuktvā varārhāṇi mūlāni ca phalāni ca || 41.33 ||
whose trees, delightful in every season, bear fruit fulfilling every desire. There, having eaten the choicest roots and fruits,
Shloka 34 (kishkindha.41.34)
मधूनि पीत्वा जुष्टानि परं गच्छत वानराः । तत्र नेत्रमनःकान्तः कुञ्जरो नाम पर्वतः ॥ 41.34 ॥
madhūni pītvā juṣṭāni paraṃ gacchata vānarāḥ | tatra netramanaḥkāntaḥ kuñjaro nāma parvataḥ || 41.34 ||
and drunk the delicious honey there, go on further, vanaras. There stands the mountain named Kunjara, delighting both eye and mind,
Shloka 35 (kishkindha.41.35)
अगस्त्यभवनं यत्र निर्मितं विश्वकर्मणा । तत्र योजनविस्तारमुच्छ्रितं दशयोजनम् ॥ 41.35 ॥
agastyabhavanaṃ yatra nirmitaṃ viśvakarmaṇā | tatra yojanavistāramucchritaṃ daśayojanam || 41.35 ||
on which Vishvakarma built the mansion of Agastya, a yojana in breadth and rising ten yojanas high,
Shloka 36 (kishkindha.41.36)
शरणं काञ्चनं दिव्यं नानारत्नविभूषितम् । तत्र भोगवती नाम सर्पाणामालयः पुरी ॥ 41.36 ॥
śaraṇaṃ kāñcanaṃ divyaṃ nānāratnavibhūṣitam | tatra bhogavatī nāma sarpāṇāmālayaḥ purī || 41.36 ||
that divine golden dwelling, decked with countless gems. There too is the city called Bhogavati, the abode of serpents,
Shloka 37 (kishkindha.41.37)
विशालरथ्या दुर्धर्षा सर्वतः परिरक्षिता । रक्षिता पन्नगैर्घोरैस्तीक्ष्णदंष्ट्रैर्महाविषैः ॥ 41.37 ॥
viśālarathyā durdharṣā sarvataḥ parirakṣitā | rakṣitā pannagairghoraistīkṣṇadaṃṣṭrairmahāviṣaiḥ || 41.37 ||
broad-streeted, unassailable, guarded on every side — protected by dreadful serpents with sharp fangs and deadly venom,
Shloka 38 (kishkindha.41.38)
सर्पराजो महाघोरो यस्यां वसति वासुकिः । निर्याय मार्गितव्या च सा च भोगवती पुरी ॥ 41.38 ॥
sarparājo mahāghoro yasyāṃ vasati vāsukiḥ | niryāya mārgitavyā ca sā ca bhogavatī purī || 41.38 ||
in which the terrible king of serpents Vasuki dwells. That city of Bhogavati too must be searched, and its surrounding tracts on coming out of it.
Shloka 39 (kishkindha.41.39)
तत्र चानन्तरोद्देशा ये केचन समावृताः । तं च देशमतिक्रम्य महानृषभसंस्थितिः ॥ 41.39 ॥
tatra cānantaroddeśā ye kecana samāvṛtāḥ | taṃ ca deśamatikramya mahānṛṣabhasaṃsthitiḥ || 41.39 ||
and whatever nearby hidden regions surround it. Beyond that country, standing like a great bull,
Shloka 40 (kishkindha.41.40)
सर्वरत्नमयः श्रीमानृषभो नाम पर्वतः । गोशीर्षकं पद्मकं च हरिश्यामं च चन्दनम् ॥ 41.40 ॥
sarvaratnamayaḥ śrīmānṛṣabho nāma parvataḥ | gośīrṣakaṃ padmakaṃ ca hariśyāmaṃ ca candanam || 41.40 ||
is the glorious mountain named Rishabha, made entirely of gems. There grow the ochre-hued Goshirshaka sandal, the lotus-green Padmaka, and the sky-dark Harishyama sandal,
Shloka 41 (kishkindha.41.41)
दिव्यमुत्पद्यते यत्र तच्चैवाग्निसमप्रभम् । न तु तच्चन्दनं दृष्ट्वा स्प्रष्टव्यं तु कदाचन ॥ 41.41 ॥
divyamutpadyate yatra taccaivāgnisamaprabham | na tu taccandanaṃ dṛṣṭvā spraṣṭavyaṃ tu kadācana || 41.41 ||
and a divine sandal glowing like fire — all grow there. But having seen that sandalwood, you must never touch it,
Shloka 42 (kishkindha.41.42)
रोहिता नाम गन्धर्वा घोरं रक्षन्ति तद्वनम् । तत्र गन्धर्वपतयः पञ्च सूर्यसमप्रभाः ॥ 41.42 ॥
rohitā nāma gandharvā ghoraṃ rakṣanti tadvanam | tatra gandharvapatayaḥ pañca sūryasamaprabhāḥ || 41.42 ||
for Gandharvas called Rohitas fiercely guard that forest. There live five Gandharva chiefs, radiant as the sun —
Shloka 43 (kishkindha.41.43)
शैलूषो ग्रामणीः शिक्षः शुको बभ्रुस्तथैव च । रविसोमाग्निवपुषां निवासः पुण्यकर्मणाम् ॥ 41.43 ॥
śailūṣo grāmaṇīḥ śikṣaḥ śuko babhrustathaiva ca | ravisomāgnivapuṣāṃ nivāsaḥ puṇyakarmaṇām || 41.43 ||
Shailusha, Gramani, Shiksha, Shuka, and Babhru. It is also the dwelling of beings of holy deeds, whose bodies gleam like sun, moon, and fire.
Shloka 44 (kishkindha.41.44)
अन्ते पृथिव्या दुर्धर्षास्ततः स्वर्गजितः स्थिताः । ततः परं न वः सेव्यः पितृलोकः सुदारुणः ॥ 41.44 ॥
ante pṛthivyā durdharṣāstataḥ svargajitaḥ sthitāḥ | tataḥ paraṃ na vaḥ sevyaḥ pitṛlokaḥ sudāruṇaḥ || 41.44 ||
At the very end of the earth dwell invincible beings who have won heaven. Beyond that, you need not go to the most dreadful world of the ancestors,
Shloka 45 (kishkindha.41.45)
राजधानी यमस्यैषा कष्टेन तमसाऽऽवृता । एतावदेव युष्माभिर्वीरा वानरपुंगवाः । शक्यं विचेतुं गन्तुं वा नातो गतिमतां गतिः ॥ 41.45 ॥
rājadhānī yamasyaiṣā kaṣṭena tamasā''vṛtā | etāvadeva yuṣmābhirvīrā vānarapuṃgavāḥ | śakyaṃ vicetuṃ gantuṃ vā nāto gatimatāṃ gatiḥ || 41.45 ||
for that is Yama's capital, wrapped in unbearable darkness. Only this far, brave bulls among vanaras, can you search or go; beyond this there is no path even for those with the power to travel.
Shloka 46 (kishkindha.41.46)
सर्वमेतत् समालोक्य यच्चान्यदपि दृश्यते । गतिं विदित्वा वैदेह्याः संनिवर्तितुमर्हथ ॥ 41.46 ॥
sarvametat samālokya yaccānyadapi dṛśyate | gatiṃ viditvā vaidehyāḥ saṃnivartitumarhatha || 41.46 ||
Having thoroughly examined all these places, and any others you may come upon, and having learned the whereabouts of Vaidehi, you should return.
Shloka 47 (kishkindha.41.47)
यश्च मासान्निवृत्तोऽग्रे दृष्टा सीतेति वक्ष्यति । मत्तुल्यविभवो भोगैः सुखं स विहरिष्यति ॥ 41.47 ॥
yaśca māsānnivṛtto'gre dṛṣṭā sīteti vakṣyati | mattulyavibhavo bhogaiḥ sukhaṃ sa vihariṣyati || 41.47 ||
Whoever returns within the month and reports, 'Sita has been found,' shall live in comfort with wealth and pleasures equal to mine.
Shloka 48 (kishkindha.41.48)
ततः प्रियतरो नास्ति मम प्राणाद् विशेषतः । कृतापराधो बहुशो मम बन्धुर्भविष्यति ॥ 41.48 ॥
tataḥ priyataro nāsti mama prāṇād viśeṣataḥ | kṛtāparādho bahuśo mama bandhurbhaviṣyati || 41.48 ||
None will be dearer to me than he — dearer even than my own life. Even one who has often erred shall become my kinsman for this.
Shloka 49 (kishkindha.41.49)
अमितबलपराक्रमा भवन्तो विपुलगुणेषु कुलेषु च प्रसूताः । मनुजपतिसुतां यथा लभध्वं तदधिगुणं पुरुषार्थमारभध्वम् ॥ 41.49 ॥
amitabalaparākramā bhavanto vipulaguṇeṣu kuleṣu ca prasūtāḥ | manujapatisutāṃ yathā labhadhvaṃ tadadhiguṇaṃ puruṣārthamārabhadhvam || 41.49 ||
You are of boundless strength and valour, born into lineages rich in virtue. Undertake, then, that noble and worthy endeavour by which you may recover the daughter-in-law of the king of men.