Skip to main content

Yuddha Kanda · Sarga 111

Mandodari's Lament, and Ravana's Funeral Rites

Sarga 110All sargasSarga 112

Shloka 1 (yuddha.111.1)

तासां विलपमानानां तदा राक्षसयोषिताम् । ज्येष्ठपत्नी प्रिया दीना भर्तारं समुदैक्षत ॥ 111.1 ॥

tāsāṃ vilapamānānāṃ tadā rākṣasayoṣitām | jyeṣṭhapatnī priyā dīnā bhartāraṃ samudaikṣata || 111.1 ||

While those rakshasa women wailed, Mandodari, Ravana's senior and beloved queen, wretched with grief, gazed upon her husband.

Shloka 2 (yuddha.111.2)

दशग्रीवं हतं दृष्ट्वा रामेणाचिन्त्यकर्मणा । पतिं मन्दोदरी तत्र कृपणा पर्यदेवयत् ॥ 111.2 ॥

daśagrīvaṃ hataṃ dṛṣṭvā rāmeṇācintyakarmaṇā | patiṃ mandodarī tatra kṛpaṇā paryadevayat || 111.2 ||

Seeing Dashagriva, her husband, slain by Rama of inconceivable deeds, Mandodari, pitiable, lamented there.

Shloka 3 (yuddha.111.3)

ननु नाम महाबाहो तव वैश्रवणानुज । क्रुद्धस्य प्रमुखे स्थातुं त्रस्यत्यपि पुरंदरः ॥ 111.3 ॥

nanu nāma mahābāho tava vaiśravaṇānuja | kruddhasya pramukhe sthātuṃ trasyatyapi puraṃdaraḥ || 111.3 ||

"O mighty-armed one, brother of Vaishravana! Even Purandara trembled to stand before you when you were enraged."

Shloka 4 (yuddha.111.4)

ऋषयश्च महीदेवा गन्धर्वाश्च यशस्विनः । ननु नाम तवोद्वेगाच्चारणाश्च दिशो गताः ॥ 111.4 ॥

ṛṣayaśca mahīdevā gandharvāśca yaśasvinaḥ | nanu nāma tavodvegāccāraṇāśca diśo gatāḥ || 111.4 ||

"Sages, earth's gods, illustrious gandharvas, and charanas indeed fled in every direction out of fear of you."

Shloka 5 (yuddha.111.5)

स त्वां मानुषमात्रेण रामेण युधि निर्जितः । न व्यपत्रपसे राजन् किमिदं राक्षसर्षभ ॥ 111.5 ॥

sa tvāṃ mānuṣamātreṇa rāmeṇa yudhi nirjitaḥ | na vyapatrapase rājan kimidaṃ rākṣasarṣabha || 111.5 ||

"That very you, defeated in battle by Rama, a mere man -- are you not ashamed, O king, O bull among rakshasas? What is this?"

Shloka 6 (yuddha.111.6)

कथं त्रैलोक्यमाक्रम्य श्रिया वीर्येण चान्वितम् । अविषह्यं जघान त्वां मानुषो वनगोचरः ॥ 111.6 ॥

kathaṃ trailokyamākramya śriyā vīryeṇa cānvitam | aviṣahyaṃ jaghāna tvāṃ mānuṣo vanagocaraḥ || 111.6 ||

"How could a forest-dwelling man slay you, who had conquered the three worlds, who were endowed with glory and prowess, and were unassailable?"

Shloka 7 (yuddha.111.7)

मानुषाणामविषये चरतः कामरूपिणः । विनाशस्तव रामेण संयुगे नोपपद्यते ॥ 111.7 ॥

mānuṣāṇāmaviṣaye carataḥ kāmarūpiṇaḥ | vināśastava rāmeṇa saṃyuge nopapadyate || 111.7 ||

"For you, who moved in realms beyond men's reach and could take any form at will, destruction at Rama's hands in battle should not have been possible."

Shloka 8 (yuddha.111.8)

न चैतत् कर्म रामस्य श्रद्दधामि चमूमुखे । सर्वतः समुपेतस्य तव तेनाभिमर्शनम् ॥ 111.8 ॥

na caitat karma rāmasya śraddadhāmi camūmukhe | sarvataḥ samupetasya tava tenābhimarśanam || 111.8 ||

"I cannot believe that this was Rama's own doing -- that he alone assailed you at the head of your army, fully arrayed on every side."

Shloka 9 (yuddha.111.9)

यदैव च जनस्थाने राक्षनैर्बहुभिर्वृतः । खरस्तु हतो भ्राता तदैवानौ न मानुषः ॥ 111.9 ॥

yadaiva ca janasthāne rākṣanairbahubhirvṛtaḥ | kharastu hato bhrātā tadaivānau na mānuṣaḥ || 111.9 ||

"The very moment your brother Khara, surrounded by many rakshasas, was slain in Janasthana, it was clear he was no mere man."

Shloka 10 (yuddha.111.10)

यदिअव नगरीं लङ्कां दुष्प्रवेशां सुरैरपि । प्रविष्टो हनुमान् वीर्यात् तदैव व्यथिता वयम् ॥ 111.10 ॥

yadiava nagarīṃ laṅkāṃ duṣpraveśāṃ surairapi | praviṣṭo hanumān vīryāt tadaiva vyathitā vayam || 111.10 ||

"The moment Hanuman, by his own valor, entered the city of Lanka, unenterable even for the gods, we were already shaken."

Shloka 11 (yuddha.111.11)

यदिअव वानरैर्घोरैर्बद्दः सेतुर्महार्णवे । तदैव हृदयेनाहं शङ्के रामममानुषम् ॥ 111.11 ॥

yadiava vānarairghorairbaddaḥ seturmahārṇave | tadaiva hṛdayenāhaṃ śaṅke rāmamamānuṣam || 111.11 ||

"The moment the fearsome vanaras built a bridge across the great ocean, that very moment in my heart I suspected Rama was no mortal."

Shloka 12 (yuddha.111.12)

अथवा रामरूपेण कृतान्तः स्वयमागतः । मायां तव विनाशाय विधायाप्रतितर्किताम् ॥ 111.12 ॥

athavā rāmarūpeṇa kṛtāntaḥ svayamāgataḥ | māyāṃ tava vināśāya vidhāyāpratitarkitām || 111.12 ||

"Or else Death himself came in Rama's guise, weaving an unimaginable illusion for your destruction."

Shloka 13 (yuddha.111.13)

अथवा वासवेन त्वां धर्षितोऽसि महाबल । वासवस्य तु का शक्तिस्त्वां द्रष्टुमपि संयुगे ॥ 111.13 ॥

athavā vāsavena tvāṃ dharṣito'si mahābala | vāsavasya tu kā śaktistvāṃ draṣṭumapi saṃyuge || 111.13 ||

"Or, mighty one, perhaps you were overpowered by Vasava -- yet what power has Indra even to look upon you in battle?"

Shloka 14 (yuddha.111.14)

व्यक्तमेष महायोगी परमात्मा सनातनः । अनादिमध्यनिधनो महतः परमो महान् ॥ 111.14 ॥

vyaktameṣa mahāyogī paramātmā sanātanaḥ | anādimadhyanidhano mahataḥ paramo mahān || 111.14 ||

"Clearly this Rama is a great yogi, the eternal Supreme Self, without beginning, middle, or end, greater than the greatest --

Shloka 15 (yuddha.111.15)

तमसः परमो धाता शङ्खचक्रगदाधरः । श्रीवत्सवक्षा नित्यश्रीरजय्यः शाश्वतो ध्रुवः ॥ 111.15 ॥

tamasaḥ paramo dhātā śaṅkhacakragadādharaḥ | śrīvatsavakṣā nityaśrīrajayyaḥ śāśvato dhruvaḥ || 111.15 ||

beyond darkness, the sustainer, bearer of conch, discus, and mace, marked with Shrivatsa on his chest, ever-glorious, unconquerable, eternal, unchanging --

Shloka 16 (yuddha.111.16)

मानुषं रूपमास्थाय विष्णुः सत्यपराक्रमः । सर्वैः परिवृतो देवैर्वानरत्वमुपागतैः ॥ 111.16 ॥

mānuṣaṃ rūpamāsthāya viṣṇuḥ satyaparākramaḥ | sarvaiḥ parivṛto devairvānaratvamupāgataiḥ || 111.16 ||

Vishnu himself, of true prowess, who has assumed a human form, surrounded by all the gods who took on the form of vanaras --

Shloka 17 (yuddha.111.17)

सर्वलोकेश्वरः श्रीमान् लोकानां हितकाम्यया । सराक्षस परीवारम् हतवांस्त्वां महाद्युतिः ॥ 111.17 ॥

sarvalokeśvaraḥ śrīmān lokānāṃ hitakāmyayā | sarākṣasa parīvāram hatavāṃstvāṃ mahādyutiḥ || 111.17 ||

the lord of all worlds, glorious, who for the welfare of the worlds, most splendid, has slain you along with your retinue of rakshasas."

Shloka 18 (yuddha.111.18)

इन्द्रियाणि पुरा जित्वा जितन् त्रिभुवनं त्वया । स्मरद्भिरिव तद् वैरमिन्द्रियैरेव निर्जितः ॥ 111.18 ॥

indriyāṇi purā jitvā jitan tribhuvanaṃ tvayā | smaradbhiriva tad vairamindriyaireva nirjitaḥ || 111.18 ||

"Long ago, by conquering your senses, you conquered the three worlds; now, as if in remembrance of that old enmity, those very senses have conquered you."

Shloka 19 (yuddha.111.19)

यदैव हि जनस्थाने राक्षसैर्बहुभिर्वृतः । खरस्तु हतो भ्राता तदैवासौ न मानुषः ॥ 111.19 ॥

yadaiva hi janasthāne rākṣasairbahubhirvṛtaḥ | kharastu hato bhrātā tadaivāsau na mānuṣaḥ || 111.19 ||

"For the moment your brother Khara, surrounded by many rakshasas, was slain in Janasthana, that Rama was already no mere man --

Shloka 20 (yuddha.111.20)

यदैव नगरीं लङ्कां दुष्प्रवेशां सुरैरपि । प्रविष्टो हनुमान् वीर्यात् तदैव व्यथिता वयम् ॥ 111.20 ॥

yadaiva nagarīṃ laṅkāṃ duṣpraveśāṃ surairapi | praviṣṭo hanumān vīryāt tadaiva vyathitā vayam || 111.20 ||

and the moment Hanuman, by his valor, penetrated the city of Lanka, unenterable even for the gods, that very moment we were already shaken."

Shloka 21 (yuddha.111.21)

क्रियतामविरोधश्च राघवेणेति यन्मया । उच्यमानो न गृह्णासि तस्येयं व्युष्टिरागता ॥ 111.21 ॥

kriyatāmavirodhaśca rāghaveṇeti yanmayā | ucyamāno na gṛhṇāsi tasyeyaṃ vyuṣṭirāgatā || 111.21 ||

"This calamity has come upon you because, though I told you again and again to make no enmity with Raghava, you would not heed me."

Shloka 22 (yuddha.111.22)

अकस्माच्चाभिकामोऽसि सीतां राक्षसपुङ्गव । ऐश्वर्यस्य विनाशाय देहस्य स्वजनस्य च ॥ 111.22 ॥

akasmāccābhikāmo'si sītāṃ rākṣasapuṅgava | aiśvaryasya vināśāya dehasya svajanasya ca || 111.22 ||

"O bull among rakshasas, out of nowhere you desired Sita, to the ruin of your sovereignty, your body, and your own people."

Shloka 23 (yuddha.111.23)

अरुन्धत्या विशिष्टां तान् रोहिण्याश्चापि दुर्मते । सीतां धर्षयता मान्यां त्वया ह्यसदृशं कृतम् ॥ 111.23 ॥

arundhatyā viśiṣṭāṃ tān rohiṇyāścāpi durmate | sītāṃ dharṣayatā mānyāṃ tvayā hyasadṛśaṃ kṛtam || 111.23 ||

"O foolish one, you did an act unworthy of yourself in violating the honor of Sita, revered and more excellent than Arundhati or even Rohini."

Shloka 24 (yuddha.111.24)

वसुधाया हि वसुधां श्रियाः श्रीं भर्तृवत्सलाम् । सीतां सर्वानवद्याङ्गीमरण्ये विजने शुभाम् ॥ 111.24 ॥

vasudhāyā hi vasudhāṃ śriyāḥ śrīṃ bhartṛvatsalām | sītāṃ sarvānavadyāṅgīmaraṇye vijane śubhām || 111.24 ||

"Sita, patient as the Earth herself, gracious as Shri herself, devoted to her husband, flawless in every limb and radiant, though living in a lonely forest --

Shloka 25 (yuddha.111.25)

आनयित्वा तु तां दीनां छद्मनाऽऽत्मस्वदूषणम् । अप्राप्य तं चैव कामं मैथिलीसंगमे कृतम् । पतिव्रतायास्तपसा नूनं दग्धोऽसि मे प्रभो ॥ 111.25 ॥

ānayitvā tu tāṃ dīnāṃ chadmanā''tmasvadūṣaṇam | aprāpya taṃ caiva kāmaṃ maithilīsaṃgame kṛtam | pativratāyāstapasā nūnaṃ dagdho'si me prabho || 111.25 ||

bringing her, in her misery, here by fraud -- to your own ruin -- and never attaining your desire for union with her, you have surely, my lord, been consumed by the ascetic power of that devoted wife."

Shloka 26 (yuddha.111.26)

तदैव यन्न दग्धस्त्वं धर्षयंस्तनुमध्यमाम् । देवा बिभ्यति ते सर्वे सेन्द्राः साग्निपुरोगमाः ॥ 111.26 ॥

tadaiva yanna dagdhastvaṃ dharṣayaṃstanumadhyamām | devā bibhyati te sarve sendrāḥ sāgnipurogamāḥ || 111.26 ||

"That you were not consumed then and there, while laying hands on that slender-waisted lady, is only because all the gods, with Indra and Agni at their head, feared you."

Shloka 27 (yuddha.111.27)

अवश्यमेव लभते फलं पापस्य कर्मणः । घोरं पर्यागते काले कर्ता नास्त्यत्र संशयः ॥ 111.27 ॥

avaśyameva labhate phalaṃ pāpasya karmaṇaḥ | ghoraṃ paryāgate kāle kartā nāstyatra saṃśayaḥ || 111.27 ||

"When the time comes, the doer of a sinful deed surely reaps its terrible fruit -- of this there is no doubt."

Shloka 28 (yuddha.111.28)

शुभकृच्छुभमाप्नोति पापकृत् पापमश्नुते । विभीषणः सुखं प्राप्तस्त्वं प्राप्तः पापमीदृशम् ॥ 111.28 ॥

śubhakṛcchubhamāpnoti pāpakṛt pāpamaśnute | vibhīṣaṇaḥ sukhaṃ prāptastvaṃ prāptaḥ pāpamīdṛśam || 111.28 ||

"The doer of good obtains good, the doer of evil reaps evil. Vibhishana has attained happiness; you have met with such misfortune."

Shloka 29 (yuddha.111.29)

सन्त्यन्याः प्रमदास्तुभ्यं रूपेणाभ्यधिकास्ततः । अनङ्गवशमापन्नस्त्वं तु मोहान्न बुद्ध्यसे ॥ 111.29 ॥

santyanyāḥ pramadāstubhyaṃ rūpeṇābhyadhikāstataḥ | anaṅgavaśamāpannastvaṃ tu mohānna buddhyase || 111.29 ||

"There were other women for you, even more beautiful than she; but overcome by passion, you could not see this through your own delusion."

Shloka 30 (yuddha.111.30)

न कुलेन न रूपेण न दाक्षिण्येन मैथिली । मयाधिका वा तुल्या वा त्वन् तु मोहान्न बुद्ध्यसे ॥ 111.30 ॥

na kulena na rūpeṇa na dākṣiṇyena maithilī | mayādhikā vā tulyā vā tvan tu mohānna buddhyase || 111.30 ||

"Neither in lineage, nor in beauty, nor in grace is Maithili greater than or equal to me -- but this too, in your delusion, you failed to understand."

Shloka 31 (yuddha.111.31)

सर्वदा सर्वभूतानां नास्ति मृत्युरलक्षणः । तव तद्वदयं मृत्युर्मैथिलीकृतलक्षणः ॥ 111.31 ॥

sarvadā sarvabhūtānāṃ nāsti mṛtyuralakṣaṇaḥ | tava tadvadayaṃ mṛtyurmaithilīkṛtalakṣaṇaḥ || 111.31 ||

"No death ever comes to any being without a cause; even so, this death of yours bears the mark and cause of Maithili."

Shloka 32 (yuddha.111.32)

सीतानिमित्तजो मृत्युस्त्वया दूरादुपाहृतः । मैथिली सह रामेण विशोका विहरिष्यति ॥ 111.32 ॥

sītānimittajo mṛtyustvayā dūrādupāhṛtaḥ | maithilī saha rāmeṇa viśokā vihariṣyati || 111.32 ||

"This death, born of the cause called Sita, you yourself summoned from afar. Maithili, her sorrow gone, will now live happily with Rama."

Shloka 33 (yuddha.111.33)

अल्पपुण्या त्वहं घोरे पतिता शोकसागरे । कैलासे मन्दरे मेरौ तदा चैत्ररथे वने ॥ 111.33 ॥

alpapuṇyā tvahaṃ ghore patitā śokasāgare | kailāse mandare merau tadā caitrarathe vane || 111.33 ||

"But I, of scant merit, have fallen into a terrible ocean of grief -- I, who once roamed with you on Kailasa, on Mandara, on Meru, and in the Chaitraratha grove,

Shloka 34 (yuddha.111.34)

देवोद्यानेषु सर्वेषु विहृत्य सहिता त्वया । विमानेनानुरूपेण या याम्यतुलया श्रिया ॥ 111.34 ॥

devodyāneṣu sarveṣu vihṛtya sahitā tvayā | vimānenānurūpeṇa yā yāmyatulayā śriyā || 111.34 ||

in all the gardens of the gods, roaming beside you in a fitting celestial chariot, adorned with matchless splendor,

Shloka 35 (yuddha.111.35)

पश्यन्ती विविधान् देशांस्तांस्तांश्चित्रस्रगम्बरा । भ्रंशिता कामभोगेभ्यः सास्मि वीरवधात्तव ॥ 111.35 ॥

paśyantī vividhān deśāṃstāṃstāṃścitrasragambarā | bhraṃśitā kāmabhogebhyaḥ sāsmi vīravadhāttava || 111.35 ||

gazing on every land, decked in colorful garlands and robes -- I am now, by your death, O hero, fallen from all such joys."

Shloka 36 (yuddha.111.36)

हा राजन् सुकुमारं ते सुभ्रु सुत्वक्समुन्नसम् ॥ 111.36 ॥

hā rājan sukumāraṃ te subhru sutvaksamunnasam || 111.36 ||

"Alas, O king! That tender face of yours, with lovely brows, smooth skin, a fine high nose,

Shloka 37 (yuddha.111.37)

कान्तिश्रीद्युतिभिस्तुल्यमिन्दुपद्मदिवाकरैः । किरीटकूटोज्ज्वलितं ताम्रास्यं दीप्तकुण्डलम् ॥ 111.37 ॥

kāntiśrīdyutibhistulyamindupadmadivākaraiḥ | kirīṭakūṭojjvalitaṃ tāmrāsyaṃ dīptakuṇḍalam || 111.37 ||

rivaling the moon, the lotus, and the sun in beauty, radiance, and splendor, ablaze with your crown, coppery-lipped, bright with earrings,

Shloka 38 (yuddha.111.38)

मदव्याकुललोलाक्षं भूत्वा यत्पानभूमिषु । विविधस्रग्धरं चारु वल्गुस्मितकथं शुभम् ॥ 111.38 ॥

madavyākulalolākṣaṃ bhūtvā yatpānabhūmiṣu | vividhasragdharaṃ cāru valgusmitakathaṃ śubham || 111.38 ||

its eyes languid and restless with wine in the drinking-halls, adorned with many garlands, lovely, radiant with charming smiles and speech --

Shloka 39 (yuddha.111.39)

तदेवाद्य तवैवं हि वक्त्रं न भ्राजते प्रभो । रामसायकनिर्भिन्नं रक्तं रुधिरविस्रवैः । विशीर्णमेदोमस्तिष्कं रूक्षं स्यन्दनरेणुभिः ॥ 111.39 ॥

tadevādya tavaivaṃ hi vaktraṃ na bhrājate prabho | rāmasāyakanirbhinnaṃ raktaṃ rudhiravisravaiḥ | viśīrṇamedomastiṣkaṃ rūkṣaṃ syandanareṇubhiḥ || 111.39 ||

that very face, O lord, no longer shines today -- pierced through by Rama's arrows, red with streams of blood, its brain and marrow scattered, caked with the dust of chariots."

Shloka 40 (yuddha.111.40)

हा पश्चिमा मे सम्प्राप्ता दशा वैधव्यदायिनी । या मयाऽऽसीन्न सम्बुद्धा कदाचिदपि मन्दया ॥ 111.40 ॥

hā paścimā me samprāptā daśā vaidhavyadāyinī | yā mayā''sīnna sambuddhā kadācidapi mandayā || 111.40 ||

"Alas, this final, widow-making fate has come upon me -- a fate that I, foolish as I was, never once imagined."

Shloka 41 (yuddha.111.41)

पिता दानवराजो मे भर्ता मे राक्षसेश्वरः । पुत्रो मे शक्रनिर्जेता इत्यहं गर्विता भृशम् ॥ 111.41 ॥

pitā dānavarājo me bhartā me rākṣaseśvaraḥ | putro me śakranirjetā ityahaṃ garvitā bhṛśam || 111.41 ||

"My father was king of the danavas, my husband lord of the rakshasas, my son the conqueror of Indra -- so I was greatly proud."

Shloka 42 (yuddha.111.42)

दृप्तारिमथनाः शूराः प्रख्यातबलपौरुषाः । अकुतश्चिद्भया नाथा ममेत्यासीन्मतिर्ध्रुवा ॥ 111.42 ॥

dṛptārimathanāḥ śūrāḥ prakhyātabalapauruṣāḥ | akutaścidbhayā nāthā mametyāsīnmatirdhruvā || 111.42 ||

"'My protectors are heroes, crushers of arrogant foes, famed for their strength and valor, fearing nothing from any quarter' -- this was my firm and settled belief."

Shloka 43 (yuddha.111.43)

तेषामेवंप्रभावाणां युष्माकं राक्षसर्षभाः । कथं भयमसम्बुद्धं मानुषादिदमागतम् ॥ 111.43 ॥

teṣāmevaṃprabhāvāṇāṃ yuṣmākaṃ rākṣasarṣabhāḥ | kathaṃ bhayamasambuddhaṃ mānuṣādidamāgatam || 111.43 ||

"O bulls among rakshasas, how could this unimagined danger have come upon you, of such power, from a mere man?"

Shloka 44 (yuddha.111.44)

स्निग्धेन्द्रनीलनीलं तु प्रांशुशैलोपमं महत् ॥ 111.44 ॥

snigdhendranīlanīlaṃ tu prāṃśuśailopamaṃ mahat || 111.44 ||

"O king, that great body of yours, dark and lustrous as sapphire, vast as a towering mountain,

Shloka 45 (yuddha.111.45)

केयूराङ्गदवैदूर्यमुक्ताहारस्रगुज्ज्वलम् । कान्तं विहारेष्वधिकं दीप्तं संग्रामभूमिषु ॥ 111.45 ॥

keyūrāṅgadavaidūryamuktāhārasragujjvalam | kāntaṃ vihāreṣvadhikaṃ dīptaṃ saṃgrāmabhūmiṣu || 111.45 ||

resplendent with armlets, bracelets, cat's-eye and pearl necklaces and garlands, more beautiful in your pleasure-walks, more dazzling still on the field of battle,

Shloka 46 (yuddha.111.46)

भात्याभरणभाभिर्यद् विद्युद्भिरिव तोयदः । तदेवाद्य शरीरं ते तीक्ष्णैर्नैकशरैश्चितम् ॥ 111.46 ॥

bhātyābharaṇabhābhiryad vidyudbhiriva toyadaḥ | tadevādya śarīraṃ te tīkṣṇairnaikaśaraiścitam || 111.46 ||

shining with the glow of its ornaments like a rain-cloud lit with lightning -- that very body of yours today lies studded with countless sharp arrows."

Shloka 47 (yuddha.111.47)

पुनर्दुर्लभसंस्पर्शं परिष्वक्तुं न शक्यते । श्वाविधः शललैर्यद्वद् बाणैर्लग्नैर्निरन्तरम् ॥ 111.47 ॥

punardurlabhasaṃsparśaṃ pariṣvaktuṃ na śakyate | śvāvidhaḥ śalalairyadvad bāṇairlagnairnirantaram || 111.47 ||

"It can no longer even be touched, let alone embraced -- pierced continuously with arrows, like a porcupine bristling with quills,

Shloka 48 (yuddha.111.48)

स्वर्पितैर्मर्मसु भृशं संछिन्नस्नायुबन्धनम् । क्षितौ निपतितं राजन् श्यामं वै रुधिरच्छवि । वज्रप्रहाराभिहतो विकीर्ण इव पर्वतः ॥ 111.48 ॥

svarpitairmarmasu bhṛśaṃ saṃchinnasnāyubandhanam | kṣitau nipatitaṃ rājan śyāmaṃ vai rudhiracchavi | vajraprahārābhihato vikīrṇa iva parvataḥ || 111.48 ||

driven deep into every vital spot, its sinews all cut through, O king -- lying fallen on the ground, its dark hue now the color of blood, like a mountain shattered by a stroke of the thunderbolt."

Shloka 49 (yuddha.111.49)

हा स्वप्नः सत्यमेवेदं त्वां रामेण कथं हतः । त्वां मृत्योरपि मृत्युः स्याः कथं मृत्युवशं गतः ॥ 111.49 ॥

hā svapnaḥ satyamevedaṃ tvāṃ rāmeṇa kathaṃ hataḥ | tvāṃ mṛtyorapi mṛtyuḥ syāḥ kathaṃ mṛtyuvaśaṃ gataḥ || 111.49 ||

"Alas -- is this a dream, or is it truly real? How could you have been slain by Rama? You, who were death even to Death -- how did you fall under Death's own sway?"

Shloka 50 (yuddha.111.50)

त्रैलोक्यवसुभोक्तारं त्रैलोक्योद्वेगदं महत् । जेतारं लोकपालानां क्षेप्तारं शंकरस्य च ॥ 111.50 ॥

trailokyavasubhoktāraṃ trailokyodvegadaṃ mahat | jetāraṃ lokapālānāṃ kṣeptāraṃ śaṃkarasya ca || 111.50 ||

"You who enjoyed the wealth of the three worlds, who struck great terror into the three worlds, conqueror of the guardians of the world, who hurled even Shankara from his seat,

Shloka 51 (yuddha.111.51)

दृप्तानां निग्रहीतारमाविष्कृतपराक्रमम् । लोकक्षोभयितारं च नादैर्भूतविराविणम् ॥ 111.51 ॥

dṛptānāṃ nigrahītāramāviṣkṛtaparākramam | lokakṣobhayitāraṃ ca nādairbhūtavirāviṇam || 111.51 ||

subduer of the arrogant, revealer of your own prowess, disturber of the worlds, who made all beings tremble with your roars,

Shloka 52 (yuddha.111.52)

ओजसा दृप्तवाक्यानां वक्तारं रिपुसंनिधौ । स्वयूथभृत्यगोप्तारं हन्तारंभीमकर्मणाम् ॥ 111.52 ॥

ojasā dṛptavākyānāṃ vaktāraṃ ripusaṃnidhau | svayūthabhṛtyagoptāraṃ hantāraṃbhīmakarmaṇām || 111.52 ||

who spoke arrogant words with vigor in your enemies' very presence, protector of your own troop and servants, slayer of those who did fearsome deeds,

Shloka 53 (yuddha.111.53)

हन्तारं दानवेन्द्राणां यक्षाणां च सहस्रशः । निवातकवचानां च निग्रहीतारमाहवे ॥ 111.53 ॥

hantāraṃ dānavendrāṇāṃ yakṣāṇāṃ ca sahasraśaḥ | nivātakavacānāṃ ca nigrahītāramāhave || 111.53 ||

slayer of lords of the danavas and of yakshas by the thousand, subduer of the Nivatakavachas in battle,

Shloka 54 (yuddha.111.54)

नैकयज्ञविलोप्तारं त्रातारं स्वजनस्य च । धर्मव्यवस्थाभेत्तारं मायास्रष्टारमाहवे ॥ 111.54 ॥

naikayajñaviloptāraṃ trātāraṃ svajanasya ca | dharmavyavasthābhettāraṃ māyāsraṣṭāramāhave || 111.54 ||

disruptor of many a sacrifice, protector of your own people, breaker of the ordinances of dharma, weaver of illusions in war,

Shloka 55 (yuddha.111.55)

देवासुरनृकन्यानामाहर्तारं ततस्ततः । शत्रुस्त्रीशोकदातारं नेतारं स्वजनस्य च ॥ 111.55 ॥

devāsuranṛkanyānāmāhartāraṃ tatastataḥ | śatrustrīśokadātāraṃ netāraṃ svajanasya ca || 111.55 ||

seizer of the daughters of gods, asuras, and men from every quarter, bringer of grief to the wives of your enemies, leader of your own people,

Shloka 56 (yuddha.111.56)

लङ्काद्वीपस्य गोप्तारं कर्तारं भीमकर्मणाम् । अस्माकं कामभोगानां दातारं रथिनां वरम् ॥ 111.56 ॥

laṅkādvīpasya goptāraṃ kartāraṃ bhīmakarmaṇām | asmākaṃ kāmabhogānāṃ dātāraṃ rathināṃ varam || 111.56 ||

guardian of the island of Lanka, doer of terrible deeds, giver of every desired pleasure to us, foremost among warriors on the chariot --

Shloka 57 (yuddha.111.57)

एवंप्रभावं भर्तारं दृष्ट्वा रामेण पातितम् । स्थिरास्मि या देहमिमं धारयामि हतप्रिया ॥ 111.57 ॥

evaṃprabhāvaṃ bhartāraṃ dṛṣṭvā rāmeṇa pātitam | sthirāsmi yā dehamimaṃ dhārayāmi hatapriyā || 111.57 ||

"seeing such a mighty husband felled by Rama -- I, my beloved slain, am hard-hearted indeed still to bear this body of mine."

Shloka 58 (yuddha.111.58)

शयनेषु महार्हेषु शयित्वा राक्षसेश्वर । इह कस्मात् प्रसुप्तोऽसि धरण्यां रेणुगुण्ठितः ॥ 111.58 ॥

śayaneṣu mahārheṣu śayitvā rākṣaseśvara | iha kasmāt prasupto'si dharaṇyāṃ reṇuguṇṭhitaḥ || 111.58 ||

"O lord of rakshasas, you who once slept on priceless couches -- why do you now lie sleeping here on the bare earth, covered in dust?"

Shloka 59 (yuddha.111.59)

यदा ते तनयः शस्तो लक्ष्मणेनेन्द्रजिद् युधि । तदा त्वभिहता तीव्रमद्य त्वस्मिन् निपातिता ॥ 111.59 ॥

yadā te tanayaḥ śasto lakṣmaṇenendrajid yudhi | tadā tvabhihatā tīvramadya tvasmin nipātitā || 111.59 ||

"When Indrajit, your son, was slain by Lakshmana in battle, I was struck a severe blow then -- and now, at this, I am utterly cast down."

Shloka 60 (yuddha.111.60)

साहं बन्धुजनैर्हीना हीना नाथेन च त्वया । विहीना कामभोगैश्च शोचिष्ये शाश्वतीः समाः ॥ 111.60 ॥

sāhaṃ bandhujanairhīnā hīnā nāthena ca tvayā | vihīnā kāmabhogaiśca śociṣye śāśvatīḥ samāḥ || 111.60 ||

"Bereft of my kinsfolk, bereft now of you, my lord, and deprived of every joy -- I shall grieve for all the years to come."

Shloka 61 (yuddha.111.61)

प्रपन्नो दीर्घमध्वानं राजन्नद्य सुदुर्गमम् । नय मामपि दुःखार्तां न वर्तिष्ये त्वया विना ॥ 111.61 ॥

prapanno dīrghamadhvānaṃ rājannadya sudurgamam | naya māmapi duḥkhārtāṃ na vartiṣye tvayā vinā || 111.61 ||

"O king, you have set out today on a long and treacherous road -- take me too, tormented as I am with grief; I cannot go on living without you."

Shloka 62 (yuddha.111.62)

कस्मात् त्वं मां विहायेह कृपणां गन्तुमिच्छसि । दीनां विलपतीं मन्दां किं वा मां नाभिभाषसे ॥ 111.62 ॥

kasmāt tvaṃ māṃ vihāyeha kṛpaṇāṃ gantumicchasi | dīnāṃ vilapatīṃ mandāṃ kiṃ vā māṃ nābhibhāṣase || 111.62 ||

"Why do you wish to leave me here, so pitiable? Why do you not answer me, wretched, wailing, and helpless as I am?"

Shloka 63 (yuddha.111.63)

दृष्ट्वा न खल्वभिक्रुद्धो मामिहानवगुण्ठिताम् । निर्गतां नगरद्वारात् पद्भ्यामेवागतां प्रभो ॥ 111.63 ॥

dṛṣṭvā na khalvabhikruddho māmihānavaguṇṭhitām | nirgatāṃ nagaradvārāt padbhyāmevāgatāṃ prabho || 111.63 ||

"My lord, are you not enraged to see me here, unveiled, having come out through the city gate on foot?"

Shloka 64 (yuddha.111.64)

पश्येष्टदार दारांस्ते भ्रष्टलज्जावगुण्ठनान् । बहिर्निष्पतितान् सर्वान् कथं दृष्ट्वा न कुप्यसि ॥ 111.64 ॥

paśyeṣṭadāra dārāṃste bhraṣṭalajjāvaguṇṭhanān | bahirniṣpatitān sarvān kathaṃ dṛṣṭvā na kupyasi || 111.64 ||

"O lover of your consorts, look -- all your queens have rushed out here, their veils fallen away, their modesty lost. How is it you do not grow angry seeing this?"

Shloka 65 (yuddha.111.65)

अयम् क्रीडासहायस्तेऽनाथो लालप्यते जनः । न चैनमाश्वासयसि किं वा न बहुमन्यसे ॥ 111.65 ॥

ayam krīḍāsahāyaste'nātho lālapyate janaḥ | na cainamāśvāsayasi kiṃ vā na bahumanyase || 111.65 ||

"This companion of your pleasures wails here, helpless as an orphan -- why do you not console her? Do you no longer hold her dear?"

Shloka 66 (yuddha.111.66)

यास्त्वया विधवा राजन् क्ऱिता नैकाः कुलस्त्रियः ॥ 111.66 ॥

yāstvayā vidhavā rājan kऱitā naikāḥ kulastriyaḥ || 111.66 ||

"O king, the many noble women you widowed --

Shloka 67 (yuddha.111.67)

पतिव्रता धर्मरता गुरुशुश्रूषणे रताः । ताभिः शोकाभितप्ताभिः शप्तः परवशं गतः । त्वया विप्रकृताभिश्च तदा शप्तं तदागतम् ॥ 111.67 ॥

pativratā dharmaratā guruśuśrūṣaṇe ratāḥ | tābhiḥ śokābhitaptābhiḥ śaptaḥ paravaśaṃ gataḥ | tvayā viprakṛtābhiśca tadā śaptaṃ tadāgatam || 111.67 ||

devoted to their husbands, given to righteousness, intent on serving their elders -- cursed you, wronged and grief-stricken as you had made them; overpowered, you have now fallen victim to their curse."

Shloka 68 (yuddha.111.68)

प्रवादः सत्यमेवायं त्वां प्रति प्रायशो नृप । पतिव्रतानां नाकस्मात् पतन्त्यश्रूणि भूतले ॥ 111.68 ॥

pravādaḥ satyamevāyaṃ tvāṃ prati prāyaśo nṛpa | pativratānāṃ nākasmāt patantyaśrūṇi bhūtale || 111.68 ||

"O king, that saying has proven all too true in your case -- that the tears of chaste women never fall to the ground without cause."

Shloka 69 (yuddha.111.69)

कथं च नाम ते राजँल्लोकानाक्रम्य तेजसा । नारीचौर्यमिदं क्षुद्रं कृतं शौण्डीर्यमानिना ॥ 111.69 ॥

kathaṃ ca nāma te rājam̐llokānākramya tejasā | nārīcauryamidaṃ kṣudraṃ kṛtaṃ śauṇḍīryamāninā || 111.69 ||

"How could you, O king, who had conquered the worlds by your might and were so proud of your valor, stoop to this base act of stealing a woman?"

Shloka 70 (yuddha.111.70)

अपनीयाश्रमाद् रामं यन्मृगच्छद्मना त्वया । आनीता रामपत्नी स तत्ते कातर्यलक्षणम् ॥ 111.70 ॥

apanīyāśramād rāmaṃ yanmṛgacchadmanā tvayā | ānītā rāmapatnī sa tatte kātaryalakṣaṇam || 111.70 ||

"That you lured Rama from his hermitage under the guise of a deer and carried off his wife -- that itself was a mark of your cowardice."

Shloka 71 (yuddha.111.71)

कातर्यं न च ते युद्धे कदाचित्संस्मराम्यहम् । तत्तु भाग्यविपर्यासान्नूनं ते पक्वलक्षणम् ॥ 111.71 ॥

kātaryaṃ na ca te yuddhe kadācitsaṃsmarāmyaham | tattu bhāgyaviparyāsānnūnaṃ te pakvalakṣaṇam || 111.71 ||

"Yet I do not recall you ever being cowardly in battle -- that act, surely, was the mark of your fortune having turned, of your fate ripening to its end."

Shloka 72 (yuddha.111.72)

अतीतानागतार्थज्ञो वर्तमानविचक्षणः ॥ 111.72 ॥

atītānāgatārthajño vartamānavicakṣaṇaḥ || 111.72 ||

"O mighty-armed one, my brother-in-law Vibhishana, who knows past and future and is wise in the present --

Shloka 73 (yuddha.111.73)

मैथिलीमाहृतां दृष्ट्वा ध्यात्वा निःश्वस्य चायतम् । सत्यवाक् स महाबाहो देवरो मे यदब्रवीत् ॥ 111.73 ॥

maithilīmāhṛtāṃ dṛṣṭvā dhyātvā niḥśvasya cāyatam | satyavāk sa mahābāho devaro me yadabravīt || 111.73 ||

seeing Maithili brought here captive, after long reflection and a deep sigh, that truthful-speaking one said to me --

Shloka 74 (yuddha.111.74)

अयन् राक्षसमुख्यानां विनाशः प्रत्युपस्थितः । कामक्रोधसमुत्थेन व्यसनेन प्रसङ्गिना ॥ 111.74 ॥

ayan rākṣasamukhyānāṃ vināśaḥ pratyupasthitaḥ | kāmakrodhasamutthena vyasanena prasaṅginā || 111.74 ||

'The destruction of the rakshasa chiefs is now at hand, brought on by this reckless entanglement born of lust and wrath.'"

Shloka 75 (yuddha.111.75)

निवृत्तस्त्वत्कृतेनार्थः सोऽयं मूलहरो महान् । त्वया कृतमिदं सर्वमनाथं रक्षसान् कुलम् ॥ 111.75 ॥

nivṛttastvatkṛtenārthaḥ so'yaṃ mūlaharo mahān | tvayā kṛtamidaṃ sarvamanāthaṃ rakṣasān kulam || 111.75 ||

"That great calamity, uprooting us to the very foundation, has now come to pass because of your own doing; by you this entire race of rakshasas has been left without protector."

Shloka 76 (yuddha.111.76)

नहि त्वां शोचितव्यो मे प्रख्यातबलपौरुषः । स्त्रीस्वभावात् तु मे बुद्धिः कारुण्ये परिवर्तते ॥ 111.76 ॥

nahi tvāṃ śocitavyo me prakhyātabalapauruṣaḥ | strīsvabhāvāt tu me buddhiḥ kāruṇye parivartate || 111.76 ||

"You, of such renowned strength and valor, are not one whom I ought to mourn; yet, by the nature of woman, my mind turns still toward sorrow."

Shloka 77 (yuddha.111.77)

सुकृतं दुष्कृतं च त्वां गृहीत्वा स्वां गतिं गतः । आत्मानमनुशोचामि त्वद्विनाशेन दुःखिताम् ॥ 111.77 ॥

sukṛtaṃ duṣkṛtaṃ ca tvāṃ gṛhītvā svāṃ gatiṃ gataḥ | ātmānamanuśocāmi tvadvināśena duḥkhitām || 111.77 ||

"Taking with you your own good and evil deeds, you have gone to your own destined end; it is myself I mourn, made wretched by your destruction."

Shloka 78 (yuddha.111.78)

सुहृदां हितकामानां न श्रुतं वचनं त्वया । भ्रातॄणां चैव कात्स्र्न्येन हितमुक्तं दशानन ॥ 111.78 ॥

suhṛdāṃ hitakāmānāṃ na śrutaṃ vacanaṃ tvayā | bhrātṝṇāṃ caiva kāts‍‍rnyena hitamuktaṃ daśānana || 111.78 ||

"O ten-headed one, you did not heed the counsel of your well-wishing friends, nor fully the beneficial words spoken by your own brothers."

Shloka 79 (yuddha.111.79)

हेत्वर्थयुक्तं विधिवच्छ्रेयस्करमदारुणम् । विभीषणेनाभिहितं न कृतं हेतुमत् त्वया ॥ 111.79 ॥

hetvarthayuktaṃ vidhivacchreyaskaramadāruṇam | vibhīṣaṇenābhihitaṃ na kṛtaṃ hetumat tvayā || 111.79 ||

"The counsel offered by Vibhishana -- reasoned, well-founded, dutiful, wholesome, and gentle -- was not acted upon by you."

Shloka 80 (yuddha.111.80)

मारीचकुम्भकर्णाभ्यां वाक्यं मम पितुस्तथा । न श्रुतं वीर्यमत्तेन तस्येदं फलमीदृशम् ॥ 111.80 ॥

mārīcakumbhakarṇābhyāṃ vākyaṃ mama pitustathā | na śrutaṃ vīryamattena tasyedaṃ phalamīdṛśam || 111.80 ||

"Drunk with your own power, you did not heed the words of Maricha and Kumbhakarna, nor those of my father -- this is the fruit of that."

Shloka 81 (yuddha.111.81)

नीलजीमूतसंकाश पीताम्बर शुभाङ्गद । स्वगात्राणि विनिक्षिप्य किं शेषे रुधिरावृतः ॥ 111.81 ॥

nīlajīmūtasaṃkāśa pītāmbara śubhāṅgada | svagātrāṇi vinikṣipya kiṃ śeṣe rudhirāvṛtaḥ || 111.81 ||

"O you who resembled a dark rain-cloud, clad in yellow, adorned with fine armlets -- why do you lie now, your limbs flung down, drenched in blood?"

Shloka 82 (yuddha.111.82)

प्रसुप्त इव शोकार्तां किं मां न प्रतिभाषसे । महावीर्यस्य दक्षस्य संयुगेष्वपलायिनः । यातुधानस्य दौहित्रीं किं मां न प्रतिभाषसे ॥ 111.82 ॥

prasupta iva śokārtāṃ kiṃ māṃ na pratibhāṣase | mahāvīryasya dakṣasya saṃyugeṣvapalāyinaḥ | yātudhānasya dauhitrīṃ kiṃ māṃ na pratibhāṣase || 111.82 ||

"As if fast asleep, why do you not answer me, grief-stricken as I am? Why do you not answer me -- me, the granddaughter of Sumali, the mighty, skillful rakshasa who never fled from battle?"

Shloka 83 (yuddha.111.83)

उत्तिष्ठोत्तिष्ठ किं शेषे नवे परिभवे कृते । अद्य वै निर्भया लङ्कां प्रविष्टाः सूर्यरश्मयः ॥ 111.83 ॥

uttiṣṭhottiṣṭha kiṃ śeṣe nave paribhave kṛte | adya vai nirbhayā laṅkāṃ praviṣṭāḥ sūryaraśmayaḥ || 111.83 ||

"Rise, rise! Why do you lie here, now that this fresh disgrace has fallen upon you? Today the sun's rays have entered Lanka without any fear at all."

Shloka 84 (yuddha.111.84)

येन सूदयसे शत्रून् समरे सूर्यवर्चसा ॥ 111.84 ॥

yena sūdayase śatrūn samare sūryavarcasā || 111.84 ||

"That mace of yours, sun-bright as Indra's own thunderbolt, with which you used to destroy your enemies in battle --

Shloka 85 (yuddha.111.85)

वज्रं वज्रधरस्येव सोऽयं ते सततार्चितः । रणे बहुप्रहरणो हेमजालपरिष्कृतः । परिघो व्यवकीर्णस्ते बाणैश्छिन्नः सहस्रधा ॥ 111.85 ॥

vajraṃ vajradharasyeva so'yaṃ te satatārcitaḥ | raṇe bahupraharaṇo hemajālapariṣkṛtaḥ | parigho vyavakīrṇaste bāṇaiśchinnaḥ sahasradhā || 111.85 ||

ever honored by you, striker of many blows in battle, adorned with a network of gold -- that very mace now lies shattered into a thousand fragments by arrows."

Shloka 86 (yuddha.111.86)

प्रियामिवोपसंगृह्य किम् शेषे रणमेदिनीम् । अप्रियामिव कस्माच्च मां नेच्छस्यभिभाषितुम् ॥ 111.86 ॥

priyāmivopasaṃgṛhya kim śeṣe raṇamedinīm | apriyāmiva kasmācca māṃ necchasyabhibhāṣitum || 111.86 ||

"Why do you lie here embracing the battlefield as though it were your beloved? Why is it that you no longer wish to speak to me, as though I had become hateful to you?"

Shloka 87 (yuddha.111.87)

धिगस्तु हृदयं यस्या ममेदं न सहस्रधा । त्वयि पञ्चत्वमापन्ने फलते शोकपीडितम् ॥ 111.87 ॥

dhigastu hṛdayaṃ yasyā mamedaṃ na sahasradhā | tvayi pañcatvamāpanne phalate śokapīḍitam || 111.87 ||

"Shame upon this heart of mine, that it does not burst into a thousand pieces from grief, now that you have merged into the five elements."

Shloka 88 (yuddha.111.88)

इत्येवं विलपन्ती सा बाष्पपर्याकुलेक्षणा । स्नेहोपस्कन्नहृदया तदा मोहमुपागमत् ॥ 111.88 ॥

ityevaṃ vilapantī sā bāṣpaparyākulekṣaṇā | snehopaskannahṛdayā tadā mohamupāgamat || 111.88 ||

Lamenting thus, her eyes clouded with tears, her heart overwhelmed with love, Mandodari then sank into a swoon.

Shloka 89 (yuddha.111.89)

कश्मलाभिहता सन्ना बभौ सा रावणोरसि । सन्ध्यानुरक्ते जलदे दीप्ता विद्युदिवोज्ज्वला ॥ 111.89 ॥

kaśmalābhihatā sannā babhau sā rāvaṇorasi | saṃdhyānurakte jalade dīptā vidyudivojjvalā || 111.89 ||

Fallen upon Ravana's chest, overcome with anguish, she shone like a brilliant flash of lightning across a cloud reddened by twilight.

Shloka 90 (yuddha.111.90)

तथागतां समुत्थाप्य सपत्न्यस्तां भृशातुराः । पर्यवस्थापयामासू रुदत्यो रुदतीं भृशम् ॥ 111.90 ॥

tathāgatāṃ samutthāpya sapatnyastāṃ bhṛśāturāḥ | paryavasthāpayāmāsū rudatyo rudatīṃ bhṛśam || 111.90 ||

Her co-wives, themselves overwhelmed with grief and weeping, raised her up in that state and, weeping still, tried to console her.

Shloka 91 (yuddha.111.91)

किं ते न विदिता देवि लोकानां स्थितिरध्रुवा । दशाविभागपर्याये राज्ञां वै चञ्चलाः श्रियाः ॥ 111.91 ॥

kiṃ te na viditā devi lokānāṃ sthitiradhruvā | daśāvibhāgaparyāye rājñāṃ vai cañcalāḥ śriyāḥ || 111.91 ||

"Do you not know, O queen, how impermanent is the state of this world -- that when fortune's cycle turns, even the glory of kings becomes unsteady?"

Shloka 92 (yuddha.111.92)

इत्येवमुच्यमाना सा सशब्दं प्ररुरोद ह । स्नपयन्ती तदास्रेण स्तनौ वक्त्रं सुनिर्मलम् ॥ 111.92 ॥

ityevamucyamānā sā saśabdaṃ praruroda ha | snapayantī tadāsreṇa stanau vaktraṃ sunirmalam || 111.92 ||

Even as they spoke to her thus, she wept aloud, bathing her breasts and her spotless face with her own tears.

Shloka 93 (yuddha.111.93)

एतस्मिन्नन्तरे रामो विभीषणमुवाच ह । संस्कारः क्रियतां भ्रातुः स्त्रियश्चैता निवर्तय ॥ 111.93 ॥

etasminnantare rāmo vibhīṣaṇamuvāca ha | saṃskāraḥ kriyatāṃ bhrātuḥ striyaścaitā nivartaya || 111.93 ||

In the meantime, Rama said to Vibhishana: "Let your brother's funeral rites be performed, and let these women be sent back."

Shloka 94 (yuddha.111.94)

तमुवाच ततो धीमान् विभीषण इदं वचः । विमृश्य बुद्ध्या धर्मज्ञो धर्मार्थसहितं हितम् ॥ 111.94 ॥

tamuvāca tato dhīmān vibhīṣaṇa idaṃ vacaḥ | vimṛśya buddhyā dharmajño dharmārthasahitaṃ hitam || 111.94 ||

Then the wise Vibhishana, knower of dharma, having reflected with his intellect, spoke to him these words, in accord with both righteousness and benefit.

Shloka 95 (yuddha.111.95)

त्यक्तधर्मव्रतं क्रूरं नृशंसमनृतं तदा । नाहमर्हामि संस्कर्तुं परदाराभिमर्शनम् ॥ 111.95 ॥

tyaktadharmavrataṃ krūraṃ nṛśaṃsamanṛtaṃ tadā | nāhamarhāmi saṃskartuṃ paradārābhimarśanam || 111.95 ||

"I am not fit to perform the funeral rites for one who abandoned his vow of righteousness, who was cruel, brutal, false to his word, and a violator of another's wife."

Shloka 96 (yuddha.111.96)

भ्रातृरूपो हि मे शत्रुरेष सर्वाहिते रतः । रावणो नार्हते पूजां पूज्योऽपि गुरुगौरवात् ॥ 111.96 ॥

bhrātṛrūpo hi me śatrureṣa sarvāhite rataḥ | rāvaṇo nārhate pūjāṃ pūjyo'pi gurugauravāt || 111.96 ||

"This Ravana, who delighted in the harm of all, is my enemy in a brother's guise; though he deserves reverence as an elder, he is not worthy of honor."

Shloka 97 (yuddha.111.97)

नृशंस इति मान् राम वक्ष्यन्ति मनुजा भुवि । श्रुत्वा तस्य गुणान्सर्वे वक्ष्यन्ति सुकृतं पुनः ॥ 111.97 ॥

nṛśaṃsa iti mān rāma vakṣyanti manujā bhuvi | śrutvā tasya guṇānsarve vakṣyanti sukṛtaṃ punaḥ || 111.97 ||

"If I do not perform them, O Rama, people on this earth will call me cruel; yet if they hear his true qualities, all will instead call it a good deed."

Shloka 98 (yuddha.111.98)

तच्छ्रुत्वा परमप्रीतो रामो धर्मभृतां वरः । विभीषणमुवाचेदं वाक्यज्ञं वाक्यकोविदः ॥ 111.98 ॥

tacchrutvā paramaprīto rāmo dharmabhṛtāṃ varaḥ | vibhīṣaṇamuvācedaṃ vākyajñaṃ vākyakovidaḥ || 111.98 ||

Hearing this, Rama, foremost of the upholders of dharma and himself skilled in speech, was greatly pleased, and spoke these words to Vibhishana, who was likewise wise in speech.

Shloka 99 (yuddha.111.99)

तवापि मे प्रियं कार्यं त्वत्प्रभावान्मया जितम् । अवश्यं तु क्षमं वाच्यो मया त्वां राक्षसेश्वर ॥ 111.99 ॥

tavāpi me priyaṃ kāryaṃ tvatprabhāvānmayā jitam | avaśyaṃ tu kṣamaṃ vācyo mayā tvāṃ rākṣaseśvara || 111.99 ||

"O lord of the rakshasas, I too owe you a kindness -- it was through your own power that I won this victory. Yet I must certainly tell you what is fitting."

Shloka 100 (yuddha.111.100)

अधर्मानृतसंयुक्तः कामं त्वेष निशाचरः । तेजस्वी बलवाञ्छूरः संग्रामेषु च नित्यशः ॥ 111.100 ॥

adharmānṛtasaṃyuktaḥ kāmaṃ tveṣa niśācaraḥ | tejasvī balavāñchūraḥ saṃgrāmeṣu ca nityaśaḥ || 111.100 ||

"This rakshasa may well have been full of unrighteousness and falsehood; yet he was also splendid, powerful, and ever heroic in battle."

Shloka 101 (yuddha.111.101)

शतक्रतुमुखैर्देवैः श्रूयते न पराजितः । महात्मा बलसम्पन्नो रावणो लोकरावणः ॥ 111.101 ॥

śatakratumukhairdevaiḥ śrūyate na parājitaḥ | mahātmā balasampanno rāvaṇo lokarāvaṇaḥ || 111.101 ||

"It is said that Ravana -- great-souled, mighty, he who made the worlds cry out -- was never defeated even by Indra and the other gods."

Shloka 102 (yuddha.111.102)

मरणान्तानि वैराणि निर्वृत्तं नः प्रयोजनम् । क्रियतामस्य संस्कारो ममाप्येष यथा तव ॥ 111.102 ॥

maraṇāntāni vairāṇi nirvṛttaṃ naḥ prayojanam | kriyatāmasya saṃskāro mamāpyeṣa yathā tava || 111.102 ||

"Enmities end with death; our purpose has been accomplished. Let his funeral rites be performed -- he is as much mine now as he is yours."

Shloka 103 (yuddha.111.103)

त्वत्सकाशान्महाबाहो सन्स्कारन् विधिपूर्वकम् । क्षिप्रमर्हति धर्मेण त्वां यशोभाग् भविष्यसि ॥ 111.103 ॥

tvatsakāśānmahābāho sanskāran vidhipūrvakam | kṣipramarhati dharmeṇa tvāṃ yaśobhāg bhaviṣyasi || 111.103 ||

"Mighty-armed one, it is fitting that he receive proper funeral rites from you without delay, according to dharma -- and by this you too shall gain merit and glory."

Shloka 104 (yuddha.111.104)

राघवस्य वचः श्रुत्वा त्वरमाणो विभीषणः । सन्स्कारेणानुरूपेण भ्रातरं रावणं हतम् ॥ 111.104 ॥

rāghavasya vacaḥ śrutvā tvaramāṇo vibhīṣaṇaḥ | sanskāreṇānurūpeṇa bhrātaraṃ rāvaṇaṃ hatam || 111.104 ||

Hearing Raghava's words, Vibhishana, without delay, began the fitting funeral rites for his slain brother Ravana.

Shloka 105 (yuddha.111.105)

स प्रविश्य पुरीं लङ्कां राक्षसेन्द्रो विभीषणः । रावणस्याग्निहोत्रं तु निर्यापयति सत्वरम् ॥ 111.105 ॥

sa praviśya purīṃ laṅkāṃ rākṣasendro vibhīṣaṇaḥ | rāvaṇasyāgnihotraṃ tu niryāpayati satvaram || 111.105 ||

Entering the city of Lanka, Vibhishana, lord of the rakshasas, quickly had Ravana's sacred fire brought out.

Shloka 106 (yuddha.111.106)

शकटान् दारुरूपाणि अग्नीन् वै याजकांस्तथा ॥ 111.106 ॥

śakaṭān dārurūpāṇi agnīn vai yājakāṃstathā || 111.106 ||

He had carts, stores of firewood, the sacred fires, and the officiating priests brought,

Shloka 107 (yuddha.111.107)

तदा चन्दनकाष्ठानि काष्ठानि विविधानि च । अगरूणि सुगन्धीनि गन्धांश्च सुरभींस्तथा । मणिमुक्ताप्रवालानि निर्यापयति राक्षसः ॥ 111.107 ॥

tadā candanakāṣṭhāni kāṣṭhāni vividhāni ca | agarūṇi sugandhīni gandhāṃśca surabhīṃstathā | maṇimuktāpravālāni niryāpayati rākṣasaḥ || 111.107 ||

along with sandalwood logs, wood of every kind, fragrant aloe-wood, sweet perfumes, and gems, pearls, and coral -- that rakshasa had all these brought out.

Shloka 108 (yuddha.111.108)

आजगाम मुहूर्तेन राक्षसैः परिवारितः । ततो माल्यवता सार्धं क्रियामेव चकार सः ॥ 111.108 ॥

ājagāma muhūrtena rākṣasaiḥ parivāritaḥ | tato mālyavatā sārdhaṃ kriyāmeva cakāra saḥ || 111.108 ||

Surrounded by rakshasas, he returned within a short time, and then, together with Malyavan, he began the funeral rite.

Shloka 109 (yuddha.111.109)

सौवर्णीं शिबिकां दिव्यामारोप्य क्षौमवाससम् ॥ 111.109 ॥

sauvarṇīṃ śibikāṃ divyāmāropya kṣaumavāsasam || 111.109 ||

Placing Ravana, lord of the rakshasas, clad in fine linen, in a divine golden palanquin,

Shloka 110 (yuddha.111.110)

रावणं राक्षसाधीशमश्रुवर्णमुखा द्विजाः । तूर्यघोषैश्च विविधैः स्तुवद्भिश्चाभिनन्दितम् ॥ 111.110 ॥

rāvaṇaṃ rākṣasādhīśamaśruvarṇamukhā dvijāḥ | tūryaghoṣaiśca vividhaiḥ stuvadbhiścābhinanditam || 111.110 ||

hailed by various instruments and by chanting bards, while the Brahmins present stood by with faces streaked with tears,

Shloka 111 (yuddha.111.111)

पताकाभिश्च चित्राभिः सुमनोभिश्च चित्रिताम् । उत्क्षिप्य शिबिकां तां तु विभीषणपुरोगमाः । दक्षिणाभिमुखाः सर्वे गृह्य काष्ठानि भेजिरे ॥ 111.111 ॥

patākābhiśca citrābhiḥ sumanobhiśca citritām | utkṣipya śibikāṃ tāṃ tu vibhīṣaṇapurogamāḥ | dakṣiṇābhimukhāḥ sarve gṛhya kāṣṭhāni bhejire || 111.111 ||

they lifted up that palanquin, decorated with colorful flags and flowers, and with Vibhishana at their head, all of them, taking up the firewood, set off facing south.

Shloka 112 (yuddha.111.112)

अग्नयो दीप्यमानास्ते तदाध्वर्युसमीरिताः । शरणाभिगताः सर्वे पुरस्तात् तस्य ते ययुः ॥ 111.112 ॥

agnayo dīpyamānāste tadādhvaryusamīritāḥ | śaraṇābhigatāḥ sarve purastāt tasya te yayuḥ || 111.112 ||

The sacred fires, kindled and tended by the Adhvaryu priests, all were carried in pots and went ahead of the body.

Shloka 113 (yuddha.111.113)

अन्तःपुराणि सर्वाणि रुदमानानि सत्वरम् । पृष्ठतोऽनुययुस्तानि प्लवमानानि सर्वतः ॥ 111.113 ॥

antaḥpurāṇi sarvāṇi rudamānāni satvaram | pṛṣṭhato'nuyayustāni plavamānāni sarvataḥ || 111.113 ||

All the women of the inner apartments, weeping, followed swiftly behind, stumbling on every side.

Shloka 114 (yuddha.111.114)

रावणं प्रयते देशे स्थाप्य ते भृशदुःखिताः ॥ 111.114 ॥

rāvaṇaṃ prayate deśe sthāpya te bhṛśaduḥkhitāḥ || 111.114 ||

Placing Ravana's body on a consecrated ground, they, deeply grieved,

Shloka 115 (yuddha.111.115)

चितां चन्दनकाष्ठैश्च पद्मकोशीरसंवृताम् । ब्राह्म्या संवर्तयामासू राङ्कवास्तरणावृताम् । वर्तते वेदविहितो राज्ञो वै पश्चिमः क्रतुः ॥ 111.115 ॥

citāṃ candanakāṣṭhaiśca padmakośīrasaṃvṛtām | brāhmyā saṃvartayāmāsū rāṅkavāstaraṇāvṛtām | vartate vedavihito rājño vai paścimaḥ kratuḥ || 111.115 ||

built up a sacred pyre of sandalwood logs, mixed with padmaka and kushira perfumes, and spread with a covering of antelope-skin -- thus was performed the king's last Vedic rite.

Shloka 116 (yuddha.111.116)

प्रचक्रू राक्षसेन्द्रस्य पितृमेधमनुत्तमम् । वेदिं च दक्षिणाप्राचीं यथास्थानं च पावकम् ॥ 111.116 ॥

pracakrū rākṣasendrasya pitṛmedhamanuttamam | vediṃ ca dakṣiṇāprācīṃ yathāsthānaṃ ca pāvakam || 111.116 ||

They performed the supreme ancestral rite for the lord of the rakshasas, building the altar to the south-east and setting the sacred fire in its proper place.

Shloka 117 (yuddha.111.117)

पृषदाज्येन सम्पूर्णं स्रुवं स्कन्धे प्रचिक्षिपुः । पादयोः शकटं प्रापुरूर्वोश्चोलूखलं तदा ॥ 111.117 ॥

pṛṣadājyena sampūrṇaṃ sruvaṃ skandhe pracikṣipuḥ | pādayoḥ śakaṭaṃ prāpurūrvoścolūkhalaṃ tadā || 111.117 ||

They placed a ladle full of curd-ghee upon his shoulders, a cart at his feet, and a wooden mortar at his thighs.

Shloka 118 (yuddha.111.118)

दारुपात्राणि सर्वाणि अरणिं चोत्तरारणिम् । दत्त्वा तु मुसलं चान्यं यथास्थानं विचक्रमुः ॥ 111.118 ॥

dārupātrāṇi sarvāṇi araṇiṃ cottarāraṇim | dattvā tu musalaṃ cānyaṃ yathāsthānaṃ vicakramuḥ || 111.118 ||

Having set all the wooden vessels, the fire-drill and its base, and the pestle and other implements each in their proper place, they circled the pyre.

Shloka 119 (yuddha.111.119)

शास्त्रदृष्टेन विधिना महर्षिविहितेन च ॥ 111.119 ॥

śāstradṛṣṭena vidhinā maharṣivihitena ca || 111.119 ||

According to the rite laid down in scripture and ordained by great sages,

Shloka 120 (yuddha.111.120)

तत्र मेध्यं पशुं हत्वा राक्षसेन्द्रस्य राक्षसाः । परिस्तरणिकां राज्ञो घृताक्तां समवेशयन् ॥ 111.120 ॥

tatra medhyaṃ paśuṃ hatvā rākṣasendrasya rākṣasāḥ | paristaraṇikāṃ rājño ghṛtāktāṃ samaveśayan || 111.120 ||

the rakshasas sacrificed a fit animal there and laid a ghee-anointed covering over the body of their king.

Shloka 121 (yuddha.111.121)

गन्धैर्माल्यैरलंकृत्य रावणं दीनमानसाः ॥ 111.121 ॥

gandhairmālyairalaṃkṛtya rāvaṇaṃ dīnamānasāḥ || 111.121 ||

Having adorned Ravana's body with perfumes and garlands, those grieving rakshasas, with Vibhishana,

Shloka 122 (yuddha.111.122)

विभीषणसहायास्ते वस्त्रैश्च विविधैरपि । लाजैरवकिरन्ति स्म बाष्पपूर्णमुखास्तथा ॥ 111.122 ॥

vibhīṣaṇasahāyāste vastraiśca vividhairapi | lājairavakiranti sma bāṣpapūrṇamukhāstathā || 111.122 ||

covered it with various cloths as well, and, their faces streaming with tears, scattered parched grain over it.

Shloka 123 (yuddha.111.123)

स ददौ पावकं तस्य विधियुक्तं विभीषणः । स्नात्वा चैवार्द्रवस्त्रेण तिलान् दर्भविमिश्रितान् ॥ 111.123 ॥

sa dadau pāvakaṃ tasya vidhiyuktaṃ vibhīṣaṇaḥ | snātvā caivārdravastreṇa tilān darbhavimiśritān || 111.123 ||

Vibhishana, bathed and in wet garments, duly set fire to the pyre, and offered sesame seeds mixed with kusha grass,

Shloka 124 (yuddha.111.124)

उदकेन च सम्मिश्रान् प्रदाय विधिपूर्वकम् । प्रदाय चोदकं तस्मै मूर्ध्ना चैनं नमस्य च ॥ 111.124 ॥

udakena ca sammiśrān pradāya vidhipūrvakam | pradāya codakaṃ tasmai mūrdhnā cainaṃ namasya ca || 111.124 ||

mixed with water, offered according to the rite; and offering water to him and bowing his head in salutation,

Shloka 125 (yuddha.111.125)

ताः स्त्रियोऽनुनयामास सान्त्वयित्वा पुनः पुनः । गम्यतामिति ताः सर्वा विविशुर्नगरं ततः ॥ 111.125 ॥

tāḥ striyo'nunayāmāsa sāntvayitvā punaḥ punaḥ | gamyatāmiti tāḥ sarvā viviśurnagaraṃ tataḥ || 111.125 ||

he entreated those grieving women, consoling them again and again, saying, "Let us go" -- and thereupon all of them returned into the city.

Shloka 126 (yuddha.111.126)

प्रविष्टासु च सर्वासु राक्षसीषु विभीषणः । रामपार्श्वमुपागम्य समतिष्ठद् विनीतवत् ॥ 111.126 ॥

praviṣṭāsu ca sarvāsu rākṣasīṣu vibhīṣaṇaḥ | rāmapārśvamupāgamya samatiṣṭhad vinītavat || 111.126 ||

When all the rakshasa women had entered the city, Vibhishana came to Rama's side and stood there humbly.

Shloka 127 (yuddha.111.127)

रामोऽपि सह सैन्येन ससुग्रीवः सलक्ष्मणः । हर्षं लेभे रिपुं हत्वा यथा वृत्रं वज्रधरो यथा ॥ 111.127 ॥

rāmo'pi saha sainyena sasugrīvaḥ salakṣmaṇaḥ | harṣaṃ lebhe ripuṃ hatvā yathā vṛtraṃ vajradharo yathā || 111.127 ||

And Rama too, together with his army, with Sugriva and Lakshmana, rejoiced at having slain his enemy, as Indra, the wielder of the thunderbolt, once rejoiced at slaying Vritra.

Shloka 128 (yuddha.111.128)

ततो विमुक्त्वा सशरं शरासनं । महेन्द्रदत्तं कवचं च तन्महत् । विमुच्य रोषं रिपुनिग्रहात् ततो । रामः स सौम्यत्वमुपागतोऽरिहा ॥ 111.128 ॥

tato vimuktvā saśaraṃ śarāsanaṃ | mahendradattaṃ kavacaṃ ca tanmahat | vimucya roṣaṃ ripunigrahāt tato | rāmaḥ sa saumyatvamupāgato'rihā || 111.128 ||

Then, setting aside his bow together with its arrows, and that great armor given to him by Mahendra, and casting off his wrath now that his enemy was subdued, Rama, the slayer of foes, returned once more to his own gentle nature.

Sarga 110All sargasSarga 112