Yuddha Kanda · Sarga 27
Sarana Continues the Roll of the Vanara Chiefs
Shloka 1 (yuddha.27.1)
तांस्तु ते सम्प्रवक्ष्यामि प्रेक्षमाणस्य यूथपान् । राघवार्थे पराक्रान्ता ये न रक्षन्ति जीवितम् ॥ ६-२७-१ ॥
tāṃs tu te sampravakṣyāmi prekṣamāṇasya yūthapān | rāghavārthe parākrāntā ye na rakṣanti jīvitam || 6-27-1 ||
Since you are watching them, I shall tell you more about those troop-leaders who, striving for Rama's cause, do not even guard their own lives.
Shloka 2 (yuddha.27.2)
स्निग्धा यस्य बहुव्यामा दीर्घलाङ्गूलमाश्रिताः । ताम्राः पीताः सिताः श्वेताः प्रकीर्णा घोरकर्मणः ॥ ६-२७-२ ॥
snigdhā yasya bahuvyāmā dīrghalāṅgūlam āśritāḥ | tāmrāḥ pītāḥ sitāḥ śvetāḥ prakīrṇā ghorakarmaṇaḥ || 6-27-2 ||
That monkey of terrible deeds, on whose long tail hang loose, glossy locks many fathoms long -- copper, yellow, grey, and white --
Shloka 3 (yuddha.27.3)
प्रगृहीताः प्रकाशन्ते सूर्यस्येव मरीचयः । पृथिव्यां चानुकृष्यन्ते हरो नामैष यूथपः ॥ ६-२७-३ ॥
pragṛhītāḥ prakāśante sūryasyeva marīcayaḥ | pṛthivyāṃ cānukṛṣyante haro nāmaiṣa yūthapaḥ || 6-27-3 ||
shining upraised like the sun's own rays, dragging along the ground -- this commander is called Hara.
Shloka 4 (yuddha.27.4)
यं पृष्ठतोऽनुगच्छन्ति शतशोऽथ सहस्रशः । वृक्षानुद्यम्य सहसा लङ्कारोहणतत्पराः ॥ ६-२७-४ ॥
yaṃ pṛṣṭhato'nugacchanti śataśo'tha sahasraśaḥ | vṛkṣān udyamya sahasā laṅkārohaṇatatparāḥ || 6-27-4 ||
Behind whom follow hundreds and thousands, hoisting trees, eager to scale the walls of Lanka --
Shloka 5 (yuddha.27.5)
यूथपा हरिराजस्य किंकराः समुपस्थिताः । नीलानिव महामेघांस्तिष्ठतो यांस्तु पश्यसि ॥ ६-२७-५ ॥
yūthapā hariRājasya kiṃkarāḥ samupasthitāḥ | nīlān iva mahāmeghāṃs tiṣṭhato yāṃs tu paśyasi || 6-27-5 ||
-- these troop-leaders stand as servants of the monkey-king. And those whom you see standing like great dark clouds,
Shloka 6 (yuddha.27.6)
असिताञ्जनसंकाशान् युद्धे सत्यपराक्रमान् । असंख्येयाननिर्देश्यान् परं पारमिवोदधेः ॥ ६-२७-६ ॥
asitāñjanasaṃkāśān yuddhe satyaparākramān | asaṃkhyeyān anirdeśyān paraṃ pāram ivodadheḥ || 6-27-6 ||
dark as collyrium, truly mighty in battle, uncountable and indescribable, like the far shore of the ocean,
Shloka 7 (yuddha.27.7)
पर्वतेषु च ये केचिद्विषमेषु नदीषु च । एते त्वामभिवर्तन्ते राजन्नृक्षाः सुदारुणाः ॥ ६-२७-७ ॥
parvateṣu ca ye kecid viṣameṣu nadīṣu ca | ete tvām abhivartante rājann ṛkṣāḥ sudāruṇāḥ || 6-27-7 ||
some dwelling on mountains, in rugged places, and by rivers -- these, O king, are exceedingly ferocious bears, advancing upon you.
Shloka 8 (yuddha.27.8)
एषां मध्ये स्थितो राजन् भीमाक्षो भीमदर्शनः । पर्जन्य इव जीमूतैः समन्तात्परिवारितः ॥ ६-२७-८ ॥
eṣāṃ madhye sthito rājan bhīmākṣo bhīmadarśanaḥ | parjanya iva jīmūtaiḥ samantāt parivāritaḥ || 6-27-8 ||
Standing in their midst, O king, terrible-eyed and terrible to behold, encircled on every side like Parjanya ringed by clouds,
Shloka 9 (yuddha.27.9)
ऋक्षवन्तं गिरिश्रेष्ठमध्यास्ते नर्मदां पिबन् । सर्वर्क्षाणामधिपतिर्धूम्रो नामैष यूथपः ॥ ६-२७-९ ॥
ṛkṣavantaṃ giriśreṣṭham adhyāste narmadāṃ piban | sarvarkṣāṇām adhipatir dhūmro nāmaiṣa yūthapaḥ || 6-27-9 ||
dwelling on the excellent mountain Rikshavanta and drinking from the Narmada -- this lord of all the bears is the commander named Dhumra.
Shloka 10 (yuddha.27.10)
यवीयानस्य तु भ्राता पश्यैनं पर्वतोपमम् । भ्रात्रा समानो रूपेण विशिष्टस्तु पराक्रमे ॥ ६-२७-१० ॥
yavīyān asya tu bhrātā paśyainaṃ parvatopamam | bhrātrā samāno rūpeṇa viśiṣṭas tu parākrame || 6-27-10 ||
See this one, mountain-like, his younger brother -- alike to him in form, but surpassing him in valour.
Shloka 11 (yuddha.27.11)
स एष जाम्बवान् नाम महायूथपयूथपः । प्रशान्तो गुरुवर्ती च सम्प्रहारेष्वमर्षणः ॥ ६-२७-११ ॥
sa eṣa jāmbavān nāma mahāyūthapayūthapaḥ | praśānto guruvartī ca samprahāreṣv amarṣaṇaḥ || 6-27-11 ||
This is Jambavan, commander even of great commanders -- calm by nature, dutiful toward elders, yet fierce and unyielding in combat.
Shloka 12 (yuddha.27.12)
एतेन साह्यं तु महत् कृतं शक्रस्य धीमता । देवासुरे जाम्बवता लब्धाश्च बहवो वराः ॥ ६-२७-१२ ॥
etena sāhyaṃ tu mahat kṛtaṃ śakrasya dhīmatā | devāsure jāmbavatā labdhāś ca bahavo varāḥ || 6-27-12 ||
This wise Jambavan rendered great help to Indra in the war between gods and demons, and won from it many boons.
Shloka 13 (yuddha.27.13)
आरुह्य पर्वताग्रेभ्यो महाभ्रविपुलाः शिलाः । मुञ्चन्ति विपुलाकारा न मृत्योरुद्विजन्ति च ॥ ६-२७-१३ ॥
āruhya parvatāgrebhyo mahābhravipulāḥ śilāḥ | muñcanti vipulākārā na mṛtyor udvijanti ca || 6-27-13 ||
His huge-bodied warriors climb to mountain-tops and hurl down rocks as vast as great clouds, undismayed even by death.
Shloka 14 (yuddha.27.14)
राक्षसानां च सदृशाः पिशाचानां च रोमशाः । एतस्य सैन्या बहवो विचरन्त्यमितौजसः ॥ ६-२७-१४ ॥
rākṣasānāṃ ca sadṛśāḥ piśācānāṃ ca romaśāḥ | etasya sainyā bahavo vicarantyamitaujasaḥ || 6-27-14 ||
His soldiers, shaggy as rakshasas and pishachas, of boundless vigour, roam about in great numbers.
Shloka 15 (yuddha.27.15)
यमेनमभिसंरब्धं प्लवमानमवस्थितम् । प्रेक्षन्ते वानराः सर्वे स्थितं यूथपयूथपम् ॥ ६-२७-१५ ॥
yam enam abhisaṃrabdhaṃ plavamānam avasthitam | prekṣante vānarāḥ sarve sthitaṃ yūthapayūthapam || 6-27-15 ||
That fierce one, now bounding, now standing still, whom all the monkeys watch as commander of commanders --
Shloka 16 (yuddha.27.16)
एष राजन् सहस्राक्षं पर्युपास्ते हरीश्वरः । बलेन बलसंयुक्तो दम्भो नामैष यूथपः ॥ ६-२७-१६ ॥
eṣa rājan sahasrākṣaṃ paryupāste harīśvaraḥ | balena balasaṃyukto dambho nāmaiṣa yūthapaḥ || 6-27-16 ||
he, O king, this lord of monkeys, dwells by Mount Sahasraksha; mighty in his own strength, this commander is named Dambha.
Shloka 17 (yuddha.27.17)
यः स्थितं योजने शैलं गच्छन् पार्श्वेन सेवते । ऊर्ध्वं तथैव कायेन गतः प्राप्नोति योजनम् ॥ ६-२७-१७ ॥
yaḥ sthitaṃ yojane śailaṃ gacchan pārśvena sevate | ūrdhvaṃ tathaiva kāyena gataḥ prāpnoti yojanam || 6-27-17 ||
He who, moving, brushes with his flank a mountain a league away, and just as easily reaches, with his body, a league's height above,
Shloka 18 (yuddha.27.18)
यस्मात्तु परमं रूपं चतुष्पात्सु न विद्यते । श्रुतः संनादनो नाम वानराणां पितामहः ॥ ६-२७-१८ ॥
yasmāt tu paramaṃ rūpaṃ catuṣpātsu na vidyate | śrutaḥ saṃnādano nāma vānarāṇāṃ pitāmahaḥ || 6-27-18 ||
than whom no four-footed creature has a vaster form -- he is known as Sannadana, the grandsire of the monkeys.
Shloka 19 (yuddha.27.19)
येन युद्धं तदा दत्तं रणे शक्रस्य धीमता । पराजयश्च न प्राप्तः सोऽयं यूथपयूथपः ॥ ६-२७-१९ ॥
yena yuddhaṃ tadā dattaṃ raṇe śakrasya dhīmatā | parājayaś ca na prāptaḥ so'yaṃ yūthapayūthapaḥ || 6-27-19 ||
This wise one once gave battle to Indra himself on the field and was never defeated -- he is this commander of commanders.
Shloka 20 (yuddha.27.20)
यस्य विक्रममाणस्य शक्रस्येव पराक्रमः । एष गन्धर्वकन्यायामुत्पन्नः कृष्णवर्त्मना ॥ ६-२७-२० ॥
yasya vikramamāṇasya śakrasyeva parākramaḥ | eṣa gandharvakanyāyām utpannaḥ kṛṣṇavartmanā || 6-27-20 ||
Whose might, when he strides forth, rivals Indra's own -- he was born of a gandharva maiden by Agni, the fire whose path is dark,
Shloka 21 (yuddha.27.21)
तदा देवासुरे युद्धे साह्यार्थं त्रिदिवौकसाम् । यत्र वैश्रवणो राजा जम्बूमुपनिषेवते ॥ ६-२७-२१ ॥
tadā devāsure yuddhe sāhyārthaṃ tridivaukasām | yatra vaiśravaṇo rājā jambūm upaniṣevate || 6-27-21 ||
that time, to aid the gods in the war between gods and demons. On the mountain where King Vaishravana sits beneath the jambu tree,
Shloka 22 (yuddha.27.22)
यो राजा पर्वतेन्द्राणां बहुकिंनरसेविनाम् । विहारसुखदो नित्यं भ्रातुस्ते राक्षसाधिप ॥ ६-२७-२२ ॥
yo rājā parvatendrāṇāṃ bahukiṃnarasevinām | vihārasukhado nityaṃ bhrātus te rākṣasādhipa || 6-27-22 ||
-- that king of mountains, frequented by many kinnaras, ever giving delightful sport to your own brother, O lord of demons --
Shloka 23 (yuddha.27.23)
तत्रैष रमते श्रीमान् बलवान् वानरोत्तमः । युद्धेष्वकत्थनो नित्यं क्रथनो नाम यूथपः ॥ ६-२७-२३ ॥
tatraiṣa ramate śrīmān balavān vānarottamaḥ | yuddheṣv akatthano nityaṃ krathano nāma yūthapaḥ || 6-27-23 ||
there this splendid, mighty, foremost of monkeys dwells -- this commander, never a boaster in battle, is named Krathana.
Shloka 24 (yuddha.27.24)
वृतः कोटिसहस्रेण हरीणां समवस्थितः । एषैवाशंसते लङ्कां स्वेनानीकेन मर्दितुम् ॥ ६-२७-२४ ॥
vṛtaḥ koṭisahasreṇa harīṇāṃ samavasthitaḥ | eṣaivāśaṃsate laṅkāṃ svenānīkena marditum || 6-27-24 ||
Surrounded by a thousand crores of monkeys, he stands ready, hoping to crush Lanka with his own army.
Shloka 25 (yuddha.27.25)
यो गङ्गामनुपर्येति त्रासयन् गजयूथपान् । हस्तिनां वानराणां च पूर्ववैरमनुस्मरन् ॥ ६-२७-२५ ॥
yo gaṅgām anuparyeti trāsayan gajayūthapān | hastināṃ vānarāṇāṃ ca pūrvavairam anusmaran || 6-27-25 ||
He who roams along the Ganges, terrifying the herds of elephants, remembering the ancient enmity between elephants and monkeys,
Shloka 26 (yuddha.27.26)
एष यूथपतिर्नेता गर्जन् गिरिगुहाशयः । गजान् रोधयते वन्यानारुजंश्च महीरुहान् ॥ ६-२७-२६ ॥
eṣa yūthapatir netā garjan giriguhāśayaḥ | gajān rodhayate vanyān ārujaṃś ca mahīruhān || 6-27-26 ||
-- this troop-leader and chieftain, dwelling in mountain caves, roars and holds wild elephants at bay, uprooting mighty trees.
Shloka 27 (yuddha.27.27)
हरीणां वाहिनीमुख्यो नदीं हैमवतीमनु । उशीरबीजमाश्रित्य मन्दरं पर्वतोत्तमम् ॥ ६-२७-२७ ॥
harīṇāṃ vāhinīmukhyo nadīṃ haimavatīm anu | uśīrabījam āśritya mandaraṃ parvatottamam || 6-27-27 ||
This chief of the monkey army, along the river flowing from the Himalayas, resting by Mount Ushirabija and the great Mount Mandara,
Shloka 28 (yuddha.27.28)
रमते वानरश्रेष्ठो दिवि शक्र इव स्वयम् । एनं शतसहस्राणां सहस्रमभिवर्तते ॥ ६-२७-२८ ॥
ramate vānaraśreṣṭho divi śakra iva svayam | enaṃ śatasahasrāṇāṃ sahasram abhivartate || 6-27-28 ||
sports there like Indra himself in heaven, this foremost of monkeys; a thousand hundred-thousands follow him,
Shloka 29 (yuddha.27.29)
वीर्यविक्रमदृप्तानां नर्दतां बाहुशालिनाम् । स एष नेता चैतेषां वानराणां महात्मनाम् ॥ ६-२७-२९ ॥
vīryavikramadṛptānāṃ nardatāṃ bāhuśālinām | sa eṣa netā caiteṣāṃ vānarāṇāṃ mahātmanām || 6-27-29 ||
roaring monkeys of mighty arms, proud of their strength and valour -- he alone is the leader of these noble ones.
Shloka 30 (yuddha.27.30)
स एष दुर्धरो राजन् प्रमाथी नाम यूथपः । वातेनेवोद्धतं मेघं यमेनमनुपश्यसि ॥ ६-२७-३० ॥
sa eṣa durdharo rājan pramāthī nāma yūthapaḥ | vātenevoddhataṃ meghaṃ yam enam anupaśyasi || 6-27-30 ||
This one, O king, difficult to overpower, is the commander named Pramathi -- whom you see there like a cloud driven by the wind,
Shloka 31 (yuddha.27.31)
अनीकमपि संरब्धं वानराणां तरस्विनाम् । उद्धूतमरुणाभासं पवनेन समन्ततः ॥ ६-२७-३१ ॥
anīkam api saṃrabdhaṃ vānarāṇāṃ tarasvinām | uddhūtam aruṇābhāsaṃ pavanena samantataḥ || 6-27-31 ||
his army too, an eager host of swift monkeys, whose reddened dust is stirred up on every side by the wind,
Shloka 32 (yuddha.27.32)
विवर्तमानं बहुशो यत्रैतद्बहुलं रजः । एतेऽसितमुखा घोरा गोलाङ्गूला महाबलाः ॥ ६-२७-३२ ॥
vivartamānaṃ bahuśo yatraitad bahulaṃ rajaḥ | ete'sitamukhā ghorā golāṅgūlā mahābalāḥ || 6-27-32 ||
swirling round and round in thick clouds. These dark-faced, terrible, mighty golangula monkeys,
Shloka 33 (yuddha.27.33)
शतं शतसहस्राणि दृष्ट्वा वै सेतुबन्धनम् । गोलाङ्गूलं महाराज गवाक्षं नाम यूथपम् ॥ ६-२७-३३ ॥
śataṃ śatasahasrāṇi dṛṣṭvā vai setubandhanam | golāṅgūlaṃ mahārāja gavākṣaṃ nāma yūthapam || 6-27-33 ||
a hundred hundred-thousand strong, having witnessed the building of the bridge, O great king, surround their golangula commander named Gavaksha,
Shloka 34 (yuddha.27.34)
परिवार्याभिनर्दन्ते लङ्कां मर्दितुमोजसा । भ्रमराचरिता यत्र सर्वकालफलद्रुमाः ॥ ६-२७-३४ ॥
parivāryābhinardante laṅkāṃ marditum ojasā | bhramarācaritā yatra sarvakālaphaladrumāḥ || 6-27-34 ||
and roar loudly, eager to trample Lanka by their strength. Where trees ever bearing fruit, thronged with bees,
Shloka 35 (yuddha.27.35)
यं सूर्यस्तुल्यवर्णाभमनुपर्येति पर्वतम् । यस्य भासा सदा भान्ति तद्वर्णा मृगपक्षिणः ॥ ६-२७-३५ ॥
yaṃ sūryas tulyavarṇābham anuparyeti parvatam | yasya bhāsā sadā bhānti tadvarṇā mṛgapakṣiṇaḥ || 6-27-35 ||
grow, and around which the sun, matching its own hue, circles -- that mountain whose radiance makes even its beasts and birds shine with its colour --
Shloka 36 (yuddha.27.36)
यस्य प्रस्थं महात्मानो न त्यजन्ति महर्षयः । सर्वकामफला वृक्षाः सदा फलसमन्विताः ॥ ६-२७-३६ ॥
yasya prasthaṃ mahātmāno na tyajanti maharṣayaḥ | sarvakāmaphalā vṛkṣāḥ sadā phalasamanvitāḥ || 6-27-36 ||
whose plateau the great sages never leave, where wish-fulfilling trees are always laden with fruit,
Shloka 37 (yuddha.27.37)
मधूनि च महार्हाणि यस्मिन् पर्वतसत्तमे । तत्रैष रमते राजन् रम्ये काञ्चनपर्वते ॥ ६-२७-३७ ॥
madhūni ca mahārhāṇi yasmin parvatasattame | tatraiṣa ramate rājan ramye kāñcanaparvate || 6-27-37 ||
and precious honey abounds on that excellent mountain -- there, O king, on the lovely golden mountain, this one dwells,
Shloka 38 (yuddha.27.38)
मुख्यो वानरमुख्यानां केसरी नाम यूथपः । षष्टिर्गिरिसहस्राणि रम्याः काञ्चनपर्वताः ॥ ६-२७-३८ ॥
mukhyo vānaramukhyānāṃ kesarī nāma yūthapaḥ | ṣaṣṭir girisahasrāṇi ramyāḥ kāñcanaparvatāḥ || 6-27-38 ||
-- foremost among the foremost of monkeys, the commander named Kesari. Sixty thousand lovely golden mountains there are,
Shloka 39 (yuddha.27.39)
तेषां मध्ये गिरिवरस्त्वमिवानघ रक्षसाम् । तत्रैके कपिलाः श्वेतास्ताम्रास्या मधुपिङ्गलाः ॥ ६-२७-३९ ॥
teṣāṃ madhye girivaras tvam ivānagha rakṣasām | tatraike kapilāḥ śvetās tāmrāsyā madhupiṅgalāḥ || 6-27-39 ||
and among them, O sinless one, is a foremost mountain, as you are foremost among rakshasas. There dwell monkeys tawny, white, copper-faced, and honey-golden,
Shloka 40 (yuddha.27.40)
निवसन्त्यन्तिमगिरौ तीक्ष्णदंष्ट्रा नखायुधाः । सिंहा इव चतुर्दंष्ट्रा व्याघ्रा इव दुरासदाः ॥ ६-२७-४० ॥
nivasanty antimagirau tīkṣṇadaṃṣṭrā nakhāyudhāḥ | siṃhā iva caturdaṃṣṭrā vyāghrā iva durāsadāḥ || 6-27-40 ||
who dwell on the farthest ridge, with sharp fangs and claws for weapons, four-fanged like lions, unassailable like tigers,
Shloka 41 (yuddha.27.41)
सर्वे वैश्वानरसमा ज्वलदाशीविषोपमाः । सुदीर्घाञ्चितलाङ्गूला मत्तमातङ्गसंनिभाः ॥ ६-२७-४१ ॥
sarve vaiśvānarasamā jvaladāśīviṣopamāḥ | sudīrghāñcitalāṅgūlā mattamātaṅgasaṃnibhāḥ || 6-27-41 ||
all blazing like fire, like burning venomous serpents, their tails long and curling, resembling elephants in rut,
Shloka 42 (yuddha.27.42)
महापर्वतसंकाशा महाजीमूतनिःस्वनाः । वृत्तपिङ्गलनेत्रा हि महाभीमगतिस्वनाः ॥ ६-२७-४२ ॥
mahāparvatasaṃkāśā mahājīmūtaniḥsvanāḥ | vṛttapiṅgalanetrā hi mahābhīmagatisvanāḥ || 6-27-42 ||
vast as great mountains, thundering like huge storm-clouds, round tawny-eyed, whose very gait makes a terrifying roar.
Shloka 43 (yuddha.27.43)
मर्दयन्तीव ते सर्वे तस्थुर्लङ्कां समीक्ष्य ते । एष चैषामधिपतिर्मध्ये तिष्ठति वीर्यवान् ॥ ६-२७-४३ ॥
mardayantīva te sarve tasthur laṅkāṃ samīkṣya te | eṣa caiṣām adhipatir madhye tiṣṭhati vīryavān || 6-27-43 ||
All of these stand gazing at Lanka as though ready to crush it. And this mighty one, their lord, stands in their midst,
Shloka 44 (yuddha.27.44)
जयार्थी नित्यमादित्यमुपतिष्ठति वीर्यवान् । नाम्ना पृथिव्यां विख्यातो राजन् शतबलीति यः ॥ ६-२७-४४ ॥
jayārthī nityam ādityam upatiṣṭhati vīryavān | nāmnā pṛthivyāṃ vikhyāto rājan śatabalīti yaḥ || 6-27-44 ||
who, desiring victory, ever worships the sun -- he who is known throughout the world, O king, by the name Shatabali.
Shloka 45 (yuddha.27.45)
एषैवाशंसते लङ्कां स्वेनानीकेन मर्दितुम् । विक्रान्तो बलवान् शूरः पौरुषे स्वे व्यवस्थितः ॥ ६-२७-४५ ॥
eṣaivāśaṃsate laṅkāṃ svenānīkena marditum | vikrānto balavān śūraḥ pauruṣe sve vyavasthitaḥ || 6-27-45 ||
He too hopes to crush Lanka with his own army; valiant, mighty, and brave, steadfast in his own manly strength.
Shloka 46 (yuddha.27.46)
रामप्रियार्थं प्राणानां दयां न कुरुते हरिः । गजो गवाक्षो गवयो नलो नीलश्च वानरः ॥ ६-२७-४६ ॥
rāmapriyārthaṃ prāṇānāṃ dayāṃ na kurute hariḥ | gajo gavākṣo gavayo nalo nīlaś ca vānaraḥ || 6-27-46 ||
For Rama's sake, this monkey spares no thought for his own life. Gaja, Gavaksha, Gavaya, Nala, and Nila --
Shloka 47 (yuddha.27.47)
एकैकमेव योधानां कोटिभिर्दशभिर्वृतः । तथान्ये वानरश्रेष्ठा विन्ध्यपर्वतवासिनः ॥ ६-२७-४७ ॥
ekaikam eva yodhānāṃ koṭibhir daśabhir vṛtaḥ | tathānye vānaraśreṣṭhā vindhyaparvatavāsinaḥ || 6-27-47 ||
each one of these is attended by ten crores of warriors. And there are yet other excellent monkeys, dwellers of the Vindhya mountains,
Shloka 48 (yuddha.27.48)
न शक्यन्ते बहुत्वात्तु संख्यातुं लघुविक्रमाः । सर्वे महाराज महाप्रभावाः सर्वे महाशैलनिकाशकायाः । सर्वे समर्थाः पृथिवीं क्षणेन कर्तुं प्रविध्वस्तविकीर्णशैलाम् ॥ ६-२७-४८ ॥
na śakyante bahutvāt tu saṃkhyātuṃ laghuvikramāḥ | sarve mahārāja mahāprabhāvāḥ sarve mahāśailanikāśakāyāḥ | sarve samarthāḥ pṛthivīṃ kṣaṇena kartuṃ pravidhvastavikīrṇaśailām || 6-27-48 ||
so numerous that they cannot be counted, though swift and nimble in their movement. O great king, all of them are of immense power, their bodies like great mountains, and all are capable, in a single instant, of levelling the earth by shattering and scattering its mountains.