Skip to main content

Yuddha Kanda · Sarga 41

Angada's Embassy to Ravana

Sarga 40All sargasSarga 42

Shloka 1 (yuddha.41.1)

अथ तस्मिन्निमित्तानि दृष्ट्वा लक्ष्मणपूर्वजः। सुग्रीवं सम्परिष्वज्य रामो वचनमब्रवीत् ॥ 41.1 ॥

atha tasminnimittāni dṛṣṭvā lakṣmaṇapūrvajaḥ| sugrīvaṃ sampariṣvajya rāmo vacanamabravīt || 41.1 ||

Then Rama, the elder brother of Lakshmana, seeing the marks of combat on Sugriva's body, embraced him and spoke these words.

Shloka 2 (yuddha.41.2)

असम्मन्त्र्य मया सार्धं तदिदं साहसं कृतम्। एवं साहसयुक्तानि न कुर्वन्ति जनेश्वराः ॥ 41.2 ॥

asammantrya mayā sārdhaṃ tadidaṃ sāhasaṃ kṛtam| evaṃ sāhasayuktāni na kurvanti janeśvarāḥ || 41.2 ||

"Without consulting me, you have done this reckless act. Kings do not indulge in such rashness."

Shloka 3 (yuddha.41.3)

संशये स्थाप्य मां चेदं बलं चेमं विभीषणम्। कष्टं कृतमिदं वीर साहसं साहसप्रिय ॥ 41.3 ॥

saṃśaye sthāpya māṃ cedaṃ balaṃ cemaṃ vibhīṣaṇam| kaṣṭaṃ kṛtamidaṃ vīra sāhasaṃ sāhasapriya || 41.3 ||

"O hero fond of daring deeds! By putting me, this army, and Vibhishana into anxious suspense, you have done a distressing and reckless thing."

Shloka 4 (yuddha.41.4)

इदानीं मा कृथा वीर एवंविधमरिंदम। त्वयि किंचित्समापन्ने किं कार्यं सीतया मम ॥ 41.4 ॥

idānīṃ mā kṛthā vīra evaṃvidhamariṃdama| tvayi kiṃcitsamāpanne kiṃ kāryaṃ sītayā mama || 41.4 ||

"O warrior, subduer of foes! Do not act thus again. If any harm had befallen you, what use would Sita be to me?"

Shloka 5 (yuddha.41.5)

भरतेन महाबाहो लक्ष्मणेन यवीयसा। शत्रुघ्नेन च शत्रुघ्न स्वशरीरेण वा पुनः ॥ 41.5 ॥

bharatena mahābāho lakṣmaṇena yavīyasā| śatrughnena ca śatrughna svaśarīreṇa vā punaḥ || 41.5 ||

"What use would Bharata, my younger brother Lakshmana, Shatrughna, or even my own body be to me, O mighty-armed one?"

Shloka 6 (yuddha.41.6)

त्वयि चानागते पूर्वमिति मे निश्चिता मतिः। जानतश्चापि ते वीर्यं महेन्द्रवरुणोपम ॥ 41.6 ॥

tvayi cānāgate pūrvamiti me niścitā matiḥ| jānataścāpi te vīryaṃ mahendravaruṇopama || 41.6 ||

"Even knowing your valour, equal to Mahendra and Varuna, this was my firm earlier resolve, had you not returned first —"

Shloka 7 (yuddha.41.7)

हत्वाहं रावणं युद्धे सपुत्रबलवाहनम्। अभिषिच्य च लङ्कायां विभीषणमथापि च ॥ 41.7 ॥

hatvāhaṃ rāvaṇaṃ yuddhe saputrabalavāhanam| abhiṣicya ca laṅkāyāṃ vibhīṣaṇamathāpi ca || 41.7 ||

"— that having slain Ravana in battle along with his sons, army and mounts, and having installed Vibhishana on the throne of Lanka,"

Shloka 8 (yuddha.41.8)

भरते राज्यमारोप्य त्यक्ष्ये देहं महाबल। तमेवं वादिनं रामं सुग्रीवः प्रत्यभाषत ॥ 41.8 ॥

bharate rājyamāropya tyakṣye dehaṃ mahābala| tamevaṃ vādinaṃ rāmaṃ sugrīvaḥ pratyabhāṣata || 41.8 ||

"— O mighty one, having set the kingdom upon Bharata, I would have given up my body." To Rama, who spoke thus, Sugriva then replied —

Shloka 9 (yuddha.41.9)

तव भार्यापहर्तारं दृष्ट्वा राघव रावणम्। मर्षयामि कथं वीर जानन् विक्रममात्मनः ॥ 41.9 ॥

tava bhāryāpahartāraṃ dṛṣṭvā rāghava rāvaṇam| marṣayāmi kathaṃ vīra jānan vikramamātmanaḥ || 41.9 ||

"O brave Raghava! Seeing Ravana, who abducted your wife, and knowing my own strength, how could I have borne it?"

Shloka 10 (yuddha.41.10)

इत्येवं वादिनं वीरमभिनन्द्य च राघवः। लक्ष्मणं लक्ष्मिसम्पन्नमिदं वचनमब्रवीत् ॥ 41.10 ॥

ityevaṃ vādinaṃ vīramabhinandya ca rāghavaḥ| lakṣmaṇaṃ lakṣmisampannamidaṃ vacanamabravīt || 41.10 ||

Having thus commended that hero Sugriva who spoke so, Raghava then addressed these words to the auspicious Lakshmana —

Shloka 11 (yuddha.41.11)

परिगृह्योदकं शीतं वनानि फलवन्ति च। बलौघं संविभज्येमं व्यूह्य तिष्ठाम लक्ष्मण ॥ 41.11 ॥

parigṛhyodakaṃ śītaṃ vanāni phalavanti ca| balaughaṃ saṃvibhajyemaṃ vyūhya tiṣṭhāma lakṣmaṇa || 41.11 ||

"O Lakshmana! Let us occupy a spot with cool water and fruit-laden groves, divide this great army, array it in battle-order, and remain alert."

Shloka 12 (yuddha.41.12)

लोकक्षयकरं भीमं भयं पश्याम्युपस्थितम्। निबर्हणं प्रवीराणामृक्षवानररक्षसाम् ॥ 41.12 ॥

lokakṣayakaraṃ bhīmaṃ bhayaṃ paśyāmyupasthitam| nibarhaṇaṃ pravīrāṇāmṛkṣavānararakṣasām || 41.12 ||

"I foresee a terrible, world-destroying calamity approaching — the annihilation of the finest heroes among bears, monkeys and rakshasas."

Shloka 13 (yuddha.41.13)

वाता हि परुषं वान्ति कम्पते च वसुंधरा। पर्वताग्राणि वेपन्ते नदन्ति धरणीधराः ॥ 41.13 ॥

vātā hi paruṣaṃ vānti kampate ca vasuṃdharā| parvatāgrāṇi vepante nadanti dharaṇīdharāḥ || 41.13 ||

Harsh winds are blowing, the earth is trembling, mountain-peaks are shaking, and the earth-bearing mountains are toppling.

Shloka 14 (yuddha.41.14)

मेघाः क्रव्यादसंकाशाः परुषाः परुषस्वराः। क्रूराः क्रूरं प्रवर्षन्ते मिश्रं शोणितबिन्दुभिः ॥ 41.14 ॥

meghāḥ kravyādasaṃkāśāḥ paruṣāḥ paruṣasvarāḥ| krūrāḥ krūraṃ pravarṣante miśraṃ śoṇitabindubhiḥ || 41.14 ||

Sinister clouds, harsh and roaring like carnivorous beasts, are raining down a dreadful downpour mixed with drops of blood.

Shloka 15 (yuddha.41.15)

रक्तचन्दनसंकाशा संध्या परमदारुणा। ज्वलच्च निपतत्येतदादित्यादग्निमण्डलम् ॥ 41.15 ॥

raktacandanasaṃkāśā saṃdhyā paramadāruṇā| jvalacca nipatatyetadādityādagnimaṇḍalam || 41.15 ||

The twilight, red as blood-sandal, is fearsome in the extreme, and this blazing orb of fire is falling from the sun.

Shloka 16 (yuddha.41.16)

आदित्यमभिवाश्यन्ति जनयन्तो महद्भयम्। दीना दीनस्वरा घोरा अप्रशस्ता मृगद्विजाः ॥ 41.16 ॥

ādityamabhivāśyanti janayanto mahadbhayam| dīnā dīnasvarā ghorā apraśastā mṛgadvijāḥ || 41.16 ||

Birds, screeching toward the sun, are stirring up great terror; wretched, plaintive-voiced, dreadful and inauspicious are the beasts and birds now seen.

Shloka 17 (yuddha.41.17)

रजन्यामप्रकाशश्च संतापयति चन्द्रमाः। कृष्णरक्तांशुपर्यन्तो यथा लोकस्य संक्षये ॥ 41.17 ॥

rajanyāmaprakāśaśca saṃtāpayati candramāḥ| kṛṣṇaraktāṃśuparyanto yathā lokasya saṃkṣaye || 41.17 ||

By night the moon, though dim, spreads only distress — ringed with black and red rays, as though at the world's dissolution.

Shloka 18 (yuddha.41.18)

ह्रस्वो रूक्षोऽप्रशस्तश्च परिवेषः सुलोहितः। आदित्यमण्डले नीलं लक्ष्म लक्ष्मण दृश्यते ॥ 41.18 ॥

hrasvo rūkṣo'praśastaśca pariveṣaḥ sulohitaḥ| ādityamaṇḍale nīlaṃ lakṣma lakṣmaṇa dṛśyate || 41.18 ||

O Lakshmana! A small, harsh, ill-omened, deep-red halo is seen about the sun's disc, and within it a dark mark appears.

Shloka 19 (yuddha.41.19)

दृश्यन्ते न यथावच्च नक्षत्राण्यभिवर्तते। युगान्तमिव लोकस्य पश्य लक्ष्मण शंसति ॥ 41.19 ॥

dṛśyante na yathāvacca nakṣatrāṇyabhivartate| yugāntamiva lokasya paśya lakṣmaṇa śaṃsati || 41.19 ||

O Lakshmana! The stars are not appearing as they should — behold, this seems to proclaim the world's final dissolution.

Shloka 20 (yuddha.41.20)

काकाः श्येनास्तथा गृध्रा नीचैः परिपतन्ति च। शिवाश्चाप्यशुभा वाचः प्रवदन्ति महास्वनाः ॥ 41.20 ॥

kākāḥ śyenāstathā gṛdhrā nīcaiḥ paripatanti ca| śivāścāpyaśubhā vācaḥ pravadanti mahāsvanāḥ || 41.20 ||

Crows, hawks and vultures are flying low, and jackals too are howling out inauspicious, piercing cries.

Shloka 21 (yuddha.41.21)

शैलैः शूलैश्च खड्गैश्च विमुक्तैः कपिराक्षसैः। भविष्यत्यावृता भूमिर्मांसशोणितकर्दमा ॥ 41.21 ॥

śailaiḥ śūlaiśca khaḍgaiśca vimuktaiḥ kapirākṣasaiḥ| bhaviṣyatyāvṛtā bhūmirmāṃsaśoṇitakardamā || 41.21 ||

With boulders, spears and swords hurled by monkeys and rakshasas, this earth will soon become covered in a mire of flesh and blood.

Shloka 22 (yuddha.41.22)

क्षिप्रमद्य दुराधर्षां पुरीं रावणपालिताम्। अभियाम जवेनैव सर्वतो हरिभिर्वृताः ॥ 41.22 ॥

kṣipramadya durādharṣāṃ purīṃ rāvaṇapālitām| abhiyāma javenaiva sarvato haribhirvṛtāḥ || 41.22 ||

"So, surrounded on every side by the monkeys, let us swiftly assail that formidable city guarded by Ravana, this very moment."

Shloka 23 (yuddha.41.23)

इत्येवं तु वदन् वीरो लक्ष्मणं लक्ष्मणाग्रजः। तस्मादवातरच्छीघ्रं पर्वताग्रान्महाबलः ॥ 41.23 ॥

ityevaṃ tu vadan vīro lakṣmaṇaṃ lakṣmaṇāgrajaḥ| tasmādavātaracchīghraṃ parvatāgrānmahābalaḥ || 41.23 ||

Thus speaking to Lakshmana, that mighty hero, Lakshmana's elder brother, swiftly descended from the mountain-peak.

Shloka 24 (yuddha.41.24)

अवतीर्य तु धर्मात्मा तस्माच्छैलात् स राघवः। परैः परमदुर्धर्षं ददर्श बलमात्मनः ॥ 41.24 ॥

avatīrya tu dharmātmā tasmācchailāt sa rāghavaḥ| paraiḥ paramadurdharṣaṃ dadarśa balamātmanaḥ || 41.24 ||

Having descended from that mountain, the righteous Raghava beheld his own army, utterly unconquerable by the enemy.

Shloka 25 (yuddha.41.25)

संनह्य तु ससुग्रीवः कपिराजबलं महत्। कालज्ञो राघवः काले संयुगायाभ्यचोदयत् ॥ 41.25 ॥

saṃnahya tu sasugrīvaḥ kapirājabalaṃ mahat| kālajño rāghavaḥ kāle saṃyugāyābhyacodayat || 41.25 ||

Raghava, knowing the fitting hour, together with Sugriva made ready the vast army of the monkey king and, at the right moment, roused it to battle.

Shloka 26 (yuddha.41.26)

ततः काले महाबाहुर्बलेन महता वृतः। प्रस्थितः पुरतो धन्वी लङ्कामभिमुखः पुरीम् ॥ 41.26 ॥

tataḥ kāle mahābāhurbalena mahatā vṛtaḥ| prasthitaḥ purato dhanvī laṅkāmabhimukhaḥ purīm || 41.26 ||

Then, at that fitting hour, the mighty-armed Rama, surrounded by his vast host, bow in hand, marched forth in front, facing toward the city of Lanka.

Shloka 27 (yuddha.41.27)

तं विभीषणसुग्रीवौ हनूमाञ्जाम्बवान् नलः। ऋक्षराजस्तथा नीलो लक्ष्मणश्चान्वयुस्तदा ॥ 41.27 ॥

taṃ vibhīṣaṇasugrīvau hanūmāñjāmbavān nalaḥ| ṛkṣarājastathā nīlo lakṣmaṇaścānvayustadā || 41.27 ||

Then Vibhishana, Sugriva, Hanuman, Jambavan, Nala, the king of bears, as well as Nila and Lakshmana, accompanied him.

Shloka 28 (yuddha.41.28)

ततः पश्चात् सुमहती पृतनर्क्षवनौकसाम्। प्रच्छाद्य महतीं भूमिमनुयाति स्म राघवम् ॥ 41.28 ॥

tataḥ paścāt sumahatī pṛtanarkṣavanaukasām| pracchādya mahatīṃ bhūmimanuyāti sma rāghavam || 41.28 ||

Thereafter the vast army of bears and monkeys, covering the wide earth, followed close behind Raghava.

Shloka 29 (yuddha.41.29)

शैलशृङ्गाणि शतशः प्रवृद्धांश्च महीरुहान्। जगृहुः कुञ्जरप्रख्या वानराः परवारणाः ॥ 41.29 ॥

śailaśṛṅgāṇi śataśaḥ pravṛddhāṃśca mahīruhān| jagṛhuḥ kuñjaraprakhyā vānarāḥ paravāraṇāḥ || 41.29 ||

Monkeys, huge as elephants, tore up and carried hundreds of mountain-crests and great, well-grown trees.

Shloka 30 (yuddha.41.30)

तौ त्वदीर्घेण कालेन भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ। रावणस्य पुरीं लङ्कामासेदतुररिंदमौ ॥ 41.30 ॥

tau tvadīrgheṇa kālena bhrātarau rāmalakṣmaṇau| rāvaṇasya purīṃ laṅkāmāsedaturariṃdamau || 41.30 ||

In no long time those two brothers, Rama and Lakshmana, subduers of foes, reached Ravana's city of Lanka.

Shloka 31 (yuddha.41.31)

पताकामालिनीं रम्यामुद्यानवनशोभिताम्। चित्रवप्रां सुदुष्प्रापामुच्चैः प्राकारतोरणाम् ॥ 41.31 ॥

patākāmālinīṃ ramyāmudyānavanaśobhitām| citravaprāṃ suduṣprāpāmuccaiḥ prākāratoraṇām || 41.31 ||

That city, garlanded with rows of banners, lovely with parks and groves, of wondrous rampart, hard of access, ringed with towering walls and archways —

Shloka 32 (yuddha.41.32)

तां सुरैरपि दुर्धर्षां रामवाक्यप्रचोदिताः। यथानिदेशं सम्पीड्य न्यविशन्त वनौकसः ॥ 41.32 ॥

tāṃ surairapi durdharṣāṃ rāmavākyapracoditāḥ| yathānideśaṃ sampīḍya nyaviśanta vanaukasaḥ || 41.32 ||

— invincible even to the gods — before that city the monkeys, spurred on by Rama's word, encamped in due order, obedient to command.

Shloka 33 (yuddha.41.33)

लङ्कायास्तूत्तरद्वारं शैलशृङ्गमिवोन्नतम्। रामः सहानुजो धन्वी जुगोप च रुरोध च ॥ 41.33 ॥

laṅkāyāstūttaradvāraṃ śailaśṛṅgamivonnatam| rāmaḥ sahānujo dhanvī jugopa ca rurodha ca || 41.33 ||

Rama, bow in hand, together with his younger brother, himself guarded and besieged Lanka's northern gate, lofty as a mountain-peak.

Shloka 34 (yuddha.41.34)

लङ्कामुपनिविष्टस्तु रामो दशरथात्मजः। लक्ष्मणानुचरो वीरः पुरीं रावणपालिताम् ॥ 41.34 ॥

laṅkāmupaniviṣṭastu rāmo daśarathātmajaḥ| lakṣmaṇānucaro vīraḥ purīṃ rāvaṇapālitām || 41.34 ||

The heroic son of Dasharatha, Rama, attended by Lakshmana, went and encamped close beside that city of Lanka guarded by Ravana.

Shloka 35 (yuddha.41.35)

उत्तरद्वारमासाद्य यत्र तिष्ठति रावणः। नान्यो रामाद्धि तद् द्वारं समर्थः परिरक्षितुम् ॥ 41.35 ॥

uttaradvāramāsādya yatra tiṣṭhati rāvaṇaḥ| nānyo rāmāddhi tad dvāraṃ samarthaḥ parirakṣitum || 41.35 ||

He besieged the very northern gate where Ravana himself resided, for none but Rama was capable of holding that gate secure.

Shloka 36 (yuddha.41.36)

रावणाधिष्ठितं भीमं वरुणेनेव सागरम्। सायुधै राक्षसैर्भीमैरभिगुप्तं समन्ततः ॥ 41.36 ॥

rāvaṇādhiṣṭhitaṃ bhīmaṃ varuṇeneva sāgaram| sāyudhai rākṣasairbhīmairabhiguptaṃ samantataḥ || 41.36 ||

That gate, held by Ravana, was as awesome as the ocean guarded by Varuna, and was hemmed in on every side by dreadful, armed rakshasas —

Shloka 37 (yuddha.41.37)

लघूनां त्रासजननं पातालमिव दानवैः। विन्यस्तानि च योधानां बहूनि विविधानि च ॥ 41.37 ॥

laghūnāṃ trāsajananaṃ pātālamiva dānavaiḥ| vinyastāni ca yodhānāṃ bahūni vividhāni ca || 41.37 ||

— fearsome to lesser folk, like the netherworld guarded by demons; and Rama saw there the many kinds of weapons and armour arrayed by the warriors.

Shloka 38 (yuddha.41.38)

ददर्शायुधजालानि तथैव कवचानि च। पूर्वं तु द्वारमासाद्य नीलो हरिचमूपतिः ॥ 41.38 ॥

dadarśāyudhajālāni tathaiva kavacāni ca| pūrvaṃ tu dvāramāsādya nīlo haricamūpatiḥ || 41.38 ||

Nila, chief of the monkey-army, the valiant one, went and took his stand at the eastern gate, along with Mainda and Dvivida.

Shloka 39 (yuddha.41.39)

अतिष्ठत् सह मैन्देन द्विविदेन च वीर्यवान्। अङ्गदो दक्षिणद्वारं जग्राह सुमहाबलः ॥ 41.39 ॥

atiṣṭhat saha maindena dvividena ca vīryavān| aṅgado dakṣiṇadvāraṃ jagrāha sumahābalaḥ || 41.39 ||

The mighty Angada, with Rishabha, Gavaksha, Gaja and Gavaya, took charge of the southern gate.

Shloka 40 (yuddha.41.40)

ऋषभेण गवाक्षेण गजेन गवयेन च। हनूमान् पश्चिमद्वारं ररक्ष बलवान् कपिः ॥ 41.40 ॥

ṛṣabheṇa gavākṣeṇa gajena gavayena ca| hanūmān paścimadvāraṃ rarakṣa balavān kapiḥ || 41.40 ||

The powerful monkey Hanuman, joined by Pramathi, Praghasa and other heroes, guarded the western gate.

Shloka 41 (yuddha.41.41)

प्रमाथिप्रघसाभ्यां च वीरैरन्यैश्च संगतः। मध्यमे च स्वयं गुल्मे सुग्रीवः समतिष्ठत ॥ 41.41 ॥

pramāthipraghasābhyāṃ ca vīrairanyaiśca saṃgataḥ| madhyame ca svayaṃ gulme sugrīvaḥ samatiṣṭhata || 41.41 ||

Sugriva himself, together with all the foremost monkeys, swift as Garuda and the wind, took his stand in the central encampment.

Shloka 42 (yuddha.41.42)

सह सर्वैर्हरिश्रेष्ठैः सुपर्णपवनोपमैः। वानराणां तु षट्त्रिंशत्कोट्यः प्रख्यातयूथपाः ॥ 41.42 ॥

saha sarvairhariśreṣṭhaiḥ suparṇapavanopamaiḥ| vānarāṇāṃ tu ṣaṭtriṃśatkoṭyaḥ prakhyātayūthapāḥ || 41.42 ||

Thirty-six crores of renowned monkey commanders, pressing forward, took position wherever the monkey Sugriva himself stood.

Shloka 43 (yuddha.41.43)

निपीड्योपनिविष्टाश्च सुग्रीवो यत्र वानरः। शासनेन तु रामस्य लक्ष्मणः सविभीषणः ॥ 41.43 ॥

nipīḍyopaniviṣṭāśca sugrīvo yatra vānaraḥ| śāsanena tu rāmasya lakṣmaṇaḥ savibhīṣaṇaḥ || 41.43 ||

By Rama's command, Lakshmana, together with Vibhishana, stationed a full crore of monkeys at every single gate.

Shloka 44 (yuddha.41.44)

द्वारे द्वारे हरीणां तु कोटिं कोटीर्न्यवेशयत्। पश्चिमेन तु रामस्य सुषेणः सहजाम्बवान् ॥ 41.44 ॥

dvāre dvāre harīṇāṃ tu koṭiṃ koṭīrnyaveśayat| paścimena tu rāmasya suṣeṇaḥ sahajāmbavān || 41.44 ||

To the west of Rama, not far off, Sushena, together with Jambavan and followed by a vast host, took his stand at the intermediate post.

Shloka 45 (yuddha.41.45)

अदूरान्मध्यमे गुल्मे तस्थौ बहुबलानुगः। ते तु वानरशार्दूलाः शार्दूला इव दंष्ट्रिणः। गृहीत्वा द्रुमशैलाग्रान् हृष्टा युद्धाय तस्थिरे ॥ 41.45 ॥

adūrānmadhyame gulme tasthau bahubalānugaḥ| te tu vānaraśārdūlāḥ śārdūlā iva daṃṣṭriṇaḥ| gṛhītvā drumaśailāgrān hṛṣṭā yuddhāya tasthire || 41.45 ||

Those tiger-like monkeys, fanged like beasts of prey, seized trees and mountain-crags in hand and stood delighted, awaiting battle.

Shloka 46 (yuddha.41.46)

सर्वे विकृतलाङ्गूलाः सर्वे दंष्ट्रानखायुधाः। सर्वे विकृतचित्राङ्गाः सर्वे च विकृताननाः ॥ 41.46 ॥

sarve vikṛtalāṅgūlāḥ sarve daṃṣṭrānakhāyudhāḥ| sarve vikṛtacitrāṅgāḥ sarve ca vikṛtānanāḥ || 41.46 ||

All had their tails curled in strange fashion, all bore fang and claw as their only weapons, all had bodies of wondrous form, all had grim, fierce faces.

Shloka 47 (yuddha.41.47)

दशनागबलाः केचित् केचिद् दशगुणोत्तराः। केचिन्नागसहस्रस्य बभूवुस्तुल्यविक्रमाः ॥ 41.47 ॥

daśanāgabalāḥ kecit kecid daśaguṇottarāḥ| kecinnāgasahasrasya babhūvustulyavikramāḥ || 41.47 ||

Some had the strength of ten elephants, some ten times that again, and some possessed the might equal to a thousand elephants.

Shloka 48 (yuddha.41.48)

सन्ति चौघबलाः केचित् केचिच्छतगुणोत्तराः। अप्रमेयबलाश्चान्ये तत्रासन् हरियूथपाः ॥ 41.48 ॥

santi caughabalāḥ kecit kecicchataguṇottarāḥ| aprameyabalāścānye tatrāsan hariyūthapāḥ || 41.48 ||

Some had the strength of an ogha of elephants, some a hundred times more; and there were other chiefs of the monkey host possessing measureless strength.

Shloka 49 (yuddha.41.49)

अद्भुतश्च विचित्रश्च तेषामासीत् समागमः। तत्र वानरसैन्यानां शलभानामिवोद्गमः ॥ 41.49 ॥

adbhutaśca vicitraśca teṣāmāsīt samāgamaḥ| tatra vānarasainyānāṃ śalabhānāmivodgamaḥ || 41.49 ||

Marvellous and strange was that gathering — the host of monkeys swarmed there like a cloud of locusts.

Shloka 50 (yuddha.41.50)

परिपूर्णमिवाकाशं सम्पूर्णेव च मेदिनी। लङ्कामुपनिविष्टैश्च सम्पतद्भिश्च वानरैः ॥ 41.50 ॥

paripūrṇamivākāśaṃ sampūrṇeva ca medinī| laṅkāmupaniviṣṭaiśca sampatadbhiśca vānaraiḥ || 41.50 ||

The sky seemed utterly filled, and the earth too appeared entirely covered — such was the sight, as monkeys converged upon Lanka and streamed down on every side.

Shloka 51 (yuddha.41.51)

शतं शतसहस्राणां पृतनर्क्षवनौकसाम्। लङ्काद्वाराण्युपाजग्मुरन्ये योद्धुं समन्ततः ॥ 41.51 ॥

śataṃ śatasahasrāṇāṃ pṛtanarkṣavanaukasām| laṅkādvārāṇyupājagmuranye yoddhuṃ samantataḥ || 41.51 ||

A hundred divisions, each a hundred thousand strong, of bears and monkeys advanced toward the gates of Lanka, while the rest pressed forward to fight from every side.

Shloka 52 (yuddha.41.52)

आवृतः स गिरिः सर्वैस्तैः समन्तात् प्लवङ्गमैः। अयुतानां सहस्रं च पुरीं तामभ्यवर्तत ॥ 41.52 ॥

āvṛtaḥ sa giriḥ sarvaistaiḥ samantāt plavaṅgamaiḥ| ayutānāṃ sahasraṃ ca purīṃ tāmabhyavartata || 41.52 ||

That mountain was surrounded on every side by all those monkeys; a full crore of them encircled that city all about.

Shloka 53 (yuddha.41.53)

वानरैर्बलवद्भिश्च बभूव द्रुमपाणिभिः। सर्वतः संवृता लङ्का दुष्प्रवेशापि वायुना ॥ 41.53 ॥

vānarairbalavadbhiśca babhūva drumapāṇibhiḥ| sarvataḥ saṃvṛtā laṅkā duṣpraveśāpi vāyunā || 41.53 ||

With mighty monkeys bearing tree-trunks in hand, Lanka was so completely surrounded that even the wind could scarcely find entry.

Shloka 54 (yuddha.41.54)

राक्षसा विस्मयं जग्मुः सहसाभिनिपीडिताः। वानरैर्मेघसंकाशैः शक्रतुल्यपराक्रमैः ॥ 41.54 ॥

rākṣasā vismayaṃ jagmuḥ sahasābhinipīḍitāḥ| vānarairmeghasaṃkāśaiḥ śakratulyaparākramaiḥ || 41.54 ||

Suddenly hemmed in by monkeys, cloud-dark and valorous as Indra, the rakshasas were overcome with astonishment.

Shloka 55 (yuddha.41.55)

महाञ्छब्दोऽभवत् तत्र बलौघस्याभिवर्ततः। सागरस्येव भिन्नस्य यथा स्यात् सलिलस्वनः ॥ 41.55 ॥

mahāñchabdo'bhavat tatra balaughasyābhivartataḥ| sāgarasyeva bhinnasya yathā syāt salilasvanaḥ || 41.55 ||

As that vast army surged forward, a tremendous roar arose there, like the sound of the ocean's waters breaking upon the shore.

Shloka 56 (yuddha.41.56)

तेन शब्देन महता सप्राकारा सतोरणा। लङ्का प्रचलिता सर्वा सशैलवनकानना ॥ 41.56 ॥

tena śabdena mahatā saprākārā satoraṇā| laṅkā pracalitā sarvā saśailavanakānanā || 41.56 ||

By that mighty sound, the whole of Lanka — with its ramparts, archways, hills, woods and forests — began to tremble.

Shloka 57 (yuddha.41.57)

रामलक्ष्मणगुप्ता सा सुग्रीवेण च वाहिनी। बभूव दुर्धर्षतरा सर्वैरपि सुरासुरैः ॥ 41.57 ॥

rāmalakṣmaṇaguptā sā sugrīveṇa ca vāhinī| babhūva durdharṣatarā sarvairapi surāsuraiḥ || 41.57 ||

That army, guarded by Rama, Lakshmana and Sugriva, became more unassailable than even all the gods and demons combined.

Shloka 58 (yuddha.41.58)

राघवः संनिवेश्यैवं स्वसैन्यं रक्षसां वधे। सम्मन्त्र्य मन्त्रिभिः सार्धं निश्चित्य च पुनः पुनः ॥ 41.58 ॥

rāghavaḥ saṃniveśyaivaṃ svasainyaṃ rakṣasāṃ vadhe| sammantrya mantribhiḥ sārdhaṃ niścitya ca punaḥ punaḥ || 41.58 ||

Having thus arrayed his army for the destruction of the rakshasas, Raghava took counsel again and again with his ministers and settled upon his course.

Shloka 59 (yuddha.41.59)

आनन्तर्यमभिप्रेप्सुः क्रमयोगार्थतत्त्ववित्। विभीषणस्यानुमते राजधर्ममनुस्मरन् ॥ 41.59 ॥

ānantaryamabhiprepsuḥ kramayogārthatattvavit| vibhīṣaṇasyānumate rājadharmamanusmaran || 41.59 ||

Knowing well the principle of the fourfold expedients, and eager for what should follow next, Rama, with Vibhishana's concurrence, recalling the duty of kings —

Shloka 60 (yuddha.41.60)

अङ्गदं वालितनयं समाहूयेदमब्रवीत्। गत्वा सौम्य दशग्रीवं ब्रूहि मद्वचनात् कपे ॥ 41.60 ॥

aṅgadaṃ vālitanayaṃ samāhūyedamabravīt| gatvā saumya daśagrīvaṃ brūhi madvacanāt kape || 41.60 ||

— summoned Angada, son of Vali, and spoke thus: "Go, gentle one, and tell the ten-necked Ravana, in my own words, O monkey —"

Shloka 61 (yuddha.41.61)

लङ्घयित्वा पुरीं लङ्कां भयं त्यक्त्वा गतव्यथः। भ्रष्टश्रीकं गतैश्वर्यं मुमूर्षानष्टचेतनम् ॥ 41.61 ॥

laṅghayitvā purīṃ laṅkāṃ bhayaṃ tyaktvā gatavyathaḥ| bhraṣṭaśrīkaṃ gataiśvaryaṃ mumūrṣānaṣṭacetanam || 41.61 ||

"— having crossed the city of Lanka, casting off fear, free from anxiety, go to him whose glory is fallen, whose sovereignty is lost, who craves death, whose senses are undone —"

Shloka 62 (yuddha.41.62)

ऋषीणां देवतानां च गन्धर्वाप्सरसां तथा। नागानामथ यक्षाणां राज्ञां च रजनीचर ॥ 41.62 ॥

ṛṣīṇāṃ devatānāṃ ca gandharvāpsarasāṃ tathā| nāgānāmatha yakṣāṇāṃ rājñāṃ ca rajanīcara || 41.62 ||

"O ranger of the night! toward sages, gods, gandharvas and apsaras, nagas, yakshas and kings —"

Shloka 63 (yuddha.41.63)

यच्च पापं कृतं मोहादवलिप्तेन राक्षस। नूनं ते विगतो दर्पः स्वयंभूवरदानजः। तस्य पापस्य सम्प्राप्ता व्युष्टिरद्य दुरासदा ॥ 41.63 ॥

yacca pāpaṃ kṛtaṃ mohādavaliptena rākṣasa| nūnaṃ te vigato darpaḥ svayaṃbhūvaradānajaḥ| tasya pāpasya samprāptā vyuṣṭiradya durāsadā || 41.63 ||

"— whatever sin you, deluded and arrogant, have committed, O rakshasa, surely that pride born of Brahma's boon has now departed; the harsh consequence of that sin has come upon you this day."

Shloka 64 (yuddha.41.64)

यस्य दण्डधरस्तेऽहं दाराहरणकर्शितः। दण्डं धारयमाणस्तु लङ्काद्वारे व्यवस्थितः ॥ 41.64 ॥

yasya daṇḍadharaste'haṃ dārāharaṇakarśitaḥ| daṇḍaṃ dhārayamāṇastu laṅkādvāre vyavasthitaḥ || 41.64 ||

"Wounded by the abduction of my wife, I am the wielder of that rod of chastisement; bearing the rod, I stand here at the gate of Lanka."

Shloka 65 (yuddha.41.65)

पदवीं देवतानां च महर्षीणां च राक्षस। राजर्षीणां च सर्वेषां गमिष्यसि युधि स्थिरः ॥ 41.65 ॥

padavīṃ devatānāṃ ca maharṣīṇāṃ ca rākṣasa| rājarṣīṇāṃ ca sarveṣāṃ gamiṣyasi yudhi sthiraḥ || 41.65 ||

"O rakshasa! Slain by me, standing firm in battle, you shall attain the path reserved for gods, great sages and all royal seers."

Shloka 66 (yuddha.41.66)

बलेन येन वै सीतां मायया राक्षसाधम। मामतिक्रमयित्वा त्वं हृतवांस्तन्निदर्शय ॥ 41.66 ॥

balena yena vai sītāṃ māyayā rākṣasādhama| māmatikramayitvā tvaṃ hṛtavāṃstannidarśaya || 41.66 ||

"O basest of rakshasas! Now display that very strength and magic by which you deceived and eluded me and carried her away."

Shloka 67 (yuddha.41.67)

अराक्षसमिमं लोकं कर्तास्मि निशितैः शरैः। न चेच्छरणमभ्येषि तामादाय तु मैथिलीम् ॥ 41.67 ॥

arākṣasamimaṃ lokaṃ kartāsmi niśitaiḥ śaraiḥ| na ceccharaṇamabhyeṣi tāmādāya tu maithilīm || 41.67 ||

"If you do not come seeking refuge, bringing Maithili with you, I shall make this world free of rakshasas with my sharp arrows."

Shloka 68 (yuddha.41.68)

धर्मात्मा राक्षसश्रेष्ठः सम्प्राप्तोऽयं विभीषणः। लङ्कैश्वर्यमिदं श्रीमान् ध्रुवं प्राप्नोत्यकण्टकम् ॥ 41.68 ॥

dharmātmā rākṣasaśreṣṭhaḥ samprāpto'yaṃ vibhīṣaṇaḥ| laṅkaiśvaryamidaṃ śrīmān dhruvaṃ prāpnotyakaṇṭakam || 41.68 ||

"This righteous, foremost of rakshasas, Vibhishana, has already come to me; surely this illustrious one shall now obtain the sovereignty of Lanka, free of every thorn."

Shloka 69 (yuddha.41.69)

नहि राज्यमधर्मेण भोक्तुं क्षणमपि त्वया। शक्यं मूर्खसहायेन पापेनाविदितात्मना ॥ 41.69 ॥

nahi rājyamadharmeṇa bhoktuṃ kṣaṇamapi tvayā| śakyaṃ mūrkhasahāyena pāpenāviditātmanā || 41.69 ||

"With foolish followers about you, sinful and unaware of your true self, you cannot enjoy this kingdom through unrighteousness even for a moment."

Shloka 70 (yuddha.41.70)

युध्यस्व मा धृतिं कृत्वा शौर्यमालम्ब्य राक्षस। मच्छरैस्त्वं रणे शान्तस्ततः पूतो भविष्यसि ॥ 41.70 ॥

yudhyasva mā dhṛtiṃ kṛtvā śauryamālambya rākṣasa| maccharaistvaṃ raṇe śāntastataḥ pūto bhaviṣyasi || 41.70 ||

"O rakshasa! Gather your resolve, rely on your valour, and fight; pacified by my arrows in battle, you shall become purified."

Shloka 71 (yuddha.41.71)

यद्याविशसि लोकांस्त्रीन् पक्षीभूतो निशाचर। मम चक्षुःपथं प्राप्य न जीवन् प्रतियास्यसि ॥ 41.71 ॥

yadyāviśasi lokāṃstrīn pakṣībhūto niśācara| mama cakṣuḥpathaṃ prāpya na jīvan pratiyāsyasi || 41.71 ||

"O ranger of the night! Even if you turn into a bird and enter the three worlds, once you come within range of my sight you shall not return alive."

Shloka 72 (yuddha.41.72)

ब्रवीमि त्वां हितं वाक्यं क्रियतामौर्ध्वदेहिकम्। सुदृष्टा क्रियतां लङ्का जीवितं ते मयि स्थितम् ॥ 41.72 ॥

bravīmi tvāṃ hitaṃ vākyaṃ kriyatāmaurdhvadehikam| sudṛṣṭā kriyatāṃ laṅkā jīvitaṃ te mayi sthitam || 41.72 ||

"I speak this beneficial word to you — perform your last obsequies; look well upon Lanka, for your life now rests in my hands."

Shloka 73 (yuddha.41.73)

इत्युक्तः स तु तारेयो रामेणाक्लिष्टकर्मणा। जगामाकाशमाविश्य मूर्तिमानिव हव्यवाट् ॥ 41.73 ॥

ityuktaḥ sa tu tāreyo rāmeṇākliṣṭakarmaṇā| jagāmākāśamāviśya mūrtimāniva havyavāṭ || 41.73 ||

Thus commanded by Rama of unwearied deeds, Tara's son Angada leapt into the sky and went forth, as if the fire-god himself given form.

Shloka 74 (yuddha.41.74)

सोऽतिपत्य मुहूर्तेन श्रीमान् रावणमन्दिरम्। ददर्शासीनमव्यग्रं रावणं सचिवैः सह ॥ 41.74 ॥

so'tipatya muhūrtena śrīmān rāvaṇamandiram| dadarśāsīnamavyagraṃ rāvaṇaṃ sacivaiḥ saha || 41.74 ||

That glorious Angada, reaching Ravana's palace within an instant, beheld Ravana seated calmly there among his ministers.

Shloka 75 (yuddha.41.75)

ततस्तस्याविदूरेण निपत्य हरिपुंगवः। दीप्ताग्निसदृशस्तस्थावङ्गदः कनकाङ्गदः ॥ 41.75 ॥

tatastasyāvidūreṇa nipatya haripuṃgavaḥ| dīptāgnisadṛśastasthāvaṅgadaḥ kanakāṅgadaḥ || 41.75 ||

Then that golden-braceleted Angada, descending close beside him, stood there radiant like a blazing fire.

Shloka 76 (yuddha.41.76)

तद् रामवचनं सर्वमन्यूनाधिकमुत्तमम्। सामात्यं श्रावयामास निवेद्यात्मानमात्मना ॥ 41.76 ॥

tad rāmavacanaṃ sarvamanyūnādhikamuttamam| sāmātyaṃ śrāvayāmāsa nivedyātmānamātmanā || 41.76 ||

Making himself known, he then caused Rama's entire message — that excellent word, neither lessened nor added to — to be heard by Ravana in the presence of his ministers.

Shloka 77 (yuddha.41.77)

दूतोऽहं कोसलेन्द्रस्य रामस्याक्लिष्टकर्मणः। वालिपुत्रोऽङ्गदो नाम यदि ते श्रोत्रमागतः ॥ 41.77 ॥

dūto'haṃ kosalendrasya rāmasyākliṣṭakarmaṇaḥ| vāliputro'ṅgado nāma yadi te śrotramāgataḥ || 41.77 ||

"I am the envoy of unwearied Rama, lord of Kosala — Angada by name, son of Vali. Has my name ever reached your ears?"

Shloka 78 (yuddha.41.78)

आह त्वां राघवो रामः कौसल्यानन्दवर्धनः। निष्पत्य प्रतियुध्यस्व नृशंस पुरुषो भव ॥ 41.78 ॥

āha tvāṃ rāghavo rāmaḥ kausalyānandavardhanaḥ| niṣpatya pratiyudhyasva nṛśaṃsa puruṣo bhava || 41.78 ||

"Raghava Rama, who gladdens Kausalya's heart, says to you — O cruel one, come forth and fight; prove yourself a man worthy of your race."

Shloka 79 (yuddha.41.79)

हन्तास्मि त्वां सहामात्यं सपुत्रज्ञातिबान्धवम्। निरुद्विग्नास्त्रयो लोका भविष्यन्ति हते त्वयि ॥ 41.79 ॥

hantāsmi tvāṃ sahāmātyaṃ saputrajñātibāndhavam| nirudvignāstrayo lokā bhaviṣyanti hate tvayi || 41.79 ||

"I shall slay you along with your ministers, sons, kinsmen and relatives; with you dead, the three worlds shall become free of fear."

Shloka 80 (yuddha.41.80)

देवदानवयक्षाणां गन्धर्वोरगरक्षसाम्। शत्रुमद्योद्धरिष्यामि त्वामृषीणां च कण्टकम् ॥ 41.80 ॥

devadānavayakṣāṇāṃ gandharvoragarakṣasām| śatrumadyoddhariṣyāmi tvāmṛṣīṇāṃ ca kaṇṭakam || 41.80 ||

"You, who are a thorn to gods, danavas, yakshas, gandharvas, serpents and rakshasas, I shall uproot as my enemy this very day."

Shloka 81 (yuddha.41.81)

विभीषणस्य चैश्वर्यं भविष्यति हते त्वयि। न चेत् सत्कृत्य वैदेहीं प्रणिपत्य प्रदास्यसि ॥ 41.81 ॥

vibhīṣaṇasya caiśvaryaṃ bhaviṣyati hate tvayi| na cet satkṛtya vaidehīṃ praṇipatya pradāsyasi || 41.81 ||

"If you do not, in reverence and with due honour, restore Vaidehi, then upon your death this sovereignty shall pass to Vibhishana."

Shloka 82 (yuddha.41.82)

इत्येवं परुषं वाक्यं ब्रुवाणे हरिपुङ्गवे। अमर्षवशमापन्नो निशाचरगणेश्वरः ॥ 41.82 ॥

ityevaṃ paruṣaṃ vākyaṃ bruvāṇe haripuṅgave| amarṣavaśamāpanno niśācaragaṇeśvaraḥ || 41.82 ||

As the foremost of monkeys spoke these harsh words, that lord of the night-rangers, Ravana, was overcome with fury.

Shloka 83 (yuddha.41.83)

ततः स रोषमापन्नः शशास सचिवांस्तदा। गृह्यतामिति दुर्मेधा वध्यतामिति चासकृत् ॥ 41.83 ॥

tataḥ sa roṣamāpannaḥ śaśāsa sacivāṃstadā| gṛhyatāmiti durmedhā vadhyatāmiti cāsakṛt || 41.83 ||

Then, his eyes red with rage, he repeatedly commanded his ministers: "Seize this fool, and let him be put to death."

Shloka 84 (yuddha.41.84)

रावणस्य वचः श्रुत्वा दीप्ताग्निमिव तेजसा। जगृहुस्तं ततो घोराश्चत्वारो रजनीचराः ॥ 41.84 ॥

rāvaṇasya vacaḥ śrutvā dīptāgnimiva tejasā| jagṛhustaṃ tato ghorāścatvāro rajanīcarāḥ || 41.84 ||

Hearing Ravana's words, four dreadful night-rangers seized him — Angada, blazing in splendour like fire.

Shloka 85 (yuddha.41.85)

ग्राहयामास तारेयः स्वयमात्मानमात्मवान्। बलं दर्शयितुं वीरो यातुधानगणे तदा ॥ 41.85 ॥

grāhayāmāsa tāreyaḥ svayamātmānamātmavān| balaṃ darśayituṃ vīro yātudhānagaṇe tadā || 41.85 ||

Wishing to display his own strength, the heroic son of Tara voluntarily allowed himself to be seized before the host of demons.

Shloka 86 (yuddha.41.86)

स तान् बाहुद्वयासक्तानादाय पतगानिव। प्रासादं शैलसंकाशमुत्पपाताङ्गदस्तदा ॥ 41.86 ॥

sa tān bāhudvayāsaktānādāya patagāniva| prāsādaṃ śailasaṃkāśamutpapātāṅgadastadā || 41.86 ||

Then Angada, seizing those four clinging to his two arms like birds, leapt up onto the palace roof, vast as a mountain.

Shloka 87 (yuddha.41.87)

तस्योत्पतनवेगेन निर्धूतास्तत्र राक्षसाः। भूमौ निपतिताः सर्वे राक्षसेन्द्रस्य पश्यतः ॥ 41.87 ॥

tasyotpatanavegena nirdhūtāstatra rākṣasāḥ| bhūmau nipatitāḥ sarve rākṣasendrasya paśyataḥ || 41.87 ||

By the force of that leap, the rakshasas were shaken loose and, before Ravana's very eyes, all fell tumbling to the ground.

Shloka 88 (yuddha.41.88)

ततः प्रासादशिखरं शैलशृङ्गमिवोन्नतम्। चक्राम राक्षसेन्द्रस्य वालिपुत्रः प्रतापवान् ॥ 41.88 ॥

tataḥ prāsādaśikharaṃ śailaśṛṅgamivonnatam| cakrāma rākṣasendrasya vāliputraḥ pratāpavān || 41.88 ||

Then that valorous son of Vali mounted the palace's pinnacle, lofty as a mountain-crest, in full sight of Ravana.

Shloka 89 (yuddha.41.89)

पफाल च तदाक्रान्तं दशग्रीवस्य पश्यतः। पुरा हिमवतः शृङ्गं वज्रेणेव विदारितम् ॥ 41.89 ॥

paphāla ca tadākrāntaṃ daśagrīvasya paśyataḥ| purā himavataḥ śṛṅgaṃ vajreṇeva vidāritam || 41.89 ||

Under his onslaught that pinnacle split apart then and there, before Ravana's eyes — as once, long ago, a peak of the Himalayas was riven by the thunderbolt.

Shloka 90 (yuddha.41.90)

भङ्क्त्वा प्रासादशिखरं नाम विश्राव्य चात्मनः। विनद्य सुमहानादमुत्पपात विहायसा ॥ 41.90 ॥

bhaṅktvā prāsādaśikharaṃ nāma viśrāvya cātmanaḥ| vinadya sumahānādamutpapāta vihāyasā || 41.90 ||

Having shattered the palace pinnacle and proclaimed his own name aloud, roaring a mighty roar, he rose up into the sky.

Shloka 91 (yuddha.41.91)

व्यथयन् राक्षसान् सर्वान् हर्षयंश्चापि वानरान्। स वानराणां मध्ये तु रामपार्श्वमुपागतः ॥ 41.91 ॥

vyathayan rākṣasān sarvān harṣayaṃścāpi vānarān| sa vānarāṇāṃ madhye tu rāmapārśvamupāgataḥ || 41.91 ||

Bringing distress to all the rakshasas and joy to the monkeys, he made his way through the ranks of monkeys to Rama's side.

Shloka 92 (yuddha.41.92)

रावणस्तु परं चक्रे क्रोधं प्रासादधर्षणात्। विनाशं चात्मनः पश्यन् निःश्वासपरमोऽभवत् ॥ 41.92 ॥

rāvaṇastu paraṃ cakre krodhaṃ prāsādadharṣaṇāt| vināśaṃ cātmanaḥ paśyan niḥśvāsaparamo'bhavat || 41.92 ||

Ravana, meanwhile, grew utterly enraged at the outrage done to his palace, and foreseeing his own destruction, fell to heaving deep sighs.

Shloka 93 (yuddha.41.93)

रामस्तु बहुभिर्हृष्टैर्विनदद्भिः प्लवङ्गमैः। वृतो रिपुवधाकाङ्क्षी युद्धायैवाभ्यवर्तत ॥ 41.93 ॥

rāmastu bahubhirhṛṣṭairvinadadbhiḥ plavaṅgamaiḥ| vṛto ripuvadhākāṅkṣī yuddhāyaivābhyavartata || 41.93 ||

Rama, surrounded by many delighted, roaring monkeys, and eager to slay the foe, then advanced for battle.

Shloka 94 (yuddha.41.94)

सुषेणस्तु महावीर्यो गिरिकूटोपमो हरिः। बहुभिः संवृतस्तत्र वानरैः कामरूपिभिः ॥ 41.94 ॥

suṣeṇastu mahāvīryo girikūṭopamo hariḥ| bahubhiḥ saṃvṛtastatra vānaraiḥ kāmarūpibhiḥ || 41.94 ||

The mighty Sushena, a monkey like a mountain-crest, surrounded there by many monkeys able to change their form at will —

Shloka 95 (yuddha.41.95)

स तु द्वाराणि संयम्य सुग्रीववचनात् कपिः। पर्यक्रामत दुर्धर्षो नक्षत्राणीव चन्द्रमाः ॥ 41.95 ॥

sa tu dvārāṇi saṃyamya sugrīvavacanāt kapiḥ| paryakrāmata durdharṣo nakṣatrāṇīva candramāḥ || 41.95 ||

— that unassailable monkey, by Sugriva's command, patrolled every gate, moving among them like the moon amid the stars.

Shloka 96 (yuddha.41.96)

तेषामक्षौहिणिशतं समवेक्ष्य वनौकसाम्। लङ्कामुपनिविष्टानां सागरं चाभिवर्तताम् ॥ 41.96 ॥

teṣāmakṣauhiṇiśataṃ samavekṣya vanaukasām| laṅkāmupaniviṣṭānāṃ sāgaraṃ cābhivartatām || 41.96 ||

Seeing those hundreds of divisions of forest-dwellers encamped upon Lanka and stretching as far as the sea —

Shloka 97 (yuddha.41.97)

राक्षसा विस्मयं जग्मुस्त्रासं जग्मुस्तथापरे। अपरे समरे हर्षाद्धर्षमेवोपपेदिरे ॥ 41.97 ॥

rākṣasā vismayaṃ jagmustrāsaṃ jagmustathāpare| apare samare harṣāddharṣamevopapedire || 41.97 ||

— the rakshasas were struck with wonder; some fell into terror, while others, from sheer battle-excitement, felt only exultant joy.

Shloka 98 (yuddha.41.98)

कृत्स्नं हि कपिभिर्व्याप्तं प्राकारपरिखान्तरम्। ददृशू राक्षसा दीनाः प्राकारं वानरीकृतम्। हाहाकारमकुर्वन्त राक्षसा भयमागताः ॥ 41.98 ॥

kṛtsnaṃ hi kapibhirvyāptaṃ prākāraparikhāntaram| dadṛśū rākṣasā dīnāḥ prākāraṃ vānarīkṛtam| hāhākāramakurvanta rākṣasā bhayamāgatāḥ || 41.98 ||

The rakshasas saw the entire space between rampart and moat completely filled with monkeys, as if it had become a second rampart; and, seized with fear, they cried out in lament, "Alas, alas!"

Shloka 99 (yuddha.41.99)

तस्मिन् महाभीषणके प्रवृत्ते कोलाहले राक्षसराजयोधाः। प्रगृह्य रक्षांसि महायुधानि युगान्तवाता इव संविचेरुः ॥ 41.99 ॥

tasmin mahābhīṣaṇake pravṛtte kolāhale rākṣasarājayodhāḥ| pragṛhya rakṣāṃsi mahāyudhāni yugāntavātā iva saṃviceruḥ || 41.99 ||

As that dreadful, tumultuous uproar broke out, the warriors of the rakshasa capital, seizing their mighty weapons, rushed about like the winds that blow at the dissolution of the world.

Sarga 40All sargasSarga 42