Skip to main content

Yuddha Kanda · Sarga 63

Kumbhakarna's Counsel and Vow

Sarga 62All sargasSarga 64

Shloka 1 (yuddha.63.1)

तस्य राक्षसराजस्य निशम्य परिदेवितम्। कुम्भकर्णो बभाषेदं वचनं प्रजहास च ॥ 63.1 ॥

tasya rākṣasarājasya niśamya paridevitam| kumbhakarṇo babhāṣedaṃ vacanaṃ prajahāsa ca || 63.1 ||

Hearing the lament of that king of rakshasas, Kumbhakarna laughed aloud and spoke these words --

Shloka 2 (yuddha.63.2)

दृष्टो दोषो हि योऽस्माभिः पुरा मन्त्रविनिर्णये। हितेष्वनभियुक्तेन सोऽयमासादितस्त्वया ॥ 63.2 ॥

dṛṣṭo doṣo hi yo'smābhiḥ purā mantravinirṇaye| hiteṣvanabhiyuktena so'yamāsāditastvayā || 63.2 ||

-- 'The very fault we foresaw long ago, when counsel was being settled, has now overtaken you, since you did not attend to what was truly beneficial.'

Shloka 3 (yuddha.63.3)

शीघ्रं खल्वभ्युपेतं त्वां फलं पापस्य कर्मणः। निरयेष्वेव पतनं यथा दुष्कृतकर्मणः ॥ 63.3 ॥

śīghraṃ khalvabhyupetaṃ tvāṃ phalaṃ pāpasya karmaṇaḥ| nirayeṣveva patanaṃ yathā duṣkṛtakarmaṇaḥ || 63.3 ||

-- 'Swiftly indeed has the fruit of an evil deed come upon you -- as swiftly as one of wicked conduct falls into hell.'

Shloka 4 (yuddha.63.4)

प्रथमं वै महाराज कृत्यमेतदचिन्तितम्। केवलं वीर्यदर्पेण नानुबन्धो विचारितः ॥ 63.4 ॥

prathamaṃ vai mahārāja kṛtyametadacintitam| kevalaṃ vīryadarpeṇa nānubandho vicāritaḥ || 63.4 ||

-- 'This deed, O great king, was undertaken at the very outset without thought -- from sheer pride in your own might, its consequences were never weighed.'

Shloka 5 (yuddha.63.5)

यः पश्चात्पूर्वकार्याणि कुर्यादैश्वर्यमास्थितः। पूर्वं चोत्तरकार्याणि न स वेद नयानयौ ॥ 63.5 ॥

yaḥ paścātpūrvakāryāṇi kuryādaiśvaryamāsthitaḥ| pūrvaṃ cottarakāryāṇi na sa veda nayānayau || 63.5 ||

-- 'One who, secure in his own power, does last what should be done first, and first what should come last, does not know the difference between right and wrong policy.'

Shloka 6 (yuddha.63.6)

देशकालविहीनानि कर्माणि विपरीतवत्। क्रियमाणानि दुष्यन्ति हवींष्यप्रयतेष्विव ॥ 63.6 ॥

deśakālavihīnāni karmāṇi viparītavat| kriyamāṇāni duṣyanti havīṃṣyaprayateṣviva || 63.6 ||

-- 'Deeds performed out of their proper place and time turn out ill, wrongly done, just as oblations offered by the unpurified are spoiled.'

Shloka 7 (yuddha.63.7)

त्रयाणां पञ्चधा योगं कर्मणां यः प्रपद्यते। सचिवैः समयं कृत्वा स सम्यग् वर्तते पथि ॥ 63.7 ॥

trayāṇāṃ pañcadhā yogaṃ karmaṇāṃ yaḥ prapadyate| sacivaiḥ samayaṃ kṛtvā sa samyag vartate pathi || 63.7 ||

-- 'He who applies the fivefold method to the three means of policy, and reaches agreement with his counsellors, walks rightly upon the true path.'

Shloka 8 (yuddha.63.8)

यथागमं च यो राजा समयं च चिकीर्षति। बुध्यते सचिवैर्बुद्ध्या सुहृदश्चानुपश्यति ॥ 63.8 ॥

yathāgamaṃ ca yo rājā samayaṃ ca cikīrṣati| budhyate sacivairbuddhyā suhṛdaścānupaśyati || 63.8 ||

-- 'The king who acts in accordance with tradition and seeks the right occasion, who understands through the wisdom of his ministers and looks also to the counsel of friends --'

Shloka 9 (yuddha.63.9)

धर्ममर्थं हि कामं वा सर्वान् वा रक्षसां पते। भजेत पुरुषः काले त्रीणि द्वन्द्वानि वा पुनः ॥ 63.9 ॥

dharmamarthaṃ hi kāmaṃ vā sarvān vā rakṣasāṃ pate| bhajeta puruṣaḥ kāle trīṇi dvandvāni vā punaḥ || 63.9 ||

-- 'O lord of the rakshasas, a man should pursue dharma, artha, or kama, or all three together, or again the three pairs of these, each at its proper time.'

Shloka 10 (yuddha.63.10)

त्रिषु चैतेषु यच्छ्रेष्ठं श्रुत्वा तन्नावबुध्यते। राजा वा राजमात्रो वा व्यर्थं तस्य बहुश्रुतम् ॥ 63.10 ॥

triṣu caiteṣu yacchreṣṭhaṃ śrutvā tannāvabudhyate| rājā vā rājamātro vā vyarthaṃ tasya bahuśrutam || 63.10 ||

-- 'If, having heard which of these three is best, a king or one merely styled a king fails to grasp it, then all his great learning is in vain.'

Shloka 11 (yuddha.63.11)

उपप्रदानं सान्त्वं च भेदं काले च विक्रमम्। योगं च रक्षसां श्रेष्ठ तावुभौ च नयानयौ ॥ 63.11 ॥

upapradānaṃ sāntvaṃ ca bhedaṃ kāle ca vikramam| yogaṃ ca rakṣasāṃ śreṣṭha tāvubhau ca nayānayau || 63.11 ||

-- 'Gift-giving, conciliation, sowing division, and force at the proper time, and their combination too, O foremost of rakshasas -- these together are the substance of both right and wrong policy.'

Shloka 12 (yuddha.63.12)

काले धर्मार्थकामान् यः सम्मन्त्र्य सचिवैः सह। निषेवेतात्मवाँल्लोके न स व्यसनमाप्नुयात् ॥ 63.12 ॥

kāle dharmārthakāmān yaḥ sammantrya sacivaiḥ saha| niṣevetātmavā~lloke na sa vyasanamāpnuyāt || 63.12 ||

-- 'He who, self-possessed, takes counsel with his ministers and pursues dharma, artha, and kama each at its proper time, does not fall into calamity in this world.'

Shloka 13 (yuddha.63.13)

हितानुबन्धमालोक्य कुर्यात् कार्यमिहात्मनः। राजा सहार्थतत्त्वज्ञैः सचिवैर्बुद्धिजीविभिः ॥ 63.13 ॥

hitānubandhamālokya kuryāt kāryamihātmanaḥ| rājā sahārthatattvajñaiḥ sacivairbuddhijīvibhiḥ || 63.13 ||

-- 'A king should undertake any task of his own only after weighing its beneficial consequences, together with counsellors wise in the true nature of affairs, who live by their intelligence.'

Shloka 14 (yuddha.63.14)

अनभिज्ञाय शास्त्रार्थान् पुरुषाः पशुबुद्धयः। प्रागल्भ्याद् वक्तुमिच्छन्ति मन्त्रिष्वभ्यन्तरीकृताः ॥ 63.14 ॥

anabhijñāya śāstrārthān puruṣāḥ paśubuddhayaḥ| prāgalbhyād vaktumicchanti mantriṣvabhyantarīkṛtāḥ || 63.14 ||

-- 'Men of animal-like understanding, ignorant of the meaning of the shastras, yet admitted among the counsellors, are eager to speak up out of mere brashness.'

Shloka 15 (yuddha.63.15)

अशास्त्रविदुषां तेषां कार्यं नाभिहितं वचः। अर्थशास्त्रानभिज्ञानां विपुलां श्रियमिच्छताम् ॥ 63.15 ॥

aśāstraviduṣāṃ teṣāṃ kāryaṃ nābhihitaṃ vacaḥ| arthaśāstrānabhijñānāṃ vipulāṃ śriyamicchatām || 63.15 ||

-- 'The advice spoken by those unversed in the shastras, ignorant of statecraft yet desiring vast prosperity, achieves nothing.'

Shloka 16 (yuddha.63.16)

अहितं च हिताकारं धार्ष्ट्याज्जल्पन्ति ये नराः। अवश्यं मन्त्रबाह्यास्ते कर्तव्याः कृत्यदूषकाः ॥ 63.16 ॥

ahitaṃ ca hitākāraṃ dhārṣṭyājjalpanti ye narāḥ| avaśyaṃ mantrabāhyāste kartavyāḥ kṛtyadūṣakāḥ || 63.16 ||

-- 'Those men who, out of sheer impudence, prattle what is harmful in the guise of what is beneficial, corrupters of good counsel, must certainly be kept outside the deliberations.'

Shloka 17 (yuddha.63.17)

विनाशयन्तो भर्तारं सहिताः शत्रुभिर्बुधैः। विपरीतानि कृत्यानि कारयन्तीह मन्त्रिणः ॥ 63.17 ॥

vināśayanto bhartāraṃ sahitāḥ śatrubhirbudhaiḥ| viparītāni kṛtyāni kārayantīha mantriṇaḥ || 63.17 ||

-- 'Such counsellors, in league with clever enemies, ruin their own master, causing him to undertake actions that run contrary to his good.'

Shloka 18 (yuddha.63.18)

तान् भर्ता मित्रसंकाशानमित्रान् मन्त्रनिर्णये। व्यवहारेण जानीयात् सचिवानुपसंहितान् ॥ 63.18 ॥

tān bhartā mitrasaṃkāśānamitrān mantranirṇaye| vyavahāreṇa jānīyāt sacivānupasaṃhitān || 63.18 ||

-- 'A master should recognize, by their conduct in the settling of counsel, those seemingly-friendly counsellors who are in truth enemies gathered close about him.'

Shloka 19 (yuddha.63.19)

चपलस्येह कृत्यानि सहसानुप्रधावतः। छिद्रमन्ये प्रपद्यन्ते क्रौञ्चस्य खमिव द्विजाः ॥ 63.19 ॥

capalasyeha kṛtyāni sahasānupradhāvataḥ| chidramanye prapadyante krauñcasya khamiva dvijāḥ || 63.19 ||

-- 'Of a fickle man, one who rushes headlong into action, others find the weak point, just as birds find the gap in the Krauncha mountain-pass.'

Shloka 20 (yuddha.63.20)

यो हि शत्रुमवज्ञाय आत्मानं नाभिरक्षति। अवाप्नोति हि सोऽनर्थान् स्थानाच्च व्यवरोप्यते ॥ 63.20 ॥

yo hi śatrumavajñāya ātmānaṃ nābhirakṣati| avāpnoti hi so'narthān sthānācca vyavaropyate || 63.20 ||

-- 'He who scorns his enemy and fails to guard himself meets with misfortune and is uprooted from his very position.'

Shloka 21 (yuddha.63.21)

यदुक्तमिह ते पूर्वं प्रियया मेऽनुजेन च। तदेव नो हितं वाक्यं यथेच्छसि तथा कुरु ॥ 63.21 ॥

yaduktamiha te pūrvaṃ priyayā me'nujena ca| tadeva no hitaṃ vākyaṃ yathecchasi tathā kuru || 63.21 ||

-- 'What was spoken to you before, here, by my dear younger brother -- that alone was the counsel truly meant for our good. Now do as you wish.'

Shloka 22 (yuddha.63.22)

तत् तु श्रुत्वा दशग्रीवः कुम्भकर्णस्य भाषितम्। भ्रुकुटिं चैव संचक्रे क्रुद्धश्चैनमभाषत ॥ 63.22 ॥

tat tu śrutvā daśagrīvaḥ kumbhakarṇasya bhāṣitam| bhrukuṭiṃ caiva saṃcakre kruddhaścainamabhāṣata || 63.22 ||

Hearing these words of Kumbhakarna, the ten-necked Ravana knit his brows and, enraged, spoke to him --

Shloka 23 (yuddha.63.23)

मान्यो गुरुरिवाचार्यः किं मां त्वमनुशाससे। किमेवं वाक्श्रमं कृत्वा यद् युक्तं तद् विधीयताम् ॥ 63.23 ॥

mānyo gururivācāryaḥ kiṃ māṃ tvamanuśāsase| kimevaṃ vākśramaṃ kṛtvā yad yuktaṃ tad vidhīyatām || 63.23 ||

-- 'Why do you instruct me as though you were a revered teacher or guru? Why weary yourself with such words? Let what is proper now be done.'

Shloka 24 (yuddha.63.24)

विभ्रमाच्चित्तमोहाद् वा बलवीर्याश्रयेण वा। नाभिपन्नमिदानीं यद् व्यर्था तस्य पुनः कथा ॥ 63.24 ॥

vibhramāccittamohād vā balavīryāśrayeṇa vā| nābhipannamidānīṃ yad vyarthā tasya punaḥ kathā || 63.24 ||

-- 'Whatever was not undertaken then -- through carelessness, confusion of mind, or reliance on mere strength and valour -- to speak of it again now is useless.'

Shloka 25 (yuddha.63.25)

अस्मिन् काले तु यद् युक्तं तदिदानीं विचिन्त्यताम्। गतं तु नानुशोचन्ति गतं तु गतमेव हि ॥ 63.25 ॥

asmin kāle tu yad yuktaṃ tadidānīṃ vicintyatām| gataṃ tu nānuśocanti gataṃ tu gatameva hi || 63.25 ||

-- 'What is fitting at this present moment -- let that alone be considered now. The wise do not grieve over what is past; what is gone is simply gone.'

Shloka 26 (yuddha.63.26)

ममापनयजं दोषं विक्रमेण समीकुरु। यदि खल्वस्ति मे स्नेहो विक्रमं वाधिगच्छसि ॥ 63.26 ॥

mamāpanayajaṃ doṣaṃ vikrameṇa samīkuru| yadi khalvasti me sneho vikramaṃ vādhigacchasi || 63.26 ||

-- 'Set right, by your valour, the fault born of my ill-judgment -- if indeed you bear me love, then show forth that valour.'

Shloka 27 (yuddha.63.27)

यदि कार्यं ममैतत्ते हृदि कार्यतमं मतम्। स सुहृद् यो विपन्नार्थं दीनमभ्युपपद्यते ॥ 63.27 ॥

yadi kāryaṃ mamaitatte hṛdi kāryatamaṃ matam| sa suhṛd yo vipannārthaṃ dīnamabhyupapadyate || 63.27 ||

-- 'If this task of mine seems to your heart the most needful of tasks -- for he alone is a true friend who comes to the aid of one fallen into distress and misfortune.'

Shloka 28 (yuddha.63.28)

स बन्धुर्योऽपनीतेषु साहाय्यायोपकल्पते। तमथैवं ब्रुवाणं स वचनं धीरदारुणम् ॥ 63.28 ॥

sa bandhuryo'panīteṣu sāhāyyāyopakalpate| tamathaivaṃ bruvāṇaṃ sa vacanaṃ dhīradāruṇam || 63.28 ||

-- 'He alone is kin who stands ready to help those brought low.' -- To Ravana, speaking thus this grave and forceful speech --

Shloka 29 (yuddha.63.29)

रुष्टोऽयमिति विज्ञाय शनैः श्लक्ष्णमुवाच ह। अतीव हि समालक्ष्य भ्रातरं क्षुभितेन्द्रियम् ॥ 63.29 ॥

ruṣṭo'yamiti vijñāya śanaiḥ ślakṣṇamuvāca ha| atīva hi samālakṣya bhrātaraṃ kṣubhitendriyam || 63.29 ||

-- understanding him to be angry, and seeing his brother's senses greatly agitated, Kumbhakarna then spoke softly and gently --

Shloka 30 (yuddha.63.30)

कुम्भकर्णः शनैर्वाक्यं बभाषे परिसान्त्वयन्। शृणु राजन्नवहितो मम वाक्यमरिंदम ॥ 63.30 ॥

kumbhakarṇaḥ śanairvākyaṃ babhāṣe parisāntvayan| śṛṇu rājannavahito mama vākyamariṃdama || 63.30 ||

Kumbhakarna spoke gently, seeking to console him: 'Listen attentively, O king, subduer of foes, to my words.'

Shloka 31 (yuddha.63.31)

अलं राक्षसराजेन्द्र संतापमुपपद्य ते। रोषं च सम्परित्यज्य स्वस्थो भवितुमर्हसि ॥ 63.31 ॥

alaṃ rākṣasarājendra saṃtāpamupapadya te| roṣaṃ ca samparityajya svastho bhavitumarhasi || 63.31 ||

-- 'Enough, O foremost of rakshasa kings, of yielding yourself to this anguish -- abandon your wrath and compose yourself.'

Shloka 32 (yuddha.63.32)

नैतन्मनसि कर्तव्यं मयि जीवति पार्थिव। तमहं नाशयिष्यामि यत् कृते परितप्यते ॥ 63.32 ॥

naitanmanasi kartavyaṃ mayi jīvati pārthiva| tamahaṃ nāśayiṣyāmi yat kṛte paritapyate || 63.32 ||

-- 'This should not trouble your mind while I yet live, O king; I shall destroy that very one on whose account you suffer.'

Shloka 33 (yuddha.63.33)

अवश्यं तु हितं वाच्यं सर्वावस्थं मया तव। बन्धुभावादभिहितं भ्रातृस्नेहाच्च पार्थिव ॥ 63.33 ॥

avaśyaṃ tu hitaṃ vācyaṃ sarvāvasthaṃ mayā tava| bandhubhāvādabhihitaṃ bhrātṛsnehācca pārthiva || 63.33 ||

-- 'Yet I was bound to speak what was good for you, in every circumstance, O king -- spoken only out of kinship and brotherly love.'

Shloka 34 (yuddha.63.34)

सदृशं यच्च कालेऽस्मिन् कर्तुं स्नेहेन बन्धुना। शत्रूणां कदनं पश्य क्रियमाणं मया रणे ॥ 63.34 ॥

sadṛśaṃ yacca kāle'smin kartuṃ snehena bandhunā| śatrūṇāṃ kadanaṃ paśya kriyamāṇaṃ mayā raṇe || 63.34 ||

-- 'What is fitting for a loving kinsman to do at this hour -- witness the destruction of your enemies, now to be wrought by me in battle.'

Shloka 35 (yuddha.63.35)

अद्य पश्य महाबाहो मया समरमूर्धनि। हते रामे सह भ्रात्रा द्रवन्तीं हरिवाहिनीम् ॥ 63.35 ॥

adya paśya mahābāho mayā samaramūrdhani| hate rāme saha bhrātrā dravantīṃ harivāhinīm || 63.35 ||

-- 'Today, O mighty-armed one, witness -- when Rama is slain by me at the forefront of battle, together with his brother -- the monkey army fleeing in rout.'

Shloka 36 (yuddha.63.36)

अद्य रामस्य तद् दृष्ट्वा मयाऽऽनीतं रणाच्छिरः। सुखी भव महाबाहो सीता भवतु दुःखिता ॥ 63.36 ॥

adya rāmasya tad dṛṣṭvā mayā''nītaṃ raṇācchiraḥ| sukhī bhava mahābāho sītā bhavatu duḥkhitā || 63.36 ||

-- 'Today, seeing that head of Rama brought by me from the battlefield, be at peace, O mighty-armed one, and let Sita grieve instead.'

Shloka 37 (yuddha.63.37)

अद्य रामस्य पश्यन्तु निधनं सुमहत् प्रियम्। लङ्कायां राक्षसाः सर्वे ये ते निहतबान्धवाः ॥ 63.37 ॥

adya rāmasya paśyantu nidhanaṃ sumahat priyam| laṅkāyāṃ rākṣasāḥ sarve ye te nihatabāndhavāḥ || 63.37 ||

-- 'Today let all the rakshasas of Lanka, those whose kinsmen have been slain, witness Rama's death -- that most welcome sight.'

Shloka 38 (yuddha.63.38)

अद्य शोकपरीतानां स्वबन्धुवधशोचिनाम्। शत्रोर्युधि विनाशेन करोम्यश्रुप्रमार्जनम् ॥ 63.38 ॥

adya śokaparītānāṃ svabandhuvadhaśocinām| śatroryudhi vināśena karomyaśrupramārjanam || 63.38 ||

-- 'Today, by destroying the enemy in battle, I shall wipe away the tears of those overcome with grief, mourning the death of their own kin.'

Shloka 39 (yuddha.63.39)

अद्य पर्वतसंकाशं ससूर्यमिव तोयदम्। विकीर्णं पश्य समरे सुग्रीवं प्लवगेश्वरम् ॥ 63.39 ॥

adya parvatasaṃkāśaṃ sasūryamiva toyadam| vikīrṇaṃ paśya samare sugrīvaṃ plavageśvaram || 63.39 ||

-- 'Today, in battle, behold Sugriva, lord of the monkeys, mountain-like as a sun-lit raincloud, scattered and torn apart.'

Shloka 40 (yuddha.63.40)

कथं च राक्षसैरेभिर्मया च परिसान्त्वितः। जिघांसुभिर्दाशरथिं व्यथसे त्वं सदानघ ॥ 63.40 ॥

kathaṃ ca rākṣasairebhirmayā ca parisāntvitaḥ| jighāṃsubhirdāśarathiṃ vyathase tvaṃ sadānagha || 63.40 ||

-- 'O sinless one, how is it that you remain troubled, even though these rakshasas and I, eager to kill the son of Dasharatha, have offered you our reassurance?'

Shloka 41 (yuddha.63.41)

मां निहत्य किल त्वां हि निहनिष्यति राघवः। नाहमात्मनि संतापं गच्छेयं राक्षसाधिप ॥ 63.41 ॥

māṃ nihatya kila tvāṃ hi nihaniṣyati rāghavaḥ| nāhamātmani saṃtāpaṃ gaccheyaṃ rākṣasādhipa || 63.41 ||

-- 'Only after slaying me, indeed, could Raghava ever slay you, O lord of the rakshasas; I shall bring no such grief upon myself.'

Shloka 42 (yuddha.63.42)

कामं त्विदानीमपि मां व्यादिश त्वं परंतप। न परः प्रेक्षणीयस्ते युद्धायातुलविक्रम ॥ 63.42 ॥

kāmaṃ tvidānīmapi māṃ vyādiśa tvaṃ paraṃtapa| na paraḥ prekṣaṇīyaste yuddhāyātulavikrama || 63.42 ||

-- 'Even now, O scourge of your foes, command me as you wish; you need look to no other for this battle, O you of matchless prowess.'

Shloka 43 (yuddha.63.43)

अहमुत्सादयिष्यामि शत्रूंस्तव महाबलान्। यदि शक्रो यदि यमो यदि पावकमारुतौ ॥ 63.43 ॥

ahamutsādayiṣyāmi śatrūṃstava mahābalān| yadi śakro yadi yamo yadi pāvakamārutau || 63.43 ||

-- 'I shall root out your mighty enemies -- be it Indra, be it Yama, be it Fire and Wind together --'

Shloka 44 (yuddha.63.44)

तानहं योधयिष्यामि कुबेरवरुणावपि। गिरिमात्रशरीरस्य शितशूलधरस्य मे ॥ 63.44 ॥

tānahaṃ yodhayiṣyāmi kuberavaruṇāvapi| girimātraśarīrasya śitaśūladharasya me || 63.44 ||

-- '-- I shall fight them all, even Kubera and Varuna. Of me, whose body is the size of a mountain, who bears a sharp lance --'

Shloka 45 (yuddha.63.45)

नर्दतस्तीक्ष्णदंष्ट्रस्य बिभीयाद् वै पुरंदरः। अथ वा त्यक्तशस्त्रस्य मृद्नतस्तरसा रिपून् ॥ 63.45 ॥

nardatastīkṣṇadaṃṣṭrasya bibhīyād vai puraṃdaraḥ| atha vā tyaktaśastrasya mṛdnatastarasā ripūn || 63.45 ||

-- '-- roaring, sharp-fanged, even Indra, breaker of citadels, would surely tremble -- or of me casting my weapons aside and crushing enemies with sheer force alone.'

Shloka 46 (yuddha.63.46)

न मे प्रतिमुखः कश्चित् स्थातुं शक्तो जिजीविषुः। नैव शक्त्या न गदया नासिना निशितैः शरैः ॥ 63.46 ॥

na me pratimukhaḥ kaścit sthātuṃ śakto jijīviṣuḥ| naiva śaktyā na gadayā nāsinā niśitaiḥ śaraiḥ || 63.46 ||

-- 'No one wishing to live can stand before me face to face -- not with a spear, not with a mace, not with a sword, not with sharp arrows.'

Shloka 47 (yuddha.63.47)

हस्ताभ्यामेव संरभ्य हनिष्यामि सवज्रिणम्। यदि मे मुष्टिवेगं स राघवोऽद्य सहिष्यति ॥ 63.47 ॥

hastābhyāmeva saṃrabhya haniṣyāmi savajriṇam| yadi me muṣṭivegaṃ sa rāghavo'dya sahiṣyati || 63.47 ||

-- 'With my bare hands alone I shall seize and slay even the wielder of the thunderbolt -- if only that Raghava can withstand the force of my fist today.'

Shloka 48 (yuddha.63.48)

ततः पास्यन्ति बाणौघा रुधिरं राघवस्य मे। चिन्तया तप्यसे राजन् किमर्थं मयि तिष्ठति ॥ 63.48 ॥

tataḥ pāsyanti bāṇaughā rudhiraṃ rāghavasya me| cintayā tapyase rājan kimarthaṃ mayi tiṣṭhati || 63.48 ||

-- 'Then his own showers of arrows shall drink Raghava's blood at my hand. Why, O king, do you torment yourself with worry, while I stand ready?'

Shloka 49 (yuddha.63.49)

सोऽहं शत्रुविनाशाय तव निर्यातुमुद्यतः। मुञ्च रामाद् भयं घोरं निहनिष्यामि संयुगे ॥ 63.49 ॥

so'haṃ śatruvināśāya tava niryātumudyataḥ| muñca rāmād bhayaṃ ghoraṃ nihaniṣyāmi saṃyuge || 63.49 ||

-- 'So here I am, ready to march forth for the destruction of your enemy -- let go this terrible fear of Rama; I shall slay him in battle.'

Shloka 50 (yuddha.63.50)

राघवं लक्ष्मणं चैव सुग्रीवं च महाबलम्। हनूमन्तं च रक्षोघ्नं येन लङ्का प्रदीपिता ॥ 63.50 ॥

rāghavaṃ lakṣmaṇaṃ caiva sugrīvaṃ ca mahābalam| hanūmantaṃ ca rakṣoghnaṃ yena laṅkā pradīpitā || 63.50 ||

-- 'Raghava, and Lakshmana too, and the mighty Sugriva, and Hanuman, slayer of rakshasas, by whom Lanka was set ablaze --'

Shloka 51 (yuddha.63.51)

हरींश्च भक्षयिष्यामि संयुगे समुपस्थिते। असाधारणमिच्छामि तव दातुं महद् यशः ॥ 63.51 ॥

harīṃśca bhakṣayiṣyāmi saṃyuge samupasthite| asādhāraṇamicchāmi tava dātuṃ mahad yaśaḥ || 63.51 ||

-- '-- and the monkeys besides, I shall devour, once battle is joined. I wish to give you a glory unmatched by any other.'

Shloka 52 (yuddha.63.52)

यदि चेन्द्राद् भयं राजन् यदि चापि स्वयंभुवः। ततोऽहं नाशयिष्यामि नैशं तम इवांशुमान् ॥ 63.52 ॥

yadi cendrād bhayaṃ rājan yadi cāpi svayaṃbhuvaḥ| tato'haṃ nāśayiṣyāmi naiśaṃ tama ivāṃśumān || 63.52 ||

-- 'If your fear be of Indra, O king, or even of the Self-existent Brahma, then I shall destroy it, as the sun destroys the darkness of night.'

Shloka 53 (yuddha.63.53)

अपि देवाः शयिष्यन्ते मयि क्रुद्धे महीतले। यमं च शमयिष्यामि भक्षयिष्यामि पावकम् ॥ 63.53 ॥

api devāḥ śayiṣyante mayi kruddhe mahītale| yamaṃ ca śamayiṣyāmi bhakṣayiṣyāmi pāvakam || 63.53 ||

-- 'When I am enraged, even the gods shall lie prostrate upon the earth; I shall subdue Yama himself, and devour Fire.'

Shloka 54 (yuddha.63.54)

आदित्यं पातयिष्यामि सनक्षत्रं महीतले। शतक्रतुं वधिष्यामि पास्यामि वरुणालयम् ॥ 63.54 ॥

ādityaṃ pātayiṣyāmi sanakṣatraṃ mahītale| śatakratuṃ vadhiṣyāmi pāsyāmi varuṇālayam || 63.54 ||

-- 'I shall bring down the sun to earth, with all its stars; I shall slay Indra of the hundred sacrifices, and drink dry the abode of Varuna.'

Shloka 55 (yuddha.63.55)

पर्वतांश्चूर्णयिष्यामि दारयिष्यामि मेदिनीम्। दीर्घकालं प्रसुप्तस्य कुम्भकर्णस्य विक्रमम् ॥ 63.55 ॥

parvatāṃścūrṇayiṣyāmi dārayiṣyāmi medinīm| dīrghakālaṃ prasuptasya kumbhakarṇasya vikramam || 63.55 ||

-- 'I shall crush mountains to powder, and rend the earth apart -- behold now the might of Kumbhakarna, who has lain so long asleep.'

Shloka 56 (yuddha.63.56)

अद्य पश्यन्तु भूतानि भक्ष्यमाणानि सर्वशः। न त्विदं त्रिदिवं सर्वमाहारो मम पूर्यते ॥ 63.56 ॥

adya paśyantu bhūtāni bhakṣyamāṇāni sarvaśaḥ| na tvidaṃ tridivaṃ sarvamāhāro mama pūryate || 63.56 ||

-- 'Today let all creatures behold themselves devoured on every side -- yet not even the whole of heaven itself could fill my hunger.'

Shloka 57 (yuddha.63.57)

वधेन ते दाशरथेः सुखावहं। सुखं समाहर्तुमहं व्रजामि। निहत्य रामं सह लक्ष्मणेन। खादामि सर्वान् हरियूथमुख्यान् ॥ 63.57 ॥

vadhena te dāśaratheḥ sukhāvahaṃ| sukhaṃ samāhartumahaṃ vrajāmi| nihatya rāmaṃ saha lakṣmaṇena| khādāmi sarvān hariyūthamukhyān || 63.57 ||

-- 'I go now to bring you the happiness that comes from the death of Dasharatha's son; having slain Rama together with Lakshmana, I shall devour all the chief leaders of the monkey host.'

Shloka 58 (yuddha.63.58)

रमस्व राजन् पिब चाद्य वारुणीं। कुरुष्व कृत्यानि विनीय दुःखम्। मयाद्य रामे गमिते यमक्षयं। चिराय सीता वशगा भविष्यति ॥ 63.58 ॥

ramasva rājan piba cādya vāruṇīṃ| kuruṣva kṛtyāni vinīya duḥkham| mayādya rāme gamite yamakṣayaṃ| cirāya sītā vaśagā bhaviṣyati || 63.58 ||

-- 'Take your ease, O king, and drink your wine today; cast off your grief and attend to your duties. When I have this day sent Rama to Yama's abode, Sita shall be yours at last, long in your power.'

Sarga 62All sargasSarga 64