Skip to main content

Yuddha Kanda · Sarga 121

Rama Takes Leave of Vibhishana

Sarga 120All sargasSarga 122

Shloka 1 (yuddha.121.1)

तां रात्रिमुषितं रामं सुखोदितमरिंदमम्। अब्रवीत् प्राञ्जलिर्वाक्यं जयं पृष्ट्वा विभीषणः॥ 121.1 ॥

tāṃ rātrimuṣitaṃ rāmaṃ sukhoditamariṃdamam| abravīt prāñjalirvākyaṃ jayaṃ pṛṣṭvā vibhīṣaṇaḥ|| 121.1 ||

To Rama, the vanquisher of foes, who had risen fresh after passing that night in comfortable rest, Vibhishana, wishing him victory, spoke with joined palms as follows.

Shloka 2 (yuddha.121.2)

स्नानानि चाङ्गरागाणि वस्त्राण्याभरणानि च। चन्दनानि च माल्यानि दिव्यानि विविधानि च॥ 121.2 ॥

snānāni cāṅgarāgāṇi vastrāṇyābharaṇāni ca| candanāni ca mālyāni divyāni vividhāni ca|| 121.2 ||

"Bathing accessories, cosmetic pastes, garments and ornaments, as well as sandal-paste and many kinds of divine garlands,

Shloka 3 (yuddha.121.3)

अलंकारविदश्चैता नार्यः पद्मनिभेक्षणाः। उपस्थितास्त्वां विधिवत् स्नापयिष्यन्ति राघव॥ 121.3 ॥

alaṃkāravidaścaitā nāryaḥ padmanibhekṣaṇāḥ| upasthitāstvāṃ vidhivat snāpayiṣyanti rāghava|| 121.3 ||

these women skilled in the art of adornment, with eyes like lotuses, stand ready, O Raghava — they will duly bathe you."

Shloka 4 (yuddha.121.4)

एवमुक्तस्तु काकुत्स्थः प्रत्युवाच विभीषणम्। हरीन् सुग्रीवमुख्यांस्त्वं स्नानेनोपनिमन्त्रय॥ 121.4 ॥

evamuktastu kākutsthaḥ pratyuvāca vibhīṣaṇam| harīn sugrīvamukhyāṃstvaṃ snānenopanimantraya|| 121.4 ||

Thus addressed, Rama the scion of Kakutstha replied to Vibhishana: "You should invite the monkeys headed by Sugriva also, for the bath.

Shloka 5 (yuddha.121.5)

स तु ताम्यति धर्मात्मा मम हेतोः सुखोचितः। सुकुमारो महाबाहुर्भरतः सत्यसंश्रयः॥ 121.5 ॥

sa tu tāmyati dharmātmā mama hetoḥ sukhocitaḥ| sukumāro mahābāhurbharataḥ satyasaṃśrayaḥ|| 121.5 ||

For my sake that righteous Bharata — accustomed to comfort, delicate, mighty-armed and devoted to truth — is suffering.

Shloka 6 (yuddha.121.6)

तं विना कैकयीपुत्रं भरतं धर्मचारिणम्। न मे स्नानं बहु मतं वस्त्राण्याभरणानि च॥ 121.6 ॥

taṃ vinā kaikayīputraṃ bharataṃ dharmacāriṇam| na me snānaṃ bahu mataṃ vastrāṇyābharaṇāni ca|| 121.6 ||

Without that righteous Bharata, the son of Kaikeyi, neither bathing nor garments nor ornaments are pleasing to me.

Shloka 7 (yuddha.121.7)

एतत् पश्य यथा क्षिप्रं प्रतिगच्छाम तां पुरीम्। अयोध्यां गच्छतो ह्येष पन्थाः परमदुर्गमः॥ 121.7 ॥

etat paśya yathā kṣipraṃ pratigacchāma tāṃ purīm| ayodhyāṃ gacchato hyeṣa panthāḥ paramadurgamaḥ|| 121.7 ||

So consider how we may swiftly return to that city, for this route to Ayodhya is extremely difficult for one travelling it."

Shloka 8 (yuddha.121.8)

एवमुक्तस्तु काकुत्स्थं प्रत्युवाच विभीषणः। अह्ना त्वां प्रापयिष्यामि तां पुरीं पार्थिवात्मज॥ 121.8 ॥

evamuktastu kākutsthaṃ pratyuvāca vibhīṣaṇaḥ| ahnā tvāṃ prāpayiṣyāmi tāṃ purīṃ pārthivātmaja|| 121.8 ||

Thus addressed, Vibhishana replied to Rama: "O prince, I shall bring you to that city within a single day.

Shloka 9 (yuddha.121.9)

पुष्पकं नाम भद्रं ते विमानं सूर्यसंनिभम्। मम भ्रातुः कुबेरस्य रावणेन बलीयसा॥ 121.9 ॥

puṣpakaṃ nāma bhadraṃ te vimānaṃ sūryasaṃnibham| mama bhrātuḥ kuberasya rāvaṇena balīyasā|| 121.9 ||

My brother Kubera's aerial car, named Pushpaka, shining like the sun, moving at will, wondrous and excellent — may prosperity attend you —

Shloka 10 (yuddha.121.10)

हृतं निर्जित्य संग्रामे कामगं दिव्यमुत्तमम्। त्वदर्थं पालितं चेदं तिष्ठत्यतुलविक्रम॥ 121.10 ॥

hṛtaṃ nirjitya saṃgrāme kāmagaṃ divyamuttamam| tvadarthaṃ pālitaṃ cedaṃ tiṣṭhatyatulavikrama|| 121.10 ||

was taken away by the mighty Ravana after conquering him in battle; O Rama of unequalled prowess, it stands here, kept safe for your sake.

Shloka 11 (yuddha.121.11)

तदिदं मेघसंकाशं विमानमिह तिष्ठति। येन यास्यसि यानेन त्वमयोध्यां गतज्वरः॥ 121.11 ॥

tadidaṃ meghasaṃkāśaṃ vimānamiha tiṣṭhati| yena yāsyasi yānena tvamayodhyāṃ gatajvaraḥ|| 121.11 ||

That aerial car, resembling a cloud, stands right here — by that vehicle you can go to Ayodhya free of all trouble.

Shloka 12 (yuddha.121.12)

अहं ते यद्यनुग्राह्यो यदि स्मरसि मे गुणान्। वस तावदिह प्राज्ञ यद्यस्ति मयि सौहृदम्॥ 121.12 ॥

ahaṃ te yadyanugrāhyo yadi smarasi me guṇān| vasa tāvadiha prājña yadyasti mayi sauhṛdam|| 121.12 ||

O wise one, if I deserve your kindness, if you remember any virtue in me, and if you have any affection for me, stay here yet a while.

Shloka 13 (yuddha.121.13)

लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा वैदेह्या भार्यया सह। अर्चितः सर्वकामैस्त्वं ततो राम गमिष्यसि॥ 121.13 ॥

lakṣmaṇena saha bhrātrā vaidehyā bhāryayā saha| arcitaḥ sarvakāmaistvaṃ tato rāma gamiṣyasi|| 121.13 ||

O Rama, only after you have been honoured, together with your brother Lakshmana and your wife Vaidehi, with every desired attention, should you then depart.

Shloka 14 (yuddha.121.14)

प्रीतियुक्तस्य विहितां ससैन्यः ससुहृद्गणः। सत्क्रियां राम मे तावद् गृहाण त्वं मयोद्यताम्॥ 121.14 ॥

prītiyuktasya vihitāṃ sasainyaḥ sasuhṛda‍gaṇaḥ| satkriyāṃ rāma me tāvad gṛhāṇa tvaṃ mayodyatām|| 121.14 ||

O Rama, accept, along with your army and host of friends, this hospitality which I have arranged and made ready with affection.

Shloka 15 (yuddha.121.15)

प्रणयाद् बहुमानाच्च सौहार्देन च राघव। प्रसादयामि प्रेष्योऽहं न खल्वाज्ञापयामि ते॥ 121.15 ॥

praṇayād bahumānācca sauhārdena ca rāghava| prasādayāmi preṣyo'haṃ na khalvājñāpayāmi te|| 121.15 ||

O Raghava, out of affection, esteem and friendship I entreat you — I am your servant, I do not command you."

Shloka 16 (yuddha.121.16)

एवमुक्तस्ततो रामः प्रत्युवाच विभीषणम्। रक्षसां वानराणां च सर्वेषामेव शृण्वताम्॥ 121.16 ॥

evamuktastato rāmaḥ pratyuvāca vibhīṣaṇam| rakṣasāṃ vānarāṇāṃ ca sarveṣāmeva śṛṇvatām|| 121.16 ||

Thus addressed, Rama then replied to Vibhishana, while all the demons and monkeys stood listening —

Shloka 17 (yuddha.121.17)

पूजितोऽस्मि त्वया वीर साचिव्येन परेण च। सर्वात्मना च चेष्टाभिः सौहार्देन परेण च॥ 121.17 ॥

pūjito'smi tvayā vīra sācivyena pareṇa ca| sarvātmanā ca ceṣṭābhiḥ sauhārdena pareṇa ca|| 121.17 ||

"O hero, O scourge of foes, I have been honoured by your wise counsel, by your whole-hearted efforts, and by your utmost friendship.

Shloka 18 (yuddha.121.18)

न खल्वेतन्न कुर्यां ते वचनं राक्षसेश्वर। तं तु मे भ्रातरं द्रष्टुं भरतं त्वरते मनः॥ 121.18 ॥

na khalvetanna kuryāṃ te vacanaṃ rākṣaseśvara| taṃ tu me bhrātaraṃ draṣṭuṃ bharataṃ tvarate manaḥ|| 121.18 ||

O king of demons, it is not that I refuse to honour your words — but my heart is hastening to see my brother Bharata,

Shloka 19 (yuddha.121.19)

मां निवर्तयितुं योऽसौ चित्रकूटमुपागतः। शिरसा याचतो यस्य वचनं न कृतं मया॥ 121.19 ॥

māṃ nivartayituṃ yo'sau citrakūṭamupāgataḥ| śirasā yācato yasya vacanaṃ na kṛtaṃ mayā|| 121.19 ||

who came all the way to Chitrakuta to bring me back, whose plea, though made with bowed head, I did not grant,

Shloka 20 (yuddha.121.20)

कौसल्यां च सुमित्रां च कैकेयीं च यशस्विनीम्। गुहं च सुहृदं चैव पौराञ्जानपदैः सह॥ 121.20 ॥

kausalyāṃ ca sumitrāṃ ca kaikeyīṃ ca yaśasvinīm| guhaṃ ca suhṛdaṃ caiva paurāñjānapadaiḥ saha|| 121.20 ||

and likewise my heart longs to see mother Kausalya, Sumitra, and the illustrious Kaikeyi, as well as my friend Guha, and the people of the city and countryside.

Shloka 21 (yuddha.121.21)

अनुजानीहि मां सौम्य पूजितोऽस्मि विभीषण। मन्युर्न खलु कर्तव्यः सखे त्वां चानुमानये॥ 121.21 ॥

anujānīhi māṃ saumya pūjito'smi vibhīṣaṇa| manyurna khalu kartavyaḥ sakhe tvāṃ cānumānaye|| 121.21 ||

O gentle Vibhishana, permit me to go — I feel duly honoured. O friend, do not grieve over this; I entreat you.

Shloka 22 (yuddha.121.22)

उपस्थापय मे शीघ्रं विमानं राक्षसेश्वर। कृतकार्यस्य मे वासः कथं स्यादिह सम्मतः॥ 121.22 ॥

upasthāpaya me śīghraṃ vimānaṃ rākṣaseśvara| kṛtakāryasya me vāsaḥ kathaṃ syādiha sammataḥ|| 121.22 ||

O king of demons, quickly summon the aerial car for me. My task is accomplished — how then would it be fitting for me to stay on here?"

Shloka 23 (yuddha.121.23)

एवमुक्तस्तु रामेण राक्षसेन्द्रो विभीषणः। विमानं सूर्यसंकाशमाजुहाव त्वरान्वितः॥ 121.23 ॥

evamuktastu rāmeṇa rākṣasendro vibhīṣaṇaḥ| vimānaṃ sūryasaṃkāśamājuhāva tvarānvitaḥ|| 121.23 ||

When Rama had spoken thus, Vibhishana the lord of demons hastily summoned that aerial car, resplendent as the sun.

Shloka 24 (yuddha.121.24)

ततः काञ्चनचित्राङ्गं वैदूर्यमणिवेदिकम्। कूटागारैः परिक्षिप्तं सर्वतो रजतप्रभम्॥ 121.24 ॥

tataḥ kāñcanacitrāṅgaṃ vaidūryamaṇivedikam| kūṭāgāraiḥ parikṣiptaṃ sarvato rajataprabham|| 121.24 ||

That car had parts inlaid with gold, a platform of cat's-eye gems, was ringed about with turrets, and shone like silver on every side.

Shloka 25 (yuddha.121.25)

पाण्डुराभिः पताकाभिर्ध्वजैश्च समलंकृतम्। शोभितं काञ्चनैर्हर्म्यैर्हेमपद्मविभूषितैः॥ 121.25 ॥

pāṇḍurābhiḥ patākābhirdhvajaiśca samalaṃkṛtam| śobhitaṃ kāñcanairharmyairhemapadmavibhūṣitaiḥ|| 121.25 ||

It was decked with white banners and flag-staffs, and graced with golden mansions adorned with golden lotuses.

Shloka 26 (yuddha.121.26)

प्रकीर्णं किङ्किणीजालैर्मुक्तामणिगवाक्षकम्। घण्टाजालैः परिक्षिप्तं सर्वतो मधुरस्वनम्॥ 121.26 ॥

prakīrṇaṃ kiṅkiṇījālairmuktāmaṇigavākṣakam| ghaṇṭājālaiḥ parikṣiptaṃ sarvato madhurasvanam|| 121.26 ||

It was hung all over with networks of tiny bells, its windows set with pearls and gems, and it gave forth a sweet sound on every side from its clusters of bells.

Shloka 27 (yuddha.121.27)

तं मेरुशिखराकारं निर्मितं विश्वकर्मणा। बृहद्भिर्भूषितं हर्म्यैर्मुक्तारजतशोभितैः॥ 121.27 ॥

taṃ meruśikharākāraṃ nirmitaṃ viśvakarmaṇā| bṛhadbhirbhūṣitaṃ harmyairmuktārajataśobhitaiḥ|| 121.27 ||

Built by Vishvakarma, it had the form of Mount Meru's peak, and was graced with lofty turrets adorned with pearls and silver.

Shloka 28 (yuddha.121.28)

तलैः स्फटिकचित्राङ्गैर्वैदूर्यैश्च वरासनैः। महार्हास्तरणोपेतैरुपपन्नं महाधनैः॥ 121.28 ॥

talaiḥ sphaṭikacitrāṅgairvaidūryaiśca varāsanaiḥ| mahārhāstaraṇopetairupapannaṃ mahādhanaiḥ|| 121.28 ||

Its floors were inlaid with crystal in varied patterns, it had excellent seats of cat's-eye gems, and it was furnished with priceless, richly-spread coverings.

Shloka 29 (yuddha.121.29)

उपस्थितमनाधृष्यं तद् विमानं मनोजवम्। निवेदयित्वा रामाय तस्थौ तत्र विभीषणः॥ 121.29 ॥

upasthitamanādhṛṣyaṃ tad vimānaṃ manojavam| nivedayitvā rāmāya tasthau tatra vibhīṣaṇaḥ|| 121.29 ||

Having caused that unassailable aerial car, swift as thought, to be brought and made ready, Vibhishana informed Rama and stood there.

Shloka 30 (yuddha.121.30)

तत् पुष्पकं कामगमं विमान- मुपस्थितं भूधरसंनिकाशम्। दृष्ट्वा तदा विस्मयमाजगाम रामः ससौमित्रिरुदारसत्त्वः॥ 121.30 ॥

tat puṣpakaṃ kāmagamaṃ vimāna- mupasthitaṃ bhūdharasaṃnikāśam| dṛṣṭvā tadā vismayamājagāma rāmaḥ sasaumitrirudārasattvaḥ|| 121.30 ||

Seeing that Pushpaka, the wish-moving car resembling a mountain, standing ready, Rama the noble-hearted, together with Lakshmana, was filled with wonder.

Sarga 120All sargasSarga 122