Skip to main content

Yuddha Kanda · Sarga 66

Angada Rallies the Monkeys Against Kumbhakarna

Sarga 65All sargasSarga 67

Shloka 1 (yuddha.66.1)

स लङ्घयित्वा प्राकारं गिरिकूटोपमो महान् । निर्ययौ नगरात्तूर्णं कुम्भकर्णो महाबलः ॥ 66.1 ॥

sa laṅghayitvā prākāraṃ girikūṭopamo mahān | niryayau nagarāttūrṇaṃ kumbhakarṇo mahābalaḥ || 66.1 ||

That mighty Kumbhakarna, colossal as a mountain peak, having leapt across the rampart, rushed swiftly out of the city.

Shloka 2 (yuddha.66.2)

ननाद च महानादं समुद्रमभिनादयन् । विजयन्निव निर्घातान् विधमन्निव पर्वतान् ॥ 66.2 ॥

nanāda ca mahānādaṃ samudramabhinādayan | vijayanniva nirghātān vidhamanniva parvatān || 66.2 ||

He roared out a mighty roar, making the ocean resound, as though overpowering the crash of thunderbolts and shattering mountains.

Shloka 3 (yuddha.66.3)

तमवध्यं मघवता यमेन वरुणेन च । प्रेक्ष्य भीमाक्षमायान्तं वानरा विप्रदुद्रुवुः ॥ 66.3 ॥

tamavadhyaṃ maghavatā yamena varuṇena ca | prekṣya bhīmākṣamāyāntaṃ vānarā vipradudruvuḥ || 66.3 ||

Seeing him advance with terrible eyes -- one whom even Indra, Yama, or Varuna could not slay -- the monkeys fled in all directions.

Shloka 4 (yuddha.66.4)

तांस्तु विद्रवतो दृष्ट्वा वालिपुत्रोऽङ्गदोऽब्रवीत् । नलं नीलं गवाक्षं च कुमुदं च महाबलम् ॥ 66.4 ॥

tāṃstu vidravato dṛṣṭvā vāliputro'ṅgado'bravīt | nalaṃ nīlaṃ gavākṣaṃ ca kumudaṃ ca mahābalam || 66.4 ||

Seeing them fleeing, Angada, son of Vali, spoke to Nala, Nila, Gavaksha, and the mighty Kumuda:

Shloka 5 (yuddha.66.5)

आत्मानमत्र विस्मृत्य वीर्याण्यभिजनानि च । क्व गच्छत भयत्रस्ताः प्राकृता हरयो यथा ॥ 66.5 ॥

ātmānamatra vismṛtya vīryāṇyabhijanāni ca | kva gacchata bhayatrastāḥ prākṛtā harayo yathā || 66.5 ||

"Forgetting yourselves here, and your own valor and noble birth, where do you flee, terror-struck like common monkeys?

Shloka 6 (yuddha.66.6)

साधु सौम्या निवर्तध्वं किं प्राणान् परिरक्षथ । नालं युद्धाय वै रक्षो महतीयं विभीषिका ॥ 66.6 ॥

sādhu saumyā nivartadhvaṃ kiṃ prāṇān parirakṣatha | nālaṃ yuddhāya vai rakṣo mahatīyaṃ vibhīṣikā || 66.6 ||

Turn back well, O gentle ones! Why do you so guard your lives? This demon is no match for battle -- he is but a great illusion of terror.

Shloka 7 (yuddha.66.7)

महतीमुत्थितामेनां राक्षसानां विभीषिकाम् । विक्रमाद्विधमिष्यामो निवर्तध्वं प्लवङ्गमाः ॥ 66.7 ॥

mahatīmutthitāmenāṃ rākṣasānāṃ vibhīṣikām | vikramādvidhamiṣyāmo nivartadhvaṃ plavaṅgamāḥ || 66.7 ||

By our own valor we shall dispel this great terror raised up by the demons. Turn back, O monkeys!"

Shloka 8 (yuddha.66.8)

कृच्छ्रेण तु समाश्वस्य सङ्गम्य च ततस्ततः । वृक्षाद्रिहस्ता हरयः सम्प्रतस्थुः रणाजिरम् ॥ 66.8 ॥

kṛcchreṇa tu samāśvasya saṅgamya ca tatastataḥ | vṛkṣādrihastā harayaḥ sampratasthuḥ raṇājiram || 66.8 ||

With difficulty regaining their courage, and gathering together from every side, the monkeys, trees and boulders in hand, set out once more for the field of battle.

Shloka 9 (yuddha.66.9)

ते निवृत्य तु सङ्क्रुद्धाः कुम्भकर्णं वनौकसः । निजघ्नुः परमक्रुद्धाः समदा इव कुञ्जराः ॥ 66.9 ॥

te nivṛtya tu saṅkruddhāḥ kumbhakarṇaṃ vanaukasaḥ | nijaghnuḥ paramakruddhāḥ samadā iva kuñjarāḥ || 66.9 ||

Turning back in fury, those forest-dwellers fell upon Kumbhakarna and struck him, enraged as elephants in must.

Shloka 10 (yuddha.66.10)

प्रांशुभिर्गिरिशृङ्गैश्च शिलाभिश्च महाबलाः । पादपैः पुष्पिताग्रैश्च हन्यमानो न कम्पते ॥ 66.10 ॥

prāṃśubhirgiriśṛṅgaiśca śilābhiśca mahābalāḥ | pādapaiḥ puṣpitāgraiśca hanyamāno na kampate || 66.10 ||

Though struck by the mighty monkeys with towering mountain-crags, with boulders, and with trees whose crowns were still in bloom, he did not so much as tremble.

Shloka 11 (yuddha.66.11)

तस्य गात्रेषु पतिता भिद्यन्ते शतशः शिलाः । पादपाः पुष्पिताग्राश्च भग्नाः पेतुर्महीतले ॥ 66.11 ॥

tasya gātreṣu patitā bhidyante śataśaḥ śilāḥ | pādapāḥ puṣpitāgrāśca bhagnāḥ peturmahītale || 66.11 ||

The rocks that fell upon his limbs shattered by the hundreds; the flowering trees broke and dropped to the ground.

Shloka 12 (yuddha.66.12)

सोऽपि सैन्यानि सङ्क्रुद्धो वानराणां महौजसाम् । ममन्थ परमायत्तो वनान्यग्निरिवोत्थितः ॥ 66.12 ॥

so'pi sainyāni saṅkruddho vānarāṇāṃ mahaujasām | mamantha paramāyatto vanānyagnirivotthitaḥ || 66.12 ||

He too, roused to fury, churned through the ranks of the mighty monkey host with all his strength, like a blazing fire consuming forests.

Shloka 13 (yuddha.66.13)

लोहितार्द्रास्तु बहवः शेरते वानरर्षभाः । निरस्ताः पतिता भूमौ ताम्रपुष्पा इव द्रुमाः ॥ 66.13 ॥

lohitārdrāstu bahavaḥ śerate vānararṣabhāḥ | nirastāḥ patitā bhūmau tāmrapuṣpā iva drumāḥ || 66.13 ||

Many a bull-like monkey lay drenched in blood, flung down upon the earth, like trees whose blossoms were copper-red.

Shloka 14 (yuddha.66.14)

लङ्घयन्तः प्रधावन्तो वानरा नावलोकयन् । केचित्समुद्रे पतिताः केचिद्गगनमाश्रिताः ॥ 66.14 ॥

laṅghayantaḥ pradhāvanto vānarā nāvalokayan | kecitsamudre patitāḥ kecidgaganamāśritāḥ || 66.14 ||

Leaping and running without a backward glance, the monkeys fled -- some plunged into the sea, some took refuge in the sky.

Shloka 15 (yuddha.66.15)

वध्यमानास्तु ते वीरा राक्षसेन बलीयसा । सागरं येन ते तीर्णाः पथा तेनैव दुद्रुवुः ॥ 66.15 ॥

vadhyamānāstu te vīrā rākṣasena balīyasā | sāgaraṃ yena te tīrṇāḥ pathā tenaiva dudruvuḥ || 66.15 ||

Those heroes, being slaughtered by the mighty demon, fled back along the very path by which they had crossed the ocean.

Shloka 16 (yuddha.66.16)

ते स्थलानि तथा निम्नं विषण्णवदना भयात् । ऋक्षा वृक्षान्समारूढाः केचित्पर्वतमाश्रिताः ॥ 66.16 ॥

te sthalāni tathā nimnaṃ viṣaṇṇavadanā bhayāt | ṛkṣā vṛkṣānsamārūḍhāḥ kecitparvatamāśritāḥ || 66.16 ||

Their faces downcast with fear, the bears there climbed the trees on the level, low-lying ground, and some monkeys took refuge upon the mountain.

Shloka 17 (yuddha.66.17)

ममज्जुरर्णवे केचिद्गुहाः केचित्समाश्रिताः । निषेदुः प्लवगाः केचित् केचिन्नैवावतस्थिरे ॥ 66.17 ॥

mamajjurarṇave kecidguhāḥ kecitsamāśritāḥ | niṣeduḥ plavagāḥ kecit kecinnaivāvatasthire || 66.17 ||

Some sank into the ocean, some took refuge in caves, some monkeys simply sat down where they were, and some could not even stand still.

Shloka 18 (yuddha.66.18)

केचिद्भूमौ निपतिताः केचित्सुप्ता मृता इव । तान्समीक्ष्याङ्गदो भग्नान्वानरानिदमब्रवीत् ॥ 66.18 ॥

kecidbhūmau nipatitāḥ kecitsuptā mṛtā iva | tānsamīkṣyāṅgado bhagnānvānarānidamabravīt || 66.18 ||

Some fell upon the ground, some lay as though dead. Seeing them so broken, Angada spoke these words:

Shloka 19 (yuddha.66.19)

अवतिष्ठत युध्यामो निवर्तध्वं प्लवङ्गमाः । भग्नानां वो न पश्यामि परिगम्य महीमिमाम् ॥ 66.19 ॥

avatiṣṭhata yudhyāmo nivartadhvaṃ plavaṅgamāḥ | bhagnānāṃ vo na paśyāmi parigamya mahīmimām || 66.19 ||

"Stand firm! Let us fight! Turn back, O monkeys! For you who have broken and fled, I see no refuge anywhere, though you range over this whole earth.

Shloka 20 (yuddha.66.20)

स्थानं सर्वे निवर्तध्वं किं प्राणान् परिरक्षथ । निरायुधानां द्रवतामसङ्गगतिपौरुषाः ॥ 66.20 ॥

sthānaṃ sarve nivartadhvaṃ kiṃ prāṇān parirakṣatha | nirāyudhānāṃ dravatāmasaṅgagatipauruṣāḥ || 66.20 ||

Turn back, all of you! Why do you guard only your lives? O you whose valor moves unhindered, who flee without weapons --

Shloka 21 (yuddha.66.21)

दारा ह्यपहसिष्यन्ति स वै घातस्तु जीवताम् । कुलेषु जाताः सर्वे स्म विस्तीर्णेषु महत्सु च ॥ 66.21 ॥

dārā hyapahasiṣyanti sa vai ghātastu jīvatām | kuleṣu jātāḥ sarve sma vistīrṇeṣu mahatsu ca || 66.21 ||

-- your own wives will mock you; that indeed is a death for those who go on living after such shame. All of us were born into great and illustrious families,

Shloka 22 (yuddha.66.22)

क्व गच्छत भयत्रस्ताः प्राकृता हरयो यथा । अनार्याः खलु यद्भीतास्त्यक्त्वा वीर्यं प्रधावत ॥ 66.22 ॥

kva gacchata bhayatrastāḥ prākṛtā harayo yathā | anāryāḥ khalu yadbhītāstyaktvā vīryaṃ pradhāvata || 66.22 ||

-- so where do you flee, terror-struck like common monkeys? Truly ignoble are they who run in fear, abandoning their valor.

Shloka 23 (yuddha.66.23)

विकत्थनानि वो यानि यदा वै जनसंसदि । तानि वः क्व च गतानि सोदग्राणि महान्ति च ॥ 66.23 ॥

vikatthanāni vo yāni yadā vai janasaṃsadi | tāni vaḥ kva ca gatāni sodagrāṇi mahānti ca || 66.23 ||

Where now are those boastful words of yours, so proudly spoken in the assemblies of men?

Shloka 24 (yuddha.66.24)

भीरुप्रवादाः श्रूयन्ते यस्तु जीवति धिक्कृतः । मार्गः सत्पुरुषैर्जुष्टः सेव्यतां त्यज्यतां भयम् ॥ 66.24 ॥

bhīrupravādāḥ śrūyante yastu jīvati dhikkṛtaḥ | mārgaḥ satpuruṣairjuṣṭaḥ sevyatāṃ tyajyatāṃ bhayam || 66.24 ||

He who lives on, reviled, is spoken of only in cowards' rumors. Let the path followed by the virtuous be followed; let fear be cast aside.

Shloka 25 (yuddha.66.25)

शयामहे वा निहताः पृथिव्यामल्पजीविताः । प्राप्नुयामो ब्रह्मलोकं दुष्प्रापं च कुयोधिभिः ॥ 66.25 ॥

śayāmahe vā nihatāḥ pṛthivyāmalpajīvitāḥ | prāpnuyāmo brahmalokaṃ duṣprāpaṃ ca kuyodhibhiḥ || 66.25 ||

Either we, whose lives are brief, shall lie slain upon this earth and so attain the world of Brahma, hard to reach for cowardly warriors,

Shloka 26 (yuddha.66.26)

अवाप्नुयामः कीर्तिं वा निहत्वा शत्रुमाहवे । निहता वीरलोकस्य भोक्ष्यामो वसु वानराः ॥ 66.26 ॥

avāpnuyāmaḥ kīrtiṃ vā nihatvā śatrumāhave | nihatā vīralokasya bhokṣyāmo vasu vānarāḥ || 66.26 ||

or we shall win renown by slaying the foe in battle; and even if slain, O monkeys, we shall enjoy the wealth of the world of heroes.

Shloka 27 (yuddha.66.27)

न कुम्भकर्णः काकुत्स्थं दृष्ट्वा जीवन्गमिष्यति । दीप्यमानमिवासाद्य पतङ्गो ज्वलनं यथा ॥ 66.27 ॥

na kumbhakarṇaḥ kākutsthaṃ dṛṣṭvā jīvangamiṣyati | dīpyamānamivāsādya pataṅgo jvalanaṃ yathā || 66.27 ||

Kumbhakarna, once he beholds the scion of Kakutstha, shall not go away alive -- like a moth that flies into a blazing flame.

Shloka 28 (yuddha.66.28)

पलायनेन चोद्दिष्टाः प्राणान्रक्षामहे वयम् । एकेन बहवो भग्ना यशो नाशं गमिष्यति ॥ 66.28 ॥

palāyanena coddiṣṭāḥ prāṇānrakṣāmahe vayam | ekena bahavo bhagnā yaśo nāśaṃ gamiṣyati || 66.28 ||

By fleeing, marked out as cowards, we merely guard our lives -- and our fame shall perish utterly, we the many, routed by one."

Shloka 29 (yuddha.66.29)

एवं ब्रुवाणं तं शूरमङ्गदं कनकाङ्गदम् । द्रवमाणास्ततो वाक्यमूचुः शूरविगर्हितम् ॥ 66.29 ॥

evaṃ bruvāṇaṃ taṃ śūramaṅgadaṃ kanakāṅgadam | dravamāṇāstato vākyamūcuḥ śūravigarhitam || 66.29 ||

To the valiant Angada, adorned with golden armlets, speaking thus, those still fleeing replied with words unworthy of the brave:

Shloka 30 (yuddha.66.30)

कृतं नः कदनं घोरं कुम्भकर्णेन रक्षसा । न स्थानकालो गच्छामो दयितं जीवितं हि नः ॥ 66.30 ॥

kṛtaṃ naḥ kadanaṃ ghoraṃ kumbhakarṇena rakṣasā | na sthānakālo gacchāmo dayitaṃ jīvitaṃ hi naḥ || 66.30 ||

"Enough of this terrible slaughter wrought upon us by the demon Kumbhakarna! This is no time to stand fast -- let us go, for our lives are dear to us."

Shloka 31 (yuddha.66.31)

एतावदुक्त्वा वचनं सर्वे ते भेजिरे दिशः । भीमं भीमाक्षमायान्तं दृष्ट्वा वानरयूथपाः ॥ 66.31 ॥

etāvaduktvā vacanaṃ sarve te bhejire diśaḥ | bhīmaṃ bhīmākṣamāyāntaṃ dṛṣṭvā vānarayūthapāḥ || 66.31 ||

Having spoken these words, all those monkey chiefs, seeing the terrible one with dreadful eyes advancing, scattered in every direction.

Shloka 32 (yuddha.66.32)

द्रवमाणास्तु ते वीरा अङ्गदेन बलीमुखाः । सान्त्वैश्च अनुमानैश्च ततः सर्वे निवर्तिताः ॥ 66.32 ॥

dravamāṇāstu te vīrā aṅgadena balīmukhāḥ | sāntvaiśca anumānaiśca tataḥ sarve nivartitāḥ || 66.32 ||

Those fleeing warriors, monkeys all, were then turned back by Angada with soothing words and reasoned arguments.

Shloka 33 (yuddha.66.33)

प्रहर्षमुपनीताश्च वालिपुत्रेण धीमता । आज्ञाप्रतीक्षास्तस्थुश्च सर्वे वानरयूथपाः ॥ 66.33 ॥

praharṣamupanītāśca vāliputreṇa dhīmatā | ājñāpratīkṣāstasthuśca sarve vānarayūthapāḥ || 66.33 ||

Brought back to cheer by the wise son of Vali, all the monkey chiefs stood awaiting his command.

Shloka 34 (yuddha.66.34)

ऋषभशरभमैन्दधूम्रनीलाः कुमुदसुषेणगवाक्षरम्भताराः । द्विविदपनसवायुपुत्रमुख्याः त्वरिततराभिमुखं रणं प्रयाताः ॥ 66.34 ॥

ṛṣabhaśarabhamaindadhūmranīlāḥ kumudasuṣeṇagavākṣarambhatārāḥ | dvividapanasavāyuputramukhyāḥ tvaritatarābhimukhaṃ raṇaṃ prayātāḥ || 66.34 ||

Rishabha, Sharabha, Mainda, Dhumra, Nila, Kumuda, Sushena, Gavaksha, Rambha, and Tara, with Dvivida, Panasa, and the son of Vayu foremost among them, marched swiftly onward, faces set toward the battle.

Sarga 65All sargasSarga 67