Chhinnamasta Kavach (Trailokyavijaya)
छिन्नमस्ता कवच (त्रैलोक्यविजय)
Chhinnamasta Kavach, titled Trailokyavijaya (Conqueror of the Three Worlds) -- the genuine armour of Maa Chhinnamasta, one of the ten Mahavidyas, reproduced here verbatim from the Sanskrit original. Framed as a dialogue between Bhairavi (the Goddess) and Bhairava, it uses tantric seed-syllables and the names of Chhinnamasta's attendant Yoginis, Varnini and Dakini, to guard the body, the ten directions, and the practitioner's standing in the world.
छिन्नमस्ता कवच, त्रैलोक्यविजय नाम से जाना जाने वाला -- दस महाविद्याओं में से एक माँ छिन्नमस्ता का प्रामाणिक कवच, यहाँ मूल संस्कृत से ज्यों-का-त्यों दिया गया है। इसे भैरवी (देवी) और भैरव के संवाद के रूप में प्रस्तुत किया गया है, जिसमें तांत्रिक बीजाक्षरों तथा छिन्नमस्ता की सहचरी योगिनियों वर्णिनी और डाकिनी के नामों का उपयोग कर शरीर, दस दिशाओं और साधक की संसार में स्थिति की रक्षा की गई है।
देव्युवाच । कथिताश्छिन्नमस्ताया या या विद्या सुगोपिताः । त्वया नाथेन जीवेश श्रुताश्चाधिगता मया ॥१॥
devyuvāca | kathitāśchinnamastāyā yā yā vidyā sugopitāḥ | tvayā nāthena jīveśa śrutāśca adhigatā mayā ||1||
देवी बोलीं: हे नाथ, हे जीवेश, छिन्नमस्ता की जो-जो सुगोपित विद्याएँ आपने बताई हैं, वे मैंने सुनकर समझ ली हैं।
The Goddess said: O Lord, O Lord of life, the various well-hidden vidyas of Chhinnamasta that you have told have been heard and understood by me.
इदानीं श्रोतुमिच्छामि कवचं सर्वसूचितम् । त्रैलोक्यविजयं नाम कृपया कथ्यतां प्रभो ॥२॥
idānīṃ śrotum icchāmi kavacaṃ sarvasūcitam | trailokyavijayaṃ nāma kṛpayā kathyatāṃ prabho ||2||
अब मैं सर्वसूचक कवच सुनना चाहती हूँ, जिसका नाम त्रैलोक्यविजय है। हे प्रभो, कृपया कहिए।
Now I wish to hear the armour that indicates everything, named Trailokyavijaya (Conqueror of the Three Worlds). Please tell it out of grace, O Lord.
भैरव उवाच । श्रुणु वक्ष्यामि देवेशि सर्वदेवनमस्कृते । त्रैलोक्यविजयं नाम कवचं सर्वमोहनम् ॥३॥
bhairava uvāca | śṛṇu vakṣyāmi deveśi sarvadevanamaskṛte | trailokyavijayaṃ nāma kavacaṃ sarvamohanam ||3||
भैरव बोले: सुनो, मैं कहता हूँ, हे सर्वदेवनमस्कृते देवेशी -- सर्वमोहन, त्रैलोक्यविजय नामक यह कवच।
Bhairava said: Listen, I shall tell it, O Goddess of gods, worshipped by all gods -- the armour named Trailokyavijaya, which enchants everything.
सर्वविद्यामयं साक्षात्सुरासुरजयप्रदम् । धारणात्पठनादीशस्त्रैलोक्यविजयी विभुः ॥४॥
sarvavidyāmayaṃ sākṣāt surāsurajayapradam | dhāraṇāt paṭhanād īśas trailokyavijayī vibhuḥ ||4||
यह साक्षात् सर्वविद्यामय है, देव और असुर दोनों पर विजय देने वाला। धारण या पाठ करने से ईश विभु त्रैलोक्यविजयी हो जाता है।
It embodies all wisdom directly, granting victory over gods and demons alike. By wearing or reciting it, the mighty one becomes conqueror of the three worlds.
ब्रह्मा नारायणो रुद्रो धारणात्पठनाद्यतः । कर्ता पाता च संहर्ता भुवनानां सुरेश्वरि ॥५॥
brahmā nārāyaṇo rudro dhāraṇāt paṭhanād yataḥ | kartā pātā ca saṃhartā bhuvanānāṃ sureśvari ||5||
इसे धारण और पाठ करने से ब्रह्मा, नारायण और रुद्र, हे सुरेश्वरि, त्रिलोकों के कर्ता, पाता और संहर्ता बने।
By wearing and reciting it, Brahma, Narayana, and Rudra became, O Goddess of gods, the creator, sustainer, and destroyer of the worlds.
न देयं परशिष्येभ्योऽभक्तेभ्योऽपि विशेषतः । देयं शिष्याय भक्ताय प्राणेभ्योऽप्यधिकाय च ॥६॥
na deyaṃ paraśiṣyebhyo'bhaktebhyo'pi viśeṣataḥ | deyaṃ śiṣyāya bhaktāya prāṇebhyo'pyadhikāya ca ||6||
इसे दूसरे के शिष्यों को न दें, विशेषतः भक्तिहीन को भी न दें; इसे अपने भक्त शिष्य को दें, जो प्राणों से भी अधिक प्रिय हो।
It should not be given to another's disciples, nor especially to the faithless; it should be given to one's own devoted disciple, dearer than life itself.
देव्याश्च छिन्नमस्तायाः कवचस्य च भैरवः । ऋषिस्तु स्याद्विराट् छन्दो देवता छिन्नमस्तका ॥७॥
devyāśca chinnamastāyāḥ kavacasya ca bhairavaḥ | ṛṣistu syād virāṭ chando devatā chinnamastakā ||7||
देवी छिन्नमस्ता के इस कवच के ऋषि भैरव हैं, छन्द विराट् है, और देवता छिन्नमस्तिका हैं।
Of this armour of the Goddess Chhinnamasta, Bhairava is the rishi, Virat is the meter, and Chhinnamasta is the deity.
त्रैलोक्यविजये मुक्तौ विनियोगः प्रकीर्तितः । हुंकारो मे शिरः पातु छिन्नमस्ता बलप्रदा ॥८॥
trailokyavijaye muktau viniyogaḥ prakīrtitaḥ | huṃkāro me śiraḥ pātu chinnamastā balapradā ||8||
इसका विनियोग त्रैलोक्यविजय और मुक्ति के लिए कहा गया है। हुंकार मेरे सिर की रक्षा करे; बलप्रदा छिन्नमस्ता उसकी रक्षा करें।
Its application is declared to be for conquest of the three worlds and for liberation. May the syllable Hum protect my head; may the strength-giving Chhinnamasta protect it.
ह्रां ह्रूं ऐं त्र्यक्षरी पातु भालं वक्त्रं दिगम्बरा । श्रीं ह्रीं ह्रूं ऐं दृशौ पातु मुण्डं कर्त्रिधरापि सा ॥९॥
hrāṃ hrūṃ aiṃ tryakṣarī pātu bhālaṃ vaktraṃ digambarā | śrīṃ hrīṃ hrūṃ aiṃ dṛśau pātu muṇḍaṃ kartridharāpi sā ||9||
त्र्यक्षरी ह्रां-ह्रूं-ऐं ललाट की और दिगम्बरा मुख की रक्षा करें; श्रीं-ह्रीं-ह्रूं-ऐं नेत्रों की और मुण्ड-कर्त्रिधरा सिर की रक्षा करें।
May the three-syllabled Hram-Hrum-Aim protect my forehead, and the sky-clad one my face; may Shrim-Hrim-Hrum-Aim protect my eyes, and she who bears the severed head and knife protect my head.
सा विद्या प्रणवाद्यन्ता श्रुतियुग्मं सदाऽवतु । वज्रवैरोचनीये हुं फट् स्वाहा च ध्रुवादिका ॥१०॥
sā vidyā praṇavādyantā śrutiyugmaṃ sadā'vatu | vajravairocanīye huṃ phaṭ svāhā ca dhruvādikā ||10||
प्रणव से आरंभ और अंत होने वाली वह विद्या सदा मेरे कर्णयुगल की रक्षा करे; ध्रुवादिका वज्रवैरोचनीये हुं फट् स्वाहा मंत्र रक्षा करे।
May that vidya, beginning and ending with Om, ever protect my pair of ears; may the mantra Vajravairochaniye Hum Phat Svaha, beginning with Dhruva, protect me.
घ्राणं पातु छिन्नमस्ता मुण्डकर्त्रिविधारिणी । श्रीमायाकूर्चवाग्बीजैर्वज्रवैरोचनीयह्रूम् ॥११॥
ghrāṇaṃ pātu chinnamastā muṇḍakartridhāriṇī | śrīmāyākūrcavāgbījairvajravairocanīyahrūm ||11||
मुण्डकर्त्रिविधारिणी छिन्नमस्ता नासिका की रक्षा करें; श्री, माया, कूर्च और वाक् बीजों के साथ वज्रवैरोचनीये ह्रूम्।
May Chhinnamasta, bearer of the severed head and knife, protect my nose; with the seed-syllables of Shri, Maya, Kurcha, and Vak -- Vajravairochaniye Hrum --
हूं फट् स्वाहा महाविद्या षोडशी ब्रह्मरूपिणी । स्वपार्श्वे वर्णिनी चासृग्धारां पाययती मुदा ॥१२॥
hūṃ phaṭ svāhā mahāvidyā ṣoḍaśī brahmarūpiṇī | svapārśve varṇinī cāsṛgdhārāṃ pāyayatī mudā ||12||
हूं फट् स्वाहा, महाविद्या षोडशी, ब्रह्मरूपिणी; अपने पार्श्व में वर्णिनी हर्षपूर्वक रक्तधारा पिलाती हैं।
-- Hum Phat Svaha, the great sixteen-syllabled vidya, of the form of Brahman; at her side, Varnini joyfully offers her a stream of blood to drink.
वदनं सर्वदा पातु छिन्नमस्ता स्वशक्तिका । मुण्डकर्त्रिधरा रक्ता साधकाभीष्टदायिनी ॥१३॥
vadanaṃ sarvadā pātu chinnamastā svaśaktikā | muṇḍakartridharā raktā sādhakābhīṣṭadāyinī ||13||
स्वशक्तिका छिन्नमस्ता सदा मुख की रक्षा करें -- मुण्डकर्त्रिधरा, रक्तवर्णा, साधक की अभीष्ट-दायिनी।
May Chhinnamasta, together with her own shakti, ever protect my face -- she who bears the severed head and knife, red-hued, the fulfiller of the seeker's desires.
वर्णिनी डाकिनीयुक्ता सापि मामभितोऽवतु । रामाद्या पातु जिह्वां च लज्जाद्या पातु कण्ठकम् ॥१४॥
varṇinī ḍākinīyuktā sāpi māmabhito'vatu | rāmādyā pātu jihvāṃ ca lajjādyā pātu kaṇṭhakam ||14||
डाकिनीयुक्ता वर्णिनी भी मेरी सभी ओर से रक्षा करें; रामाद्या जिह्वा की और लज्जाद्या कण्ठ की रक्षा करें।
May Varnini, joined with Dakini, protect me on every side; may Rama and the others protect my tongue, and Lajja and the others protect my throat.
कूर्चाद्या हृदयं पातु वागाद्या स्तनयुग्मकम् । रमया पुटिता विद्या पार्श्वौ पातु सुरेश्वरी ॥१५॥
kūrcādyā hṛdayaṃ pātu vāgādyā stanayugmakam | ramayā puṭitā vidyā pārśvau pātu sureśvarī ||15||
कूर्चाद्या हृदय की और वागाद्या स्तनयुगल की रक्षा करें; रमया पुटित विद्या सुरेश्वरी पार्श्वों की रक्षा करें।
May Kurcha and the others protect my heart, and Vak and the others my pair of breasts; may the vidya enclosed by Rama, the Goddess of gods, protect my sides.
मायया पुटिता पातु नाभिदेशे दिगम्बरा । कूर्चेण पुटिता देवी पृष्ठदेशे सदाऽवतु ॥१६॥
māyayā puṭitā pātu nābhideśe digambarā | kūrceṇa puṭitā devī pṛṣṭhadeśe sadā'vatu ||16||
मायया पुटित दिगम्बरा नाभिदेश की रक्षा करें; कूर्च से पुटित देवी सदा पृष्ठदेश की रक्षा करें।
May the sky-clad one, enclosed by Maya, protect my navel region; may the Goddess enclosed by Kurcha ever protect my back.
वाग्बीजपुटिता चैषा मध्यं पातु सशक्तिका । ईश्वरी कूर्चवाग्बीजैर्वज्रवैरोचनीयह्रूम् ॥१७॥
vāgbījapuṭitā caiṣā madhyaṃ pātu saśaktikā | īśvarī kūrcavāgbījairvajravairocanīyahrūm ||17||
वाग्बीज से पुटित यह देवी अपनी शक्ति सहित मध्य की रक्षा करें; ईश्वरी, कूर्च और वाक् बीजों सहित वज्रवैरोचनीये ह्रूम्।
May she, enclosed by the Vak seed-syllable, together with her power, protect my waist; Ishvari, with the seeds Kurcha and Vak -- Vajravairochaniye Hrum --
हूंफट् स्वाहा महाविद्या कोटिसूर्य्यसमप्रभा । छिन्नमस्ता सदा पायादुरुयुग्मं सशक्तिका ॥१८॥
hūṃphaṭ svāhā mahāvidyā koṭisūryasamaprabhā | chinnamastā sadā pāyād uruyugmaṃ saśaktikā ||18||
हूं फट् स्वाहा, कोटि सूर्य के समान प्रभा वाली महाविद्या; सशक्तिका छिन्नमस्ता सदा ऊरुयुगल की रक्षा करें।
-- Hum Phat Svaha, the great vidya, radiant as a crore of suns; may Chhinnamasta, together with her power, ever protect my pair of thighs.
ह्रीं ह्रूं वर्णिनी जानुं श्रीं ह्रीं च डाकिनी पदम् । सर्वविद्यास्थिता नित्या सर्वाङ्गं मे सदाऽवतु ॥१९॥
hrīṃ hrūṃ varṇinī jānuṃ śrīṃ hrīṃ ca ḍākinī padam | sarvavidyāsthitā nityā sarvāṅgaṃ me sadā'vatu ||19||
ह्रीं-ह्रूं वर्णिनी घुटनों की और श्रीं-ह्रीं डाकिनी पैरों की रक्षा करें; सर्वविद्यास्थिता नित्या समस्त अंगों की सदा रक्षा करें।
May Hrim-Hrum Varnini protect my knees, and Shrim-Hrim Dakini my feet; may the eternal one, present in all vidyas, ever protect all my limbs.
प्राच्यां पायादेकलिङ्गा योगिनी पावकेऽवतु । डाकिनी दक्षिणे पातु श्रीमहाभैरवी च माम् ॥२०॥
prācyāṃ pāyād ekaliṅgā yoginī pāvake'vatu | ḍākinī dakṣiṇe pātu śrīmahābhairavī ca mām ||20||
पूर्व में एकलिङ्गा और आग्नेय में योगिनी रक्षा करें; दक्षिण में डाकिनी और श्रीमहाभैरवी मेरी रक्षा करें।
May Ekalinga protect me in the east, and the Yogini in the south-east; may Dakini protect the south, and Shri Mahabhairavi me.
नैरृत्यां सततं पातु भैरवी पश्चिमेऽवतु । इन्द्राक्षी पातु वायव्येऽसिताङ्गी पातु चोत्तरे ॥२१॥
nairṛtyāṃ satataṃ pātu bhairavī paścime'vatu | indrākṣī pātu vāyavye'sitāṅgī pātu cottare ||21||
नैरृत्य में सदा रक्षा करें, और भैरवी पश्चिम में रक्षा करें; इन्द्राक्षी वायव्य में और असिताङ्गी उत्तर में रक्षा करें।
May she ever protect the south-west, and Bhairavi protect the west; may Indrakshi protect the north-west, and Asitangi protect the north.
संहारिणी सदा पातु शिवकोणे सकर्त्रिका । इत्यष्टशक्तयः पान्तु दिग्विदिक्षु सकर्त्रिकाः ॥२२॥
saṃhāriṇī sadā pātu śivakoṇe sakartrikā | ityaṣṭaśaktayaḥ pāntu digvidikṣu sakartrikāḥ ||22||
शिवकोण में सकर्त्रिका संहारिणी सदा रक्षा करें। इस प्रकार ये अष्ट शक्तियाँ, सभी कर्त्रि धारण किए हुए, दिशा-विदिशाओं की रक्षा करें।
May Samharini, holding the knife, ever protect the north-east. Thus may these eight powers, each bearing the knife, protect the directions and intermediate directions.
क्रीं क्रीं क्रीं पातु सा पूर्वं ह्रीं ह्रीं मां पातु पावके । ह्रूं ह्रूं मां दक्षिणे पातु दक्षिणे कालिकाऽवतु ॥२३॥
krīṃ krīṃ krīṃ pātu sā pūrvaṃ hrīṃ hrīṃ māṃ pātu pāvake | hrūṃ hrūṃ māṃ dakṣiṇe pātu dakṣiṇe kālikā'vatu ||23||
क्रीं-क्रीं-क्रीं पूर्व की रक्षा करें, और ह्रीं-ह्रीं आग्नेय में मेरी रक्षा करें; ह्रूं-ह्रूं दक्षिण में मेरी रक्षा करें, और कालिका दक्षिण की रक्षा करें।
May Krim-Krim-Krim protect the east, and Hrim-Hrim protect me in the south-east; may Hrum-Hrum protect me in the south, and Kalika protect the south.
क्रीं क्रीं क्रीं चैव नैरृत्यां ह्रीं ह्रीं च पश्चिमेऽवतु । ह्रूं ह्रूं पातु मरुत्कोणे स्वाहा पातु सदोत्तरे ॥२४॥
krīṃ krīṃ krīṃ caiva nairṛtyāṃ hrīṃ hrīṃ ca paścime'vatu | hrūṃ hrūṃ pātu marutkoṇe svāhā pātu sadottare ||24||
नैरृत्य में क्रीं-क्रीं-क्रीं और पश्चिम में ह्रीं-ह्रीं रक्षा करें; मरुत्कोण में ह्रूं-ह्रूं और सदा उत्तर में स्वाहा रक्षा करें।
May Krim-Krim-Krim protect the south-west, and Hrim-Hrim protect the west; may Hrum-Hrum protect the wind's corner, and Svaha ever protect the north.
महाकाली खड्गहस्ता रक्षःकोणे सदाऽवतु । तारो माया वधूः कूर्चं फट् कारोऽयं महामनुः ॥२५॥
mahākālī khaḍgahastā rakṣaḥkoṇe sadā'vatu | tāro māyā vadhūḥ kūrcaṃ phaṭ kāro'yaṃ mahāmanuḥ ||25||
खड्गहस्ता महाकाली सदा रक्षःकोण की रक्षा करें। तार, माया, वधू, कूर्च, फट् -- यह महामंत्र है।
May Mahakali, sword in hand, ever protect the demon's corner. Tara, Maya, Vadhu, Kurcha, and Phat -- this is the great mantra.
खड्गकर्त्रिधरा तारा चोर्ध्वदेशं सदाऽवतु । ह्रीं स्त्रीं हूं फट् च पाताले मां पातु चैकजटा सती । तारा तु सहिता खेऽव्यान्महानीलसरस्वती ॥२६॥
khaḍgakartridharā tārā cordhvadeśaṃ sadā'vatu | hrīṃ strīṃ hūṃ phaṭ ca pātāle māṃ pātu caikajaṭā satī | tārā tu sahitā khe'vyānmahānīlasarasvatī ||26||
खड्गकर्त्रिधरा तारा सदा ऊर्ध्वदेश की रक्षा करें; ह्रीं-स्त्रीं-हूं-फट् और सती एकजटा पाताल में मेरी रक्षा करें; तारा महानील सरस्वती सहित आकाश की रक्षा करें।
May Tara, bearing sword and knife, ever protect the region above; may Hrim-Strim-Hum-Phat and virtuous Ekajata protect me in the netherworld; may Tara, joined with Mahanila Sarasvati, protect the sky.
इति ते कथितं देव्याः कवचं मन्त्रविग्रहम् । यद्धृत्वा पठनान्भीमः क्रोधाख्यो भैरवः स्मृतः ॥२७॥
iti te kathitaṃ devyāḥ kavacaṃ mantravigraham | yaddhṛtvā paṭhanānbhīmaḥ krodhākhyo bhairavaḥ smṛtaḥ ||27||
इस प्रकार देवी का मंत्रविग्रह यह कवच तुम्हें बताया गया। इसे धारण और पाठ करने से भीम भैरव क्रोधाख्य कहलाए।
Thus this armour of the Goddess, embodying the mantra, has been told to you. By wearing and reciting it, fierce Bhairava came to be known as Krodha.
सुरासुरमुनीन्द्राणां कर्ता हर्ता भवेत्स्वयम् । यस्याज्ञया मधुमती याति सा साधकालयम् ॥२८॥
surāsuramunīndrāṇāṃ kartā hartā bhavetsvayam | yasyājñayā madhumatī yāti sā sādhakālayam ||28||
वह स्वयं देव, असुर और मुनीन्द्रों का कर्ता-हर्ता हो जाता है; जिसकी आज्ञा से मधुमती साधक के घर जाती हैं।
He himself becomes the creator and destroyer of gods, demons, and great sages; by whose command Madhumati goes to the seeker's dwelling.
भूतिन्याद्याश्च डाकिन्यो यक्षिण्याद्याश्च खेचराः । आज्ञां गृह्णंति तास्तस्य कवचस्य प्रसादतः ॥२९॥
bhūtinyādyāśca ḍākinyo yakṣiṇyādyāśca khecarāḥ | ājñāṃ gṛhṇanti tāstasya kavacasya prasādataḥ ||29||
भूतिन्यादि डाकिनियाँ, यक्षिण्यादि आकाशचारी शक्तियाँ -- वे सब इस कवच के प्रसाद से उसकी आज्ञा मानती हैं।
Bhutini and other dakinis, Yakshini and other sky-wandering spirits -- they all take his command, by the grace of this armour.
एतदेवं परं ब्रह्मकवचं मन्मुखोदितम् । देवीमभ्यर्च गन्धाद्यैर्मूलेनैव पठेत्सकृत् ॥३०॥
etadevaṃ paraṃ brahmakavacaṃ manmukhoditam | devīmabhyarca gandhādyairmūlenaiva paṭhetsakṛt ||30||
इस प्रकार यह परम ब्रह्मकवच मेरे ही मुख से कहा गया। गंधादि से देवी का पूजन कर, मूलमंत्र सहित इसका एक बार पाठ करना चाहिए।
Thus this supreme Brahma-armour has been spoken from my own mouth. Having worshipped the Goddess with sandal-paste and other offerings, one should recite it once with the root mantra.
संवत्सरकृतायास्तु पूजायाः फलमाप्नुयात् । भूर्जे विलिखितं चैतद्गुटिकां काञ्चनस्थिताम् ॥३१॥
saṃvatsarakṛtāyāstu pūjāyāḥ phalamāpnuyāt | bhūrje vilikhitaṃ caitad guṭikāṃ kāñcanasthitām ||31||
इससे संवत्सर भर की पूजा का फल प्राप्त होता है। इसे भूर्जपत्र पर लिखकर, स्वर्ण की डिबिया में रखकर --
One obtains the fruit of a full year's worship. This, written on birch bark, placed in a small golden capsule --
धारयेद्दक्षिणे बाहौ कण्ठे वा यदि वान्यतः । सर्वैश्वर्ययुतो भूत्वा त्रैलोक्यं वशमानयेत् ॥३२॥
dhārayeddakṣiṇe bāhau kaṇṭhe vā yadi vānyataḥ | sarvaiśvaryayuto bhūtvā trailokyaṃ vaśamānayet ||32||
दाहिनी भुजा में, कण्ठ में अथवा अन्यत्र धारण करना चाहिए; सर्वैश्वर्य से युक्त होकर त्रैलोक्य को वश में कर लेता है।
-- should be worn on the right arm, or on the neck, or elsewhere; endowed with all prosperity, one brings the three worlds under control.
तस्य गेहे वसेल्लक्ष्मीर्वाणी च वदनाम्बुजे । ब्रह्मास्त्रादीनि शस्त्राणि तद्गात्रे यान्ति सौम्यताम् ॥३३॥
tasya gehe vasellakṣmīrvāṇī ca vadanāmbuje | brahmāstrādīni śastrāṇi tadgātre yānti saumyatām ||33||
उसके घर में लक्ष्मी वास करती हैं, और वाणी उसके मुखकमल पर; ब्रह्मास्त्र जैसे शस्त्र भी उसके शरीर पर सौम्य हो जाते हैं।
Lakshmi dwells in his house, and Vani (Sarasvati) on the lotus of his face; even weapons like the Brahmastra become gentle upon his body.
इदं कवचमज्ञात्वा यो भजेच्छिन्नमस्तकाम् । सोऽपि शत्रुप्रहारेण मृत्युमाप्नोति सत्वरम् ॥३४॥ ॥ इति श्रीभैरवतन्त्रे भैरवभैरवीसंवादे त्रैलोक्यविजयं नाम छिन्नमस्ताकवचं सम्पूर्णम् ॥
idaṃ kavacamajñātvā yo bhajecchinnamastakām | so'pi śatruprahāreṇa mṛtyumāpnoti satvaram ||34|| || iti śrībhairavatantre bhairavabhairavīsaṃvāde trailokyavijayaṃ nāma chinnamastākavacaṃ sampūrṇam ||
जो इस कवच को जाने बिना छिन्नमस्तिका का भजन करता है, वह भी शत्रु के प्रहार से शीघ्र मृत्यु पाता है। इस प्रकार श्री भैरव तन्त्र में, भैरव-भैरवी संवाद में, त्रैलोक्यविजय नामक छिन्नमस्ता कवच सम्पूर्ण हुआ।
One who worships Chhinnamastaka without knowing this armour meets death swiftly by the blow of an enemy. Thus, in the Shri Bhairava Tantra, in the dialogue of Bhairava and Bhairavi, ends the Chhinnamasta Kavacham named Trailokyavijaya.
Chhinnamasta Kavach (Trailokyavijaya)
Traditional, from the Bhairava Tantra (Bhairava-Bhairavi Samvada)
Chhinnamasta
Explore ChhinnamastaBest Time to Recite
Related
Community Reflections
🕉️
Be the first to share your reflection.