Skip to main content
Stotram / Stotra

Ganesh Atharvashirsha

गणेश अथर्वशीर्ष

Deity: Ganesh
12 Verses
Atharva Veda tradition
invocation
Verse 1

ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः। भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः। स्थिरैरङ्गैस्तुष्टुवांसस्तनूभिः। व्यशेम देवहितं यदायुः। ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥

Oṃ bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ। bhadraṃ paśyemākṣabhir yajatrāḥ। sthirair aṅgais tuṣṭuvāṃsas tanūbhiḥ। vyaśema devahitaṃ yad āyuḥ। Oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ॥

अर्थ

हे देवगण, हम अपने कानों से शुभ बातें सुनें, आँखों से शुभ दृश्य देखें, स्थिर अंगों और शरीर से स्तुति करते हुए देवताओं द्वारा निर्धारित पूर्ण आयु का उपभोग करें। ॐ शान्ति शान्ति शान्ति।

Meaning

O Gods, may we hear auspicious things with our ears, see auspicious things with our eyes, and with steady limbs and bodies engaged in praise, may we enjoy the full lifespan allotted by the divine. Om, peace, peace, peace.

invocation
Verse 2

ॐ नमस्ते गणपतये। त्वमेव प्रत्यक्षं तत्त्वमसि। त्वमेव केवलं कर्तासि। त्वमेव केवलं धर्तासि। त्वमेव केवलं हर्तासि। त्वमेव सर्वं खल्विदं ब्रह्मासि। त्वं साक्षादात्मासि नित्यम्॥

Oṃ namaste gaṇapataye। tvam eva pratyakṣaṃ tattvam asi। tvam eva kevalaṃ kartā asi। tvam eva kevalaṃ dhartā asi। tvam eva kevalaṃ hartā asi। tvam eva sarvaṃ khalv idaṃ brahmāsi। tvaṃ sākṣād ātmāsi nityam॥

अर्थ

ॐ, हे गणपति, आपको नमस्कार। आप ही प्रत्यक्ष तत्त्व (सत्य) हैं। आप ही एकमात्र कर्ता, धर्ता और हर्ता हैं। आप ही यह सब कुछ हैं — आप ब्रह्म हैं। आप नित्य साक्षात् आत्मा हैं।

Meaning

Om, salutations to you, O Ganapati. You alone are the directly visible Reality (Tattva). You alone are the creator, sustainer, and destroyer. You alone are all of this — you are Brahman itself. You are eternally the Self in direct experience.

main text
Verse 3

ऋतं वच्मि। सत्यं वच्मि। अव त्वं माम्। अव वक्तारम्। अव श्रोतारम्। अव दातारम्। अव धातारम्। अवानूचानमव शिष्यम्। अव पश्चात्तात्। अव पुरस्तात्। अवोत्तरात्तात्। अव दक्षिणात्तात्। अव चोर्ध्वात्तात्। अवाधरात्तात्। सर्वतो मां पाहि पाहि समन्तात्॥

Ṛtaṃ vacmi। satyaṃ vacmi। ava tvaṃ mām। ava vaktāram। ava śrotāram। ava dātāram। ava dhātāram। avānūcānam ava śiṣyam। ava paścāttāt। ava purastāt। avottarāttāt। ava dakṣiṇāttāt। ava cordhvāttāt। avādharāttāt। sarvato māṃ pāhi pāhi samantāt॥

अर्थ

मैं ऋत (सृष्टि की व्यवस्था) बोलता हूँ। मैं सत्य बोलता हूँ। मेरी रक्षा करो, वक्ता की रक्षा करो, श्रोता की रक्षा करो, दाता की रक्षा करो, धारण करने वाले की रक्षा करो, गुरु की रक्षा करो, शिष्य की रक्षा करो। पीछे से, आगे से, उत्तर से, दक्षिण से, ऊपर से, नीचे से — सब दिशाओं से मेरी पूर्ण रक्षा करो।

Meaning

I speak the cosmic order (Ṛta). I speak the truth. Protect me, protect the speaker, protect the listener, protect the giver, protect the sustainer, protect the teacher, protect the student. Protect me from behind, from the front, from the north, from the south, from above, from below — protect me completely from all directions.

main text
Verse 4

त्वं वाङ्मयस्त्वं चिन्मयः। त्वमानन्दमयस्त्वं ब्रह्ममयः। त्वं सच्चिदानन्दाऽद्वितीयोऽसि। त्वं प्रत्यक्षं ब्रह्मासि। त्वं ज्ञानमयो विज्ञानमयोऽसि॥

Tvaṃ vāṅmayas tvaṃ cinmayaḥ। tvam ānandamayas tvaṃ brahmamayaḥ। tvaṃ saccidānandā'dvitīyo'si। tvaṃ pratyakṣaṃ brahmāsi। tvaṃ jñānamayo vijñānamayo'si॥

अर्थ

आप वाणीमय हैं, आप चिन्मय (चेतना से पूर्ण) हैं। आप आनन्दमय हैं, आप ब्रह्ममय हैं। आप सच्चिदानन्द अद्वितीय हैं। आप प्रत्यक्ष ब्रह्म हैं। आप ज्ञानमय और विज्ञानमय हैं।

Meaning

You are made of speech, you are made of pure consciousness. You are made of bliss, you are made of Brahman. You are Sat-Chit-Ananda (Existence-Consciousness-Bliss) without a second. You are the directly perceivable Brahman. You are made of knowledge and experiential wisdom.

main text
Verse 5

सर्वं जगदिदं त्वत्तो जायते। सर्वं जगदिदं त्वत्तस्तिष्ठति। सर्वं जगदिदं त्वयि लयमेष्यति। सर्वं जगदिदं त्वयि प्रत्येति। त्वं भूमिरापोऽनलोऽनिलो नभः। त्वं चत्वारि वाक्पदानि॥

Sarvaṃ jagad idaṃ tvatto jāyate। sarvaṃ jagad idaṃ tvattas tiṣṭhati। sarvaṃ jagad idaṃ tvayi layam eṣyati। sarvaṃ jagad idaṃ tvayi pratyeti। tvaṃ bhūmir āpo'nalo'nilo nabhaḥ। tvaṃ catvāri vākpadāni॥

अर्थ

यह सम्पूर्ण जगत आपसे उत्पन्न होता है। यह सम्पूर्ण जगत आपसे स्थित है। यह सम्पूर्ण जगत आपमें लय को प्राप्त होगा। यह सम्पूर्ण जगत आपमें लौटता है। आप भूमि, जल, अग्नि, वायु और आकाश हैं। आप वाणी के चारों पद (परा, पश्यन्ती, मध्यमा, वैखरी) हैं।

Meaning

This entire universe is born from you. This entire universe is sustained by you. This entire universe will dissolve into you. This entire universe returns to you. You are earth, water, fire, air, and space. You are the four levels of speech (Parā, Paśyantī, Madhyamā, Vaikharī).

main text
Verse 6

त्वं गुणत्रयातीतः। त्वं अवस्थात्रयातीतः। त्वं देहत्रयातीतः। त्वं कालत्रयातीतः। त्वं मूलाधारस्थितोऽसि नित्यम्। त्वं शक्तित्रयात्मकः। त्वां योगिनो ध्यायन्ति नित्यम्। त्वं ब्रह्मा त्वं विष्णुस्त्वं रुद्रस्त्वमिन्द्रस्त्वमग्निस्त्वं वायुस्त्वं सूर्यस्त्वं चन्द्रमास्त्वं ब्रह्म भूर्भुवःस्वरोम्॥

Tvaṃ guṇatrayātītaḥ। tvam avasthātrayātītaḥ। tvaṃ dehatrayātītaḥ। tvaṃ kālatrayātītaḥ। tvaṃ mūlādhārasthito'si nityam। tvaṃ śaktitrayātmakaḥ। tvāṃ yogino dhyāyanti nityam। tvaṃ brahmā tvaṃ viṣṇus tvaṃ rudras tvam indras tvam agnis tvaṃ vāyus tvaṃ sūryas tvaṃ candramās tvaṃ brahma bhūr bhuvaḥ svar om॥

अर्थ

आप तीन गुणों (सत्त्व, रजस्, तमस्) से परे हैं, तीन अवस्थाओं (जागृत, स्वप्न, सुषुप्ति) से परे हैं, तीन देहों (स्थूल, सूक्ष्म, कारण) से परे हैं, तीन कालों (भूत, वर्तमान, भविष्य) से परे हैं। आप सदा मूलाधार में स्थित हैं। आप तीन शक्तियों (इच्छा, ज्ञान, क्रिया) के स्वरूप हैं। योगीजन सदा आपका ध्यान करते हैं। आप ब्रह्मा, विष्णु, रुद्र, इन्द्र, अग्नि, वायु, सूर्य, चन्द्र हैं — आप ब्रह्म हैं, भूः भुवः स्वः ॐ।

Meaning

You transcend the three qualities (Sattva, Rajas, Tamas), the three states (waking, dream, deep sleep), the three bodies (gross, subtle, causal), and the three times (past, present, future). You eternally reside in the Mūlādhāra. You consist of the three Shaktis (will, knowledge, action). Yogis always meditate upon you. You are Brahmā, Viṣṇu, Rudra, Indra, Agni, Vāyu, Sūrya, Chandra — you are Brahman, you are the three worlds, Om.

main text
Verse 7

गणादिं पूर्वमुच्चार्य वर्णादिं तदनन्तरम्। अनुस्वारः परतरः। अर्धेन्दुलसितम्। तारेण ऋद्धम्। एतत्तव मनुस्वरूपम्। गकारः पूर्वरूपम्। अकारो मध्यमरूपम्। अनुस्वारश्चान्त्यरूपम्। बिन्दुरुत्तररूपम्। नादः सन्धानम्। संहिता सन्धिः। सैषा गणेशविद्या। गणक ऋषिः। निचृद्गायत्रीच्छन्दः। गणपतिर्देवता। ॐ गं गणपतये नमः॥

Gaṇādiṃ pūrvam uccārya varṇādiṃ tad anantaram। anusvāraḥ parataraḥ। ardhendu-lasitam। tāreṇa ṛddham। etat tava manusvarūpam। gakāraḥ pūrvarūpam। akāro madhyamarūpam। anusvāraś cāntyarūpam। bindur uttararūpam। nādaḥ sandhānam। saṃhitā sandhiḥ। saiṣā gaṇeśavidyā। gaṇaka ṛṣiḥ। nicṛd-gāyatrī cchandaḥ। gaṇapatir devatā। Oṃ gaṃ gaṇapataye namaḥ॥

अर्थ

पहले 'ग' का उच्चारण करें, फिर स्वर 'अ', फिर अनुस्वार (ं), अर्धचन्द्र से सुशोभित, ॐकार से समृद्ध — यह आपके मन्त्र 'गं' का स्वरूप है। 'ग' पूर्वरूप है, 'अ' मध्यम रूप है, अनुस्वार अन्त्यरूप है, बिन्दु उत्तररूप है, नाद सन्धान है, और संहिता सन्धि है। यह गणेशविद्या है। गणक ऋषि हैं, निचृद् गायत्री छन्द है, गणपति देवता हैं। ॐ गं गणपतये नमः।

Meaning

First utter 'Ga', then the vowel 'a', followed by the nasal sound (anusvāra), adorned with the half-moon mark, enriched with Om — this is the mantra form 'Gaṃ'. 'Ga' is the initial form, 'a' is the middle form, the anusvāra is the final form, the bindu (dot) is the upper form, the nāda (resonance) is the joining, and the combined whole is the union. This is the Ganesha Vidyā (sacred knowledge). The sage is Gaṇaka, the meter is Nicṛd Gāyatrī, the deity is Gaṇapati. Om Gaṃ Gaṇapataye Namaḥ.

main text
Verse 8

एकदन्ताय विद्महे वक्रतुण्डाय धीमहि। तन्नो दन्ती प्रचोदयात्॥

Ekadantāya vidmahe vakratuṇḍāya dhīmahi। tan no dantī pracodayāt॥

अर्थ

हम एकदन्त (एक दाँत वाले) का ध्यान करते हैं, वक्रतुण्ड (टेढ़ी सूँड वाले) का चिन्तन करते हैं। वह दन्ती (दन्त वाले गणपति) हमारी बुद्धि को प्रेरित करें।

Meaning

We meditate upon the one with a single tusk, we contemplate the one with the curved trunk. May that tusked one inspire and illuminate our intellect.

main text
Verse 9

एकदन्तं चतुर्हस्तं पाशमङ्कुशधारिणम्। रदं च वरदं हस्तैर्बिभ्राणं मूषकध्वजम्। रक्तं लम्बोदरं शूर्पकर्णकं रक्तवाससम्। रक्तगन्धानुलिप्ताङ्गं रक्तपुष्पैः सुपूजितम्। भक्तानुकम्पिनं देवं जगत्कारणमच्युतम्। आविर्भूतं च सृष्ट्यादौ प्रकृतेः पुरुषात्परम्। एवं ध्यायति यो नित्यं स योगी योगिनां वरः॥

Ekadantaṃ caturhastaṃ pāśam aṅkuśa-dhāriṇam। radaṃ ca varadaṃ hastair bibhrāṇaṃ mūṣaka-dhvajam। raktaṃ lambodaraṃ śūrpakarṇakaṃ raktavāsasam। raktagandhānuliptāṅgaṃ raktapuṣpaiḥ supūjitam। bhaktānukampinaṃ devaṃ jagatkāraṇam acyutam। āvirbhūtaṃ ca sṛṣṭyādau prakṛteḥ puruṣāt param। evaṃ dhyāyati yo nityaṃ sa yogī yogināṃ varaḥ॥

अर्थ

जो एकदन्त हैं, चतुर्भुज हैं, पाश और अंकुश धारण किए हैं, टूटे दाँत और वरदमुद्रा हाथों में हैं, जिनका वाहन मूषक है; जो रक्तवर्ण हैं, लम्बोदर हैं, सूप जैसे कर्ण वाले हैं, लाल वस्त्र पहने हैं, जिनका शरीर रक्तचन्दन से अनुलिप्त है, लाल पुष्पों से सुपूजित हैं; जो भक्तों पर कृपालु हैं, जगत् के अव्यय कारण हैं, सृष्टि के आदि में प्रकट हुए, प्रकृति और पुरुष से परे हैं — जो नित्य ऐसा ध्यान करता है, वह योगियों में श्रेष्ठ है।

Meaning

He who is one-tusked, four-armed, holding a noose and a goad, carrying a broken tusk and the gesture of granting boons, whose vehicle is the mouse; who is red-complexioned, large-bellied, with ears like winnowing fans, wearing red garments, whose body is anointed with red sandalwood paste, worshipped with red flowers; who is compassionate to devotees, the imperishable cause of the universe, who manifested at the beginning of creation, supreme beyond Prakriti and Purusha — whoever meditates upon him daily is the best among yogis.

main text
Verse 10

नमो व्रातपतये। नमो गणपतये। नमः प्रमथपतये। नमस्तेऽस्तु लम्बोदराय एकदन्ताय। विघ्ननाशिने शिवसुताय। श्रीवरदमूर्तये नमो नमः॥

Namo vrātapataye। namo gaṇapataye। namaḥ pramathapataye। namas te'stu lambodarāya ekadantāya। vighnanāśine śivasutāya। śrī varadamūrtaye namo namaḥ॥

अर्थ

व्रातपति (समूहों के स्वामी) को नमस्कार। गणपति को नमस्कार। प्रमथपति को नमस्कार। हे लम्बोदर, हे एकदन्त, आपको नमस्कार। हे विघ्ननाशक, हे शिवपुत्र, हे श्री वरदमूर्ति — बारम्बार नमस्कार।

Meaning

Salutations to the Lord of assemblies, salutations to the Lord of the Gaṇas, salutations to the Lord of Shiva's attendants. Salutations to you, O large-bellied one, O one-tusked one, O destroyer of obstacles, O son of Shiva, O auspicious boon-granting form — salutations again and again.

phalashruti
Verse 11

एतदथर्वशीर्षं योऽधीते। स ब्रह्मभूयाय कल्पते। स सर्वविघ्नैर्न बाध्यते। स सर्वतः सुखमेधते। स पञ्चमहापापात्प्रमुच्यते। सायमधीयानो दिवसकृतं पापं नाशयति। प्रातरधीयानो रात्रिकृतं पापं नाशयति। सायं प्रातः प्रयुञ्जानो अपापो भवति। सर्वत्राधीयानोऽपविघ्नो भवति। धर्मार्थकाममोक्षं च विन्दति॥

Etad atharvaśīrṣaṃ yo'dhīte। sa brahmabhūyāya kalpate। sa sarvavighnair na bādhyate। sa sarvataḥ sukham edhate। sa pañcamahāpāpāt pramucyate। sāyam adhīyāno divasakṛtaṃ pāpaṃ nāśayati। prātar adhīyāno rātrikṛtaṃ pāpaṃ nāśayati। sāyaṃ prātaḥ prayuñjāno apāpo bhavati। sarvatrādhīyāno'pavighno bhavati। dharmārthakāmamokṣaṃ ca vindati॥

अर्थ

जो इस अथर्वशीर्ष का अध्ययन करता है, वह ब्रह्मभूत होने के योग्य हो जाता है। उसे किसी विघ्न से बाधा नहीं होती। वह सब प्रकार से सुख में बढ़ता है। वह पाँच महापापों से मुक्त हो जाता है। सायंकाल पढ़ने से दिन के पाप नष्ट होते हैं। प्रातःकाल पढ़ने से रात्रि के पाप नष्ट होते हैं। सायं-प्रातः दोनों समय पढ़ने से पापरहित हो जाता है। सर्वत्र (नियमित) पढ़ने वाला विघ्नरहित हो जाता है। वह धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष प्राप्त करता है।

Meaning

Whoever studies this Atharvashirsha becomes fit for realizing Brahman. He is not obstructed by any obstacles. He grows in happiness in every way. He is freed from the five great sins. Reciting it in the evening destroys sins committed during the day; reciting it in the morning destroys sins committed during the night. Reciting it morning and evening, one becomes sinless. Reciting it everywhere (consistently), one becomes free from all obstacles. One attains Dharma, Artha, Kāma, and Mokṣa (righteousness, prosperity, fulfillment, and liberation).

phalashruti
Verse 12

इदमथर्वशीर्षमशिष्याय न देयम्। यो यदि मोहाद्दास्यति स पापीयान् भवति। सहस्रावर्तनात् यं यं काममधीते तं तमनेन साधयेत्। अनेन गणपतिमभिषिञ्चति स वाग्मी भवति। चतुर्थ्यामनश्नन् जपति स विद्यावान् भवति। इत्यथर्वणवाक्यम्। ब्रह्माद्यावरणं विद्यात्। न बिभेति कदाचनेति। यो दूर्वाङ्कुरैर्यजति स वैश्रवणोपमो भवति। यो लाजैर्यजति स यशोवान् भवति। स मेधावान् भवति। यो मोदकसहस्रेण यजति स वाञ्छितफलमवाप्नोति। यः साज्यसमिद्भिर्यजति स सर्वं लभते स सर्वं लभते। अष्टौ ब्राह्मणान् सम्यग्ग्राहयित्वा सूर्यवर्चस्वी भवति। सूर्यग्रहे महानद्यां प्रतिमासन्निधौ वा जप्त्वा सिद्धमन्त्रो भवति। महाविघ्नात्प्रमुच्यते। महादोषात्प्रमुच्यते। महापापात्प्रमुच्यते। महाप्रत्यवायात्प्रमुच्यते। स सर्वविद्भवति स सर्वविद्भवति। य एवं वेद। इत्युपनिषत्। ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥

Idam atharvaśīrṣam aśiṣyāya na deyam। yo yadi mohād dāsyati sa pāpīyān bhavati। sahasrāvartanāt yaṃ yaṃ kāmam adhīte taṃ tam anena sādhayet। anena gaṇapatim abhiṣiñcati sa vāgmī bhavati। caturthyām anaśnan japati sa vidyāvān bhavati। ity atharvaṇavākyam। brahmādyāvaraṇaṃ vidyāt। na bibheti kadācaneti। yo dūrvāṅkurair yajati sa vaiśravaṇopamo bhavati। yo lājair yajati sa yaśovān bhavati। sa medhāvān bhavati। yo modakasahasreṇa yajati sa vāñchitaphalam avāpnoti। yaḥ sājyasamidbhir yajati sa sarvaṃ labhate sa sarvaṃ labhate। aṣṭau brāhmaṇān samyag grāhayitvā sūryavarcasvī bhavati। sūryagrahe mahānadyāṃ pratimāsannidhau vā japtvā siddhamantro bhavati। mahāvighnāt pramucyate। mahādoṣāt pramucyate। mahāpāpāt pramucyate। mahāpratyavāyāt pramucyate। sa sarvavidbhavati sa sarvavidbhavati। ya evaṃ veda। ity upaniṣat। Oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ॥

अर्थ

यह अथर्वशीर्ष अयोग्य व्यक्ति को नहीं देना चाहिए; मोह से देने वाला पापी होता है। सहस्र आवर्तन (एक हज़ार बार पाठ) से जो भी इच्छा हो उसे सिद्ध कर सकता है। इससे गणपति का अभिषेक करने वाला वाग्मी (वाक्पटु) होता है। चतुर्थी को उपवास कर जपने वाला विद्यावान होता है। यह अथर्ववेद का वाक्य है। ब्रह्मा आदि के आवरण को जानना चाहिए; वह कभी भय नहीं करता। दूर्वा अंकुरों से पूजा करने वाला कुबेर के समान होता है। लाजों (मुरमुरे) से पूजा करने वाला यशस्वी और मेधावी होता है। सहस्र मोदकों से पूजा करने वाला वाञ्छित फल पाता है। घी और समिधाओं से यज्ञ करने वाला सब कुछ प्राप्त करता है — सब कुछ प्राप्त करता है। आठ विद्वानों को सम्यक् रूप से पढ़ाकर सूर्य के समान तेजस्वी होता है। सूर्यग्रहण में महानदी पर या प्रतिमा के सन्निधि में जपकर सिद्धमन्त्र हो जाता है। महाविघ्न से मुक्त होता है, महादोष से मुक्त होता है, महापाप से मुक्त होता है, महाप्रत्यवाय से मुक्त होता है। वह सर्वज्ञ होता है, सर्वज्ञ होता है। जो ऐसा जानता है — यह उपनिषद् है। ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः।

Meaning

This Atharvashirsha should not be given to the unworthy; giving it out of delusion makes one sinful. By a thousand recitations, whatever desire one holds is fulfilled. By performing abhisheka of Ganapati with this hymn, one becomes eloquent. Fasting and chanting on Chaturthi, one becomes learned. This is the declaration of the Atharva Veda. One should know the covering from Brahma onwards; one never fears anything. Worshipping with Durva grass, one becomes equal to Kubera. Worshipping with puffed rice, one becomes famous and intelligent. Worshipping with a thousand modakas, one obtains all desired fruits. Worshipping with ghee and sacred sticks, one attains everything — indeed everything. Teaching it properly to eight learned persons, one becomes brilliant as the sun. Chanting it during a solar eclipse at a great river or before the deity, one's mantra becomes perfected. One is freed from great obstacles, great defects, great sins, and great calamities. He becomes the knower of all — the knower of all. He who knows this — thus is the Upanishad. Om peace, peace, peace.