Skip to main content

Purvakhanda — Acharakanda · Chapter 185

Mantra-Tantra Applications in Medicine

Chapter 184All chaptersChapter 186

Verse 1 (garuda.1.185.1)

श्रीगरुडमहापुराणम् १८५ । हरिरुवाच । आं गणपतये इति अयं गणपतेर्न्मन्त्रो धनविद्याप्रदायकः

śrīgaruḍamahāpurāṇam 185 hariruvāca āṁ gaṇapataye iti ayaṁ gaṇapaternmantro dhanavidyāpradāyakaḥ

Hari said: 'Āṁ Gaṇapataye' — this is the mantra of Ganapati, the bestower of wealth and knowledge.

Verse 2 (garuda.1.185.2)

इममष्टसहस्रञ्च जप्त्वा बद्ध्वा शिखां ततः । व्यवहारे जयः स्याच्च शतं जापान्नृणां प्रियः

imamaṣṭasahasrañca japtvā baddhvā śikhāṁ tataḥ vyavahāre jayaḥ syācca śataṁ jāpānnṛṇāṁ priyaḥ

Reciting this eight thousand times and then tying the hair-lock brings victory in disputes; a hundred recitations makes one beloved of others.

Verse 3 (garuda.1.185.3)

तिलानां तु घृताक्तानां कृष्णानां रुद्र होमयेत् । अष्टोत्तरसहस्रन्तु राजा वश्यस्त्रिभिर्दिनैः

tilānāṁ tu ghṛtāktānāṁ kṛṣṇānāṁ rudra homayet aṣṭottarasahasrantu rājā vaśyastribhirdinaiḥ

One should offer black sesame seeds moistened with ghee in fire, O Rudra, one thousand and eight times — the king becomes subdued within three days.

Verse 4 (garuda.1.185.4)

अष्टम्याञ्च चतुर्दश्यामुपोष्याभ्यर्च्य विघ्नराट् । तिलाक्षतानां जुहुयादष्टोत्तरसहस्रकम् । अपाजितः स्याद्युद्धे च सर्वे तञ्च सिषेविरे

aṣṭamyāñca caturdaśyāmupoṣyābhyarcya vighnarāṭ tilākṣatānāṁ juhuyādaṣṭottarasahasrakam apājitaḥ syādyuddhe ca sarve tañca siṣevire

On the eighth or fourteenth lunar day, having fasted and worshipped Vighnaraja (Ganesha), one should offer sesame and unbroken rice a thousand and eight times in fire — by this one becomes unconquered in battle, and all serve him.

Verse 5 (garuda.1.185.5)

जप्त्वा चाष्टसहस्रन्तु ततश्चाष्टशतेन हि । शिखां बद्ध्वा राजकुले व्यवहारे जयो भवेत्

japtvā cāṣṭasahasrantu tataścāṣṭaśatena hi śikhāṁ baddhvā rājakule vyavahāre jayo bhavet

Having recited the mantra eight thousand times, and then eight hundred more, tying the hair-lock brings victory in disputes at a royal court.

Verse 6 (garuda.1.185.6)

ह्रीङ्कारं सविसर्गञ्च प्रातः काले नरस्तु यः । स्त्रीणां ललाटे विन्यस्य वशतां नयति ध्रुवम्

hrīṅkāraṁ savisargañca prātaḥ kāle narastu yaḥ strīṇāṁ lalāṭe vinyasya vaśatāṁ nayati dhruvam

The man who, at dawn, places the syllable 'hrīṁ' together with the visarga on a woman's forehead certainly brings her under his influence.

Verse 7 (garuda.1.185.7)

सुसमाहितचित्तेन विन्यस्य प्रमदालये । सोत्कामां कामिनीं कुर्यान्नात्र कार्या विचारणा

susamāhitacittena vinyasya pramadālaye sotkāmāṁ kāminīṁ kuryānnātra kāryā vicāraṇā

With a composed, focused mind, placing it in a woman's dwelling makes her full of desire — there should be no doubt of this.

Verse 8 (garuda.1.185.8)

जुहुयादयुतं यस्तु शुचिः प्रयतमानसः । दृष्टिमात्रे सदा तस्य वश्यमायान्ति योषितः

juhuyādayutaṁ yastu śuciḥ prayatamānasaḥ dṛṣṭimātre sadā tasya vaśyamāyānti yoṣitaḥ

One who, being pure and of controlled mind, offers ten thousand oblations of this — women come under his influence merely by his glance, always.

Verse 9 (garuda.1.185.9)

मनः शिलापत्रकञ्च सगोरोचनकुङ्कुमम् । कृत एभिश्च तिलके वश्यमायान्ति योषितः

manaḥ śilāpatrakañca sagorocanakuṅkumam kṛta ebhiśca tilake vaśyamāyānti yoṣitaḥ

Manahshila leaf combined with gorochana and saffron — a tilaka made with these brings women under influence.

Verse 10 (garuda.1.185.10)

भृङ्गराट्सहदेवा च वचा श्वेतापराजिता । तेनैव तिलकं कृत्वा त्रैलोक्यं वशतां नयेत्

bhṛṅgarāṭsahadevā ca vacā śvetāparājitā tenaiva tilakaṁ kṛtvā trailokyaṁ vaśatāṁ nayet

Bhringaraj, sahadevi, vacha, and shvetaparajita — making a tilaka with these alone brings the three worlds under influence.

Verse 11 (garuda.1.185.11)

गोरोचना मीनपित्तमाभ्याञ्च कृतवर्तिकः । यः पुमांस्तिलकं कुर्याद्वामहस्तकनिष्ठया । स करोति वशे सर्वं त्रैलोक्यं नात्र संशयः

gorocanā mīnapittamābhyāñca kṛtavartikaḥ yaḥ pumāṁstilakaṁ kuryādvāmahastakaniṣṭhayā sa karoti vaśe sarvaṁ trailokyaṁ nātra saṁśayaḥ

Gorochana and fish-bile, made into a collyrium-stick — the man who applies a tilaka with the little finger of his left hand brings the entire three worlds under his control, there is no doubt of this.

Verse 12 (garuda.1.185.12)

गोरोचना महादेव ! धातुशोणितभाविता । एतैर्वैतिलकं कृत्वा सा नरं यं निरीक्षते । तत्क्षणात्तं वशे कुर्या न्नात्र कार्या विचारणा

gorocanā mahādeva ! dhātuśoṇitabhāvitā etairvaitilakaṁ kṛtvā sā naraṁ yaṁ nirīkṣate tatkṣaṇāttaṁ vaśe kuryā nnātra kāryā vicāraṇā

Gorochana, O Mahadeva, processed with menstrual blood — a woman who wears a tilaka made with these brings under her control, in that very instant, whichever man she looks upon; there should be no doubt of this.

Verse 13 (garuda.1.185.13)

नागेश्वरञ्च शैलेयं त्वक्पत्रञ्च हरीतकी । चन्दनं कुष्ठसूक्ष्मैलारक्तशालिसमन्विता

nāgeśvarañca śaileyaṁ tvakpatrañca harītakī candanaṁ kuṣṭhasūkṣmailāraktaśālisamanvitā

Nageshvara, shaileya, cinnamon leaf, and haritaki; sandalwood, kushtha, fine cardamom, combined with red shali rice —

Verse 14 (garuda.1.185.14)

एतैर्धूपो वशकरः स्मरबाणैः स्मारार्दनः । रतिकाले महादेव पार्वतीप्रिय शङ्कर

etairdhūpo vaśakaraḥ smarabāṇaiḥ smārārdanaḥ ratikāle mahādeva pārvatīpriya śaṅkara

— incense made with these is an attractant, tormenting with the arrows of Kama, at the time of lovemaking, O Mahadeva, beloved of Parvati, O Shankara!

Verse 15 (garuda.1.185.15)

निजशुक्रं गृही त्वा तु वामहस्तेन यः पुमान् । कामिनीचरणं वामं लिंपेत्स स्यात्स्त्रियाः प्रियः

nijaśukraṁ gṛhī tvā tu vāmahastena yaḥ pumān kāminīcaraṇaṁ vāmaṁ liṁpetsa syātstriyāḥ priyaḥ

The man who takes his own semen with his left hand and applies it to his beloved's left foot becomes dear to that woman.

Verse 16 (garuda.1.185.16)

सैन्धवञ्च महादेव पारावतमलं मधु । एभिर्लिप्ते तु लिङ्गे वै कामिनीवशकृद्भवेत्

saindhavañca mahādeva pārāvatamalaṁ madhu ebhirlipte tu liṅge vai kāminīvaśakṛdbhavet

Rock salt, O Mahadeva, pigeon's droppings, and honey — applying this to the organ makes a man an attractant of women.

Verse 17 (garuda.1.185.17)

पुष्पाणि पञ्चरक्तानि गृहीत्वा यानि कानि च । तत्तुल्यञ्च प्रियङ्गुञ्च पेषयेदेकयोगतः । अनेन लिप्तलिङ्गस्य कामिनीवशतामियात्

puṣpāṇi pañcaraktāni gṛhītvā yāni kāni ca tattulyañca priyaṅguñca peṣayedekayogataḥ anena liptaliṅgasya kāminīvaśatāmiyāt

Taking five red flowers of any kind, and an equal amount of priyangu, one should grind them together as a single preparation; applying this to the organ brings a woman under one's control.

Verse 18 (garuda.1.185.18)

हयगन्धा च मञ्जिष्ठा मालतीकुसुमानि च । श्वेतसषर्प एतैश्च लिप्तलिङ्गः स्त्रियाः प्रियः

hayagandhā ca mañjiṣṭhā mālatīkusumāni ca śvetasaṣarpa etaiśca liptaliṅgaḥ striyāḥ priyaḥ

Hayagandha, manjishtha, and jasmine flowers, and white mustard — applying these to the organ makes a man dear to women.

Verse 19 (garuda.1.185.19)

मूलन्तु काकजङ्घाया दुग्धपीतन्तु शोषनुत् । अश्वगन्धानागबलागुडमाषनिषेविणः । रूपं भवेद्यथा तद्वन्नवयौवनचारिणाम्

mūlantu kākajaṅghāyā dugdhapītantu śoṣanut aśvagandhānāgabalāguḍamāṣaniṣeviṇaḥ rūpaṁ bhavedyathā tadvannavayauvanacāriṇām

The root of kakajangha, drunk with milk, destroys wasting; those who partake of ashwagandha, nagabala, jaggery, and black gram acquire a form as youthful as those in the bloom of new youth.

Verse 20 (garuda.1.185.20)

लौहचूर्णसमायुक्तं त्रिफलाचूर्णमेव वा । मधुना सेवितं रुद्र परिणामाख्यशूलनुत्

lauhacūrṇasamāyuktaṁ triphalācūrṇameva vā madhunā sevitaṁ rudra pariṇāmākhyaśūlanut

Powder of iron combined with triphala powder, taken with honey, O Rudra, destroys the colic called parinama (post-digestive pain).

Verse 21 (garuda.1.185.21)

क्वथितोदकपानन्तु शम्बूकक्षारकं तथा । मृगशृङ्गं ह्यग्निदग्धं गव्याज्येन समन्वितम् । पीत हृत्पृष्ठशूलानां भवेन्नाशकरं शिव

kvathitodakapānantu śambūkakṣārakaṁ tathā mṛgaśṛṅgaṁ hyagnidagdhaṁ gavyājyena samanvitam pīta hṛtpṛṣṭhaśūlānāṁ bhavennāśakaraṁ śiva

Drinking boiled water, and the alkali of the shambuka shellfish; a deer's antler burnt by fire, combined with cow's ghee — drunk, this destroys pain of the heart and back, O Shiva.

Verse 22 (garuda.1.185.22)

हिङ्गु सौवर्चलं शुण्ठी वृषध्वज महौषधम् । एभिस्तु क्वथितं वारि पीतं वै सर्वशूलनुत्

hiṅgu sauvarcalaṁ śuṇṭhī vṛṣadhvaja mahauṣadham ebhistu kvathitaṁ vāri pītaṁ vai sarvaśūlanut

Asafoetida, sauvarchala salt, dry ginger, O Vrishadhvaja, and mahaushadha — water boiled with these, when drunk, destroys every kind of colic pain.

Verse 23 (garuda.1.185.23)

अपामार्गस्य वै मूलं सामुद्रलवणान्वितम् । आस्वादि तमजीर्णस्य शूलस्य स्याद्विमर्दनम्

apāmārgasya vai mūlaṁ sāmudralavaṇānvitam āsvādi tamajīrṇasya śūlasya syādvimardanam

Tasting the root of apamarga combined with sea-salt subdues the colic of indigestion.

Verse 24 (garuda.1.185.24)

वटरोहाङ्कुरो रुद्र तण्डुलोदकघर्षितः । पीतः सतक्रोऽतीसारं क्षयं नयति शङ्कर

vaṭarohāṅkuro rudra taṇḍulodakagharṣitaḥ pītaḥ satakro'tīsāraṁ kṣayaṁ nayati śaṅkara

A sprout of the banyan tree, O Rudra, rubbed with rice-water and drunk with buttermilk, destroys diarrhoea and wasting, O Shankara.

Verse 25 (garuda.1.185.25)

अङ्कोटमूलं कर्षार्धं पिष्टं तण्डुलवारिणा । सर्वातीसारग्रहणीं पीतं हरति भूतप

aṅkoṭamūlaṁ karṣārdhaṁ piṣṭaṁ taṇḍulavāriṇā sarvātīsāragrahaṇīṁ pītaṁ harati bhūtapa

Root of ankota, half a karsha, ground with rice-water and drunk, removes every kind of diarrhoea and grahani, O Lord of Beings.

Verse 26 (garuda.1.185.26)

मरीचशुण्ठिकुटजत्वक्चूर्णञ्च गुडान्वितम् । क्रमात्तद्द्विगुणं पीतं ग्रहणीव्याधिनाशनम्

marīcaśuṇṭhikuṭajatvakcūrṇañca guḍānvitam kramāttaddviguṇaṁ pītaṁ grahaṇīvyādhināśanam

Powder of black pepper, dry ginger, and kutaja bark combined with jaggery, taken in gradually doubled measure, destroys the disease of grahani.

Verse 27 (garuda.1.185.27)

श्वेतापराजितामूलं हरिद्रासिक्थतण्डुलाः । अपामार्गत्रिकटुकमेषाञ्च वटिका शिव । विषूचिकामहाव्याधिं हरत्येव न संशयः

śvetāparājitāmūlaṁ haridrāsikthataṇḍulāḥ apāmārgatrikaṭukameṣāñca vaṭikā śiva viṣūcikāmahāvyādhiṁ haratyeva na saṁśayaḥ

The root of shvetaparajita, turmeric, wax, and rice; apamarga and the three pungents — a pill of these, O Shiva, certainly removes the great disease vishuchika, there is no doubt.

Verse 28 (garuda.1.185.28)

त्रिफलागुरु भूतेश शिलाजतु हरीतकी । एकैकमेषां चूर्णन्तु मधुना च विमिश्रितम् । पीतं सर्वञ्च मेहन्तु क्षयं नयति शङ्कर

triphalāguru bhūteśa śilājatu harītakī ekaikameṣāṁ cūrṇantu madhunā ca vimiśritam pītaṁ sarvañca mehantu kṣayaṁ nayati śaṅkara

Triphala, agaru, O Lord of Beings, shilajatu, and haritaki — powder of each of these, mixed with honey and drunk, destroys every kind of urinary disorder, O Shankara.

Verse 29 (garuda.1.185.29)

अर्कक्षीरप्रस्थमेकं तिलतैलं तथैव च । मनः शिलामरीचानां सिन्दूरस्य पलं पलम्

arkakṣīraprasthamekaṁ tilatailaṁ tathaiva ca manaḥ śilāmarīcānāṁ sindūrasya palaṁ palam

One prastha of arka's milky sap, and likewise sesame oil; manahshila and black pepper, and one pala each of vermillion,

Verse 30 (garuda.1.185.30)

चूर्णं कृत्वा ताम्रपात्रे त्वातपैः शोषयेत्ततः । पीतं स्नुहीगतं दुग्धं सैन्धवं शूलनुद्भवेत्

cūrṇaṁ kṛtvā tāmrapātre tvātapaiḥ śoṣayettataḥ pītaṁ snuhīgataṁ dugdhaṁ saindhavaṁ śūlanudbhavet

— made into powder in a copper vessel and dried in sunlight. Drunk with the milky sap of snuhi and rock salt, this destroys colic.

Verse 31 (garuda.1.185.31)

त्रिकटुत्रिफलानक्तं तिलतैलं तथैव च । मनः शिला निम्बपत्रं जातीपुष्पमजापयः

trikaṭutriphalānaktaṁ tilatailaṁ tathaiva ca manaḥ śilā nimbapatraṁ jātīpuṣpamajāpayaḥ

The three pungents, triphala, naktamala, and likewise sesame oil; manahshila, neem leaves, jasmine flowers, and goat's urine,

Verse 32 (garuda.1.185.32)

तन्मूत्रं सङ्खनाभिश्च चन्दनं घर्षयेत्ततः । एभिश्च वर्तिकां कृत्वा त्वक्षिणी चाञ्जयेत्ततः

tanmūtraṁ saṅkhanābhiśca candanaṁ gharṣayettataḥ ebhiśca vartikāṁ kṛtvā tvakṣiṇī cāñjayettataḥ

— that urine should then be rubbed together with conch-shell powder and sandalwood. Making a collyrium-stick with these, one should then apply it to both eyes.

Verse 33 (garuda.1.185.33)

नश्यते पटलं काचं पुष्पञ्च तिमिरादिकम् । विभीतकस्य वै चूर्णं समधु श्वासनाशनम्

naśyate paṭalaṁ kācaṁ puṣpañca timirādikam vibhītakasya vai cūrṇaṁ samadhu śvāsanāśanam

By this, patala (a film over the eye), kacha (a form of cataract), floaters, and timira and the like are destroyed. Powder of vibhitaka combined with honey destroys breathlessness.

Verse 34 (garuda.1.185.34)

पिप्पलीत्रिफलाचूर्णं मधुसैन्धवसंयुतम् । सर्वरोगज्वरश्वासशोषपीनसहृद्भवेत्

pippalītriphalācūrṇaṁ madhusaindhavasaṁyutam sarvarogajvaraśvāsaśoṣapīnasahṛdbhavet

Powder of pippali and triphala combined with honey and rock salt destroys every disease, including fever, breathlessness, wasting, catarrh, and heart disease.

Verse 35 (garuda.1.185.35)

देवदारोश्च वै चूर्णं अजामत्रेण भावयेत् । एकविंशतिवारंवैत्वक्षिणी तेन चाञ्जयेत् । रात्र्यन्धता पटलता नश्येन्निर्लोमता तथा

devadārośca vai cūrṇaṁ ajāmatreṇa bhāvayet ekaviṁśativāraṁvaitvakṣiṇī tena cāñjayet rātryandhatā paṭalatā naśyennirlomatā tathā

Powder of devadaru should be processed with goat's urine twenty-one times, and the eyes then anointed with it — night-blindness, the patala disease, and loss of lashes are thereby destroyed.

Verse 36 (garuda.1.185.36)

पिप्पलीकेतकं रुद्र हरिद्रामलकं वचा । सर्वाक्षिरोगा नश्येयुः सक्षीरादञ्जनात्ततः

pippalīketakaṁ rudra haridrāmalakaṁ vacā sarvākṣirogā naśyeyuḥ sakṣīrādañjanāttataḥ

Pippali, ketaki, turmeric, amalaki, and vacha, O Rudra — a collyrium of these combined with milk destroys every eye disease.

Verse 37 (garuda.1.185.37)

काकजङ्घाशिग्रुमूले मुखेन विधृते शिव । चर्वित्वा दन्तकीटानां विनाशो हि भवेद्धर

kākajaṅghāśigrumūle mukhena vidhṛte śiva carvitvā dantakīṭānāṁ vināśo hi bhaveddhara

Holding the root of kakajangha and shigru in the mouth and chewing it, O Shiva, destroys dental worms.

Chapter 184All chaptersChapter 186