Skip to main content

Purvakhanda — Acharakanda · Chapter 188

Treatment of Wounds, Spirit-Affliction, and Fevers

Chapter 187All chaptersChapter 189

Verse 1 (garuda.1.188.1)

श्रीगरुडमहापुराणम् १८८ हरिरुवाच । निर्व्रणः स्यात्पूयंहीनो प्रहारो घृपूरितः । अपामार्गस्य वै मूलं हस्ताभ्याञ्च विमर्दितम् । तद्रसेन प्रहारस्य रक्तस्त्रावो न पूरणात्

śrīgaruḍamahāpurāṇam 188 hariruvāca nirvraṇaḥ syātpūyaṁhīno prahāro ghṛpūritaḥ apāmārgasya vai mūlaṁ hastābhyāñca vimarditam tadrasena prahārasya raktastrāvo na pūraṇāt

Hari said: A wound filled with ghee becomes free of scarring and pus. The root of apamarga, crushed with the hands, applied with its juice to a wound, causes bleeding but no suppuration.

Verse 2 (garuda.1.188.2)

रुद्र लाङ्गलिकामूलं चेक्षुदर्भस्तथैव च । तेन व्रणमुखं लिप्तं शल्यं निः स रति व्रणात् । चिरकालप्रविष्टोऽपि तेन मार्गेण शङ्कर

rudra lāṅgalikāmūlaṁ cekṣudarbhastathaiva ca tena vraṇamukhaṁ liptaṁ śalyaṁ niḥ sa rati vraṇāt cirakālapraviṣṭo'pi tena mārgeṇa śaṅkara

O Rudra, the root of langalika, and likewise sugarcane and darbha grass — smearing the mouth of a wound with these causes a foreign object, however long embedded, to be expelled from the wound by that same path, O Shankara.

Verse 3 (garuda.1.188.3)

बालमूलं मेषशृङ्गीमूलं वा वारिघर्षितम् । तेन लिप्तं चिरं जातं व्रणं नाड्याः प्रशाम्यति

bālamūlaṁ meṣaśṛṅgīmūlaṁ vā vārigharṣitam tena liptaṁ ciraṁ jātaṁ vraṇaṁ nāḍyāḥ praśāmyati

The root of bala, or the root of meshashringi, rubbed with water and applied, pacifies a long-standing fistulous wound.

Verse 4 (garuda.1.188.4)

जग्धं माहिषपध्ना च युक्तं कोद्रवभक्तकम् । हिङ्गुमूलस्य वै चूर्णं दत्तं नाडीव्रणापहम्

jagdhaṁ māhiṣapadhnā ca yuktaṁ kodravabhaktakam hiṅgumūlasya vai cūrṇaṁ dattaṁ nāḍīvraṇāpaham

Eating koradusha grain combined with certain leaves, and giving powder of the root of hingu, destroys nadivrana (fistulous ulcer).

Verse 5 (garuda.1.188.5)

ब्रह्मयष्टिफलं पिष्टं वारिणा तेनलेपितम् । तेन घृष्टं रक्तदोषः प्रणश्यति न संशयः

brahmayaṣṭiphalaṁ piṣṭaṁ vāriṇā tenalepitam tena ghṛṣṭaṁ raktadoṣaḥ praṇaśyati na saṁśayaḥ

Fruit of brahmayashti, ground with water, applied as a paste and rubbed on, destroys blood-disorder, no doubt.

Verse 6 (garuda.1.188.6)

यवभस्म विडङ्गञ्च गन्धपाषाणमेव च । शुण्ठिरेषाञ्चैव चूर्णं भ्वितं रुधिरेणवै

yavabhasma viḍaṅgañca gandhapāṣāṇameva ca śuṇṭhireṣāñcaiva cūrṇaṁ bhvitaṁ rudhireṇavai

Barley-ash, vidanga, and sulphur-stone, and dry ginger — powder of these, processed with a chameleon's blood,

Verse 7 (garuda.1.188.7)

कृकलासस्य तल्लिप्तं विद्रधिं नाशयेच्छिव । सौभाञ्जनस्य बीजानि त्वतसीमसिना सह

kṛkalāsasya talliptaṁ vidradhiṁ nāśayecchiva saubhāñjanasya bījāni tvatasīmasinā saha

applied as a paste, destroys vidradhi (abscess), O Shiva. Seeds of shobhanjana together with linseed and collyrium,

Verse 8 (garuda.1.188.8)

सौरसर्षपयुक्तानि सर्वाण्येतानि शङ्कर । पिष्टान्यनम्लतक्रेण ग्रन्थिकं नाशयेद्धि वै

saurasarṣapayuktāni sarvāṇyetāni śaṅkara piṣṭānyanamlatakreṇa granthikaṁ nāśayeddhi vai

combined with white mustard — all of these, O Shankara, ground with sour buttermilk and applied, destroy granthika (glandular swelling).

Verse 9 (garuda.1.188.9)

श्वेतापराजितामूलं पिष्टं तण्डुलवारिणा । तेन नस्यप्रदानात्स्याद्भूतवृन्दस्य विद्रवः

śvetāparājitāmūlaṁ piṣṭaṁ taṇḍulavāriṇā tena nasyapradānātsyādbhūtavṛndasya vidravaḥ

The root of shvetaparajita, ground with rice-water — administering this as nasal drops causes the dispersal of a host of malevolent spirits.

Verse 10 (garuda.1.188.10)

अगस्त्यपुष्पनस्यं वै समरीचं तु शूलहृत् । भुजङ्गचर्म वै हिङ्गु निम्बपत्रं तथा यवाः । गौरसर्षम एभिः स्याल्लेपो भूतहरः शिव

agastyapuṣpanasyaṁ vai samarīcaṁ tu śūlahṛt bhujaṅgacarma vai hiṅgu nimbapatraṁ tathā yavāḥ gaurasarṣama ebhiḥ syāllepo bhūtaharaḥ śiva

Nasal drops of agastya flower combined with black pepper remove colic pain. A serpent's slough, asafoetida, neem leaves, and barley, with white mustard — a paste made of these, O Shiva, removes affliction by spirits.

Verse 11 (garuda.1.188.11)

गोरोचना मरीचानि पिप्पली सैन्धवं मधु । अञ्जनं कृतमेभिः स्याद्ग्रहभूतहरं शिव

gorocanā marīcāni pippalī saindhavaṁ madhu añjanaṁ kṛtamebhiḥ syādgrahabhūtaharaṁ śiva

Gorochana, black pepper, pippali, rock salt, and honey — a collyrium made with these destroys the affliction of grahas and bhutas, O Shiva.

Verse 12 (garuda.1.188.12)

गुग्गुलूलूकपुच्छाभ्यां धूपो ग्रहहरो भवेत् । चातुर्थिकज्वरैर्मुक्तो कृष्णवस्त्रावगुण्ठितः

guggulūlūkapucchābhyāṁ dhūpo grahaharo bhavet cāturthikajvarairmukto kṛṣṇavastrāvaguṇṭhitaḥ

Incense made of guggulu and an owl's tail-feathers destroys the affliction of grahas. One freed from chaturthika (quartan) fevers is wrapped in a black cloth.

Chapter 187All chaptersChapter 189