Uttara Khanda · Chapter 150
The Glory of the Jambavan Tirtha
Verse 1 (padma.6.150.1)
महादेवउवाच। जंबूतीर्थं ततो गच्छेत्स्नानार्थं पापनाशनम् । कलिकाले च यत्पुंसां स्वर्गसोपानवत्स्थितम्
mahādevauvāca jaṃbūtīrthaṃ tato gacchetsnānārthaṃ pāpanāśanam kalikāle ca yatpuṃsāṃ svargasopānavatsthitam
Mahadeva said: Then one should go to Jambu-tirtha to bathe, the destroyer of sin, which in the Kali age stands as a veritable stairway to heaven for mankind.
Verse 2 (padma.6.150.2)
यत्र जांबवता पूर्वं दशांगे पर्वतोत्तमे । स्थापितं ऋक्षराजेशं लिगं सुरगणार्चितम्
yatra jāṃbavatā pūrvaṃ daśāṃge parvatottame sthāpitaṃ ṛkṣarājeśaṃ ligaṃ suragaṇārcitam
There, formerly, on Dashanga, the best of mountains, Jambavan established the linga called Rikshara-jesha, worshipped by the hosts of gods.
Verse 3 (padma.6.150.3)
रामेण हि यदा पूर्वं हतो वै रावणोऽसुरः । तदा जांबवता दिक्षु भेरीघोषैः प्रघोषितम्
rāmeṇa hi yadā pūrvaṃ hato vai rāvaṇo'suraḥ tadā jāṃbavatā dikṣu bherīghoṣaiḥ praghoṣitam
When, formerly, the demon Ravana was slain by Rama, Jambavan then proclaimed it in every direction with the sound of kettledrums,
Verse 4 (padma.6.150.4)
जितं वै रामचंद्रेण रावणो निहतो रणे । लब्ध्वा सीतेति संघुष्य स्नातं तीर्थवरे शुभे
jitaṃ vai rāmacaṃdreṇa rāvaṇo nihato raṇe labdhvā sīteti saṃghuṣya snātaṃ tīrthavare śubhe
crying aloud: 'Ramachandra is victorious! Ravana has been slain in battle! Sita has been regained!' -- and he bathed in that most excellent, auspicious tirtha.
Verse 5 (padma.6.150.5)
स्थापितं तत्र लिंगं तु स्वनाम्ना तु सुरेश्वरि । तत्र स्नात्वा नरः सद्यः स्मृत्वा रामं सहानुजम्
sthāpitaṃ tatra liṃgaṃ tu svanāmnā tu sureśvari tatra snātvā naraḥ sadyaḥ smṛtvā rāmaṃ sahānujam
O queen of the gods, there he established a linga under his own name. A man who bathes there, remembering Rama together with his younger brother,
Verse 6 (padma.6.150.6)
जाबवंतेश्वरं स्नात्वा रुद्रलोके महीयते । यत्रयत्र हि भो देवि श्रीरामस्मरणं कृतम् । भवबंधविमोक्षो हि दृश्यते स चराचरे
jābavaṃteśvaraṃ snātvā rudraloke mahīyate yatrayatra hi bho devi śrīrāmasmaraṇaṃ kṛtam bhavabaṃdhavimokṣo hi dṛśyate sa carācare
having bathed at Jambavantesvara, is honored at once in the world of Rudra. O goddess, wherever the remembrance of Shri Rama is performed, there release from the bonds of worldly existence is seen among all beings, moving and unmoving.
Verse 7 (padma.6.150.7)
अहं रामस्तु विज्ञेयो रामो वै रुद्र एव च । एवं ज्ञात्वा तु ते देवि न भेदो वर्तते क्वचित्
ahaṃ rāmastu vijñeyo rāmo vai rudra eva ca evaṃ jñātvā tu te devi na bhedo vartate kvacit
I myself am to be known as Rama, and Rama is indeed none other than Rudra. Knowing this, O goddess, no difference exists between us anywhere.
Verse 8 (padma.6.150.8)
रामरामेति रामेति मनसा ये जपंति च । तेषां सर्वार्थसिद्धिश्च भविष्यति युगेयुगे
rāmarāmeti rāmeti manasā ye japaṃti ca teṣāṃ sarvārthasiddhiśca bhaviṣyati yugeyuge
Those who repeat within their minds 'Rama, Rama, Rama' -- for them the accomplishment of every aim shall come to pass, age after age.
Verse 9 (padma.6.150.9)
अहं हि सर्वदा देवि श्रीरामस्मरणं चरे । यं श्रुत्वा तु पुनर्देवि न भवो जायते क्वचित्
ahaṃ hi sarvadā devi śrīrāmasmaraṇaṃ care yaṃ śrutvā tu punardevi na bhavo jāyate kvacit
I myself, O goddess, ever practice the remembrance of Shri Rama, hearing which, O goddess, one is never again born into worldly existence.
Verse 10 (padma.6.150.10)
काश्यां हि निवसन्नित्यं श्रीरामं कमलेक्षणम् । स्मरामि सततं देवि भक्त्या च विधिपूर्वकम्
kāśyāṃ hi nivasannityaṃ śrīrāmaṃ kamalekṣaṇam smarāmi satataṃ devi bhaktyā ca vidhipūrvakam
Ever dwelling in Kashi, O goddess, I constantly call to mind lotus-eyed Shri Rama, with devotion and in due form.
Verse 11 (padma.6.150.11)
जांबवता तदा पूर्वं स्मृत्वा रामं सुशोभनम् । जांबवंतमिति ख्यातं प्रस्थाप्य जगतां गुरुम्
jāṃbavatā tadā pūrvaṃ smṛtvā rāmaṃ suśobhanam jāṃbavaṃtamiti khyātaṃ prasthāpya jagatāṃ gurum
Then, formerly, Jambavan, remembering resplendent Rama, installed the Guru of the worlds there, making it renowned by the name Jambavanta.
Verse 12 (padma.6.150.12)
तत्र स्नात्वा च भुक्त्वा च कृत्वा देवस्य पूजनम् । शिवलोकमवाप्नोति यावदिंद्राश्चतुर्दश
tatra snātvā ca bhuktvā ca kṛtvā devasya pūjanam śivalokamavāpnoti yāvadiṃdrāścaturdaśa
Bathing there, partaking of food, and performing worship of the god, one attains the world of Shiva for the duration of fourteen Indras.
Verse 13 (padma.6.150.13)
अत्र हि स्नानमात्रेण यथा जांबवतो बलम् । तथा वै बलमाप्नोति श्रीविश्वेशप्रसादतः
atra hi snānamātreṇa yathā jāṃbavato balam tathā vai balamāpnoti śrīviśveśaprasādataḥ
Here, by bathing alone, one obtains, through the grace of Shri Vishvesha, strength equal to that of Jambavan himself.
Verse 14 (padma.6.150.14)
अत्र गत्वा तु भूदानं पुमान्यश्च करोति वै । फलं सहस्रगुणितं जांबवंतेश दर्शनात्
atra gatvā tu bhūdānaṃ pumānyaśca karoti vai phalaṃ sahasraguṇitaṃ jāṃbavaṃteśa darśanāt
Whatever man, having come here, makes a gift of land, obtains its fruit multiplied a thousandfold through the sight of Jambavantesha.